Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 428/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ivana Fiačana a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Poľnohospodárske družstvo vo Vrábľoch, Levická 886, Vráble, IČO 00 198 901, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Miklóssym, Hlavná 1221, Vráble, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -131 z 31. októbra 2023 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. decembra 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej len „“), základného práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd napadnutým uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania pred ústavným súdom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalovaným v civilnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. o zaplatenie finančnej pohľadávky. Okresný súd zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby v priebehu konania z dôvodu na strane žalovaného a priznal žalobcovi náhradu trov konania 100 %.

3. O výške trov konania rozhodol okresný súd prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka, ktorý uznesením č. k. -120 z 3. mája 2023 uložil povinnosť sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi vo výške 2 797,17 eur pozostávajúcich z piatich úkonov právnej služby

[vrátane vypracovania a podania predžalobnej výzvy podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)] a zaplateného súdneho poplatku.

4. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 9. júna 2023 sťažnosť, v ktorej namietal, že na náhradu za predžalobnú výzvu neexistuje v zmysle zákona žiaden právny nárok, a preto ju nemožno považovať za trovy konania v zmysle (ďalej aj „“).

5. O sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o náhrade trov konania rozhodol okresný súd napadnutým uznesením vydaným sudcom č. k. -131 z 31. októbra 2023 tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že výška náhrady trov konania bola určená správne. Nárok právneho zástupcu žalobcu na náhradu právnej služby za úkon podania predžalobnej výzvy vychádza priamo z a tento úkon priamo súvisí so súdnym konaním, pretože výzvou možno v konečnom dôsledku odvrátiť súdne konanie, čím tento úkon spĺňa účel predpokladaný zákonom.

II.

Sťažnostná argumentácia

6. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ako aj práva vlastniť majetok, ktoré videl v arbitrárnosti napadnutého uznesenia okresného súdu. Vyčíta mu najmä absenciu odôvodnenia vo vzťahu k jeho námietke o účelnosti len úkonov vykonaných po podaní žaloby. Uloženie povinnosti zaplatiť úkon právnej služby pred začatím súdneho konania – predžalobnej výzvy – považuje za rozporné s kogentným ustanovením z dôvodu absencie účelnosti tohto právneho úkonu, čím došlo k ústavne neakceptovateľnej svojvôli s priamym negatívnym dopadom do jeho majetkovej sféry.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.

8. Ústavný súd opakovane judikuje, že považuje rozhodovanie všeobecných súdov o trovách konania za integrálnu súčasť civilného procesu, ktorá je zásadne výsadou všeobecného súdnictva.

9. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť

ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle.

10. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci. V nadväznosti na uvedené sa ústavný súd zameral na odôvodnenie napadnutého uznesenia a skúmal, či jeho obsah poskytuje dostatok dôvodov a argumentov na prijatie záveru o sťažovateľom namietanej arbitrárnosti.

11. K predmetu konania je vo všeobecnosti potrebné uviesť, že ústavný súd sa v nedávnej dobe zaoberal viacerými obdobnými ústavnými sťažnosťami, ktoré sa týkali porušenia práv strany sporu rozhodnutím všeobecného súdu o nepriznaní náhrady trov za predžalobnú výzvu (pozri napr. sp. zn. , , , ). V zmienených rozhodnutiach v konečnom dôsledku konštatoval ústavnú akceptovateľnosť záveru mestského súdu o nepriznaní náhrady za predmetný úkon. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína tiež svoj názor, že zaradenie predžalobnej výzvy vo medzi úkony právnej služby má význam jedine z toho pohľadu, že advokátovi patrí za tento úkon odmena od jeho klienta ().

12. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že mestský súd svoj záver založil na výklade , podľa ktorého má strana nárok na náhradu výdavkov, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Právna úprava podmieňuje priznanie náhrady za vzniknuté trovy kumulatívnym splnením viacerých definičných znakov vymedzených v , ktorými sú ich preukaznosť, odôvodnenosť, účelnosť a priama väzba na konanie, pričom každú z týchto kategórií posudzuje konajúci súd osobitne.

13. Priznanie alebo nepriznanie náhrady za tento právny úkon je vecou úvahy konajúceho všeobecného súdu a závisí najmä od obsahu predžalobnej výzvy. Účelnosť predžalobnej výzvy ako predpoklad priznania náhrady závisí od v nej obsiahnutej skutkovej a právnej argumentácie, skúma sa teda, či má v konkrétnom prípade potenciál odvrátiť súdne konanie. Nie je úlohou ústavného súdu skúmať obsah predžalobnej výzvy a nahrádzať prípadné hodnotenie všeobecného súdu svojou vlastnou úvahou.

14. Všeobecné súdy teda pristupujú k priznaniu nároku na náhradu za právny úkon predžalobnej výzvy rôzne s ohľadom na skutkové okolnosti veci. Vzhľadom na postavenie ústavného súdu a účel jeho prieskumu nie je úlohou ústavného súdu zjednocovať prístup všeobecných súdov k tejto podústavnej právnej otázke. Jeho zásah prichádza do úvahy iba v prípade extrémneho vybočenia z procesných pravidiel, ktoré by zasiahlo do ústavných práv sťažovateľa takou intenzitou, ktorá nie je ústavne akceptovateľná. O takýto prípad v prejednávanej veci však nejde.

15. Ústavný súd po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu konštatuje, že jeho právne závery sú v napadnutom rozhodnutí zdôvodnené riadne a zrozumiteľným spôsobom. Okresný súd vo svojom rozhodnutí dostatočne argumentačne ozrejmil, z akých dôvodov priznal uplatnený nárok na náhradu trov konania úspešnej protistrane v konaní vrátane namietaného úkonu. Pomerne podrobne sa zaoberal každým uplatneným parciálnym nárokom na trovy právneho zastúpenia s poukazom na konkrétne ustanovenia , z ktorých vychádzal, preto ústavný súd

konštatuje, že z tohto hľadiska jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne ani svojvoľné.

16. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že neexistuje ústavne relevantná excesívna súvislosť medzi označenými základnými právami sťažovateľa na jednej strane a napadnutým uznesením okresného súdu na strane druhej z dôvodov uvádzaných v sťažnosti, a preto sťažnosť v celom rozsahu odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

17. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa už ústavný súd ostatnými návrhmi obsiahnutými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2024

Peter Molnár

predseda senátu