Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8CoCsp-4-2022.pdf
PDF · 92.51 KB
Case nature
Subarea
8CoCsp/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne: Bc. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX/XX, XXX XX U. nad M., právne zastúpená: JUDr. Maroš Džuka, advokát, Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 3Csp/128/2021-17 zo dňa 1. decembra 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd u k l a d á žalovanému R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2017 uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného na výkon zrážok zo mzdy žalobcu až do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2017. II. Žalovaný je p o v i n n ý oznámiť súčasnému zamestnávateľovi žalobkyne Psychiatrická ambulancia, MUDr. Y. V., V. 8, XXX XX U. nad M., mzdová učtáreň, že je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy z Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2017 do troch dní od doručenia tohto uznesenia.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 324 odsek 1, odsek 3, § 325 odsek 1, odsek 2 písm. c), písm. d), § 326 odsek 1, § 328 odsek 1, § 329 odsek 1, § 333, § 334, § 337 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala dňa 18.11.2021 na Okresný súd vo Vranove nad Topľou žalobu proti žalovanému o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej pohľadávku vzniknutú zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2017 uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Vo svojej písomnej žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa 13.11.2017 uzavrela s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou T. F., a.s., H. W. 4, 811 02 F., IČO: 31 340 890, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 21.900,- euro za podmienok: výška mesačnej splátky 218,14,- euro,
počet mesačných splátok 96, fixná úroková sadzba 6 % p.a., RPMN banky 6,20 % p.a., celková čiastka, ktorú má žalobkyňa zaplatiť predstavuje sumu 27.661,18,- euro. Termín konečnej splátky úveru je deň 20.11.2025. Obsahom uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere je Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú pripravil právny predchodca žalovaného ako súčasť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dňa 11.11.2021 bola na učtáreň zamestnávateľa žalobkyne doručená zo strany žalovaného žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.11.2017.
4. Žalobkyňa vo svojej písomnej žalobe uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou bola obsiahnutá na vopred pripravenom tlačive a pokiaľ žalobkyňa mala záujem uzatvoriť zmluvu s právnym predchodcom žalovaného, musela akceptovať Dohodu o zrážkach zo mzdy. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa ako dlžník je vystavená rozhodovaniu a konaniu veriteľa - žalovaného. Ďalej umožňuje dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na jej majetok a v podstate ide o exekúciu majetku a pritom je otázne, či dlh existuje a v akej výške. Dohoda o zrážkach zo mzdy zakladá hrubý nepomer v prospech žalobkyne. Vzhľadom na uvedené teda žalobkyňa navrhuje vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému použiť Dohodu o zrážkach zo mzdy a v tejto súvislosti vydať aj rozsudok vo veci samej.
5. Po oboznámení sa s listinnými dokladmi doloženými žalobkyňou mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Na základe predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobkyňa uzavrela s Poštovou bankou, a.s., Bratislava (právnym predchodcom žalovaného) Zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 13.11.2017, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 21.900,- euro a celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť, predstavovala sumu 27.661,18,- euro. Zároveň dňa 13.11.2017 žalobkyňa uzavrela s Poštovou bankou, a.s., Bratislava (právny predchodca žalovaného) Dohodu o zrážkach zo mzdy s tým, že táto Dohoda bola vopred pripravená a predformulovaná bez toho, aby žalobkyňa mala nejakú možnosť k tomu zaujať stanovisko, a to isté sa týka aj Zmluvy o úvere zo dňa 13.11.2017. Z uvedeného mal súd za to, že v prípade, že žalobkyňa chcela, aby jej právny predchodca žalovaného poskytol úver, musela uzavrieť a podpísať aj vopred pripravenú a predformulovanú Dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že v konaní vo veci samej bude nutné podrobiť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 13.11.2017, ako aj Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.11.2017 súdnej kontrole, či tieto zmluvy neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či ich výkonom nedochádza k realizácii nemorálnosti, úžery a nekalosti.
6. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie za dostatočne osvedčenú, pretože žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanej bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobkyne.
7. Súd prvej inštancie v danom prípade zhodnotil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a neodkladné opatrenie nariadil v snahe predísť prípadnej ujme žalobkyne ako spotrebiteľa, či následným ďalším súdnym sporom medzi účastníkmi.
8. Súd taktiež poukázal na skutočnosť, že nová právna úprava platná od 01.07.2016 v podobe Civilného sporového poriadku, neumožňuje súdu vydať rozhodnutie, ktorým by uložil povinnosť niekomu inému, od koho to možno spravodlivo žiadať (stará úprava - Občiansky súdny poriadok). Súd podľa nového platného procesného zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, môže túto povinnosť uložiť len strane v konaní. Vzhľadom na uvedené preto uložil povinnosť žalovanej, aby vykonal oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne v zmysle výroku tohto rozhodnutia a neuložil povinnosť priamo zamestnávateľovi žalobkyne.
9. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný včas. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písmeno f) C.s.p., súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 odsek 1 písm. h) C.s.p., rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
10. Žalovaný namietal, že v danom prípade neboli splnené podmienky pasívnej vecnej legitimácie. Určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy v prípade pozitívneho vyhodnotenia žaloby súdom nespôsobuje žiadne následky voči žalovanému. Dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorila žalobkyňa s veriteľom. Spoločnosť R Collectors s.r.o. vykonáva inkaso pohľadávok v mene veriteľa a na jeho účet podľa komisionárskej zmluvy zo dňa 20.01.2020. Vykonávané zrážky z titulu uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú čiastočné plnenia dlhu - pohľadávky veriteľa a nie pohľadávky žalovaného. Žalovaný nie je účastníkom predmetnej dohody a v uvedenom prípade nedošlo ani k postúpeniu pohľadávky.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na tú skutočnosť, že je to práve žalovaný, ktorý je ako komisionár oprávnený vykonávať vo vlastnom mene na účet komitenta zrážky zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne. Teda nositeľom subjektívneho práva vykonávať voči žalobkyni zrážky zo mzdy je v zmysle komisionárskej zmluvy práve žalovaný. Navrhol odvolaciemu súdu odvolanie žalovaného zamietnúť a potvrdiť napadnuté rozhodnutie a zároveň priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
13. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1 a 2 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Podľa odseku 3, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa ustanovenia § 326 odsek 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
16. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 prvá veta a odseku 2 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa odseku 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
17. Podľa ustanovenia § 330 odsek 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa odseku 2, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010)
19. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010)
20. Podľa komentára k Civilnému sporovému poriadku neodkladným opatrením môžu byť upravené len pomery, ktoré majú povahu právnych vzťahov. Obsahom právneho vzťahu sú jednotlivé práva a povinnosti jeho subjektov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. (Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1092 s.)
21. Neodkladné opatrenie obmedzené dobou trvania konania vo veci samej je neodkladným predovšetkým v tom zmysle, že k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy pokiaľ nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie obmedzené, tak ako v tomto prípade, dobou skončenia konania vo veci samej zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenie, ktorého trvanie je časovo obmedzené nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán alebo zabezpečenie exekúcie.
22. Aspoň osvedčiť právo a aspoň osvedčiť ohrozenie práva je potrebné zo strany toho, kto sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia.
23. Z predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že realizácia zrážok zo mzdy na základe takto uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje zásadný zásah do majetkovej sféry spotrebiteľa bez toho, aby samotné podmienky zmluvy, ako aj jej realizácia bola v rámci ochrany spotrebiteľa posudzovaná súdom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyne vyplýva zo skutočností, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy a zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu.
24. Z predloženej Žiadosti o vykonávanie zrážok (č.l. 10) zo dňa 4.11.2021 vyplýva, že žalovaný v zmysle priloženej Dohody o zrážkach zo mzdy sa domáha uspokojenia neuhradenej pohľadávky spoločnosti XXX.F., a.s. vo výške 24491,15 eur. Táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre dočasnú úpravu pomerov medzi stranami spočívajúca v dočasnom zabránení výkonu realizácie zrážok zo mzdy.
25. Žalobkyňa v podanom návrhu dala do pozornosti súdu aj tú skutočnosť, že pri Dohode o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.11.2017 nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
26. Žalobkyňou namietaná neplatnosť dojednania dohody o zrážkach zo mzdy môže viesť v konečnom dôsledku k iným záverom o existencii dlhu. Tento záver bude možné vysloviť až po vykonanom dokazovaní vo veci samej. Občiansky zákonník síce pripúšťa možnosť uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, avšak za stavu, pokiaľ bola dohoda uzavretá vo forme osobitnej listiny, riadne podpísanej a klient bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a predovšetkým aj o možnosti takúto dohodu odmietnuť. Až po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej bude možné ustáliť, či dohoda o zrážkach zo mzdy je titulom umožňujúcim vykonávanie zrážok alebo nie. Definitívne posúdenie tohto právneho úkonu však môže byť prijaté len v rozhodnutí vo veci samej, teda v samostatnom konaní, ktoré by malo nasledovať po nariadení neodkladného opatrenia.
27. Žalobkyňa Zmluvou o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 13.11.2017 uzatvorenou medzi T.., od 3.7.2021 zmena obchodného mena na 365.bank, a.s., ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou, osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a veriteľom, XXX.F., a.s.. Žalovaný na základe
Komisionárskej zmluvy č. X/XXXX RC_N. zo dňa 20.1.2020 uzatvorenej medzi veriteľom žalobkyne a žalovaným vymáha pohľadávku XXX.F., a.s. vo svojom mene na účet veriteľa. Žiadosťou žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 4.11.2021, doručenou jej zamestnávateľovi osvedčila aj ohrozenie svojho práva.
28. Odvolaciu námietku žalovaného, že nie je pasívne vecne legitimovaný nepovažuje odvolací súd v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia za právne významnú. Sám žalovaný v podanom odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že mu pohľadávka veriteľa, XXX. F., a.s., nebola postúpená. Aj napriek tejto skutočnosti požiadal zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne a účelom predmetného neodkladného opatrenia je tento postup žalovaného zastaviť.
29. Odvolací súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.zn. 1MObdo V 6/2009 zo dňa 22. júla 2010, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Najvyšší súd SR uviedol, že z komisionárskej zmluvy podľa § 577 Obchodného zákonníka vyplývajú práva a povinnosti len pre jej účastníkov. Zároveň podľa názoru najvyššieho súdu platí, že keďže nepriamy zástupca koná vo vlastnom mene, nevznikajú z jeho konania zastúpenému žiadne práva a povinnosti. Tretie osoby totiž ani nemusia vedieť, že koná ako komisionár. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že uvedené špecifiká nepriameho zastúpenia preto prakticky vylučujú, aby bolo predmetom zariadenia obchodnej záležitosti na základe komisionárskej zmluvy aj vymoženie pohľadávky komitenta. Keďže komisionár koná vo vlastnom mene, môže vymáhať len pohľadávky, ktoré mu patria. Na to, aby mohol vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť, a teda v takom prípade by vo vzťahu k dlžníkovi vystupoval ako vlastník pohľadávky alebo by musel byť na jej vymáhanie splnomocnený v mene komitenta, čo by ale znamenalo, že by už nešlo o konanie na základe komisionárskej zmluvy.
30. Vzhľadom na túto skutočnosť, je o to viac osvedčená potreba bezodkladnej úpravy vzťahov, keďže žalovaný začal vymáhať pohľadávku, ktorá mu nepatrí, bez právneho vzťahu so žalobkyňou.
31. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že majetková sféra žalobkyne je v možnom ohrození a preto považoval súd neodkladnej úpravy pomerov strán sporu za osvedčenú a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
32. Za tohto stavu aj s prihliadnutím na predloženú dokumentáciu žalobkyne ako aj argumentáciu žalovaného sa javí požiadavka žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako oprávnená, preto odvolací súd uvedené rozhodnutie považuje za vecne správne a v súlade s § 387 C.s.p. ho potvrdil.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 odsek 1 C.s.p. súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).