Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-71-2020.pdf
PDF · 142.07 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/71/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: EXTRABET s. r. o., so sídlom Hronské Kľačany 2, 935 29 Hronské Kľačany, IČO: 45 250 065, zastúpeného HHB advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Andreja Kmeťa 576/13, 036 01 Martin, IČO: 52 274 896, proti žalovanému: VÁHOSTAV
- SK, a. s., so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, o zaplatenie sumy 7.788,55 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 4.566,88 eura, v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.221,68 eura od 19.08.2020 do 28.12.2020, v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.345,20 eura od 16.4.2019 do zaplatenia a v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.221,67 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.221,67 eura od 19.08.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 120,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,46 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 27.08.2020 sa žalobca pôvodne domáhal zaplatenia sumy vo výške 7.788,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.443,35 eura od 19.08.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.345,20 eura od 16.04.2020 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 4 x 40,- eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany medzi sebou uzavreli zmluvu (objednávku) č. NO-SUB-1800156, predmetom ktorej bolo dielo VS Veľké Kozmálovce zabezpečenie pozdĺžnej kontinuity a spriechodnenia toku Hrona (ďalej len „Objednávka 1“). Žalobca svoje záväzky z Objednávky 1 riadne a včas splnil, preto žalobca vystavil dňa 15.11.2018 žalovanému faktúru č. 2018/0465 za splnenie časti predmetu Objednávky 1 v celkovej výške 12.448,95 eura. Žalobca vystavil ďalej dňa 12.12.2018 žalovanému faktúru č. 2018/0486 za splnenie ďalšej časti predmetu Objednávky 1 v celkovej výške 42.332,92 eura. Žalobca ďalej vystavil dňa 15.01.2019 žalovanému faktúru č. 2018/0511 za splnenie poslednej časti predmetu Objednávky 1 v celkovej výške 9.651,66 eura. Strany sporu ďalej uzavreli zmluvu (objednávku) č. NO-MAT-1900290, predmetom ktorej bolo dodanie betónovej zmesi C25/30/-XC3(SK)XC3XA-1XF1 spolu s vykládkou (ďalej len „Objednávka 2“). Žalobca svoje záväzky z Objednávky 2 riadne a včas splnil, a preto vystavil dňa 15.03.2019 žalovanému faktúru č. 2019/0035 za splnenie Objednávky 2 v celkovej výške 1.345,20 eura s DPH. Dôvodil ďalej, že žalovaný do podania žaloby uhradil žalobcovi jeho pohľadávky uvedené vo faktúrach k Objednávke 1 vo výške presne 90 % z ich fakturovanej hodnoty. Výška neuhradenej istiny z faktúr k objednávke tak predstavuje sumu 6.443,35 eura. Dôvodom úhrady istiny z faktúr k objednávke
len vo výške 90 % bola dohoda strán sporu obsiahnutá v Objednávke 1 o zádržnom, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený za tam uvedených podmienok, ponechať si zádržné v hodnote 10 % z fakturovanej čiastky. Znenie takejto dohody preukazuje predložením obsahovo totožnej objednávky č. NO-SUB-1900045 zo dňa 27.03.2019 (Objednávku 1 nevie žalobca dohľadať), kde na jej 3. strane sú uvedené podmienky zádržného. Rovnaké podmienky obsahovala aj Objednávka 1. V súvislosti s plnením zmluvných povinností z Objednávky 1 ale došlo zo strany žalovaného k viacerým podstatným porušeniam, v dôsledku čoho žalobca odstúpil od Objednávky 1. Žalovaný jeho odstúpenie prijal a akceptoval. Odstúpením od Objednávky 1 sa ale v nej obsiahnuté dojednania o zádržnom zrušili. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je povinný doplatiť žalobcovi zádržné vo výške 10 % z fakturovanej čiastky uvedenej vo faktúrach k objednávke. Žalobca ďalej uviedol, že v záujme, aby sa vyhol súdnemu konaniu, zaslal v tejto súvislosti žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 05.08.2020, ktorá mu bola doručená dňa 11.08.2020 a podľa ktorej mal uhradiť dlžnú sumu z faktúr k objednávke vo výške 6.443,35 eura do 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia predžalobnej výzvy (teda do 18.08.2020). Predžalobnou výzvou bola žalobcom zároveň daná lehota splatnosti žalovanému k dlžnej sume z faktúr k objednávke v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej na skutočnosť, že žalovaný vôbec neuhradil žalobcovi jeho pohľadávku uvedenú vo faktúre č. 4 titulom dodanej betónovej zmesi. Výška neuhradenej istiny z faktúr k objednávke a z faktúry č. 4 tak predstavuje celkovú sumu 7.788,55 eura. S prihliadnutím na § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného úrok z omeškania, ktorý má hodnotu 9,00 % ročne z dlžnej sumy odo dňa vzniku omeškania s úhradou príslušnej dlžnej sumy až do dňa jej skutočného zaplatenia. Okrem nároku žalobcu na úroky z omeškania mu v súvislosti s vymáhaním jeho pohľadávok z faktúr k objednávke a faktúry č. 4 od žalovaného tiež vzniká nárok na požadovanie tzv. paušálnej náhrady nákladov v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá má hodnotu 40,- eur, a teda pri štyroch faktúrach predstavuje spolu sumu vo výške 160,- eur. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 21.09.2020 platobný rozkaz sp. zn.: 25Up/1619/2020, voči ktorému podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor v ktorom uviedol, že nesúhlasí s povinnosťou uloženou výrokom I platobného rozkazu, ktorou súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.788,55 eura s úrokom z omeškania, ani s povinnosťou uloženou mu výrokom II platobného rozkazu, ktorou súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania. Uviedol ďalej, že neuznáva nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.345,20 eura na základe faktúry č. 2019/0035, keďže žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 1.345,20 eura na základe faktúry č. 2019/0035 dňa 24.04.2020. Neuznal ďalej nárok na zaplatenie časti zádržného v zmysle objednávky NO-SUB-1800156 za práce, za účelom úhrady ktorých žalobca vystavil faktúry č. 2018/0465, 2018/0486 a 2018/0511, keď ku dňu podania odporu neboli zo strany žalobcu splnené podmienky pre uvoľnenie časti zádržného z faktúr č. 2018/0465, 2018/0486 a 2018/0511. Uviedol ďalej, že neuznáva nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, nárok žalobcu na náhradu časti nákladov na zaplatenie súdneho poplatku a neuznáva ani nárok žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že žalovaný v odpore nepoprel právny dôvod a výšku vystavených faktúr k objednávke, teda uznal dôvodnosť a oprávnenosť ich vystavenia zo strany žalobcu. Argumentoval, že zaplatenie zádržného vo výške 10 % fakturovanej sumy v prospech žalobcu bolo medzi stranami sporu dohodnuté v Objednávke 1 v dvoch etapách. Prvá časť zádržného vo výške 5 % mala byť žalobcovi zaplatená po prevzatí diela bez vád investorom a druhá časť zádržného vo výške 5 % mala byť žalobcovi zaplatená po skončení záručnej doby diela, obe časti najneskôr do 60 dní od doručenia písomnej výzvy žalobcu žalovanému. Žalobca písomne vyzval žalovaného listom zo dňa 22.04.2020 na úhradu zádržného vo výške 5 % fakturovanej sumy. Žalovaný na túto písomnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval a uplatnenú časť zádržného žalobcovi neuhradil. Po doručení predžalobnej výzvy zo strany právneho zástupcu žalobcu smerom k žalovanému, oznámil žalovaný prostredníctvom písomného vyjadrenia žalobcovi, že ku tam uvedenému dňu neboli splnené podmienky pre uvoľnenie druhej časti zádržného za práce realizované v zmysle Objednávky 1. Z uvedeného je preto nepochybné a nesporné, že samotný žalovaný explicitne priznal a uznal splnenie všetkých podmienok pre uvoľnenie minimálne prvej časti zádržného vo výške 5 % fakturovanej sumy, a táto časť mala byť žalobcovi riadne a včas vyplatená. Žalobca mal ďalej za to, že jeho nárok na zaplatenie sumy vo výške 6.443,35 eura, teda oboch častí zádržného, je uplatnený dôvodne. Uviedol, že zo strany žalovaného v súvislosti s plnením zmluvných povinností z Objednávky 1 došlo k viacerým podstatným porušeniam, v dôsledku čoho žalobca odstúpil od Objednávky 1, pričom túto formu ukončenia Objednávky 1 navrhol žalobcovi priamo žalovaný. Žalovaný jeho odstúpenie prijal a akceptoval, čím sa strany sporu vzájomne dohodli na ukončení zmluvného vzťahu vyplývajúceho z Objednávky 1, a teda sa dohodli
na ukončení všetkých práv a povinností z toho vzťahu vyplývajúcich. Žalobca svoj prejav vôle ukončiť zmluvný vzťah z Objednávky 1 adresoval poverenému zamestnancovi žalovaného, ktorý bol oprávnený konať za žalovaného, s ktorým v tejto veci žalobca dlhodobo komunikoval, a súčasne ktorý tento prejav vôle žalobcu prijal a akceptoval. Právnym následkom vzájomného ukončenia zmluvného vzťahu vyplývajúceho z Objednávky 1 bolo zrušenie všetkých v nej obsiahnutých dojednaní, teda aj dojednaní o zádržnom. Zádržné dojednané pre prípady uvedené v Objednávke 1 je zmluvný inštitút, preto ukončením zmluvného vzťahu medzi stranami sporu došlo automaticky a bez ďalšieho aj k zrušeniu zádržného. Ak teda žalovaný po ukončení zmluvného vzťahu z Objednávky 1 naďalej zadržiava sumu vo výške 6.443,35 eura, nemá na takýto postup žiaden právny titul, v dôsledku čoho dochádza k bezdôvodného obohateniu na jeho úkor. Argumentoval ďalej, že nakoľko žalovaný už zaplatil 90 % ceny diela titulom faktúr k objednávke, čiže čiastočne plnil, nastal z právneho hľadiska stav, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznal dielo ako celok a nárok žalobcu na zaplatenie v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Právnym následkom čiastočného plnenia zo strany žalovaného je uznanie aj zvyšku dlhu, v tomto prípade nároku na zaplatenie zvyšných 10 % z fakturovanej sumy. Vo svojom vyjadrení žalobca súdu tiež oznámil, že faktúra č. 2019/0035 v celkovej výške 1.345,20 eura s DPH mu bola zo strany žalovaného uhradená.
4. Žalobca ďalej navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, v dôsledku čoho Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 15.12.2020.
5. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že sumu vo výške 3.221,68 spolu s príslušenstvom, ktorá predstavuje prvú časť zádržného z faktúr č. 2018/0465, 2018/0486 a 2018/0511, žalovaný uhradil dňa 23.12.2020. Prvá časť zádržného mala byť uvoľnená po dokončení a odovzdaní diela. Zotrval na tom, že ku dňu podania žaloby neboli zo strany žalobcu splnené podmienky pre uvoľnenie druhej časti zádržného z faktúr č. 2018/0465, 2018/0486 a 2018/0511. Argumentoval, že druhá časť zádržného slúži na zabezpečenie záväzkov žalobcu vyplývajúcich z poskytnutej záruky počas záručnej doby. Zádržné predstavuje časť ceny diela, ktorú má objednávateľ právo na základe zmluvy zadržať za účelom zabezpečenia svojich práv, ktoré mu v budúcnosti môžu vzniknúť na základe zmluvy o dielo. Podstatou zádržného je zabezpečenie práva objednávateľa na riadne a včasné zhotovenie diela a na riadne a včasné odstránenie vád diela zo strany zhotoviteľa. Zastal názor, že dojednania zmluvných strán o zádržnom, o záručných podmienkach a zodpovednosti za vady diela, sú jednoznačne právami a povinnosťami, ktoré vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
6. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.01.2021 vzal žalobu späť v časti žalovanej istiny vo výške 4.566,88 eura, v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9 % p. a. z dlžnej čiastky 3.221,68 eura od 19.08.2020 do 28.12.2020, v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9 % p. a. z dlžnej čiastky 1.345,20 eura od 16.04.2019 do zaplatenia a v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, nakoľko žalovaný dňa 28.12.2020 uhradil na bankový účet žalobcu sumu vo výške 3.221,68 eura a tiež sumu 104,06 eura spočívajúcu v úrokoch z omeškania. Opätovne poukázal na to, že keďže úhrada realizovaná žalovaným bola vykonaná bez akýchkoľvek doplňujúcich informácií alebo úkonov zo strany žalovaného, došlo týmto jeho úkonom k uznaniu aj zvyšku žalobného nároku s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. V súvislosti s faktúrou č. 2019/0035 vo výške 1.345,20 eura uviedol, že po opätovnom preverení stavu účtovníctva zistil, že táto bola žalovaným uhradená a došlo k mylnému zažalovaniu tohto nároku.
7. K čiastočnému späťvzatiu žaloby sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojom tvrdení, podľa ktorého nebol a nie je povinný uhradiť celú sumu požadovanú žalobcom. Poukázal na to, že sumu vo výške 3.221,68 eura spolu s príslušenstvom, ktorá predstavuje prvú časť zádržného z faktúr č. 2018/0465, 2018/0486 a 2018/0511 uhradil dňa 23.12.2020, ktorá prvá časť zádržného mala byť uvoľnená po dokončení a odovzdaní diela. Trval na tom, že ku dňu podania žaloby neboli zo strany žalobcu splnené podmienky pre uvoľnenie druhej časti zádržného z faktúr č. 2018/0465, 2018/0486 a 2018/0511, ktorá slúži na zabezpečenie záväzkov žalobcu vyplývajúcich z poskytnutej záruky počas záručnej doby, nakoľko ešte nedošlo k ukončeniu záručnej doby, nedošlo k naplneniu podmienok pre uvoľnenie zádržného a v tejto súvislosti zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Zároveň zdôraznil, že nedošlo k prejavu vôle, ktorý má prvky uznania záväzku podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď vo svojom vyjadrení jednoznačne uviedol, že nárok na prvú časť zádržného vznikol a následne túto časť aj 28.12.2020 uhradil. Z vyjadrenia vyplýva, že žalovaný rozporuje nárok na druhú časť zádržného a
uviedol dôvody, pre ktoré neuznal zvyšok nároku žalobcu. Argumentoval, že samotná realizácia úhrady prvej časti nemôže znamenať prejav vôle, ktorým by žalovaný akýmkoľvek spôsobom uznával existenciu právnych dôvodov uvoľnenia zádržného ani zmenou zmluvy, ktorá by takéto predčasné uvoľnenie umožňovala.
8. Žalobca vo svojom ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca svoje dielo nikdy nedokončil, nikdy teda nedošlo k jeho odovzdaniu (ani len k čiastočnému). Nebolo ho prečo odovzdávať, lebo jeho vlastníkom bol od počiatku žalovaný a keď žalobca ukončil spoluprácu so žalovaným, dielo nechal v takom stave, v akom v tom čase bolo a žalovaný si jeho ďalšie dokončovanie zabezpečoval sám. Keďže žalobca nebol osobou, ktorá by dielo dokončila, nemohol ho ani odovzdať a už vôbec nemohol poskytnúť na nedokončené dielo žiadnu záruku a niesť zodpovednosť za jeho vady. Vzhľadom na uvedené nemá žiadny zmysel ani tvrdenie žalovaného o tom, že je oprávnený si ponechať druhú časť zádržného pre prípad, ak by sa na diele objavili vady. Ak by sa aj objavili, žalobca za ne nenesie právnu zodpovednosť, lebo dielo nikdy nedokončil. Za týchto okolností, vediac, že žalovaný si bude dokončovať dielo sám, a teda žalobca nebude niesť zodpovednosť za jeho vady, sa strany sporu dohodli na zrušení ich vzájomnej zmluvy formou odstúpenia. S ohľadom na túto skutočnosť nemôžu patriť ustanovenia o zádržnom medzi zákonom vylúčené ustanovenia, ktoré nie sú odstúpením od zmluvy dotknuté. Zotrval na tom, že zmluva so žalovaným bola v dôsledku akceptovaného odstúpenia zrušená celá. Žiadne jej ustanovenia o zádržnom nepretrvali, žalobca nenesie právnu zodpovednosť za vady ním nedokončeného diela a žalobca nikdy dielo žalovanému neodovzdal, keďže k jeho ukončeniu zo strany žalobcu nedošlo.
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a splnomocneného zamestnanca žalovaného prejednal. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že je toho názoru, že záruka tak ako je dohodnutá v zmluve o dielo nevznikla, pretože tá vzniká až po odovzdaní celého diela a k takémuto niečomu nikdy nedošlo. Zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola ukončená predčasne, dielo nebolo celé dokončené a teda nevznikla ani záruka. Na neexistentnú záruku a neexistujúcu záručnú dobu nemá opodstatnenie ani tvrdenie, že žalovaný má právo na zádržné, ktoré je vyslovene na túto záručnú dobu naviazané. Neobstojí preto hlavný argument žalovaného, že aj po predčasnom ukončení zmluvy sú ustanovenia o zádržnom takého charakteru, ktoré majú pretrvávať aj po ukončení zmluvy, ak hlavný inštitút - záruka, na ktorý sa zádržné viaže, neexistuje. Pripodobnil túto situáciu k nároku na zmluvnú pokutu, ktorý ak nevznikol pred ukončením zmluvy, tak tento nárok nepretrváva a nemôže vzniknúť v budúcnosti po ukončení samotnej zmluvy.
10. Splnomocnený zamestnanec žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých argumentov uvedených v odpore ako aj vo vyjadreniach. Mal za to, že dielo ktoré bolo odovzdané žalobcom, bolo odovzdané z časti a teda jednou z podmienok jeho odovzdania bolo, že má aj záruku. Zmluvné strany si jasne dohodli podmienky zhotovenia diela, ako aj podmienky uvoľnenia zádržného, ku ktorým ešte nedošlo. Podmienky na uvoľnenie zádržného vychádzajú nielen z dohody zmluvných strán, ale aj z investorskej zmluvy, ktorú kopírujú a teda v ktorej sa píše, že druhá časť zádržného, to je sporná čiastka, bude uvoľnená až po predložení písomnej žiadosti. Zo samotného charakteru zádržného vyplýva že sa viaže na záruku za akosť, nie len na celé dielo, ale aj na časť diela, ktorá bola odovzdaná. Časť diela, ktorú žalobca zhotovil, bola vyfakturovaná a uhradená a teda má za to, že spĺňa podmienky záruky. Platí § 351 Obchodného zákonníka, nakoľko došlo k odstúpeniu od zmluvy a dojednania v zádržnom medzi zmluvnými stranami majú taký charakter, že pretrvávajú aj po ukončení zmluvy.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil návrh na vydanie platobného rozkazu, faktúru č. 2018/0465, faktúru č. 2018/0486, faktúru č. 2018/0511, faktúru č. 2019/0035, zoznam vydaných faktúr, objednávku NO-SUV-1900045, predžalobnú výzvu spolu s fotokópiou doručenky, platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 25UP/1619/2020, odpor k platobnému rozkazu spolu s denným výpisom zo dňa 25.04.2019, vyjadrením k odporu spolu s prílohami (žiadosti o úhradu zádržného zo dňa 22.04.2020, vyjadrenie k výzve na zaplatenie zádržného zo dňa 03.09.2020, odstúpenie od objednávok zo dňa 22.02.2019, e-mailová komunikácia ohľadom odstúpenia), uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn.: 16Cb/71/2020 - 54 zo dňa 21.12.2020, vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.11.2020, čiastočné späťvzatie žaloby spolu s potvrdením o vykonaných úhradách, vyjadrenie žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.10.2021 a zistil tento skutkový a právny stav:
12. Medzi žalobcom v postavení dodávateľa/zhotoviteľa a medzi žalovaným v postavení objednávateľa, bola na základe objednávky č. NO-SUB-1800156 uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo dielo VS Veľké Kozmálovce, zabezpečenie pozdĺžnej kontinuity a spriechodnenia toku Hrona. Žalobca túto zmluvu súdu nepredložil, keď ako tvrdil, nevedel ju dohľadať. Predložil však súdu objednávku č. NO-SUB-1900045, v rámci ktorej, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, boli dojednané identické ustanovenia o zádržnom a záručných podmienkach ako v objednávke, z ktorej nárok sa v konaní uplatňuje.
13. V zmysle dojednaných platobných podmienok je dodávateľ oprávnený vyfakturovať cenu za dielo na základe faktúr vystavovaných mesačne, pričom vystaveniu faktúry musí predchádzať potvrdenie súpisu vykonaných prác zo strany objednávateľa po odsúhlasení týchto prác investorom a následnej fakturácii prác objednávateľom. Faktúra vystavená dodávateľom sa zasiela na korešpondenčnú adresu objednávateľa. Za účelom potvrdenia súpisu vykonaných prác je dodávateľ povinný predložiť tento raz mesačne, vždy k 25. dňu (alebo ak tento deň nie je dňom pracovným, tak v najbližší predchádzajúci pracovný deň) príslušného mesiaca. Forma súpisu je písomná, ak sa strany písomne nedohodnú inak. Objednávateľ súpis bez zbytočného odkladu skontroluje a pokiaľ voči nemu nemá výhrady, tento potvrdí. Pokiaľ objednávateľ s obsahom súpisu nesúhlasí, vráti tento bez zbytočného odkladu po vykonaní jeho kontroly dodávateľovi na opravu/prepracovanie s uvedením zistených nedostatkov. Dodávateľ vystaví faktúru na základe objednávateľom potvrdeného súpisu, pričom tento musí byť jej prílohou, až po fakturácii týchto prác objednávateľom na investora. Posledná mesačná faktúra bude faktúrou konečnou, v rámci ktorej bude vysporiadaná cena za vykonanie diela. Z dojednaných platobných podmienok tiež vyplýva, že zaplatenie čiastkovej faktúry nie je úkonom potvrdzujúcim prevzatie zodpovedajúcej časti diela zo strany objednávateľa, ani ho nemožno považovať za potvrdenie o riadnom vykonaní platenej časti diela. Zaplatenie čiastkovej faktúry alebo jej časti nie je úkonom, ktorým by bez ďalšieho objednávateľ uznával zvyšok dlhu; uvedené platí primerane aj v prípade konečnej faktúry.
14. Z dojednaní o zádržnom vyplýva, že objednávateľ má právo zadržať 10 % z ceny diela, pričom 5 % do odovzdania celého diela investorovi bez vád a nedorobkov a 5 % po uplynutí záručnej doby, ktorá začne plynúť po odovzdaní celého diela bez vád a nedorobkov investorovi. Prvá časť zádržného bude zhotoviteľovi zaplatená do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti zhotoviteľa objednávateľovi, pričom zhotoviteľ je oprávnený doručiť žiadosť o zaplatenie prvej polovice zádržného po prevzatí celého diela investorom bez vád a v prípade, že investor prevezme dielo, ktoré má vady, tak po odstránení poslednej z vád uvedených v súpise vád (protokole o odovzdaní a prevzatí diela). Zostávajúca časť zádržného bude zhotoviteľovi zaplatená do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti zhotoviteľa objednávateľovi, pričom zhotoviteľ je oprávnený doručiť žiadosť o zaplatenie zostávajúcej časti zádržného po uplynutí záručnej doby k celému dielu.
15. Z dojednaných záručných podmienok a zodpovednosti za vady vyplýva, že dĺžka záručnej doby k dielu je 62 mesiacov, ktorá začne plynúť po odovzdaní celého diela investorovi. Zárukou preberá zhotoviteľ záväzok, že dielo bude mať počas záručnej doby vlastnosti/bude použiteľné na účely uvedené v dokumentoch, na ktoré táto objednávka odkazuje a ak tieto dokumenty tieto vlastnosti alebo účel použitia bližšie neurčujú, tak, že dielo bude mať vlastnosti obvyklé a bude použiteľné na účel, ktorý vyplýva z jeho povahy. Lehota na oznámenie vád je 10 dni počítaných od času, keď sa objednávateľ o vade dozvedel. Lehota na odstránenie vád: bez zbytočného odkladu, pri prevádzkových výpadkoch v priebehu 24 hod., havarijné stavy ihneď. Nároky z vád diela: podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka.
16. Medzi stranami nebolo tiež sporné, že k zániku záväzku nedošlo v zmysle § 554 a nasl. Obchodného zákonníka a teda riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela žalovanému, ale odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, ktoré odstúpenie žalobca adresoval žalovanému s dátumom dňa 22.02.2019. Žalovaný odstúpenie žalobcu od zmluvy akceptoval.
17. V zmysle dojednaných platobných podmienok tak žalobca mesačne vystavoval žalovanému faktúry za príslušnú časť vykonaných prác na spornom diele, pričom za mesiac október 2018 vystavil žalovanému dňa 05.11.2018 faktúru č. 2018/0465 v celkovej výške 12.448,95 eura, s termínom splatnosti dňa 20.01.2019. Následne vystavil dňa 12.12.2018 faktúru č. 2018/0486 za splnenie ďalšej časti predmetu objednávky v celkovej výške 42.332,92 eura, s termínom splatnosti dňa 15.02.2019 a dňa 15.01.2019 vystavil faktúru č. 2018/0511 v celkovej výške 9.651,66 eura, s termínom splatnosti dňa 01.04.2019. Ku dňu podania žaloby uhradil žalovaný pohľadávky z uvedených faktúr vo výške 90 %,
pričom zvyšnú časť pohľadávok vo výške 10 % z fakturovaných čiastok si ponechal titulom dojednaného zádržného. Žalobca žiadosťami o úhradu zádržného zo dňa 22.04.2020 požiadal žalovaného o úhradu zádržného vo výške 5 % vo vzťahu k jednotlivým zadržiavaným čiastkam, avšak neúspešne. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 05.08.2020 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 7.788,20 eura a to v lehote najneskôr do 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy, ktorú si žalovaný prevzal dňa 11.08.2020. Žalovaný listom zo dňa 03.09.2020 oznámil žalobcovi, že k tomuto dňu nie sú splnené podmienky pre uvoľnenie druhej časti zádržného za práce realizované v zmysle objednávky NO- SUB-1800156 a súvisiacich dokumentov. Zároveň žalobcovi oznámil, že faktúru č. 2019/0035 vo výške 1.345,20 eura dňa 24.04.2019 uhradil. Prvú časť zádržného vo výške 5 % z jednotlivých faktúr napokon žalovaný uhradil dňa 28.12.2020, vo vzťahu k faktúre č. 2018/0486 vo výške 2.116,65 eura, vo vzťahu k faktúre č. 2018/0465 vo výške 622,45 eura a vo vzťahu k faktúre č. 2018/0511 vo výške 482,58 eura.
18. Strany sporu ďalej uzavreli medzi sebou zmluvu (objednávku) č. NO-MAT-1900290, predmetom ktorej bolo zo strany žalobcu dodanie betónovej zmesi C25/30/-XC3(SK)XC3XA-1XF1 spolu s vykládkou, na základe čoho žalobca vystavil žalovanému dňa 15.03.2019 faktúru č. 2019/0035 v celkovej výške 1.345,20 eura s DPH, s termínom splatnosti dňa 15.04.2019. Z denného výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi faktúru č. 2019/0035 v celkovej výške 1.345,20 eura s DPH titulom dodanej betónovej zmesi dňa 24.04.2019.
19. Podľa § 261 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
21. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
22. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
23. Podľa § 550 Obchodného zákonníka, objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Ak objednávateľ zistí, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, je objednávateľ oprávnený dožadovať sa toho, aby zhotoviteľ odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním a dielo vykonával riadnym spôsobom. Ak tak zhotoviteľ diela neurobí ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a postup zhotoviteľa by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy (§ 345), je objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy. 24. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
25. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
26. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
27. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
28. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
29. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
30. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) <https://www.epi.sk/zz/2013-21> platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
33. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
34. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
35. Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
36. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
37. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
38. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
39. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
40. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. Predmetom sporu bolo pôvodne zaplatenie sumy vo výške 7.788,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.443,35 eura od 19.08.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.345,20 eura od 16.04.2020 do zaplatenia, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 4 x 40,- eur, ako aj náhrada trov konania
41. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.01.2021 vzal žalobu späť v časti v časti žalovanej istiny vo výške 4.566,88 eura, v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9 % p. a. z dlžnej čiastky 3.221,68 eura od 19.08.2020 do 28.12.2020, v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške % p. a. z dlžnej čiastky 1.345,20 eura od 16.04.2019 do zaplatenia a v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, v dôsledku čoho tak súd konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil, a predmetom sporu tak zostalo zaplatenie sumy 3.221,67 eura, úroky z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 3.221,67 eura od 19.08.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 120,- eur a nárok na náhradu trov konania.
42. V konaní nebolo sporné, že medzi zmluvnými stranami bola na základe objednávky č. NO- SUB-1800156 uzavretá zmluva o dielo, pričom nebolo tiež sporné, že v zmluve, ktorú žalobca súdu nepredložil, keď ako tvrdí nevedel ju dohľadať, boli identické dojednania o zádržnom a záručných podmienkach ako v objednávke č. NO-SUB-1900045, ktorú súdu predložil. Je tiež nesporné, že k zániku záväzku nedošlo v zmysle § 554 a nas. Obchodného zákonníka a teda riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela žalovanému, ale odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu. Žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy po čiastočnom späťvzatí žaloby odvodzoval na základe dojednaného zádržného, ktoré bolo dojednané vo výške 5 % z ceny diela, ktorá mala byť žalobcovi vyplatená v zmysle zmluvného dojednania v lehote 60 dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti po uplynutí záručnej doby k celému dielu. Žalobca v konaní pred čiastočným späťvzatím žaloby tiež poukázal na skutočnosť, že nakoľko žalovaný už zaplatil 90 % ceny diela, uznal nárok žalobcu na zaplatenie v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keď právnym následkom čiastočného plnenia zo strany žalovaného je uznanie zvyšku dlhu, v tomto prípade nároku na zaplatenie zvyšných 10 % z fakturovanej sumy. S týmto názorom však súd nemôže súhlasiť. V zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, účinky uznania zvyšku dlhu má aj čiastočné plnenie záväzku, ak záväzok nie je premlčaný, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Táto podmienka absentuje vtedy, ak dlžník plní čiastočne a výslovne uvedie, že zvyšok záväzku neuznáva, resp. je to zrejmé zo vzájomnej korešpondencie dlžníka a veriteľa. Ak teda žalovaný zaplatil časť záväzku a časť záväzku z titulu zádržného nezaplatil, možno dospieť len k záveru, že postupoval a plnil v zmysle dojednaných platobných podmienok a v zmysle ustanovenia o dojednanom zádržnom, z čoho nemožno usúdiť, že riadnym zaplatením žalobcom vykonaných prác v zmysle dojednania o platobných podmienkach, uznal aj zvyšok nároku žalobcu, ktorý titulom dojednaného zádržného nezaplatil. Ani skutočnosť, že žalovaný po podaní žaloby uhradil zádržné vo výške 2.221,68 eura, čo predstavovalo zádržné vo výške 5 % z jednotlivých faktúr, nemožno považovať za uznanie zvyšku dlhu, ktorý zostal po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania, nakoľko z listu zo dna 03.09.2020, ktorým žalovaný reagoval na žiadosti žalobcu o úhradu zádržného vyplýva, že ku dňu 03.09.2020 neboli podľa názoru žalovaného splnené podmienky na uvoľnenie druhej časti zádržného za práce v zmysle objednávky a súvisiacich dokumentov.
43. Zádržné tak ako bolo medzi zmluvnými stranami dojednané, je inominátnym zabezpečovacím prostriedkom, ktorého právnu úpravu nezakotvuje ani Obchodný ani Občiansky zákonník, priniesla ho prax vzniknutá v stavebníctve. Zmluvné zádržné je podľa svojej povahy dohodou o odklade splatnosti časti plnenia, resp. viazanie splatnosti časti dojednanej ceny za dielo na splnenie určitých podmienok. V danom prípade zostalo predmetom sporu dlhodobé zádržné, ktorého zaplatenie je podmienené v prvom rade uplynutím záručnej doby, následne doručením písomnej žiadosti zhotoviteľa a splatné je v lehote 60 dní od doručenia tejto žiadosti.
44. Základnou povinnosťou zhotoviteľa v zmysle zmluvy o dielo, je dielo vykonať. Túto povinnosť si zhotoviteľ splní vtedy, ak dielo riadne dokončí a to jednak v dohodnutej lehote ako aj bez vád a odovzdá ho objednávateľovi. Riadne vykonanie diela má vplyv aj na právo zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo, pretože pokiaľ zo zmluvy alebo zákona nevyplýva niečo iné, zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny diela jeho vykonaním. Riadnym vykonaním a odovzdaním diela zo strany zhotoviteľa, prevzatím a zaplatením ceny za dielo zo strany objednávateľa, tak dochádza k zániku záväzku zo zmluvy o dielo a to splnením záväzku. Vykonanie a odovzdanie diela má však dopad aj na ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán a to na začiatok plynutia záručnej doby a na právo objednávateľa uplatniť si práva zo zodpovednosti za vady diela. Pokiaľ teda dielo odovzdané nie je, záručná doba plynúť nezačne a objednávateľ si môže voči zhotoviteľovi uplatňovať len postup podľa § 550 Obchodného zákonníka a požadovať od zhotoviteľa, aby dielo vykonával riadnym spôsobom a odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním diela. Zhotoviteľ si tak do odovzdania diela nemôže voči objednávateľovi uplatňovať nároky, ktoré mu zo zodpovednosti za vady diela priznáva či už samotná zmluva alebo Obchodný zákonník v zmysle § 436 a nasl. Obchodného zákonníka. 45. V súdenej veci však k zániku záväzku jeho riadnym splnením nedošlo, k zániku záväzku došlo odstúpením od zmluvy a to zo strany žalobcu ako zhotoviteľa, dňa 22.02.2019, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. V zmysle § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zaniká zmluva a všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zmluvy, teda tie práva a povinnosti, ktoré
nezanikli do odstúpenia od zmluvy, a to buď splnením, alebo iným spôsobom. Z tejto všeobecnej zásady zákon ustanovuje viacero výnimiek, keď odstúpenie sa nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty (§ 302), ani úrokov z omeškania (§ 369 ods. 2), ako ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby Obchodného zákonníka podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Obrana žalovaného týkajúca sa nezaplatenia zádržného vo výške 5 % z ceny diela spočívala v tom, že toto zádržné zabezpečuje práva objednávateľa na riadne a včasné odstránenie vád diela zo strany zhotoviteľa argumentujúc, že dojednania zmluvných strán o zádržnom, záručných podmienkach a zodpovednosti za vady diela sú jednoznačne právami a povinnosťami, ktoré vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
46. Ako už bolo uvedené, medzi stranami sporu dojednané zádržné, je zo svojej povahy dohodou o odklade splatnosti časti plnenia, resp. časti dojednanej ceny za dielo, viažuce sa na splnenie určitej podmienky. Právo žalobcu na zaplatenie zádržného ako aj povinnosť žalovaného na vyplatenie zádržného je podmienené odkladacou podmienkou, ktorou je uplynutie záručnej doby. Posúdiac dojednané ustanovenie o zádržnom nemožno dospieť k záveru, že by bolo toto zmluvné ustanovenie neplatné pre nemožnosť splnenia odkladacej podmienky, keďže táto podmienka nebola v čase uzavretia zmluvy nemožná, resp. nesplniteľná, avšak za predpokladu zániku záväzku jeho riadnym splnením. Pre prípad zániku záväzku iným spôsobom, si zmluvné strany práva a povinnosti vyplývajúce zo zádržného nedojednali, pričom zo zmluvy nevyplýva ani to, že by sporné ustanovenie o zádržnom, malo podľa vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu, trvať aj po ukončení zmluvy. V konaní nebolo sporné, že žalobca dielo nedokončil a teda ho ani neodovzdal, keďže žalobca od zmluvy odstúpil. Ak teda nedošlo k dokončeniu a odovzdaniu diela, nezačala plynúť ani záručná doba dojednaná v rozsahu 62 mesiacov, keď aj podľa dojednaných zmluvných ustanovení, začne táto plynúť až po odovzdaní celého diela. V konaní nebolo tvrdené a preukázané ani to, že by niektorá zo zmluvných strán splnenie odkladacej podmienky zámerne zmarila, v dôsledku čoho by sa ustanovenie o zádržnom stalo nepodmieneným.
47. Podľa § 548 Obchodného zákonníka, nárok na zaplatenie ceny vzniká zhotoviteľovi, ak si strany nedohodnú niečo iné, len úspešným vykonaním diela, tzn. riadnym splnením záväzku zhotoviteľom. Zo zmluvy však vyplýva, že strany sporu si dojednali, že dodávateľ je oprávnený vyfakturovať cenu za dielo na základe faktúr vystavovaných mesačne, pričom vystaveniu faktúry musí predchádzať potvrdenie súpisu vykonaných prác zo strany objednávateľa po odsúhlasení týchto prác investorom a následnej fakturácii prác objednávateľom. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že posledná mesačná faktúra bude faktúrou konečnou, v rámci ktorej bude vysporiadaná cena za vykonanie diela. Z uvedených zmluvných ustanovení tak podľa názoru súdu vyplýva, že nárok žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny za dielo vznikal už po čiastočných vykonaných prácach za konkrétny mesiac, a zo strany žalobcu ide teda o plnenia, ktoré žalovanému riadne poskytol, keďže žalovaný za tieto vykonané práce aj zaplatil. Ak by súd za daných okolností prijal právny záver o tom, že odstúpením od zmluvy nedošlo k zániku práva žalovaného na zádržné, žalobcovi by za riadne poskytnuté plnenia nevznikol nárok na zaplatenie zvyšku ceny za takto poskytnuté plnenia a to vzhľadom na skutočnosť, že záručná doba pre nedokončenie a neodovzdanie celého diela nikdy nezačala a ani nezačne plynúť a teda ani nikdy neuplynie, v dôsledku čoho k splneniu odkladacej podmienky nikdy nedôjde. Posúdiac všetky okolnosti daného prípadu tak dospel súk k záveru, že odstúpením od zmluvy zaniklo právo žalovaného na zádržné a je tak povinný ho žalobcovi zaplatiť, v dôsledku čoho tak súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.221,68 eura.
48. Žalobca žalovaného preukázateľne vyzval na úhradu dlžnej sumy predžalobnou výzvou zo dňa 05.08.2020 a poskytol žalovanému lehotu na dobrovoľné plnenie v rozsahu 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú si žalovaný prevzal dňa 11.08.2020. Pretože žalovaný svoj peňažný záväzok riadne a včas nesplnil, dostal sa podľa prvej vety § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré súd žalobcovi priznal počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie (18.08.2020), teda počnúc dňom 19.08.2020 do zaplatenia.
49. Okrem istiny a úrokov z omeškania si žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 40,- eur za každú vystavenú faktúru podľa § 369c Obchodného zákonníka, ktoré súd žalobcovi tiež priznal, nakoľko boli uplatnená v súlade s § 2 Nariadenia vlády č.
21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Pre úplnosť súd dodáva, že zakotvenie nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky do Obchodného zákonníka bolo prijaté na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/ EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, čím má táto odradiť dlžníkov od oneskorených platieb. Keďže každá uplatňovaná pohľadávka mala samostatný právny režim, je s každou aj spojené právo uplatňovať si nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky pri omeškaní veriteľa, a preto ju súd za každú jednu uplatňovanú pohľadávku žalobcu aj priznal, celkovo teda vo výške 120,- eur (3 x 40,- eur).
50. Lehotu na plnenie žalovaného určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v spore úspešný v sume 6.443,35 eura (keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby vo výške 3.221,68 eura došlo z dôvodu čiastočnej vykonanej úhrady zo strany žalovaného po podaní žaloby a v sume vo výške 3.221,67 eura súd žalobe vyhovel) čo predstavuje 82,73 % hodnoty sporu a žalovaný v sume 1.345,20 eura (keď k úhrade tejto sumy došlo zo strany žalovaného ešte pred podaním žaloby), čo je v prepočte 17,27 % hodnoty sporu, dospel súd k záveru, že po porovnaní ich vzájomného pomeru úspechu a neúspechu, predstavuje úspech žalobcu rozsah 65,46 %. V zmysle uvedeného tak súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči menej úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65,46 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.