Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-40-2021.pdf
PDF · 109.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Lucia Bašistová v trestnej veci obžalovaného G. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. a/ Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. februára 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno c/ Trestného poriadku súd o s l o b o d z u j e obžalovaného G. L., nar. XX. X. XXXX v L., trvale bytom M. XXXX/X, L., spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Kežmarku, č. Pv 434/20/7703-28 zo dňa 12. 5. 2021 pre skutok , ktorý
m a l s p á c h a ť t a k, ž e
dňa 26. 7. 2020 vo večerných hodinách v čase okolo 20.00 hod. pri bytovom dome na ulici D. Č.. X v meste L. bezdôvodne fyzicky napadol maloletého Y. I.M., nar. XX.X.XXXX tým spôsobom, že k nemu pristúpil zozadu a zovretou päsťou ho udrel do zadnej časti hlavy v oblasti záhlavia a následne, keď sa poškodený Y. I. po údere do hlavy nachádzal na zemi, tak ho ešte 1-krát kopol nohou do hlavy a dal mu facku, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému Y. I. otras mozgu, odreninu záhlavia a ľavej polovice tváre, tržnú ranu hornej pery, s potrebou hospitalizácie od 26. 7. 2020 až do 29. 7. 2020 a s dobou liečenia 10 - 14 dní,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
č í m m a l s p á c h a ť
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
- prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona
p r e t o ž e
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú stranu
- H. Q. D., K..E.., D. D., L. X, XXX XX D., B.: XXXXXXXX s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 13.5.2021 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvineného G. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že dňa 26. 7. 2020 vo večerných hodinách v čase okolo 20.00 hod. pri bytovom dome na ulici D. Č.. X v meste L. bezdôvodne fyzicky napadol maloletého Y. I., nar. 23.3.2003 tým spôsobom, že k nemu pristúpil zozadu a zovretou päsťou ho udrel do zadnej časti hlavy v oblasti záhlavia a následne, keď sa poškodený Y. I. po údere do hlavy nachádzal na zemi, tak ho ešte 1-krát kopol nohou do hlavy a dal mu facku, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému Y. I. otras mozgu, odreninu záhlavia a ľavej polovice tváre, tržnú ranu hornej pery, s potrebou hospitalizácie od 26. 7. 2020 až do 29. 7. 2020 a s dobou liečenia 10 - 14 dní.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku prehlásil, že je nevinný a na svoju obranu uviedol, že pri skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, nebol prítomný. V ten deň sa okolo 17.45 hod. vrátil z víkendového pobytu so svojou rodinou a už byt neopustil. Vzišlo aj z ich spoločného stretnutia s ostatnými členmi rodiny, z dôvodu zlého počasia. V čase okolo 19.30 hod. vyšiel na balkón, kedy zachytil odrazy majákov spoza bytovky. Nič iné nevidel. Poškodeného ani iných v predmetnej veci vypočutých svedkov nepozná osobne ani z videnia. Nevie si vysvetliť, prečo ho označili za páchateľa. Vyjadril sa k tomu, že registroval v minulosti skupinku teenagerov, ktorí zvykli vysedávať na schodisku pred vchodom do bytovky, párkrát ich napomenul, lebo nevedel okolo nich prejsť s kočiarom, iné nezhody medzi nimi neboli. Obžalovaný vypovedal zhodne aj v prípravnom konaní.
Svedok poškodený Y. I. zotrval na hlavom pojednávaní na svojej výpovedi z prípravného konania a uviedol, že v deň incidentu šiel okolo 13.00 hod. do L., stretol sa s kamarátom O., asi o 15.00 hod. si kúpili 7 dcl fľašu vodky, túto oni dvaja vypili, potom si kúpili ešte liter vína, ktoré už vypili štyria. Cítil, že má vypité, ale všetko si pamätal. Cestou domov na autobus stretol pána, ktorý venčil psa, ten sa ho opýtal, prečo na neho krivo pozerá a začal na neho kričať, preto sa toho pána opakovane pýtal, čo mu spravil, pán prišiel k nemu a dal mu facku. Po tejto facke spadol na zem, zodvihol si zo zeme mobil a opäť sa ho opýtal, čo mu spravil. Pán odišiel preč a on pokračoval v ceste na autobus. Po pár minútach pocítil úder päsťou zozadu, po ktorom spadol na zem, stratil vedomie a prebral s až v nemocnici, kde bol 3-4 dni, 22 dní bol práceneschopný. Incident mohli vidieť jeho dvaja kamaráti C. L. K. C. O., stáli od neho asi 12 až 15 metrov. Okrem nich nikoho iného na mieste incidentu nevidel. Na druhý deň mu od rána volali kamaráti C., C. K. F. do nemocnice s tým, že vedeli, kto ho napadol, meno nevedeli, len ho opísali. O skutku komunikoval aj so svojím otcom, ktorý to potom začal riešiť cez políciu. Otcovi napísala jedna pani, že vie, kto to bol a poslala mu fotku útočníka, na ktorej sa nachádzal obžalovaný. Fotka nebola z incidentu, ale stiahnutá z internetu. Fotku následne dvakrát ukázal kamarátom C. K. C. a opýtal sa ich, či je to on, kedy potvrdili, že áno. Prvýkrát im ju ukázal v deň ich výsluchu pred výsluchom a druhýkrát asi dva tri týždne po výsluchu. Podľa neho, otec mal vedomosť o osobe, ktorá mu fotku poslala. Obžalovaného nepozná, na ulici ho stretol len raz, nemali medzi sebou konflikt, nevedel uviesť dôvod, prečo by ho mal napadnúť obžalovaný.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka poškodeného z prípravného konania a hlavného pojednávania, súd tieto rozpory odstraňoval postupom podľa ustanovenia § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedok zotrval na výpovedi z prípravného konanie.
Svedkyňa B.. E. L. manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi z prípravného konania a uviedla, že v deň incidentu sa vrátila s manželom z víkendového pobytu okolo 17.30 hod. a odvtedy boli celý večer spolu doma. Plánované stretnutie so sestrou a rodičmi zrušili kvôli zlému počasiu. Poškodeného nepozná, nikdy predtým ho nevidela, zo svedkov pozná len jedného z videnia. Partie mladých zvykli vysedávať pred ich vchodom, párkrát ich upozornila, aby šli robiť bordel inde a párkrát na nich privolala políciu. Zhodne tak vypovedala ja v prípravnom konaní.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka C. O., ten vypovedal, že bol svedkom toho, ako obžalovaný udrel do hlavy poškodeného a ako ho následne na zemi ešte kopol. Nevidel, čo tomu predchádzalo, mal dosť vypité. V tom čase stál pri vchode do bytovky, číslo uviesť nevedel spolu s L. A.. Pri útoku na poškodeného boli prítomní aj jeho brat C. L. a F. F., pýtal sa ich, prečo mu nepomohli. On potom poškodeného zdvihol zo zeme a privolal záchranku. Následne uviedol, že na 100% nevidel, kto udrel poškodeného, prišlo mu, že je to obžalovaný, bol taký menší. Útočníka opísať nevedel, to že to mal byť obžalovaný, mu povedal brat. V rámci výpovede na hlavnom pojednávaní zároveň uviedol, že nevidel, aby obžalovaný udrel poškodeného, s vysvetlením, že keď prišiel na miesto incidentu, videl poškodeného ležať na zemi a F. mu povedal, že pán, ktorý mal okolo neho prejsť, mal napadnúť poškodeného, čo si on už ale z dôvodu, že bol opitý, nepamätal. Na mieste incidentu obžalovaného nevidel. Nemal vedomosť o tom, či mal poškodený pred predmetným útokom konflikt aj s inou osobou. Pána so psom neregistroval.
V prípravnom konaní svedok vo svojej výpovedi zo dňa 24.9.2020 uviedol, že koncom júla sa stretol s poškodeným Y. I. H. L., vypili spolu dve šumivé vína, po dvoch hodinách sa rozišli, každý šiel iným smerom, po asi 15 minútach sa vracal k Y., pri ktorom už stál jeho C. L. a F. F.. Brat mu povedal, že niekto napadol Y. päsťovkou do hlavy a keď Y. ležal na zemi, kopol ho do hlavy. Y. privolal záchranku, on nevidel, kto Y. napadol.
V nasledujúcej výpovedi v prípravnom konaní dňa 14.12.2020 svedok zotrval na verzii svojej predchádzajúcej výpovede a teda, že sa stretol s poškodeným Y. I., spolu vypili dve šumivé vína, potom ešte jedno víno, vtedy sa k nim pridali aj C. L. a F. F.. Následne sa on od nich odpojil a šiel za kamarátkou. Keď bol od nich asi 50 metrov, videl, ako jeden z nich spadol na zem, rozbehol sa za nimi, zbadal ležať Y. na zemi. Útočníka nevidel. Od brata C. K. F. sa dozvedel, že Y. napadol pán zozadu päsťou do hlavy a mal to byť ten pán, ktorý okolo neho prechádzal, čo si on už ale nepamätal, pretože mal vypité.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka z prípravného konania a hlavného pojednávania, súd tieto rozpory odstraňoval postupom podľa ustanovenia § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedok zotrval na výpovedi z prípravného konanie.
Svedok C. L. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, že v ten deň bol vonku s poškodeným, bratom C. O. a F. F., na ulici D. v L.. On potom odišiel k otcovi a vrátil sa až keď došlo k incidentu, zo vzdialenosti asi 5-10 metrov videl, ako pán udrel Y. zozadu do hlavy a ako ho ešte na zemi kopol. Potom k nim prišiel jeho brat C. O., pri ktorom sa zastavil útočník, brat privolal záchranku. Tým útočníkom bol obžalovaný. Incidentu predchádzal konflikt Y. s pánom, ktorý venčil psa. To však bola len hádka. Svedkom incidentu bol len on a jeho brat C. O.. Poškodený mu ukázal po skutku fotku obžalovaného, nevedel uviesť, prečo mu ju ukázal a ani kedy mu ju ukázal. Na otázku, či videl do tváre útočníka, odpovedal, že si nepamätá. To, že útočníkom bol obžalovaný tvrdí na základe jeho postavy, že to bol človek s postavou, akú má obžalovaný.
V prípravnom konaní svedok vo svojej výpovedi zo dňa 25.8.2020 uviedol, že dňa 26.7.2020 asi okolo 19.30 hod. stál pri bytovke na ulici D.j v L. s F. F., po chvíli videl, ako k nemu prichádza Y. I., ktorý sa cestou k nim hádal s ujom venčiacim psa. Ten ujo dal Y. facku, v tom čase vybehol spoza bytovky ďalší pán, ktorý udrel Y. zozadu päsťou do hlavy, Y. spadol na zem, kde mu ten pán dal ešte tri facky a odišiel preč. Potom pomohol Y. vstať a C. O. privolal záchranku. Útočníkov nepoznal, pána so psom poznal z videnia. Druhého útočníka opísal ako 30-40 ročného muža športovej postavy, vysokého 185-190 cm.
V nasledujúcej výpovedi v prípravnom konaní dňa 15.12.2020 svedok zhodne tak opísal okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu skutku. Na otázku, či videl do tváre páchateľa odpovedal, že si to už nepamätá, opísal ho ako 40-46 ročného muža vyššieho od neho, teda vyššieho ako 186 cm.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka z prípravného konania a hlavného pojednávania, súd tieto rozpory odstraňoval postupom podľa ustanovenia § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedok zotrval na výpovedi z prípravného konania.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka F. F., ktorý uviedol, že bol svedkom toho, ako starší pán so psom skákal do poškodeného, hádali sa. V tom vybehol spoza rohu obžalovaný a napadol poškodeného úderom zozadu do hlavy, poškodený spadol na zem, kde od obžalovaného dostal ďalšiu
ranu. Poškodenému potom privolali sanitku. V čase útoku obžalovaného nepoznal, do tváre útočníka nevidel, pri rekognícii opoznal obžalovaného, lebo mu pred týmto úkonom ukázal fotku poškodený Y. I. s tým, že je to on, že sa neho veľmi podobá. Sedel mu postavou aj vlasmi.
Zhodne tak vyznela výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 7.9.2020. Vo svojej výpovedi z prípravného konania zo dňa 15.12.2020 svedok uviedol, že niekedy v auguste bol napadnutý Y. I.. Stalo sa to na ulici D. H. L.. On v tom čase prišiel na dané miesto s kamarátkou C. E., keď zo vzdialenosti asi 7-8 metrov zbadal, ako sa poškodený Y. I. háda s ujom venčiacim psa. Videl, ako ten ujo dal poškodenému facku, vtedy spoza rohu bytovky vyletel ten dotyčný a udrel Y. zozadu päsťou do hlavy, Y. spadol na zem, kde ešte dostal od neho kopačku a facku. Útočník potom odišiel preč a C. O. privolal Y. záchranku. Útočníka osobne nepozná, do tváre mu nevidel. C. O. bitku nevidel, C. L. stál od Y. asi meter.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka z prípravného konania a hlavného pojednávania, súd tieto rozpory odstraňoval postupom podľa ustanovenia § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedok zotrval na výpovedi z prípravného konania.
Svedok G. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nebol priamym svedkom incidentu. O tom, že jeho syn Y. I. bol napadnutý sa dozvedel od bývalej družky, Y. matky v deň napadnutia. Šiel za synom do nemocnice, kde s ním absolvoval vyšetrenia, syn si pamätal len to, že dostal úder do hlavy, tomuto úderu predchádzala ešte hádka s pánom so psom, ktorý mu dal facku. Nevedel súdu uviesť, ako mu bolo oznámené, kto jeho syna napadol, poznal adresu útočníka, podal na neho trestné oznámenie. Nasledujúci deň sa dotazoval cez sociálnu sieť facebook, či niekto nebol svedkom incidentu, na čo zareagovala jedna slečna, že to bol G. L.. Toto meno oznámil polícii. Od jedného kamaráta získal jeho fotografiu, ktorú poslal synovi, aby sa opýtal svedkov, či to bol on, kde všetci potvrdili, že to on ho napadol. On obžalovaného nepozná, správu od tej slečny vymazal, nepovažoval ju za potrebnú. Syn utrpel otras mozgu, mal rozťatú peru, opuch zátylku. Zhodne tak vypovedal svedok aj v prípravnom konaní.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu C. E., ktorá zotrvala na výpovedi z prípravného konania a uviedla, že bola svedkom toho, ako sa Y. rozprával s pánom, ktorý venčil psa a ako ďalší pán vyšiel spoza bytovky a udrel ho päsťou, nevie kam. Y. spadol na zem, kde ho ten pán udrel ešte raz, potom prišla sanitka. V tom čase sa nachádzala spolu s F. F. vonku, boli spolu v Tescu, cestou domov stretli C. O., L. Š., L. A. a Y.. S F., oboma L. išli preč, C. O. s Y. šli za nimi a vtedy došlo k incidentu. ten druhý útočník okolo nej prebehol, ale už si jeho tvár nepamätá. Následne medzi sebou kamaráti riešili, kto by mohol byť útočníkom , niekto povedal, že to bude asi pán, ktorý býva v tej bytovke, pred ktorou sa stal incident. K záveru, že útočníkom by mohol byť obžalovaný dospeli na základe toho, že pred vchodom do bytovky, kde býva, zvyknú vysedávať mladí a on chodil okolo nich alebo im niečo povedal.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne z prípravného konania a hlavného pojednávania, súd tieto rozpory odstraňoval postupom podľa ustanovenia § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, kedy svedkyňa zotrval na výpovedi z prípravného konanie.
Súd postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku prečítal výpoveď svedkyne poškodenej C.. B. R. a svedkov L. A., G.. C. R., E. I..
Svedkyňa C.. B. R. si ako zástupkyňa poškodenej spoločnosti H., K..E.., pobočka D. uplatnila náhradu škody za vynaloženú zdravotnú starostlivosť poškodenému Y. I. vo výške 494,41 eur.
Zhodne vyzneli výpovede svedkýň L. A. a L. Š., ktorej neboli priamymi svedkami incidentu. Uviedli, že sa v deň, kedy malo dôjsť ku skutku stretli s kamarátmi Y. I. a C. O., ktorí popíjali vodku a vína. Po dvoch hodinách od nich odišli do Tesca a po príchode z Tesca videli na mieste incidentu sanitku, bližšie sa na miesto pozrieť neboli.
Svedkyňa E. I. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 26.7.2020 sa jej sestra s manželom G. L. vrátili z víkendového pobytu. Mali sa spolu stretnúť, no pokazilo sa počasie a preto jej sestra zavolala o 19.08 hod., že kvôli zlému počasiu stretnutie rušia. Telefonát trval cca 35 minút, počas ich rozhovoru počula, že doma bola aj jej manžel. Jej sestra bol v tom čase tehotná, mala zdravotné problémy, nemyslí si, že by obžalovaný mal dôvod odísť od nej niekam von.
Z lekárskej správy vypracovanej G.. Š. A., lekárom Centrálneho príjmu Nemocnice D., ambulancia úrazovej chirurgie vypracovanej dňa 26.7.2020 mal súd zistené, že bol ošetrený poškodený Y. I., mal byť napadnutý, vyšetrením boli zistené poranenia a to otras mozgu, udrenina záhlavia, ľavej polovice tváre, tržná rana hornej pery, opilosť. Liečba ústavná, doba liečenie 7-14 dní, ide o úraz ľahký.
Z prepúšťacej správy oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, nemocnica D. mal súd zistené, že poškodený bol hospitalizovaný pre otras mozgu od 26.7.2020 do 29.7.2020, kedy bol prepustený s odporúčaním hlásiť sa u svojho obvodného lekára do troch dní.
Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovanej súd postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že dňa 26.7.2020 vo večerných hodinách v čase okolo 20.00 hod. pri bytovom dome na ulici D. Č.. X v meste L., bezdôvodne fyzicky napadol maloletého Y. I., nar. 23.3.2003 tým spôsobom, že k nemu pristúpil zozadu a zovretou päsťou ho udrel do zadnej časti hlavy v oblasti záhlavia a následne, keď sa poškodený Y. I. po údere do hlavy nachádzal na zemi, tak ho ešte 1-krát kopol nohou do hlavy a dal mu facku, čím týmto svojím konaním spôsobil poškodenému Y. I. otras mozgu, odreninu záhlavia a ľavej polovice tváre, tržnú ranu hornej pery, s potrebou hospitalizácie od 26.7.2020 až 29.7.2020 a s dobou liečenia 10-14 dní.
Súd vyhodnotením výpovede svedka poškodeného a ďalších dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti ustálil, že skutok sa nepochybne stal a je trestným činom, avšak vykonaným dokazovaním nebolo žiadnym z produkovaných dôkazov bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázané, že osobou, ktorá mala spáchať skutok spôsobom, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, bol obžalovaný.
Vykonaným dokazovaním a to výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal súd jednoznačne preukázané, že dňa 26.7.2020 v čase okolo 20.00 hod. došlo na mieste verejnosti prístupnom k fyzickému napadnutiu poškodeného Y. I.. Súd v danom poukazuje predovšetkým na výpoveď samotného poškodeného, ktorý podrobne opísal okolnosti, za ktorých mal byť fyzicky napadnutý jemu neznámou osobou, ako aj okolnosti, ktoré útoku predchádzali. Zhodne tak pokiaľ ide o samotný útok na obžalovaného vypovedali aj ostatní v danej veci vypočutí svedkovia a to C. O., C. L., F. F., C. E., ktorí boli priamymi svedkami incidentu.. Rovnako tak aj otec obžalovaného G. I. potvrdil, že jeho syn bol fyzicky napadnutý a ešte v ten večer šiel za synom do nemocnice. O fyzickom napadnutí obžalovaného svedčia aj lekárske správy, či už zo samotného prvotného vyšetrenia, ako aj z prepúšťacej správa a následnej správy obvodnej lekárky.
Súd teda nemal pochybnosti o tom, že skutok sa stal, pochybnosti mal ale o tom, či skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň incidentu sa v podvečerných hodinách vrátil s manželkou a synom z víkendového pobytu. Od príchodu domov už z bytu neodišiel, poškodeného nepozná, nemá vedomosť, prečo bol označený za útočníka. Skutočnosť, že obžalovaný bol od príchodu domov z pobytu po celý čas v byte potvrdili svojou výpoveďou svedkyne jeho manželka B.. E. L. a švagriná E. I..
Z výpovede samotného poškodeného vyplýva, že útočníka vzhľadom k tomu, že bol napadnutý zozadu úderom do hlavy, po ktorom spadol na zem a stratil vedomie, nevidel a tým pádom nemal vedomosť, kto ho napadol. K záveru, že týmto útočníkom mal byť práve obžalovaný dospel sprostredkovane, a to po tom, ako mu otec predložil fotografiu obžalovaného a on ju následne ukázal kamarátom C. L. a C. O., ktorí potvrdili, že útočníkom bol obžalovaný. Súd však poukazuje na výpovede priamych svedkov incidentu C. O., C. L. K. F. F., kde aj napriek skutočnosti, že videli samotný útok na poškodeného, do tváre útočiacej osoby ani jeden z nich nevidel. Opísali postavu útočníka, výšku, približný vek, typ postavy a oblečenie, avšak s určitosťou nevedeli uviesť, že útočníkom bol obžalovaný. Vyjadrenia svedkov C. O., že na 100% útočníka nevidel, tak mu prišlo, že je to on, bola taký menší, videl len kopanec, nevidel, aby ho udrel obžalovaný, na mieste incidentu obžalovaného nevidel, svedka C. L., že útočníkom bol obžalovaný, ale či pri útoku videl útočníkovi do tváre odpovedal, že to si už nepamätá, to, že útočníkom bol obžalovaný tvrdí na základe jeho postavy, že to bol človek s postavou, akú má obžalovaný, ďalej
vyjadrenie svedka F. F., že útočníkovi do tváre nevidel, ale všetko mu sedelo, postava, vlasy a vyjadrenie svedkyne C. E., že prvému útočníkovi so psom do tváre videla, ten druhý útočník okolo nej prebehol, chvíľku mu do tváre videla, ale už si to nepamätá, nemožno vyhodnotiť ako dôkaz bez akýchkoľvek pochybností preukazujúci, že skutok spáchal obžalovaný.
Pokiaľ ide o fotografiu, na ktorej je zachytený obžalovaný a ktorú mal poslať otcovi poškodeného svedkovi G. I. jeho kamarát a po vzhliadnutí ktorej svedkovia C. O. a C. L. poškodenému potvrdili, že útočníkom bol obžalovaný, súd udáva, že ani tento dôkaz nemožno vyhodnotiť ako dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného. Už samotné vyjadrenie svedka G. I., že po tom, ako mu jedna slečna oznámila, že vie kto to urobil, že to bol G. L., toto meno oznámil na polícii a následne mu kamarát zabezpečil jeho fotografiu, ktorú potom poslal synovi, vyznieva ako absolútne nelogické. Je málo pravdepodobné, aby svedok otec poškodeného, bez toho, aby si overil totožnosť, resp. identitu „slečny“ z internetu, aby zistil od menovanej verziu skutkového deja, alebo zisťoval, na základe akých skutočností je presvedčená, že páchateľom je G. L., tejto bez ďalšieho uveril a meno údajného útočníka oznámil polícii a následne si od kamaráta zabezpečil aj jeho fotografiu. Nepochopiteľne potom vyznieva aj jeho vyjadrenie, že správu od danej slečny zmazal, lebo to nepovažoval za potrebné, on tú „babu“ nepoznal. Zvláštne vyznieva aj tvrdenie svedka, že nevie odkiaľ mal adresu obžalovaného. Všetky tieto vyjadrenia svedka vzbudzujú na strane súdu pochybnosti, či nejde o dôkaz umelo vykonštruovaný.
Vyššie uvedené výpovede priamych svedkov incidentu, svedka G. I. spolu s ďalšími dôkazmi z prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania vedú súd ku konštatovaniu, že absentuje čo i len jeden relevantný dôkazu, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo spáchaného skutku.
Podľa § 126 ods.1 Tr. poriadku, v zmysle ktorého sa ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.
Podľa § 138 Tr. poriadku ustanovenia § 123 až 126 o výsluchu obvineného sa primerane použijú aj na výsluch svedka, konfrontáciu medzi svedkami, ktorí už boli vypočutí, a na rekogníciu.
V rámci prípravného konania boli vykonané dve rekognície, a to v dňoch 18.9.2020 a 11.2.2021, o čom svedčia zápisnice o rekognícii osoby, ktoré boli vykonané so svedkami C. L. a F. F. za účelom zistenie totožnosti páchateľa. Oboznámením sa s obsahom oboch zápisníc má súd za to, že pri danom procesnom úkone nebol dodržaný postup v zmysle § 126 ods. 1 Tr. poriadku, kedy absentuje výzva, aby svedkovia pred tým ako pristúpia k opoznávaniu osoby, túto osobu opísali. Pri oboch procesných úkonov rekognícia prebiehala takým spôsobom, že po zákonnom poučení podľa § 127 Tr. poriadku bol poznávajúcim osobám C. L. a F. F. predložený fotoalbum, po predložení ktorého svedkovia ukázali na jednu z fotografií. Predchádzajúci opis poznávanej osoby je nutný najmä z hľadiska hodnovernosti výsledkov rekognície. Navyše ako vyplynulo z výpovede svedka F. F. z hlavného pojednávania, svedok mal pred rekogníciou k dispozícii fotografiu obžalovaného od poškodeného, teda osoby, ktorú mal v rámci daného procesného úkonu opoznať. Vzhľadom na povahu rekogníci, ktorá je v podstate neopakovateľným úkonom, nesmie byť osoba, ktorá je opoznávaná, ukázaná ešte pred rekogníciou stotožňujúcej osobe. Vzhľadom na nedodržanie zákonného postupu pri priebehu rekognície, súd výsledky rekognície spochybnil tak, že stratili svoj dôkazný význam.
Na preukázanie viny obžalovaného, musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.
K preukázaniu viny obžalovaného by musel mať súd k dispozícii viacero nepriamych dôkazov, nakoľko nepriamy dôkaz má svoju hodnotu len v spojení s inými dôkazmi. Nepriame dôkazy vedúce k dôvodnému podozreniu voči obžalovanému, ktoré však nevylučujú reálnu možnosť, že páchateľom trestného činu mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaného.
V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkovo bol postihnutý jedenkrát za priestupok na úseku dopravy, zamestnávateľom hodnotený ako zamestnanec dosahujúci nadpriemerné výsledky, spoločenský, ľudský spoľahlivý, milý, svedomitý a rodinne založený. Na základe vyššie uvedeného osobu obžalovaného nemožno charakterizovať ako osobu majúcu sklony k páchaniu násilnej trestnej činnosti ani ako osobu majúcu sklony k porušovaniu noriem spoločenského správania.
Na základe takto vykonané dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný a preto ho súd postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku spod obžaloby oslobodil.
Vzhľadom k tomu súd postupom podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodenú stranu H. Q. D., K..E.. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.