Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_60C-12-2024.pdf
PDF · 88.4 KB
Case nature
Subarea
60C/12/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Ul. Ľ. Fullu 22, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Správcovské bytové družstvo Bytkomfort - BA, a.s., so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, IČO: 35 736 275 a 2/ Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava 4 – Karlova Ves, so sídlom Nám. sv. Františka 8, Bratislava, o nejasnom predmete konania, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti voči žalovanému 2/ z a s t a v u j e.
II. Vo zvyšku súd o d m i e t a podanie žalobkyne doručené tunajšiemu súdu dňa 22.3.2024 doplnené podaním doručeným súdu dňa 25.3.2024 a podaním doručeným súdu dňa 6.5.2024.
III. Súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súdu bolo dňa 22.3.2024 doručené podanie žalobkyne označené ako „Žaloba na neobjektívne konanie žalovaných strán pri výkone správcovských služieb a pri správe vecí verejných“. Predmetné podanie bolo doplnené podaním doručeným súdu dňa 25.3.2024 označeným rovnako.
2. Nakoľko súd po preskúmaní podania žalobkyne v spojení s jeho doplňujúcim podaním doručeným súdu dňa 22.3.2024 zistil, že neobsahuje náležitosti žaloby podľa § 127 ods. 1, § 132 a § 133 CSP, uznesením č. k. 60C/12/2024-16 zo dňa 15. apríla 2024 vyzval žalobkyňu na opravu a doplnenie svojho podania v lehote 10 dní tak, že doplní svoje podanie o riadne označenie žalovaných, o opísanie rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoje nároky, a z ktorých vyplývajú jej nároky a o určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh (petit) – označenie toho, čoho sa žalobkyňa domáha. Žalobkyňa bola v predmetnom uznesení poučená, že ak v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne, ak pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať. Uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 19.4.2024.
3. Dňa 6.5.2024 bolo súdu doručené podanie žalobkyne (k nesprávnej spisovej značke 29C/33/2023, ktoré sa však podarilo správne priradiť) pozostávajúce z dvoch častí. Prvá časť bola označená ako „Žaloba za zneužitie právomoci a za neobjektívne konanie SÚ Karlova Ves pri správne vecí verejných“, ako žalovaný v nej bol označený Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava 4 – Karlova Ves, Nám. s. D. X, XXX XX E.. Druhá časť podania doručeného súdu dňa 6.5.2024 bola označená ako „Žaloba na akciovú spoločnosť Bytkomfort za zneužitie právomoci a za neobjektívnosť pri výkone zo zákona vyplývajúcich správcovských kompetencií“. Ako žalovaný v nej bol označený „Správcovské bytové družstvo Bytkomfort
- BA, a.s., Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 35 736 275“.
4. Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
5. Podľa § 18 ods. 2 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
6. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
8. Hoci podanie žalobkyne doručené tunajšiemu súdu dňa 22.3.2024 v zmysle všetkých jeho doplnení naďalej vykazuje vady, je možné z neho dostatočne konkrétne identifikovať subjekt, ktorý je v záhlaví tohto uznesenia označený ako žalovaný 2/.
9. Civilné sporové konanie môže byť v zmysle § 62 CSP vedené iba medzi stranami sporu, ktoré majú procesnú subjektivitu. V súlade s § 61 CSP procesnú subjektivitu majú tie subjekty, ktoré majú spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ide v zásade o fyzické a právnické osoby. Okrem toho majú procesnú subjektivitu aj subjekty ktorým ju zákon priznáva, hoci nemajú právnu subjektivitu.
10. Subjekt označený žalobkyňou ako „Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava 4 – Karlova Ves“ (žalovaný 2/) nie je samostatnou fyzickou ani právnickou osobou, ktorá by mala vlastnú právnu subjektivitu. Je potrebné rozlišovať administratívnoprávnu subjektivitu určitého orgánu verejnej správy od jeho právnej subjektivity vo všeobecnosti. Stavebný úrad je organizačnou zložkou Miestneho úradu Karlova Ves, ktorý zabezpečuje výkon kompetencií mestskej časti, ktorá má postavenie stavebného úradu (§ 117 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku). Nejde o samostatný subjekt práv a povinností, ani mu žiaden zákon nepriznáva spôsobilosť byť subjektom civilného sporového konania.
11. Z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom na nedostatok procesnej subjektivity žalovaného subjektu, súd konanie v časti voči žalovanému 2/ podľa § 62 CSP zastavil. Pre úplnosť súd dodáva, že napriek označenému žalovanému 2/ z obsahu podaní žalobkyne nebolo možné vyvodiť, že by malo ísť (hoci len čiastočne) o žalobu podľa Správneho súdneho poriadku.
12. Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
13. Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
14. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
15. Podľa § 132 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
16. Podľa § 133 CSP sa fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom a právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
17. Pokiaľ ide o podanie žalobkyne doručené tunajšiemu súdu dňa 22.3.2024 v zmysle všetkých jeho doplnení v časti, v ktorej smeruje voči subjektu označenému ako Správcovské bytové družstvo
Bytkomfort - BA, a.s. (žalovaný 1/), žalobkyni sa nepodarilo odstrániť jeho vady tak, aby bolo možné v konaní pokračovať.
18. V prvom rade je vadné označenie žalovaného 1/ ako Správcovské bytové družstvo Bytkomfort - BA, a.s.. Pod IČO: 35 736 275 a so sídlom Železničiarska 13, Bratislava je v Obchodnom registri evidovaná akciová spoločnosť Bytkomfort - BA, a.s., ktorá nemá právnu formu družstva. Právnická osoba musí byť v žalobe podľa § 133 CSP označené správnymi identifikačnými údajmi, vrátane jej správneho názvu a správneho označenia právnej formy, ak je súčasťou názvu.
19. Vady naďalej vykazuje aj žalobný petit. Žalobným návrhom (petitom) sa rozumie formulácia výroku súdu, ktorého sa žalobca domáha, t.j. návrh, ako má súd v prípade vyhovenia žalobe rozhodnúť vo veci samej. Žalobný návrh spoločne so skutkovým odôvodnením žaloby určuje predmet žaloby, a teda umožňuje súdu zistiť, o čom má konať. Znenie petitu musí byť jasné, presné a zrozumiteľné. Od žalobcu sa pritom nevyžaduje, aby presne vystihol formuláciu výroku rozhodnutia súdu, avšak z jeho žalobného návrhu musí byť možné bez rozumných pochybností určiť, čoho sa žalobca domáha. Súčasne petit musí spĺňať požiadavky kladené na materiálnu vykonateľnosť rozsudku, t.j. presné vymedzenie obsahu nároku a jeho rozsahu, aby žalobný návrh prevzatý do výroku rozsudku bolo možné vykonať niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie.
20. Zo znenia žalobného petitu v zmysle doplňujúcich podaní doručených súdu dňa 25.3.2024 a dňa 6.5.2024 možno vyvodiť, že žalobkyňa požaduje (pod písmenom a): „Finančnú kompenzáciu škôd spôsobených prestavbou, spôsobila negatívne zásahy do života a kvality bývania predovšetkým obyvateľov nižšieho podlažia. Ide o kompenzáciu v takom rozsahu, ako je uvedené v predchádzajúcom žalobnom spise zo dňa 11.12.2023, t.j. 1 000,- €“. V druhom rade (pod písmenom b) sa žalobkyňa domáhala „morálnej satisfakcie konateľov spoločnosti Bytkomfort, a.s. za tendenčné konanie v zmysle porušenia všetkých záväzných správcovských povinností vo vzťahu k občanom“, pričom ďalej žalobkyňa skutkovo špecifikovala konanie ňou označeného žalovaného a ďalších osôb a ňou pociťované následky tohto konania.
21. Z prvej časti žalobného petitu označenej žalobkyňou písmenom a) možno vyvodiť požiadavku na zaplatenie sumy 1 000,- €, avšak chýba vymedzenie subjektu, ktorý má byť povinný plniť (tu iba z celkového kontextu možno dospieť k záveru, že by ním mal byť žalovaný 1/), ako aj jednoznačné vymedzenie subjektu, ktorému má byť plnené, nakoľko žalobkyňa uvádza, že prestavba spôsobila negatívne zásahy do života a kvality bývania predovšetkým obyvateľov nižšieho podlažia, pričom týchto obyvateľov bližšie nevymedzila, ani nie sú stranami tohto sporu. Podstatné však je, že k náležitosti žaloby spočívajúcej v požiadavke na jasné, presné a zrozumiteľné formulovanie žalobného petitu je potrebné prihliadať vo svetle požiadavky na pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktorej sa žalobkyni rovnako nepodarilo dostatočne vyhovieť. Znamená to, že žalobný petit musí vychádzať zo skutočností uvedených v žalobe, pokiaľ v žalobe uvedené skutočnosti zakladajú viac nárokov, zo žaloby musí byť zrejmé, ktorou časťou petitu je uplatnený ktorý konkrétny nárok vyplývajúci z tvrdeného skutkového stavu. Žalobkyňa tak v samotnom petite, ako aj v ďalšom obsahu svojich podaní, opakovane uviedla, že sa domáha náhrady škody a tzv. morálnej satisfakcie v peňažnej forme. V petite v znení uvedenom v podaní doručenom súdu dňa 6.5.2024 žalobkyňa uviedla, že má ísť o „finančnú kompenzáciu škôd spôsobených prestavbou“ a zároveň tam žalobkyňa hovorí o negatívnych zásahoch do života a kvality bývania. V poslednom odseku predmetného podania žalobkyňa uviedla, že požaduje finančnú kompenzáciu v hodnote 1 000,- € za škody spôsobené na majetku, ako aj za morálnu ujmu. V podaní doručenom súdu dňa 25.4.2024 žalobkyňa na jednej strane hovorí o finančnej satisfakcii vo výške 1 000,- € a zároveň uviedla, že by bolo zlou vizitkou právneho štátu, ak by si občan – senior, z vlastného dôchodku mal hradiť škody na majetku. Možno teda uzavrieť, že žalobkyni sa v žiadnom zo svojich podaní nepodarilo sformulovať žalobný petit, z ktorého by súd mohol zistiť, v akej časti požadovaná suma 1 000,- €, ktorej zaplatenia sa pravdepodobne žalobkyňa voči žalovanému 1/ domáha, predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a v akej časti nárok na náhradu škody. Tieto skutočnosti nie je možné zistiť ani z opísaného skutkového stavu, z ktorého (spoločne so žalobným petitom) nevyplývajú skutočnosti, ktoré by umožňovali súdu zistiť, čo presne a v akom rozsahu je predmetom tohto konania.
22. V druhej časti petitu žaloby označenej žalobkyňou písmenom b) týkajúcej sa tzv. morálnej satisfakcie je žalobný petit nejasný a neurčitý. V prípade, že sa žalobca v konaní mieni domáhať morálnej
satisfakcie, musí vymedziť jej formu (t.j. akým spôsobom má byť realizovaná) a jej obsah (t.j. čo má žalovaný vykonať, čoho sa má zdržať alebo čo má znášať), opačnom prípade žalobný petit nie je možné prevziať do výroku súdneho rozhodnutia tak, aby spĺňal požiadavku materiálnej vykonateľnosti. Rovnako nie je potom zrejmé, čo presne má byť v tejto časti predmetom konania. Žalobkyňa iba bez bližšej špecifikácie uviedla, že požaduje morálnu satisfakciu, pričom namiesto jej bližšieho vymedzenia ďalej v časti označenej ako „žalobný petit“ pokračovala jej skutkovým odôvodňovaním.
23. Žalobný petit ako celok teda nie je vymedzený dostatočne jasne, presne a zrozumiteľne, čím neumožňuje súdu poznať predmet konania a nemá vykonateľný obsah. Rovnako v podaní absentuje dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré má v tomto prípade tiež za následok, že súd nie je schopný určiť, čo je predmetom tohto konania. Už len vedľajšie potom je, že žalobkyni sa ani nepodarilo správne označiť žalovaného 1/. Z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko podania žalobkyne ani v súhrne nespĺňajú náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP, pričom pre tieto vady v konaní nemožno pokračovať, súd podľa § 129 ods. 3 CSP podanie žalobkyne doručené tunajšiemu súdu dňa 22.3.2024 v znení jeho doplnení doručených súdu dňa 25.3.2024 a dňa 6.5.2024 odmietol.
24. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa aj naďalej má zachované ústavou garantované právo na prístup k súdu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), má možnosť najmä požiadať o právnu pomoc, vďaka ktorej sa jej môže podariť sformulovať podanie alebo podania, ktoré budú spĺňať zákonné náležitosti a ktorými si môže uplatniť svoje práve či už v civilnom sporovom konaní alebo eventuálne v správnom konaní.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s článkom 4 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Konanie bolo v tomto prípade čiastočne zastavené a čiastočne došlo k jeho skončeniu odmietnutím žaloby. V prípade zastavenia konania náhradu trov konania upravuje § 256 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitné ustanovenia o rozhodovaní o trovách konania v prípade odmietnutia žaloby, súd preto v tejto časti v zmysle článku 4 ods. 1 CSP rozhodol rovnako podľa § 256 ods. 1 CSP upravujúcom svojou povahou najbližšiu procesnú situáciu, teda rozhodovanie o trovách konania, ktoré bolo zastavené, kedy rovnako ako v prípade odmietnutia žaloby sa súd vecou meritórne nezaoberá. Žalobkyňa tým, že podala žalobu proti subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu a vo zvyšnej časti podala žalobu vykazujúcu, vady, ktoré sa jej nepodarilo odstrániť, procesne zavinila, že súd musel konanie čiastočne zastaviť a vo zvyšku podanie žalobkyne odmietnuť, čím sa konanie končí. Žalovaným by preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, resp. žalovaný 2/ ako subjekt práv a povinností ani neexistuje, rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. S poukazom na článok 4 ods. 2 CSP, ako aj na princíp hospodárnosti konania vyjadrený v článku 17 CSP, nebude potom potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.