Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 175/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -1242 zo 7. februára 2023 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. septembra 2023 a upovedomeniu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 10. januára 2024 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. marca 2024 domáha vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a vlastniť majetok podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami všeobecných súdov o jej odmene ako správkyne konkurznej podstaty a upovedomením generálnej prokuratúry o vybavení jej podnetu na podanie dovolania generálnym prokurátorom proti týmto uzneseniam všeobecných súdov.

II.

2. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením krajského súdu bola schválená správa o speňažení majetku úpadcu, ktorý zomrel počas konkurzného konania. Speňažením boli dosiahnuté príjmy 3 726,85 eur, hoci do konkurznej podstaty bola spísaná aj nehnuteľnosť v hodnote 713 000 eur, ktorá však nebola speňažená, keďže sa o ňu stále viedol súdny spor. Preto bola sťažovateľke ako správkyni konkurznej podstaty priznaná odmena len 894,58 eur.

3. Proti tomu podala sťažovateľka odvolanie. Namietla nesprávnosť vyčíslenia odmeny. Bola toho názoru, že odmena nemala byť určená len zo speňaženého majetku, ale aj z hodnoty nehnuteľnosti, ktorú zabezpečila na uspokojenie veriteľov a po smrti úpadcu pre jeho dedičov. Podľa sťažovateľky jej odmena mala predstavovať 41 000 eur, keď mal byť analogicky použitý § 9

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého ak v konkurznom konaní bolo činných niekoľko správcov, patrí každému z nich podiel konkurznej odmeny zodpovedajúci rozsahu a dĺžke doby jeho činnosti.

4. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením najvyššieho súdu z 18. septembra 2023 bolo uznesenie krajského súdu potvrdené. Najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd určil odmenu správne. Nebol dôvod na použitie , ktorý sa vzťahuje len na konanie, v ktorom bolo činných viacero správcov. Doplnil, že spísanie majetku do konkurznej podstaty nezakladá to, aby odmena bola určená z iného ako speňaženého majetku. Na tom nič nemení ani to, že sťažovateľka po smrti úpadcu nemohla pokračovať v speňažovaní nehnuteľnosti, čomu bránilo prebiehajúce súdne konanie.

5. Na uznesenie najvyššieho súdu sťažovateľka reagovala 14. decembra 2023 podnetom na podanie dovolania generálneho prokurátora, ktorý bol vybavený ústavnou sťažnosťou namietaným upovedomením generálnej prokuratúry z 10. januára 2024. V upovedomení generálna prokuratúra vychádzala z toho, že dovolaním generálneho prokurátora sa možno pokúsiť napraviť len závažné pochybenia, čo v prípade sťažovateľky nie je dané, keďže všeobecné súdy posúdili otázku určenia jej odmeny správne.

III.

6. Podľa sťažovateľky k porušeniu jej ústavných práv došlo tým, že všeobecné súdy opomenuli v jej osobitom prípade dotvoriť nedokonalé právo tak, aby jej bola priznaná spravodlivá odmena, ktorá by zodpovedala práci, ktorú vykonala. V nadväznosti na to vykladá ustanovenia , z ktorých dospieva k záveru, že odmena mala byť určená aj z hodnoty nespeňaženej nehnuteľnosti. Sťažovateľka argumentuje i tým, že podľa novej právnej úpravy by k takému nespravodlivému následku nemohlo dôjsť. Zdôrazňuje, že správkyňou majetku úpadcu bola 18 rokov a úpadca jej neposkytoval žiadnu súčinnosť. Preto priznaná odmena zodpovedá tomu, ako by robila zadarmo.

IV.

7. Proti ústavnou sťažnosťou namietanému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o porušení ústavných práv sťažovateľky uznesením krajského súdu. Preto bola ústavná sťažnosť v rozsahu proti uzneseniu krajského súdu pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) odmietnutá.

8. Ústavnou sťažnosťou namietané uznesenie najvyššieho súdu bolo sťažovateľke doručené najneskôr 14. decembra 2023, keď podala podnet, aby generálny prokurátor proti nemu podal dovolanie. Najneskôr v tento deň na základe použiteľného začala sťažovateľke plynúť dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti podľa , ktorá podľa uplynula 14. februára 2024. Ústavná sťažnosť proti uzneseniu najvyššieho súdu bola podaná oneskorene 10. marca 2024, a preto bola v tomto rozsahu podľa

odmietnutá. Na tomto závere nemení nič ani posledná veta , podľa ktorej ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku. Vo veci sťažovateľky mimoriadny opravný prostriedok podaný nebol a podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora takýmto mimoriadnym opravným prostriedkom nie je (obdobne nález sp. zn. , bod 26).

9. Vo vzťahu k upovedomeniu generálnej prokuratúry ústavná sťažnosť neobsahuje žiadnu osobitnú argumentáciu. Upovedomenie generálnej prokuratúry je v ústavnej sťažnosti uchopené len ako argument na to, že ústavná sťažnosť nie je podaná oneskorene. Ústavná sťažnosť sťažovateľky v rozsahu proti upovedomeniu generálnej prokuratúry v rozpore s neobsahuje konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej ústavných práv týmto upovedomením. Ústavná sťažnosť tak v tomto rozsahu nemá náležitosti ustanovené zákonom, a preto bola v tomto rozsahu podľa odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2024

Robert Šorl

predseda senátu