Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-97-2021.pdf
PDF · 94.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6T/97/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Petrom Hunákom, PhD., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. februára 2022, takto
rozhodol:
obžalovaný A. I., nar. XX. XX. XXXX v I., trvale bytom Z., Ž. XX/X, prechodne bytom I., T. F. XXX,
je vinný, že
od septembra r. XXXX do júna r. XXXX, v prenajatom byte v Z., ul. Z. XXX/X, na to od júna r. 2020 do apríla r. 2021, v prenajatom byte v I., ul. F. D. X a od apríla r. 2021 do 20.00 h dňa XX. XX. XXXX v I., ul. T. F., v prenajatom byte, v dome č. XXX, A. I. v triezvom stave, ako aj pod vplyvom alkoholu, spôsoboval opakovane a sústavne psychické a fyzické utrpenie svojej družke D. J., nar. XX. XX. XXXX, tým, že jej opakovane nadával, zosmiešňoval ju, vyhrážal sa jej zakopaním a fyzicky ju napádal tak, že ju niekedy aj viackrát do týždňa udieral dlaňami a päsťami, tiež ju kopal do celého tela, pričom jej spôsobil len ľahké zranenia - podliatiny po tele a po napadnutí dňa XX. XX. XXXX jej spôsobil pomliaždenie ľavej ušnice s opuchom a pomliaždenie krížovej oblasti s hematómom, ktoré si vyžiadali liečenie a PN v trvaní 6 dní,
teda
blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
čím spáchal
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 208 ods. 3, § 38 ods. 2, 3, 8, § 36 písm. j), l), § 39 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1, 2 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky s dohľadom probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Brezno nad jeho správaním bez nariadenia kontroly technickými prostriedkami.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou D. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., zdržiavajúca sa na adrese Z., Z. XXX/ X, v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 27. 10. 2021 obžalobu na obvineného A. I. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. XX. XXXX obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Následne mu samosudca kládol otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne, rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý je mu kladený za vinu, bol na začiatku hlavného pojednávania poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, rozumel právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal svoju vinu. Obžalovaný uviedol, že svoje konanie ľutuje.
Súd tak mal v konaní nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je mu v obžalobe kladený za vinu. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, a po zistení stanoviska prokurátora, samosudca toto vyhlásenie prijal, nakoľko nemal pochybnosti o tom, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.
S ohľadom na vyššie uvedené je preukázané, že obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Samosudca preto uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho vek, pomery a možnosť nápravy. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.
Poškodená na hlavnom uviedla, že si uplatňuje spôsobenú škodu. Súd však skonštatoval, že na uplatnenie nároku poškodenej na náhradu škody sa neprihliada, nakoľko bol uplatnený po uplynutí lehoty na jeho uplatnenie.
Samosudca na hlavnom pojednávaní prečítal Znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný znalcom A.. O. D., ktorý uviedol, že u obžalovaného nezistil prejavy žiadnej duševnej poruchy či choroby, ktoré by mohli mať vplyv na jeho konanie, rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti. Z adiktologického hľadiska netrpí obžalovaný na syndróm závislosti od návykových látok vrátane alkoholu. Neboli u neho zistené základné črty disociality, asociality či antisociality, jeho osobnosti nie je vlastné násilné riešenie záťažových situácií, aj keď alkohol mohol u obžalovaného v psychicky záťažovej situácii vyvolať agresívnejšie formy správania sa a konania. Znalec obžalovanému nenavrhol uloženie žiadnych ochranných liečebných opatrení. Ďalej samosudca prečítal Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom A.. O. D., ktorý uviedol, že vyšetrením nezistil u svedkyne - poškodenej žiadnu duševnú chorobu alebo poruchu v pravom zmysle, pričom sa u nej jedná o osobnosť s emočne nestabilnými a impulzívnymi črtami. Znalec u svedkyne - poškodenej nezistil alkoholizmus v zmysle choroby, ale zistil sklon k zneužívaniu viacerých psychoaktívnych látok v minulosti s preferenciou marihuany a psychostimulancií s deklarovanou vyše 8 ročnou abstinenciou. V súčasnom období sa jedná hlavne o abúzus alkoholu, bez prejavov závislosti. Pri jeho konzumácii dochádza u svedkyne - poškodenej k behaviorálnej dysregulácii, intermitentne aj s agresívnejšími formami správania v ebrietach. Znalec u nej nezistil prejavy takej duševnej choroby alebo poruchy, ani izolovaného psychopatologického symptómu na úrovni psychiatrickej, ktoré by vznikli v kauzálnej súvislosti s konaním obžalovaného. Ďalej samosudca prečítal Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom A.. O. A., ktorá uviedla, že obžalovaného je možné popísať ako nezrelého, citlivého voči kritike z okolia, vzťahovačného, sebestredného, so sklonom k výbušnosti, náladovosti a teatrálnosti, so zníženou schopnosťou prispôsobiť sa v záťažových situáciách a s tým, že je netolerantný, irritabilný s naznačenými agresívnymi tendenciami v diagnostike. Vo všeobecnosti má sklon k zvýraznene subjektívnemu interpretovaniu prežitých udalostí. Ďalej samosudca prečítal Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom A.. O. A., ktorá uviedla, že svedkyňa - poškodená je nezrelá, sebestredná, neusporiadaná, nedisciplinovaná, slabo organizovaná. V situácii sa slabšie orientuje, jej regulácia prostredníctvom racionality funguje zle, čo ju vedie predovšetkým v emočne napätých situáciách k neadekvátnym riešeniam. Má tendenciu k nezrelému a alibistickému spracovaniu situácií a k prenášaniu zodpovednosti za svoje smerovanie a rozhodnutia na okolie. Nie sú u nej primerane vyvinuté mravné a etické zábrany. V súvislosti s uvedeným je možné u nej očakávať aj klamstvo, a tiež skreslené a účelové spracovanie jednotlivých údajov. Závažné konflikty medzi poškodenou a obžalovaným boli vysoko pravdepodobne vzájomné. Psychologickým vyšetrením znalkyňa nezistila asymetriu vo vzťahu poškodenej a obžalovaného, tzn. nezaznamenala u poškodenej následky psychického partnerského teroru s psychickou prevahou obžalovaného a s tým súvisiace duševné bolesti. Partnerstvo poškodenej a obžalovaného je dlhodobo konfliktné a nestabilné. Tieto konflikty sa vyostrili v poslednom období spolužitia aj vplyvom existenčných problémov a vysoko pravdepodobne aj užívaním návykových látok. Znalkyňa u poškodenej nezaznamenala známky takých duševných bolestí, ktoré by boli jednoznačne vplyvom obžalovaného, a ktoré by mali vplyv na jej ďalší psychický vývin. Ďalej samosudca prečítal Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom A.. X. X., ktorý u poškodenej zistil poranenia - pomliaždenie ľavej ušnice s opuchom staršieho dáta a pomliaždenie krížovej oblasti s hematómom staršieho dáta. Podľa poškodenej ju dňa XX. XX. XXXX obžalovaný inzultoval, bil päsťami a kopal do celého tela a hádzal o zem. Podľa obžalovaného je poškodená alkoholička na dennej báze a poranenia si spôsobila pádom v opilosti dňa XX. XX. XXXX, kde pri páde si ucho poranila na parapetnej doske a kríže pádom na prah balkónových dverí. Znalec uviedol, že vzhľadom na rozsah hematómu krížov a nutnosť evakuácie krvi je pravdepodobnejší nekoordinovaný pád v ebriete na prah balkónových dverí a teda sa verzia obžalovaného javí ako pravdepodobnejšia. Znalec ustálil dobu liečby a PN na 6 dní s tým, že poranenie trvalé následky nezanechá a ohodnotil bolestné na sumu vo výške 566,50 € (25 bodov x 22,66€ za 1 bod v roku 2021).
Následne samosudca na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy - správu z urgentného príjmu, v zmysle ktorej prišla poškodená na urgentný príjem, kde uviedla, že bola pred 4 dňami napadnutá chlapom, opuch ušnice, hematóm, sluch bez zmeny, tržná rana neprítomná. Ďalej samosudca prečítal úradný záznam OR PZ Brezno, z ktorého vyplýva, že obžalovaný nie je ku dňu vyhotovenia tohto úradného záznamu stíhaný iným útvarom polície SR a nie je ani držiteľom zbrojného preukazu. Ďalej samosudca oboznámil výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol od 12. 12. 2018 do 24. 09. 2021 dvakrát priestupkovo postihnutý; správu o povesti obce Polomka, v zmysle ktorej je obžalovaný prihlásený k trvalému pobytu v Polomke, pričom v obci sa nezdržiava už niekoľko rokov; odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný.
Na hlavnom pojednávaní prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno v záverečnej reči uviedol, že dôvodnosť podanej obžaloby je, okrem výsledkov prípravného konania, zvýraznená aj vyhlásením obžalovaného, ktorý nepoprel spáchanie trestného činu, teda sa k jeho spáchaniu v rozsahu ako mu je kladený za vinu, priznal. Vzhľadom k tomu navrhol, aby súd obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby vrátane právnej kvalifikácie ako je v nej uvedené, a za to mu uložil podľa § 208 ods. 3, § 36 písm. j), l), § 38 ods. 2, 3, 8, § 34 a §46 Trestného zákona trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Na druhej strane prihliadajúc na skutkové okolnosti, ktoré sú podrobne zachytené v obžalobe, a ktoré vyplývajú z dôkazového materiálu, teda vyšetrovacieho spisu, poukazujúc aj na dnešné vyhlásenie obžalovaného, ponechal na zváženie súdu, či účel trestu nie je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania postupujúc podľa § 39 ods. 1, 3 písm. d) Trestného zákona. V prípade, že súd by zvážil takúto okolnosť, teda že trestná sadzba by bola vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného neprimerane prísna a tieto úvahy by súd viedli k prípadnému uloženiu podmienečného trestu odňatia slobody, prokurátor zároveň navrhol uložiť aj probačný dohľad probačného a mediačného úradníka tunajšieho súdu, povinnosti a zároveň aj obmedzenia podľa § 51 ods. 2, 3 písm. b), f) a ods. 4) písm. h) Trestného zákona. K uplatneniu škody poškodenou na hlavnom pojednávaní prokurátor uviedol, že tento nárok navrhuje zamietnuť, nakoľko nebol uplatnený podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, teda do skončenia vyšetrovania.
Poškodená v záverečnej reči uviedla, že podľa jej názoru má trvalé následky a nemyslí si, že to ucho sa dá doriadiť tak, že by naň padla.
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že k peniazom za zranenie sa vyjadril aj lekár, ktorý povedal, že pravdepodobnejšie to bolo spôsobené pádom. Na syna bude platiť tak, ako platil doteraz a je mu ľúto, že to takto dopadlo.
Obžalovaný v poslednom slove neuviedol nič.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného dôsledne prihliadal na všetky skutočnosti, na ktoré je pri ukladaní trestu povinný prihliadnuť. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že pri ukladaní trestu, zohráva v rámci požiadavky primeranosti trestu významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, tzn. druh a výmera trestu musia v každom konkrétnom prípade zodpovedať všetkým zvláštnostiam prípadu. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu a pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného. Súd dôsledne zvažoval pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, pričom zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, keď obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, keď sa obžalovaný k spáchania trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Samosudca skúmal existenciu aj iných poľahčujúcich, či priťažujúcich okolností, avšak dospel k záveru, že žiadne iné okolnosti v danom prípade obžalovanému nepoľahčujú a ani nepriťažujú.
Samosudca pri rozhodovaní o treste zobral do úvahy osobu obžalovaného, jeho vek, vzdelanie, možnosť nápravy, osobné pomery, ako postoj obžalovaného k spáchanému skutku, spôsob spáchania skutku a jeho následok.
Významnou skutočnosť pri rozhodovaní o dĺžke, prípadnom mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, bol postoj obžalovaného, ktorý sa na hlavnom pojednávaní ku spáchaniu trestného činu priznal (vyhlásil, že spáchanie skutku nepopiera), a svoje konanie opakovane oľutoval. Samosudca vzal na vedomie aj stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27. 06. 2017, v zmysle ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
S ohľadom na trestnú sadzbu súd dáva do pozornosti, že základom pre jej výpočet je ustanovenie § 208 ods. 3 Trestného zákona, t. j. trestná sadzba v dĺžke 7 až 15 rokov. Nakoľko v danom prípade prevažujú poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi okolnosťami, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a následné opakované oľutovanie jeho konania v záverečnej reči, s osobitným zreteľom na jeho vek, osobné pomery, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy, vzájomné vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou, skutočnosť, že obžalovaný a poškodená majú spolu maloleté dieťa, o ktoré sa z veľkej časti stará práve obžalovaný, s prihliadnutím práve na spôsob spáchania činu a vo veľkej miere aj na jeho následok vo svetle vyhotovených znaleckých posudkov, najmä znaleckého posudku A.. X. X. s vyjadrením k pravdepodobnosti vzniku zranení poškodenej a v neposlednej miere aj psychiatrických, či psychologických znaleckých posudkov, z ktorých jasne vyplýva, že vinu na vzniknutej situácii nesie nielen obžalovaný, ale aj poškodená, zavinenie a pohnútku obžalovaného, samosudca nakoniec dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému čo i len na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá v danom prípade predstavuje 7 rokov, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Samosudca preto obžalovanému podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, s tým, že mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov s dohľadom probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Brezno nad jeho správaním. Zároveň, aby súd zabezpečil účinnosť trestu, ako aj ochranu poškodenej do budúcnosti, uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ďalej obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a nakoniec aj povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa názoru súdu sa v tomto prípade jedná o dostatočný trest, ktorý v celom rozsahu napĺňa účel trestu, ktorým je generálna a individuálna prevencia, a teda nielen zabezpečuje ochranu spoločnosti pred páchateľom za účelom obmedzenia páchania ďalšej trestnej činnosti, ale aj vytvára podmienky na jeho prevýchovu, a zároveň je proporcionálny k závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa páchateľ dopustil a ku spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavineniu, pohnútke, priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam a v neposlednom rade k osobe páchateľa, jeho pomerom a možnostiam jeho nápravy. blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas),
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.