Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_7Pc-12-2021.pdf
PDF · 81.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7Pc/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci navrhovateľa: J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XXX, XXX XX Y., t.č. bytom O. D. R. J., S. XXX/XX, XXX XX T. Q. W.Ľ., proti osobám povinným z vyživovacej povinnosti - otcovi: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX Y. a matke: J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, XXX XX Y., o určenie výživného na dospelé dieťa, takto
rozhodol:
Otec navrhovateľa J. A., nar. XX.XX.XXXX a matka navrhovateľa J. A., nar. XX.XX.XXXX, sú povinní prispievať na výživu navrhovateľa J. A., nar. XX.XX.XXXX, a to každý z nich výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľa počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.10.2021 voči svojej matke a otcovi domáhal vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie návrhu odôvodnila tým, že do dovŕšenia plnoletosti bol umiestnený v Centre pre deti a rodiny v Y.. Nevie či rodičia prispievali na jeho výživu. V súčasnosti je žiakom 2. ročníka Spojenej internátnej školy Y., odbor gastronomické služby. Učebný odbor je trojročný a štúdium by mal ukončiť v júni 2023. Náklady s pobytom v Charitatívnom dobe a v spojení so štúdiom činia: 58,50 eur ubytovanie, 35,- eur strava, 3,10 eur pranie, 15,- eur učebné pomôcky, hygienické potreby, ošatenie. Momentálne nemá žiaden príjem. Požiadal o pomoc v hmotnej núdzi. Je bez akejkoľvek podpory od rodičov a sústavne sa pripravuje na svoje povolanie.
2. Otec a matka navrhovateľa sa k návrhu nevyjadrili.
3. Súd sa oboznámil s návrhom, rodným listom navrhovateľa, potvrdením o štúdiu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Podľa predloženého rodného listu navrhovateľa ako matka je uvedená J. A., nar. XX.XX.XXXX a ako otec je uvedený J. A., nar. XX.XX.XXXX.
5. Podľa potvrdenia o štúdiu vystaveného Spojenou internátnou školou v Y. zo dňa XX.XX.XXXX, navrhovateľ je študentom školy v školskom roku XXXX/XXXX formou denného štúdia a školu navštevuje od XX.XX.XXXX.
6. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3, 4 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení v spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 186/2013 Z.z. bola výška minimálneho výživného 27,13 eur do 30.06.2017 a od 01.07.2017 v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 173/2017 Z.z. je výška minimálneho výživného 27,32 eur.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné potreby rodiča alebo iné potreby. Pri určovaní výšky výživného súd prihliada jednak na osobné, majetkové a zárobkové pomery rodiča a tiež na individuálne potreby dieťaťa, tak ako je to vyššie uvedené. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna a závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, záujmov, vzdelania, nadania, formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možnosti rodičov. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.
8. Zákon o rodine, pokiaľ sa týka určenia výšky výživného, vychádza z toho, že raz určené výživné nemôže platiť na neobmedzený čas. Pomery účastníkov konania sa postupom času menia. U detí, tým že sú staršie, rastú nároky a teda aj náklady na ich odôvodnené potreby a na strane povinných, teda rodičov, môže dôjsť k zmene ich príjmov, resp. k nastanú iné okolnosti, ktoré majú vplyv na ich schopnosť stanovené výživné platiť.
9. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vysokoškolskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie
uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo
10. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení a vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Majetkové príjmy rodičov navrhovateľa, ich osobné pomery, sa súdu nepodarilo zistiť, avšak každý z rodičov je povinný prispievať na výživu svojmu nezaopatrenému dieťaťu minimálnym výživným v zmysle zákonnej právnej úpravy.
11. Predmetná vyživovacia povinnosť je súčasťou rodičovských práv a povinností a vzniká narodením dieťaťa a zaniká jeho schopnosťou samostatne sa živiť, samostatne si uspokojovať svoje životné potreby. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zánik vyživovacej povinnosti je preto individuálny podľa schopnosti dieťaťa získať pravidelný príjem a z vlastných zdrojov si zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady.
12. O trovách konania súd nerozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.