Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

ods. 3 a 4 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (m. m. napr. III. ÚS 8/2024) uvádza, že v čase podania ústavnej sťažnosti bol sťažovateľ neprávoplatne(De Wilde, Ooms a Versyp c. Belgicko z 18. 6. 1971, ods. 76; m. m. napr. aj III. ÚS 8/2024, IV. ÚS 556/2023). Rozhodnutie všeobecného súdu o vine a treste je vyústenímprospech oslabovania potreby väzobného stíhania (m. m. napr. III. ÚS 435/2023, III. ÚS 8/2024). 16. Následne ústavný súd akcentuje, že sťažovateľ podal proti uzneseniu

krajského súdu, nemohlo dôjsť k vysloveniu sťažovateľovej viny (m. m. napr. III. ÚS 8/2024). 25. V konkrétnych súvislostiach ústavný súd upriamuje pozornosť na záveryabsolútnym nedostatkom dôkazov proti väzobne stíhanému sťažovateľovi (m. m. napr. III. ÚS 8/2024). To so zreteľom na všetky uvádzané okolnosti nie je sťažovateľov prípad

prostriedkov na ochranu jeho základných práv a slobôd (m. m. napr. III. ÚS 90/03, III. ÚS 8/2024). 17. Vzhľadom na to, že ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako celok

argumentáciou. Poukazujúc na svoju rozhodovaciu prax (m. m. napr. II. ÚS 348/2016, III. ÚS 8/2024), ústavný ešte pripomína, že pri rozhodovaní o tzv. preventívnej väzbe postačuje

sú v sťažovateľovom prípade aplikovateľné (m. m. napr. III. ÚS 668/2023, III. ÚS 8/2024). 22. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

dohovoru, je zásadne odlišné od väzby pred neprávoplatným odsúdením (m. m. napr. III. ÚS 8/2024, IV. ÚS 479/2022, IV. ÚS 556/2023). Dohovor fakticky nekladie na túto väzbu

sťažnosti o referenčné kritérium obsiahnuté v čl. 13 dohovoru (m. m. napr. III. ÚS 8/2024, III. ÚS 298/2024). IV.1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa

arbitrárne. Poukazujúc na svoju rozhodovaciu prax (m. m. napr. II. ÚS 348/2016, III. ÚS 8/2024), ústavný súd ešte akcentuje, že pri rozhodovaní o tzv. preventívnej väzbe

sťažovateľa 3 nevyzýval na doplnenie petitov ústavných sťažností (m. m. napr. III. ÚS 8/2024). 14. Z hľadiska historického vývoja (ústavnej, zákonnej a aplikačnej genézy)

ESĽP vo veci Selçuk proti Turecku, č. 21768/02, § 34, 10. 1. 2006; pozri aj III. ÚS 8/2024, body 27 až 30 odôvodnenia). 92. Ani v tejto časti preto neboli námietky