Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 435/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , narodeného , , zastúpeného JUDr. Ondrejom Brlášom, advokátom, Štefánikova 52, Nitra, proti postupu Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. júla 2024 domáha vyslovenia porušenia základných práv na prácu podľa (ďalej len „“), súdnu ochranu podľa a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v pracovnoprávnom spore.

II.

2. Sťažovateľ sa žalobou z februára 2013 na okresnom súde domáha určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru z októbra 2012 a náhrady mzdy, ktorej výšku v priebehu konania vzhľadom na plynutie času priebežne zvyšoval. Rozsudkom zo septembra 2016 bola žaloba v časti o určenie neplatnosti výpovede zamietnutá a konanie v časti o náhradu mzdy bolo zastavené, keďže zároveň prebiehalo konanie o neplatnosť skoršej výpovede žalovaného sťažovateľovi. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd uznesením z februára 2018 rozsudok okresného súdu zrušil. Okresný súd následne medzitýmnym rozsudkom z júna 2018 určil, že výpoveď je neplatná, pracovný pomer sťažovateľa trvá a o náhrade mzdy sa rozhodne konečným rozsudkom. Na odvolanie žalovaného bol tento rozsudok rozsudkom krajského súdu z apríla 2019 v časti potvrdený a v časti zmenený tak, že od žalovaného nemožno spravodlivo žiadať, aby sťažovateľa ďalej zamestnával. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali obe strany v júli 2019 dovolania, ktoré boli najvyššiemu súdu predložené v júni 2020.

3. Nálezom ústavného súdu č. k. -37 z 27. januára 2022 bolo vyslovené, že postupom okresného súdu v spore sťažovateľa bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Okresnému súdu bolo prikázané konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľovi bolo priznané finančné zadosťučinenie 2 500 eur.

4. Po tomto náleze okresný súd rozsudkom z 28. novembra 2022 sťažovateľovi, ktorý sa po pripustení poslednej zmeny žaloby domáhal náhrady mzdy 106 406,08 eur, priznal náhradu mzdy 6 745,03 eur a vo zvyšku jeho žalobu zamietol. Následne však najvyšší súd uznesením z 31. januára 2023 zrušil rozsudok krajského súdu z apríla 2019 o neplatnosti výpovede, keď dospel k záveru, že krajský súd rozsudok okresného zmenil bez doplnenia dokazovania na pojednávaní, čím sťažovateľovi odňal procesné práva v miere porušenia práva na spravodlivý proces. Tomu nasledovalo uznesenie krajského súdu z 9. apríla 2024, ktorým boli zrušené oba predchádzajúce rozsudky okresného súdu z júna 2018 a 28. novembra 2022. Prvý rozsudok okresného súdu krajský súd zrušil z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia a druhý o náhrade mzdy z dôvodu jeho súvisu s prvým rozsudkom o neplatnosti výpovede.

III.

5. Sťažovateľ, opakujúc argumentáciu z predchádzajúcej ústavnej sťažnosti, zdôrazňuje význam rozhodnutia o náhrade mzdy a to, že o tomto jeho nároku nie je ani po 11 rokoch od začatia konania rozhodnuté. Zdôrazňuje, že ani po predchádzajúcom náleze ústavného súdu okresný súd právoplatne nerozhodol o náhrade mzdy. Je toho názoru, že k porušeniu jeho ústavných práv došlo i tým, že krajský súd po druhýkrát v rozpore s zrušil rozhodnutie okresného súdu. Okrem toho nepriznanie náhrady mzdy predstavuje existenčný problém, keďže počas celej doby trvania sporu bol evidovaný ako nezamestnaný a až v marci 2024 mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

IV.

6. Namietané porušenie základných práv na prácu podľa a súdnu ochranu podľa sťažovateľ bližšie nezdôvodňuje žiadnou právnou argumentáciu, z ktorej by bolo možné vyvodiť porušenie týchto základných práv. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) ústavná sťažnosť musí obsahovať konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo dôjsť k porušeniu základných práv. Ústavná sťažnosť obsahuje podrobný opis postupov všeobecných súdov v spore sťažovateľa, no bez akejkoľvek argumentácie, z ktorej by bolo zrejmé, že tým došlo k porušeniu nielen ústavných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie záležitosti v primeranej lehote, ale aj základných práv na prácu a súdnu ochranu. Ústavná sťažnosť tak z dôvodu porušenia týchto základných práv nemá náležitosti ustanovené zákonom, konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo dôjsť k porušeniu základných práv, tak, ako to ustanovuje . Preto bola ústavná sťažnosť pre porušenie základných práv na prácu a súdnu ochranu pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa odmietnutá.

7. V rozsahu proti postupu okresného súdu v období do nálezu ústavného súdu č. k. -37 z 27. januára 2022 je ústavná sťažnosť podľa neprípustná, keďže sa týka porušenia ústavných práv sťažovateľa postupom okresného súdu, ktorý bol predmetom posúdenia ústavného súdu v tomto skoršom náleze. Ústavná sťažnosť sťažovateľa sa tak týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol. Preto bola ústavná sťažnosť v rozsahu proti postupu okresného súdu do 27. januára 2024 podľa odmietnutá.

8. V rozsahu proti postupu okresného súdu v období po náleze ústavného súdu č. k. -37 z 27. januára 2022 je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa odmietnutá. Okresný súd po tomto náleze vo veci sťažovateľa rozhodol po desiatich mesiacoch rozsudkom z 28. novembra 2022. Hoci bol tento rozsudok následne zrušený uznesením krajského súdu z 9. apríla 2024, nie je dôvod na to, aby táto skutočnosť bola pričítaná okresnému súdu. Okresný súd o nároku sťažovateľa rozhodol v čase, keď bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti výpovede a o tom, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať ďalšie zamestnávanie sťažovateľa. K zmene tohto právoplatne rozhodnutého vzťahu došlo bez pričinenia okresného súdu potom, ako najvyšší súd 31. januára 2023 po viac ako dvoch rokoch na dovolanie sťažovateľa zrušil rozsudok krajského súdu z dôvodu jeho procesného pochybenia.

9. Okrem toho je celkom nepresvedčivá argumentácia krajského súdu, ktorý svojím uznesením z 9. apríla 2024 zrušil nielen rozsudok okresného súdu z 28. novembra 2022, ale na druhýkrát aj jeho rozsudok, ktorý sa týkal neplatnosti skončenia pracovného pomeru z júna 2018, hoci predtým tento rozsudok v časti potvrdil a v časti zmenil. Krajský súd tak pristúpil k zrušeniu rozsudku okresného súdu, hoci skôr bol schopný o odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodnúť tak, že v čiastkovej otázke neplatnosti výpovede a povinnosti ďalšieho zamestnávania sťažovateľa rozhodol konečným vecným rozhodnutím. Príčinu toho, že v súčasnosti vo veci sťažovateľa nie je právoplatne rozhodnuté, tak nemožno identifikovať v postupe okresného súdu, ktorý o žalobe sťažovateľa vecne rozhodol po desiatich mesiacoch od posledného nálezu ústavného súdu. Tento stav je spôsobený tým, že najvyšší súd o dovolaní sťažovateľa rozhodol po viac ako dvoch rokoch od jeho predloženia a že krajský súd rozsudok okresného súdu ešte z júna 2018 zrušil až rozhodnutím z apríla 2024, hoci skôr bol schopný tento rozsudok v časti potvrdiť a v časti zmeniť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2024

Robert Šorl

predseda senátu