Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 395/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu č. k. z 19. mája 2022 a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo 6. septembra 2022 a postupu, ktorý prechádzal jeho vydaniu, takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 10. januára 2023 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a 5, a (ďalej len „“), ako aj a 5 a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a taktiež svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa , a ods. 3 písm. b), d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a napokon aj porušenia rozsudkom Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“) č. k. z 19. mája 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. zo 6. septembra 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý prechádzal jeho vydaniu. Navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť a priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola napadnutým rozsudkom uznaná vinnou zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy v štádiu prípravy

podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) k a , a s poukazom na a , za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov. Napadnutým uznesením bolo zamietnuté ňou podané odvolanie proti napadnutému rozsudku.

II.

Argumentácia sťažovateľky

3. Sťažovateľka pred ústavným súdom v podstate namieta, že v jej veci bol použitý tzv. inštitút agenta a že tento agent ju kontaktoval z vlastnej iniciatívy a konal účelovo. Tvrdí tiež, že špecializovaný súd nevykonal ňou navrhované dôkazy, čím došlo k porušeniu jej práva na obhajobu.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Podstatou ústavnej sťažnosti ja namietané porušenie práv sťažovateľky podľa , listiny a dohovoru napadnutým rozsudkom a postupom špecializovaného súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a napadnutým uznesením a postupom najvyššieho súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

III.1. K namietanému porušeniu práv napadnutým rozsudkom a postupom špecializovaného súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu:

5. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

6. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (, , , ).

7. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že sťažovateľka mala možnosť podať proti napadnutému rozsudku a postupu špecializovaného súdu odvolanie najvyššiemu súdu, ktorú aj využila, a najvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením.

8. Ústavnú sťažnosť v tejto časti bolo preto potrebné odmietnuť podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) pre nedostatok právomoci.

III.2. K namietanému porušeniu práv napadnutým uznesením a postupom najvyššieho súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu:

9. Ako už bolo uvedené, právomoc ústavného súdu rozhodovať vo veci sťažovateľky je subsidiárna a nastupuje až v momente vyčerpania iných opravných prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej práv priznáva.

10. Z okolností tejto veci je podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka má možnosť podať vo svojej trestnej veci dovolanie podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Samotná sťažovateľka pred ústavným súdom okrem iného namieta aj porušenie jej práva na obhajobu vo viacerých jeho aspektoch.

11. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju súdobú aplikačnú prax odvíjajúcu sa od jeho nálezu vo veci sp. zn. z 23. februára 2021 [postupne osvojenú zo strany ďalších senátov ústavného súdu (, , , , , , atď.)], v zmysle ktorej dôvodu dovolania podľa nezodpovedá právo na obhajobu len vo formulačnom rozsahu (primeraný čas na prípravu obhajoby a možnosť obhajovať sa sám alebo prostredníctvom obhajcu), ale obhajobné práva v kontexte spravodlivého procesu podľa dohovoru, a teda aj v rozsahu (s odrazom najmä v ).

12. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, že úlohou dovolacieho súdu nie je v tomto ohľade nanovo preskúmavať hodnotenie dôkazov všeobecnými súdmi v pôvodnom konaní a kontrole podrobovať správnosť skutkových zistení z nich vyplývajúcich, ale preskúmať jednu z procesných garancií práva na spravodlivý proces spočívajúcu v riadnom odôvodnení súdneho rozhodnutia. Preskúmanie logickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybne súčasťou posudzovania práva na spravodlivý proces. Za náležité tak možno označiť očakávanie strán konania, že najvyšší súd v dovolacom konaní pri dovolacom dôvode podľa preskúma, či súdy poskytli náležitú a riadne odôvodnenú odpoveď na zásadné argumenty strán konania, nie je jeho úlohou ale učiniť záver, či tieto skutkové závery boli správne alebo nie. Jedine tak totiž možno hovoriť o plnohodnotnej možnosti na prípravu a realizáciu obhajoby v trestnom konaní (, ).

13. Vzhľadom na uvedené, teda nevyužitie sťažovateľke dostupného opravného prostriedku (dovolania), bolo potrebné túto časť ústavnej sťažnosti odmietnuť podľa z dôvodu neprípustnosti.

14. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku už ústavný súd o ďalších návrhoch sťažovateľky nerozhodoval, keďže takéto rozhodovanie stratilo svoje opodstatnenie.

15. Na záver dáva ústavný súd do pozornosti právneho zástupcu sťažovateľky, že postup v konaní podľa je s účinnosťou od 1. marca 2019 upravený v .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave (detašované pracovisko) 18. júla 2023

Jana Baricová

predsedníčka senátu