Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-143-2021.pdf
PDF · 119.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-1Csp/143/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.H. H. C., A.. Z. XXXX/XX, o zaplatenie 375,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 121,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 121,02 eur od 16.02.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.10.2021 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 375,28 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 14.09.2017 žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom predmetnej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 601 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 20 mesačných splátok vo výške 36,86 eur so splatnosťou prvej splátky 15.10.2017. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 369,40 eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 04.02.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 375,28 eur (322,04 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 22,14 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 11,10 eur z titulu dlžného poisteného z úveru, 20 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Ďalej uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 18 % ročne zo sumy 322,04 eur od 05.02.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 355,28 eur od 05.02.2019 do zaplatenia. K žalobe žalobca pripojil listiny: Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 14.09.2017, výpis z úverového účtu žalovaného, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 08.02.2019 a doručenka k nemu.
2. Súd žalobu spolu s prílohami doručil žalovanému s tým, že mu umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, zároveň ho poučil o jej procesných právach a povinnostiach. Uvedená výzva bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 22.12.2021. Žalovaný sa k podanej žalobe nijako písomne nevyjadril a v spotrebiteľskom spore zostal pasívny.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keď v posudzovanom prípade ide o spotrebiteľský spor, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
4. Súd sa oboznámil so žalobou a k nej pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobca a žalovaný, dňa 14.09.2017, uzavreli zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb", na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 601 eur a za podmienok podľa predmetnej zmluvy a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti podľa predmetnej zmluvy (ďalej aj len "predmetná zmluva"). V časti 1. bode 1.1 predmetnej zmluvy sú uvedené základné podmienky poskytnutého úveru nasledovne: cena tovaru alebo služby 601 eur, výška úveru 601 eur, výška mesačnej splátky 36,86 eur, počet mesačných splátok 20, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiace, splatnosť 1. mesačnej splátky 15.10.2017, konečná splatnosť úveru 15.05.2019, výška úrokovej sadzby 18% p.a. - fixná, RPMN 19,58%, odplata 18%, priemerná RPMN 10,12 %, celková čiastka k zaplateniu 700,20 eur, zvolený balík poistenia: komplexný balík poistenie, poplatok za poistenie 5,29%, spôsob čerpania jednorazovo bezhotovostne.
5. Podľa bodu 2.1 predmetnej zmluvy bola predmetná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú.
6. V bode 3.1. a) predmetnej zmluvy ako následok toho, že klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru s účinnosťou, ktorú banka (žalobca v tomto konaní) určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
7. Z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z výpisu z úverového účtu žalovaného k úverovému prípadu 42759966520002 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 601 eur a žalovaný uhradil veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy celkovo sumu 369,40 eur.
8. V listine označenej ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42759966520002" zo dňa 08.02.2019, adresovanej žalovanému, žalobca uviedol, že nakoľko žalovaný úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 04.02.2019 sa záväzok žalovaného stal splatný v celom rozsahu. Veriteľ zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 375,28 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 322,04 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 33,24 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20 eur.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Obchodný zákonník"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
25. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
26. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Podľa článku 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
31. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
32. Podľa 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
33. Podľa § 156 C.s.p. konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
34. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Predmetnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.09.2017 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetných zmlúv je nepochybný aj tým, že zmluvy boli veriteľom pripravené vopred na formulári vrátane znenia zmluvných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd na základe uvedeného na predmetné zmluvy aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
35. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
36. Na základe uvedeného súd potom v rámci limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom konaní podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzatvorenia (t.j. v znení účinnom do 31.12.2017). Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je, okrem iného, aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z predmetnej zmluvy nemožno jednoznačne určiť celkovú čiastku, ktorú má žalovaný titulom poskytnutého úveru zaplatiť. V časti 1 bode 1.1 predmetnej zmluvy je uvedená celková čiastka k zaplateniu v sume 700,20 eur, ale súčasne je uvedený aj počet mesačných splátok 20 s výškou mesačnej splátky 36,86 eur, čo predstavuje celkovú sumu, ktorú by mal žalovaný titulom poskytnutého viazaného spotrebiteľského úveru zaplatiť vo výške 737,20 eur. Z uvedeného rozdielu je možné sa domnievať, že mesačnú splátku úveru tvorilo aj dohodnuté poistenie úveru. Zo znenia formulárovej zmluvy zo dňa 14.09.2017 vyplýva, že dohoda o poistení, uvedená v základných parametroch úveru bola podmienkou uzavretia zmluvy a žalovaný musel podpísať aj dojednanie o poistnom, pokiaľ chcel dosiahnuť poskytnutie pôžičky. Pokiaľ tvorilo výšku splátky úveru aj poistné (zo základných parametrov poskytnutého úveru nie je zrejmá jeho konkrétna výška) malo byť nevyhnutne toto poistné ako také zahrnuté do výpočtu celkových nákladov, celkovej čiastky a tiež i pre účely výpočtu RPMN. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že z tohto dôvodu je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v úverovej zmluve je obligatórny údaj nesprávny (údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ titulom poskytnutého úveru zaplatiť), je v neprospech spotrebiteľa (uvedený v nižšej výške) čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky. V úverovej zmluve je tento obligatórny údaj nesprávny, je v neprospech spotrebiteľa, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume „preplatenia“ úveru, čo spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať žiadne úroky a poplatky.
37. Poskytnutý spotrebiteľský úver súd pre absenciu náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch posudzoval ako úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení.
38. V konaní nebolo sporné, že žalobca si svoju povinnosť z predmetnej zmluvy splnil a poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 601 eur (v zmysle výpisu z úverového účtu žalovaného), na druhej strane žalovaný poskytnutý spotrebiteľský úver nesplácal v splátkach riadne a včas, pričom z nerozporovaných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy celkovo sumu 369,40 eur. Žalobcovi by tak malo patriť právo na vrátenie zostatku dlžnej istiny úveru vo výške 231,60 eur (601 eur mínus 369,40 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok je uplatnený titulom spotrebiteľskej zmluvy, súd v zmysle ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka (účinného od 05.12.2018) z úradnej činnosti ďalej posudzoval premlčanie práva žalobcu bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával, pričom z dôvodu spotrebiteľského charakteru predmetného právneho vzťahu sa premlčanie posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka je špeciálnym ustanovením k ostatným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú premlčanie, čo znamená, že sa použije prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľského vzťahu. Vymáhaním premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.
39. Súd na základe uvedeného ex offo skúmal, či uplatnený nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. Aby súd mohol vyššie uvedené vyhodnotiť, bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či veriteľ (žalobca) úver platne predčasne zosplatnil, a to v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že účinky zosplatnenia úveru, o ktorom žalobca tvrdil, že nastali dňa 04.02.2019 pre nedodržanie podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nenastali, pretože žalobca žalovaného ako spotrebiteľa preukázateľne neupozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd nemal preukázané, že žalobca takúto písomnosť, resp. takéto upozornenie žalovanému doručoval. Aj keď sa listina označená ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru" zo dňa 08.02.2019 na výzvu žalovanému odvolávajú, žalobca nielenže takúto výzvu nepredložil, ale ani ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení neoznačil. Keďže nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy postupom podľa zákona, resp. toto preukázané v spotrebiteľskom spore nebolo, bolo potrebné skúmať prípadné premlčanie každej zo splátok úveru v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka samostatne.
40. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý sa samostatne tiež premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. V súlade s ustanovením § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie je potrebné v danej veci aplikovať, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V danej veci bola žaloba podaná na súde dňa 21.10.2021. V zmysle predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 14.09.2017 splátky boli splatné k 15. dňu v mesiaci a 1. splátka bola splatná dňa 15.10.2017. Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula uvedená 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich) splátok. Poskytnutá istina viazaného spotrebiteľského úveru v sume 601 eur pri výške mesačnej splátky 36,86 eur bola splatná v 16 celých splátkach a posledná 17. splátka bola splatná dňa 15.02.2019 a bola vo výške 11,24 eur. Na základe uvedeného, po zohľadnení splátok, ktoré žalovaný uhradil podľa výpisu z jeho účtu (uhradil sumu 369,40 eur, čo pri mesačnej splátke 36,86 eur predstavuje 10 uhradených splátok splatných od 15.10.2017 do 15.07.2018), potom za premlčané súd považuje tri splátky so splatnosťou dňa 15.08.2018, 15.09.2018, 15.10.2018 vo výške 110,58 eur. Vo zvyšnej časti dlžnej istiny vo výške 121,02 eur (zostatok dlžnej istiny úveru 231,60 eur po odpočítaní premlčanej sumy 110,58 eur) súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a v tejto časti súd žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny súd na základe vyššie uvedeného považoval uplatnený nárok za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.
41. Žalobca si voči žalovanému uplatnil žalobou aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 335,28 eur odo dňa 05.02.2019 do zaplatenia. Ako bolo konštatované vyššie, súd považoval za dôvodný nárok na zaplatenie istiny 121,02 eur, pričom účinné predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru ku dňu 04.02.2019 nemal preukázané. Žalobcovi nebolo možné priznať úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa ich omeškania, keďže na tomto skutkovom základe žalobca
úrok z omeškania nežiadal ani percentuálnou sadzbou a ani vyčíslenou sumou. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania na skutkovom základe splatnosti celej pohľadávky a táto v zmysle vyššie uvedeného a podľa právneho záveru súdu nastala splatnosťou poslednej splátky istiny úveru dňa 15.02.2019. Keďže žalovaný v tejto lehote spotrebiteľský úver nesplatil, dňom 16.02.2019 sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy vo výške 121,02 eur a žalobcovi vznikol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške v zmysle § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,00 % ročne (základná úroková sadzba ECB 0,00 % + 5 bodov). Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 121,02 eur od 16.02.2019 do zaplatenia. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania z vyššej sumy a od skoršieho dátumu, v tejto časti bola žaloba z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodná zamietnutá.
42. Taktiež považoval súd za nedôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z dlžnej úverovej istiny vo výške 18% ročne zo sumy 322,04 eur od 05.02.2019 až do zaplatenia ako aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 11,10 eur s príslušenstvom, uplatnený titulom dlžného poistného z úveru a sumy 22,14 eur uplatnený titulom dlžných úrokov z úveru. Z listinných dôkazov predložených žalobcom, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že poskytnutý úver riadne nesplácal. Avšak žalovaný, z dôvodu, že spotrebiteľský úver, ktorý mu bol poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 14.09.2017 sa považuje za úver bez úroku a bez poplatkov, bol povinný vrátiť žalobcovi iba poskytnutú istinu zníženú o úhrady vykonané žalovaným pred podaním žaloby, bez akýchkoľvek ďalších poplatkov, tzn. aj bez dohodnutého poplatku za poistenie a bez úroku z úverovej istiny, a preto v časti uplatneného dlžného poistného z úveru a úroku z úverovej istiny, súd žalobu zamietol.
43. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému aj zaplatenia náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20 eur, súd konštatuje, že žalobca tieto náklady v konaní nijakým spôsobom nešpecifikoval a navyše ich žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil súdu žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, o aké náklady išlo a aká bola ich výška, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť ani ich účelnosť. Súd preto žalobu aj v časti, čo do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky spolu s príslušenstvom, zamietol.
44. Súd na základe uvedeného podanej žalobe v časti vyhovel a v nedôvodne požadovanej istine a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol.
45. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
46. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Súd žalobe o zaplatenie 375,28 eur vyhovel vo výške 121,02 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Úspešnejšou stranou v konaní tak bol žalovaný (67,75%), ktorý by mal mať nárok na náhradu trov konania od žalobcu po odrátaní jeho úspechu (32,25%), a to v rozsahu 35,5%. Nakoľko však žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.), aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/5/2017 zo dňa 25.01.2017.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.