Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 188/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky R Collectors s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO 50 094 297, zastúpenej Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Žilina sp. zn. z 23. októbra 2023 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra 2023 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa a listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a Charty základných práv Európskej únie rozhodnutím Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) uvedeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Skutkové východiská

2. Okresný súd uznesením č. k. -281 zo 17. augusta 2023 uložil sťažovateľke ako žalobkyni povinnosť zaplatiť trovy konania žalovanému vo výške 3 473,46 eur z titulu právneho zastúpenia a povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 408 eur za odvolanie žalovaného.

3. Proti uvedenému uzneseniu podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že sťažnosti čiastočne vyhovel a zmenil uvedené uznesenie

zo 17. augusta 2023 v časti trov právneho zastúpenia tak, že sťažovateľku zaviazal na zaplatenie sumy 2 976,71 eur z titulu trov právneho zastúpenia a v ostatnej časti ponechal uznesenie zo 17. augusta 2023 nedotknuté.

III.

Argumentácia sťažovateľky

4. Podľa sťažovateľky sa okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevenoval uloženej povinnosti zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie žalovaného a s jej príslušnou námietkou sa nevysporiadal. Vytkla, že okresný súd uložením uvedenej povinnosti v uznesení, ktorým rozhodol o náhrade trov konania, konal nezákonne. Žalovanému ako úspešnej strane sporu síce náleží nárok na náhradu trov konania, avšak s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov, takýto poplatok za odvolanie nezaplatil a nevznikol mu nárok na náhradu trov konania v časti súdneho poplatku.

5. Sťažovateľka tiež namieta, že súd sa nedoručením vyjadrenia žalovaného z 5. novembra 2019 k jej vyjadreniu dopustil porušenia jej práva na rovnosť účastníkov konania podľa a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti vytkla, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vôbec nevenoval ňou namietanej uloženej povinnosti zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie žalovaného. Z bodu 16 odôvodnenia napadnutého uznesenia však vyplýva, že v časti uznesenia zo 17. augusta 2023, ktorým vyšší súdny úradník rozhodol o poplatkovej povinnosti sťažovateľky, ponechala sudkyňa uznesenie nedotknuté, keďže predmetná časť uznesenia sťažnosťou žalobcu (sťažovateľky, pozn.) napadnutá nebola.

7. Sťažovateľka teda v ústavnej sťažnosti tvrdí, že v časti uloženej poplatkovej povinnosti uznesenie vyššieho súdneho úradníka spochybnila sťažnosťou podanou podľa príslušných ustanovení (ďalej len „“). Túto sťažnosť však nezahrnula do príloh ústavnej sťažnosti a zároveň z napadnutého uznesenia vyplýva opak, teda že uloženú poplatkovú povinnosť v sťažnosti podanej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nespochybnila.

8. Z uvedených skutočností vyplýva, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia, že v sťažnosti podanej podľa predniesla námietku k uloženej poplatkovej povinnosti. V tomto smere tak vo vzťahu k jej argumentácii proti napadnutému uzneseniu možno konštatovať, že nevyužila prostriedok nápravy, ktorý jej priznáva zákon na ochranu jej základných práv a slobôd.

9. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa v spojení s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako neprípustnú.

10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta aj procesný postup okresného súdu spočívajúci v nedoručení vyjadrenia žalovaného z 5. novembra 2019 k jej vyjadreniu. V tomto prípade ide ale o kritiku procesného postupu súdu vo vzťahu k sťažovateľke, ktorá nemá priamy dopad na otázku

výšky náhrady trov konania žalovaného, čo je predmetom napadnutého uznesenia. Nedoručenie dupliky žalovaného žalobcovi nie je automaticky dôkazom toho, že duplika nespĺňala požiadavku účelnosti, a preto za ňu nemožno priznať nárok na náhradu trov. Navyše, súd v napadnutom uznesení relevantne vysvetlil správnosť priznania trov za uvedený úkon žalovaného z 5. novembra 2019.

11. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

12. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2024

Robert Šorl

predseda senátu