Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 632/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky OIL JPM, s.r.o., Hodonínska cesta, Holíč, zastúpenej advokátom Mgr. Máriom Arbetom, Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti postupu Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. a proti postupu Mestského súdu Bratislava III v konaní sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. decembra 2024 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci na nezávislom a nestrannom súde podľa (ďalej len „“), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného postupom okresného súdu spočívajúcim v postúpení veci mestskému súdu a postupom mestského súdu spočívajúcim v nepostúpení veci najvyššiemu súdu na rozhodnutie o príslušnosti. Sťažovateľka požaduje priznanie finančného zadosťučinenia 2 000 eur a náhrady trov konania.

2. Sťažovateľka podala 14. februára 2024 návrh na vydanie platobného rozkazu podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Okresný súd ju 7. marca 2024 vyzval na zaujatie procesného stanoviska k o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého na konanie v sporoch o náhradu škody podľa je príslušný súd, ktorý vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, v ktorého mene mala byť porušená povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, alebo súd, ktorý by bol príslušným na vyhlásenie konkurzu, ak by takýto návrh bol podaný. Okresný súd bol toho názoru, že si sťažovateľka návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje práve nárok podľa , a preto na konanie je príslušný súd, ktorý by bol príslušným na vyhlásenie konkurzu, ak by takýto návrh bol podaný.

3. Sťažovateľka vo vyjadrení z 8. marca 2024 poukázala na to, že v upomínacom konaní súd platobný rozkaz nevydá, len ak sú na to splnené podmienky podľa , ktorý rozširovanie dôvodov na nevydanie platobného rozkazu nedovoľuje. Keďže návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný spôsobom predpísaným , pričom neboli naplnené žiadne zákonom ustanovené dôvody na odmietnutie návrhu a zároveň boli splnené všetky podmienky pre vydanie platobného rozkazu, sťažovateľka žiadala, aby okresný súd konal a aby platobný rozkaz vydal.

4. Okresný súd 4. apríla 2024 upovedomil sťažovateľku o postúpení sporu mestskému súdu ako súdu kauzálne príslušnému na prejednanie veci podľa , keďže si sťažovateľka podľa jeho názoru uplatňuje nárok podľa .

5. Mestský súd sa s postúpením veci nestotožnil a súdny spis vrátil späť na okresný súd. Okresný súd následne spis opätovne doručil mestskému súdu s tým, že ak s postúpením veci nesúhlasí, súdny spis má postúpiť na najvyšší súd, a nie ho vrátiť okresnému súdu. Mestský súd 16. októbra 2024 začal vo veci konať ako príslušný súd (bez postúpenia veci najvyššiemu súdu).

II.

6. Z ustanovení podľa sťažovateľky vyplýva, že ak si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie peňažného plnenia a súčasne tento návrh podá na príslušných elektronických formulároch (t. j. elektronicky), ide bez ďalšieho o upomínacie konanie, na ktoré je kauzálne príslušný práve okresný súd. Okresný súd však nepostupoval v zmysle a nevydal platobný rozkaz v zákonom určenej lehote, ale namiesto toho spor postúpil, a to napriek tomu, že pre takýto postup neexistoval žiadny zákonný dôvod. Tým došlo k porušeniu označených základných práv sťažovateľky.

7. Podľa sťažovateľky je pre posúdenie príslušnosti okresného súdu relevantným výlučne spôsob uplatnenia nároku formou tzv. upomínacieho konania, teda konania o uplatnenie peňažného plnenia elektronickým spôsobom prostredníctvom na to určených formulárov. Je bezpredmetné, čo je predmetom konania v rovine hmotného práva; zásadným je len to, že ide o alternatívne uplatňovanie peňažných nárokov podľa (ďalej len „“). Príslušnosť podľa je tak rozhodujúca až po tom, keď je v upomínacom konaní podaný odpor.

8. Príslušnosť je v určená z dôvodu, že procesnoprávna úprava by sa mohla javiť v ďalšom konaní nedostatočná. Pretože ide o náhradu škody, zákon tu v predstihu rieši právnu otázku, ktorý súd by bol na náhradu škody príslušným, keďže bez takého ustanovenia by mohlo byť podľa príslušných niekoľko súdov, a to (i) podľa miesta bydliska konateľa, (ii) podľa sídla spoločnosti, (iii) podľa toho, kde sa škoda stala. Samotný neurčuje konkrétny súd, iba upresňuje, ktorý súd je príslušný za použitia procesných ustanovení .

9. Mestský súd rovnako konal v rozpore so zákonom, keď napriek rozhodnutiu o nepríslušnosti následne začal vo veci konať ako príslušný súd.

III.

10. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoje predchádzajúce súvisiace rozhodnutie sp. zn. z 11. júna 2024, v ktorom rozhodoval o namietanom porušení práv sťažovateľky vo vzťahu k postupu okresného súdu spočívajúcemu v postúpení veci mestskému súdu. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu a odmietol ako neprípustnú podľa v spojení s . Konštatoval, že sťažovateľka namietala postup okresného súdu v konaní, ktoré nie je ukončené, a po postúpení sporu na mestský súd prebieha na prvej inštancii v procesnom režime . Sťažovateľka tak má dispozícii odvolanie (ako riadny opravný prostriedok) a dovolanie (ako mimoriadny opravný prostriedok), v ktorých bude môcť sformulovať všetky svoje výhrady uplatnené v ústavnej sťažnosti.

12. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti, ako aj zo spisu vedeného na ústavnom súde pod sp. zn. ústavný súd zistil, že vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu spočívajúcemu v postúpení veci mestskému súdu ide o obsahovo totožné námietky aj argumentáciu sťažovateľky. V posudzovanej ústavnej sťažnosti sa tak sťažovateľka de facto domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu, a v tejto časti preto ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú podľa v spojení s .

13. Ústavný súd zároveň konštatuje, že nemá dôvod odchýliť sa od záverov uvedených v uznesení sp. zn. , a tieto je preto potrebné aplikovať aj vo vzťahu k namietanému postupu mestského súdu spočívajúcemu v nepostúpení veci najvyššiemu súdu. Ústavnú sťažnosť preto v časti namietaného porušenia a namietaným postupom mestského súdu odmietol ako neprípustnú podľa v spojení s .

14. Pokiaľ ide o vzťah medzi postupom okresného súdu a základným právom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, v prvom rade ústavný súd konštatuje, že napriek petitu z obsahu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že prieťahy sťažovateľka vidí (a) v postupe okresného súdu, ktorý podľa sťažovateľky „... v skutkovo jednoduchej veci nerozhodol v zákonom určenej lehote desiatich pracovných dní...“, a (b) v postupe mestského súdu, ktorý začal konať vo veci samej až 16. októbra 2024.

15. Vo vzťahu k namietaným prieťahom spôsobeným postupom okresného súdu poukazuje ústavný súd opätovne na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. , v ktorom ústavnú sťažnosť práve vo vzťahu k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa v tejto sťažnosti napadnutým postupom odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa . V tejto časti preto bolo potrebné ústavnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú podľa v spojení s , pretože sa týka veci, o ktorej už súd rozhodol a nerozhodovalo sa len o podmienkach konania.

16. Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na konanie bez zbytočných prieťahov postupom mestského súdu ústavný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu prax, podľa ktorej zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto

základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (). Podľa názoru ústavného súdu nemožno doterajší postup mestského súdu kvalifikovať ako poznačený takými významnými prieťahmi, ktoré by odôvodnili prijatie ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na ďalšie konanie. V tejto časti preto ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa psím. g) .

17. Odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku má za následok, že stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2024

Peter Molnár

predseda senátu