Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 359/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Veronikou Tóthovou, PhD., advokátkou, Ku potoku 5, Košice, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. júna 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. decembra 2022 domáha vyslovenia porušenia jeho základných práv podľa , a (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia, jeho zrušenia a vrátenia veci všeobecnému súdu na nové konanie. Takisto žiada ústavný súd o priznanie náhrady trov právneho zastúpenia.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zo 6. decembra 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 13. júna 2022 uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov. Uplatnené dovolanie sťažovateľa najvyšší súd uznesením sp. zn. z 13. júna 2022 (ďalej len „namietané rozhodnutie“) podľa odmietol.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ argumentuje, že ako dovolací dôvod uplatnil v podanom dovolaní (okrem iných) aj dôvod podľa (súd rozhodol v nezákonnom zložení), ktorý podporil argumentáciou, v ktorej poukázal na skutočnosť, že v prvostupňovom konaní pred okresným súdom došlo v rámci prebiehajúceho hlavného pojednávania po vykonaní niekoľkých jeho predošlých termínov k zmene v obsadení senátu, konkrétne v osobe jedného z prísediacich, pričom ho okresný súd o uvedenej zmene neinformoval a nevyžiadal si jeho súhlas s dotknutou zmenou v obsadení senátu. Bez tohto súhlasu bol okresný súd povinný vykonať hlavné pojednávanie od začiatku, tak ako to predpokladal , čo sa však nestalo. Najvyšší súd v namietanom rozhodnutí konštatoval, že sťažovateľ túto zmenu v osobe prísediaceho nenamietal ani pred súdom prvého stupňa, ani vo svojom odvolaní a keďže mu bola táto zmena z obsahu zápisníc z hlavného pojednávania známa, dovolací súd s odkazom na nemohol na predmetný dovolací dôvod prihliadnuť. Sťažovateľ sa s takýmto postupom najvyššieho súdu nestotožňuje a odvoláva sa na zakotvujúci pre odvolací súd revízny princíp, v zmysle ktorého na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, je odvolací súd povinný prihliadnuť vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Poukazujúc na rozhodnutie najvyššieho súdu (sp. zn. z 22. augusta 2016), vyslovuje názor, „že je obligatórnou povinnosťou dovolacieho súdu zrušiť skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu v prípade, ak si odvolací súd nesplní povinnosť uplatnenia tzv. plného revízneho princípu v intenciách ustanovenia druhá veta , ak je už z obsahu preskúmavaného spisu (bez ohľadu na ich uplatnenie formou odvolacej námietky) možné identifikovať tak závažné procesné vady, ktoré odôvodňujú neskoršie podanie dovolania“. Je tak toho názoru, že najvyšší súd posúdil dovolací dôvod podľa v rozpore s „doktrínou plného revízneho princípu“ zakotveného v citovanom ustanovení .

4. V označenom postupe najvyššieho súdu vidí sťažovateľ porušenie všetkých svojich označených práv.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Ťažiskom argumentácie ústavnej sťažnosti sťažovateľa je v podstate tvrdenie o nesprávnej interpretácii ustanovenia regulujúceho podmienky na uplatnenie predpísaných dovolacích dôvodov.

6. Pri posúdení právnej veci sťažovateľa sa tak ústavný súd po oboznámení s dotknutou právnou úpravou zameral na zodpovedanie otázky, či bol postup najvyššieho súdu, premietnutý do namietaného rozhodnutia, ústavnoprávne akceptovateľný, teda či konajúcim súdom zvolená

a interpretácia aplikovanej právnej úpravy neodporuje jej účelu a zmyslu. Inými slovami, či je záver namietaného rozhodnutia najvyššieho súdu zdôvodnený ústavne udržateľným spôsobom.

7.1. Podľa dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

7.2. Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

8. Ústavný súd je predovšetkým toho názoru, že je znenie dotknutého ustanovenia jasné, a teda aplikovateľné aj bez potreby predchádzajúcej bližšej interpretácie. Napokon aj najvyšší súd zjednocujúcim stanovisko R 11/2016 judikoval, že limituje uplatnenie ohrozených alebo porušených subjektívnych práv v konaní pred štátnymi orgánmi

postupom týchto orgánov ustanoveným zákonom, z čoho vyplývajú aj obmedzenia ustanovené zákonom (lehota alebo iná podmienka na uplatnenie práva). Nezáleží na tom, či ide o právo vyplývajúce aj priamo z alebo „len“ zo zákona. Ak ustanovuje pre uplatnenie dôvodu dovolania podľa až g) podmienku námietky dovolateľovi známej okolnosti, ktorá uplatnený dovolací dôvod zakladá, už v predchádzajúcom (najneskôr odvolacom) konaní ( ), nie je možné bez takého postupu dotknutý dôvod dovolania úspešne použiť a dovolací súd v takom prípade dovolanie vždy odmietne ako zrejme nedôvodné podľa .

9. Na zmysel a účel dotknutého ustanovenia najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti poukazuje uvádzajúc, že vzhľadom na povahu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku určeného k náprave len taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád závažného charakteru predstavuje dovolací súd poslednú inštanciu preskúmavajúcu nedostatky preskúmané už odvolacím súdom a ním nenapravené, prípadne ním spôsobené, čomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (pokiaľ nejde o zákonné výnimky) a povinnosť namietať niektoré dovolacie dôvody najneskôr v odvolacom konaní (pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 21. augusta 2018). Podľa už uvedeného zjednocujúceho stanoviska R 11/2016 platí všeobecná axióma, že zákon poskytuje ochranu tomu, kto sa o svoje práva náležite stará, t. j. kto si ich uplatňuje spôsobom predpokladaným v zákone. Preto ak obvinený vedel o nezákonnom zložení súdu, resp. senátu (ktorého zloženie mu bolo nesporne a preukázateľne známe), mohol a mal túto skutočnosť namietať už v čase prvostupňového konania, prípadne v rámci odvolacieho konania, a nie až v rámci mimoriadneho (dovolacieho) konania. Dikcia obmedzujúceho ustanovenia uvedená v prvej vete núti teda procesné strany k tomu, aby nezákonnosť im známych okolností (v danom prípade spočívajúcu v nezákonnom zložení senátu) namietali už v rámci súdneho konania do právoplatného skončenia trestného stíhania a nevyčkávali nečinne až na konanie o dovolaní. Nemožno v tejto súvislosti prehliadnuť, že uvedená pasivita oprávnenej osoby má negatívny vplyv na rýchlosť aj na hospodárnosť trestného konania. Okrem toho, otázky zákonnosti zloženia súdu (senátu) v zmysle [ale napr. aj otázky príslušnosti súdu – ] majú byť posudzované súdom prvého stupňa, resp. v odvolacom konaní s tým, že dovolacie dôvody podľa a majú byť preskúmavané až vo vzťahu k tomu, ako otázku príslušnosti súdu či zákonnosti zloženia súdu (senátu) v prípade, ak je sporná, vyriešil súd prvého stupňa, resp. odvolací súd.

10. Ustanovenie (alebo tiež doktrína plného revízneho princípu, ako ju sťažovateľ označuje), na ktoré sa odvoláva sťažovateľ a ktorého uplatnenia sa dožaduje v rámci aplikácie ustanovení regulujúcich dôvody dovolania, sa uplatňuje iba v rámci odvolacieho konania a nemá vplyv na posudzovanie podmienok na uplatnenie dovolacích dôvodov v zmysle v dovolacom konaní. Výklad , ktorý prezentuje sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, má absurdný charakter, pretože jeho závery

znamenajú de facto všeobecnú neaplikovateľnosť dotknutého ustanovenia v praxi, čo rozhodne nemohlo byť zamýšľaným cieľom uvedenej právnej úpravy.

11. Ústavný súd takisto uvádza, že argumenty, ktorými sťažovateľ v podanom dovolaní podporil danosť dovolacieho dôvodu podľa , sú skôr subsumovateľné pod dovolací dôvod podľa , keďže sťažovateľ v rámci prezentovaných argumentov vo svojej podstate nespochybňuje samotnú kreáciu nového zloženia senátu (obsadenie senátu novým prísediacim v rozpore s vopred stanovenými pravidlami vyplývajúcimi zo zákona a z príslušného rozvrhu práce), ale porušenie zásady bezprostrednosti, z ktorej plynúce pravidlo nezmeniteľnosti zloženia senátu sa vo svojej podstate týka otázky dokazovania, kde zmyslom a cieľom tejto zásady je, aby nezávislý súd v zásade (okrem zákonom stanovených výnimiek) rozhodoval a rozhodol len na základe dôkazov, ktoré boli pred ním vykonané v priebehu pojednávania. Tieto úvahy však nič nemenia na predchádzajúcich záveroch ústavného súdu, pretože aj uvedený dovolací dôvod patrí do kategórie dovolacích dôvodov predpokladaných .

12. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

13. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu