Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 419/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Langer Legal s. r. o., Floriánska 19, Košice, IČO 52 222 226, proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č. k. -181 z 28. júna 2023 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.

2. Návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. júla 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením o výške náhrady trov konania v civilnom spore, ktoré žiada zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

II.

2. Sťažovateľka sa proti žalovanému domáhala sumy eur. S jej späťvzatím žaloby žalovaný súhlasil a okresný súd konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania. Ich výšku určil uznesením vyššieho súdneho úradníka na 315,20 eur za tri úkony advokáta žalovaného: príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní 5. septembra 2019 a súhlas so späťvzatím žaloby z 25. júna 2020. Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil nie podľa , ale podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Okrem toho žalovanému nepriznal náhradu za (i) vyjadrenie k späťvzatiu žaloby z 20. apríla 2020, keďže vzhľadom na jeho obsah nešlo o podanie vo veci samej, a (ii) za ďalšiu poradu žalovaného s jeho advokátom z 24. júna 2020, ktorá len predchádzala súhlasu so späťvzatím žaloby a nešlo o účelný a nevyhnutný úkon.

3. Proti tomu podal žalovaný sťažnosť, keď nesúhlasil s argumentáciou, ktorá viedla k nevyhoveniu vyčísleniu jeho trov. Sťažovateľka k sťažnosti uviedla, že uznesenie je správne. Doplnila, že o pojednávaní 5. septembra 2019 nevedela a namietla tri úkony právnej služby (vyjadrenie k späťvzatiu žaloby, ďalšiu poradu z 24. júna 2020 a súhlas so späťvzatím žaloby), ktoré označila ako nesprávne vyúčtované (v rozpore s ), keďže nebola preukázaná ich opodstatnenosť.

4. Okresný súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením sudcu uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil tak, že výšku náhrady trov konania určil na 4 772,28 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny určil podľa a žalovanému priznal náhradu aj za vyjadrenie k späťvzatiu žaloby z 20. apríla 2020 a ďalšiu poradu žalovaného s jeho advokátom z 24. júna 2020. K námietke o účelnosti a dôvodnosti úkonov právnej služby žalovaného uviedol, že vyjadrenie k späťvzatiu žaloby bolo účelné, keďže nasledovalo po výzve súdu. K ďalšej porade advokáta so žalovaným uviedol, že bola účelná, keďže jej podstatou bolo vytvorenie predpokladov na dôležité rozhodnutie žalovaného o tom, či bude súhlasiť so späťvzatím žaloby.

III.

5. Podľa sťažovateľky uznesenie nespĺňa ústavnú požiadavku riadneho odôvodnenia v časti o účelnosti a dôvodnosti vyjadrenia žalovaného k späťvzatiu žaloby a jeho ďalšej porade s advokátom. Z toho, že žalovaný sa najprv vyjadril k späťvzatiu žaloby, no až následne sa radil s advokátom a súhlasil so späťvzatím, podľa sťažovateľky jasne vyplýva, že žalovaný „roztiahol“ jednoduchý procesný úkon do troch úkonov právnej služby a okrem strohého vyčíslenia trov nepreukázal, prečo takýto postup bol dôvodný a účelný. Podľa sťažovateľky uznesenie ignoruje nehospodárny postup žalovaného a nie je z neho zrejmé, prečo sa mu priznala náhrada za tri úkony právnej služby pre dosiahnutie niečoho, na čo sa vyžaduje zásadne len jeden úkon právnej služby.

6. Podľa sťažovateľky i keby pred vyjadrením k späťvzatiu žaloby bola potrebná porada žalovaného s advokátom, nie je zrejmé, prečo si vyžiadala viac ako hodinu, a teda odmenu v základnej sadzbe podľa , keďže si mohla vyžiadať kratší čas, a tým len polovicu tejto sadzby podľa , či dokonca mohla byť taká krátka, že by ani nepredstavovala samostatný úkon právnej služby.

7. Podľa sťažovateľky absentuje i odôvodnenie odmeny za pojednávanie 5. septembra 2019, na ktorom bol len vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, ktorý bol následne zrušený. Za účasť na pojednávaní, na ktorom došlo len k vyhláseniu rozsudku, patrí podľa len polovica základnej sadzby a uznesenie neodôvodňuje, prečo za účasť na takomto pojednávaní bola priznaná odmena v plnej základnej sadzbe podľa .

IV.

8. Na predbežnom prerokovaní podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) bolo zistené, že ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ), a predbežne neboli zistené dôvody na jej odmietnutie podľa

ods. 2 , a preto bola ústavná sťažnosť podľa v plnom rozsahu prijatá na ďalšie konanie.

V.

9. Sťažovateľka žiada odložiť vykonateľnosť namietaného uznesenia, čo odôvodňuje tým, že jeho exekúcia by pre ňu znamenala závažnú ujmu, keďže je poberateľkou starobného dôchodku, nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty a hoci je zamestnaná, často býva dlhodobo práceneschopná. Znova poukazuje na to, že výška náhrady trov je v zjavnom rozpore s , a preto by sa exekúcia viedla na podklade zjavne nezákonného rozhodnutia.

10. K odkladu vykonateľnosti ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia možno podľa pristúpiť, ak by jeho právnymi následkami hrozila závažná ujma. Napadnuté uznesenie sťažovateľku zaväzuje k pomerne vysokému peňažnému plneniu, no jej argumentácia smeruje k tomu, že toto peňažné plnenie je približne len v polovici priznané v dôsledku zjavne mylnej právnej úvahy okresného súdu. Nie je však spochybnené, že by sťažovateľka nebola povinná žalovanému nahradiť trovy konania v sume, ktorá presahuje 2 000 eur. S ohľadom na túto skutočnosť sťažovateľkou tvrdená majetková a príjmová situácia nie je okolnosťou, ktorá by bola spôsobilá viesť k závažnej ujme na strane sťažovateľky. Ochrana práv nemajetnej sťažovateľky s jej tvrdeným nízkym príjmom je zabezpečená v exekučnom konaní sumou, ktorá nemôže byť postihnutá zrážkami z príjmov. Okrem toho prípadné vyhovenie jej ústavnej sťažnosti bude mať za následok zrušenie namietaného uznesenia s možnosťou následného zastavenia exekúcie podľa Exekučného poriadku. S ohľadom na dĺžku trvania konania o ústavnej sťažnosti preto nemožno očakávať, že by v exekúcii bolo vymožená suma, ktorá presahuje tú časť priznanej náhrady trov konania, ktorá nie je spochybnená argumentáciou sťažovateľky v ústavnej sťažnosti. To vylučuje záver o tom, že exekúcia namietaného uznesenia by bola spôsobilá viesť k závažnej ujme sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2023

Robert Šorl

predseda senátu