Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8P-141-2021.pdf
PDF · 82.55 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/141/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú X. N. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, dieťa rodičov Y.. V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. W. Z. XX, právne zastúpenej JUDr. Michalom Dribňákom, advokátom, Kpt. Nálepku 440, Medzilaborce a H. H. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. X, Q., na úpravu práv a povinností takto
rozhodol:
I. Z v e r u j e mal. X. N. N., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej sumou po 120,-- eur mesačne, ktoré bude poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 26.05.2021.
III. Dlžné výživné za obdobie od 26.05.2021 do 31.01.2022 vo výške 980,-- eur otec matke zaplatí do 31.12.2022.
odôvodnenie:
1. Súdu bol dňa 26.05.2021 doručený návrh matky podaný prostredníctvom jej právneho zástupcu, ktorým navrhla zveriť maloletú X. N. N. do jej osobnej starostlivosti a aby otec prispieval na jej výživu sumou 120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.02.2020. Stretávania chcela bez obmedzenia v jej prítomnosti tak, že otec jej má stretnutie oznámiť najneskôr 48 hodín pre tým, ako sa bude chcieť s dcérou stretnúť. Návrh bol odôvodnený tým, že rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Matka žije s dcérou u svojej starej matky a okrem dcéry zabezpečuje starostlivosť aj maloletému Y.. Dcéra navštevuje predškolské zariadenie a starostlivosť o ňu zabezpečuje výlučne matka. S otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti od septembra 2016 a v tomto období otec bol na Slovensku zamestnaný v jazykovej škole s príjmom 600.- eur mesačne, ale ani v tomto období sa nepodieľal na chode domácnosti, nerobil žiadne nákupy, len robil dlhy, ktoré matka za neho vyplatila. V septembri 2019 odišiel zo spoločnej domácnosti. V decembri 2019 odišiel do Anglicka s prísľubom, že bude chodiť na Slovensko za dcérou, ale od tej doby za ňou nebol. Matka je s otcom v kontakte iba cez sociálne siete a matke povedal, že žije v Anglicku v meste L., ale bližšiu adresu matke nepovedal. Od odchodu do zahraničia na výživu maloletej neprispieva žiadnou sumou. Ešte pred jeho odchodom do zahraničia sa rodičia ústne dohodli, že od októbra 2019 bude prispievať po 120,- eur k 15. dňu v mesiaci. V mesiaci október 2019 otec maloletej uhradil výživné v sume 100,- eur. To, že za október 2019 uhradil na výživnom len 100,- eur mi vysvetľoval tak, že doplatí výživné do 120,- eur mesačne a bude si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej v sume 120,- eur mesačne. V mesiaci november 2019 matke dal 100,- eur. Vo februári 2020 poslal na účet 58,89 eur, v novembri 2020 poslal 82,20 eur, v decembri 2020 poslal 93,79 eur a vo februári 2021 poslal 90,14 eur. Viackrát sa stalo aj to, že otec maloletej matke napísal, že nejaké peniaze poslal, ale neprišli. Matka nevie, kde otec
pracuje, ani nepozná jeho pobyt. Rovnako nepozná jeho príjmové ani majetkové pomery. Otec sa mal chváliť, že si kúpil auto zn. Citroen DS3 a musí ho splácať. S dcérou je v kontakte jedenkrát v mesiaci prostredníctvom sociálnej siete. Matka je zamestnaná ako fyzioterapeut pre A. s.r.o. s príjmom 670,- eur, poberá prídavky na deti vo výške 51,- eur mesačne a na syna Y. poberá výživné v sume 100,- eur mesačne. S deťmi matka žije v rodičovskom dome jej matky s mesačnými nákladmi na hypotéku 250,- eur, poistenie domu 32,- eur, internet 13,- eur, pohonné hmoty 80,- eur, sporenie 30,- eur, paušál na mobil 32,- eur, inkaso 90,- eur, strava 150,- eur - 200,- eur, ošatenie syna Y. 50,- eur - 80,- eur, starobné a úrazové poistenie na obe deti 67,- eur. Mesačné náklady na maloletú matka kvantifikovala takto: okrem stravy má výdavky na materskú školu 38,- eur, ošatenie cca 50,- eur, lieky cca 30,- eur, vitamíny cca 10,- eur, ročný poplatok do rodičovského fondu 20,- eur a má aj neočakávané výdavky okolo 50,- eur, pričom jej finančne pomáha matka, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti.
2. Otec sa k návrhu nevyjadril, lebo súdu sa nepodarilo zistiť adresu, na ktorej sa otec zdržiava, preto všetky písomnosti týkajúce sa tohto konania boli otcovi doručované cez úradnú tabuľu súdu. Kolízny opatrovník prešetril pomery u matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa so záverom, že matka má vytvorené podmienky pre riadnu starostlivosť aj výchovu, preto navrhol návrhu matky vyhovieť. Keďže otec okrem sociálnych sietí o dieťa nejaví záujem, navrhol, aby súd stretávanie súdnym rozhodnutím neupravoval a výživné určil po zistení pomerov na strane otca.
3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú od jej narodenia a rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2019.
4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa §-u 62, odsek 1 a 2, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62 odsek 4 a 5, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 65, odsek 1, Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania; ak je však účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme - bez ohľadu na záujem iných účastníkov konania. Súd nemôže nahrádzať dôkaznú aktivitu plnoletého účastníka, pokiaľ ten neposkytne súdu predpokladanú súčinnosť doložením listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia- najmä ak záujem takéhoto účastníka je v rozpore so záujmom dieťaťa na čo najväčšom rozsahu
vyživovacej povinnosti biologického rodiča voči nemu. Záujmom mal. dieťaťa o právach a povinnostiach ku ktorému súd konal je nesporne urýchlené rozhodnutie o vyživovacej povinnosti biologického rodiča voči nemu.
Podľa čl. 12 CMP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Postup súdu podľa vyššie uvedených zásad znamená, že súd zistí skutkový stav za „súčinnosti účastníkov konania“ v takom rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci v lehote predpokladanej vyššie citovaným princípom konania.
5. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliadal na skutočnosť, že matka sa o dcéru stará od jej narodenia a vychádzal z matkou predložených výdavkov a potrieb maloletej, ktoré súd považuje za bežné potreby, primerané veku dieťaťa bez zdravotných obmedzení. Otec svoje pomery nepreukázal, avšak z lustrácie v sociálnej poisťovni na č.l. 48 vyplynulo, že v období od 01.10.2018 do 12.12.2019 bol otec samostatne zárobkovo činnou osobou s vymeriavacím základom do sumy 477,- eur, preto súd vychádzajúc z toho zistenia určil výživné v rozsahu požadovanom matkou, lebo dcéra je na výživu od povinného otca odkázaná, pričom výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca.
6. Právo na výživné možno v súlade s ust. § 77 Zákona o rodine priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade právny zástupca matky uplatnil nárok na výživné od 01.02.2020, avšak nepreukázal dôvod hodný osobitného zreteľa, brániaci podať matke návrh na súd skôr, preto súd priznal výživné od jeho podania na súd. Dlžné výživné za obdobie od 26.05.2021 do 31.01.2022 vo výške 980,- eur určil otcovi zaplatiť najneskôr do 31.12.2022. Stretávanie otca s dcérou súdu neupravoval, lebo sa otec s dcérou od svojho odchodu do zahraničia, teda od roku 2019 nestretáva, iba ju kontaktuje jedenkrát do mesiaca, prostredníctvom sociálnej siete, tak ako to uviedol právny zástupca a matky.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.