Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6P-12-2022.pdf
PDF · 95.53 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6P/12/2022
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov: matka C. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, t.č. bytom K.. W.. Š. XXX, Š. - I., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o., so sídlom Hrabový chodník 4, Bratislava a otec K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Maloletý A. sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je oprávnený sa stretávať s maloletým A. každý párny týždeň kalendárneho roka v čase od piatka 16,00 hod. do soboty 16,00 hod.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Zastupovať maloletého A. a spravovať jeho veci budú obaja rodičia.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VI. Toto neodkladné opatrenie zaniká právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého A. sa návrhom zo dňa 27.01.2022, ktorý doplnila a opravila podaním zo dňa 01.02.2022 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril A. do jej osobnej starostlivosti, otcovi upravil stretávanie sa s A. každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka 16,00 hod. do soboty 16,00 hod. a zároveň uložil otcovi povinnosť platiť na A. výživné vo výške 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, s tým, že dieťa budú zastupovať a spravovať jeho veci obaja rodičia. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že záujmom dieťaťa je nepochybne to, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Akékoľvek prisvojovanie si práva na rozhodovanie o tom, čo je alebo nie je najlepším záujmom spoločného dieťaťa len jedným z rodičov, je dôvodom, na využitie procesných prostriedkov na zmenu tohto nesprávneho postoja. V dôsledku vzťahov rodičov a pretrvávajúcich konfliktov, do ktorých sa zapájala aj matka otca maloletého, čo bolo pre matku maloletého neúnosné, dňa 25.01.2022 zavolala svojmu bratovi a požiadala ho, aby po ňu prišiel. Otec spolu so starou matkou jej však nedovolili vziať si A. so sebou, zabránili jej ísť k nemu a keďže matka chcela ušetriť maloletého nepríjemného zážitku, odišla so svojim bratom bez dieťaťa. Matke nepomohol ani príchod policajtov, nakoľko stará matka a otec odmietli dať dieťa matke s tým, že dieťa nie je nikomu zverené. Preto obratom dňa 27.01.2022 podala návrh na súd za účelom riešenia situácie neodkladne. Otec prvé dni matke ani nereagoval na jej správy ohľadne A., následne jej poskytol základné informácie a fotografiu spiaceho dieťaťa. V sobotu jej umožnil stretnúť sa s dieťaťom, pričom
videla, že maloletý bol nespokojný, mal červené uplakané oči, ťahal sa k nej a jej odchod neniesol dobre. Počas návštevy jej otec maloletého oznámil, že si predstavuje zverenie A. do striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch s čím však ona nesúhlasí. Napokon sa rodičia dohodli na ďalšom stretnutí matky s maloletým v stredu dňa 02.02.2022. Maloletý A. má 15 mesiacov, matka s ním bola na materskej dovolenke a následne na rodičovskej dovolenky, poskytovala mu starostlivosť, preto má maloletý k nej vytvorenú silnú citovú väzbu aj s ohľadom na jeho nízky vek a potrebu mať matku pri sebe. Matka je jeho primárna citová osoba a nie je absolútne v jeho záujme násilne ho oddeliť od matky na ktorú je navyknutý a naviazaný, okrem toho nie je v záujme dieťaťa pretrhať mu väzby s matkou. Matka zastáva názor, že A. potrebuje jej blízku a neustálu prítomnosť a aktuálne prostredie u otca nepredstavuje pre neho vhodné východné zázemie. Vzhľadom na agresívne správanie otca voči matke, nemožno ho považovať za stabilnú osobu, schopnú poskytnúť domov a vhodné výchovné zázemie pre dieťa. Pod najlepší záujem maloletého dieťaťa nie je možné zahrnúť snahu jedného z rodičov o obmedzenie a stratu možnosti osobnej starostlivosti druhého z rodičov o dieťa. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia považuje matka za nevyhnutné na stabilizáciu pomerov medzi rodičmi a dieťaťom na čas, kým súd po vykonanom dokazovaní meritórne nerozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v konaní vo veci samej. Bezodkladnosť potreby úpravy pomerov matka odôvodnila poukazom na súčasnú situáciu, keď sa rodičom nepodarilo dosiahnuť rodičovskú dohodu a nie je ani zrejmé, kedy bude medzi účastníkmi nastolený stav právnej istoty ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností právoplatným súdnym rozhodnutím a preto, ako jediné východisko sa javí dočasná úprava pomerov rodičov k dieťaťu, ktorá by stabilizovala súčasný stav. Správanie otca je nevyspytateľné. Matka sa nemôže spoliehať, že bude plniť akúkoľvek prípadnú ústnu dohodu, otec je nestabilný, aktuálne aj v zlej finančnej situácii, ktorá jeho stav zhoršuje a preto je nevyhnutný autoritatívny zásah zo strany súdu vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností do rozhodnutia vo veci samej. Je nežiadúce, aby maloletý A. bol opätovne vystavený obdobnej situácii ako minulý týždeň a aby sa niekoľko dňové nedobrovoľné odlúčenie od matky opakovalo. Rovnako nie je v záujme 5 mesačného dieťaťa, aby si ho rodičia striedali v dvojtýždňových intervaloch. Maloletý je naviazaný na matku, navyše rodičia od seba žijú vyše 70 km a matka nemá inú možnosť než bývať u svojich rodičov, pričom má obavu, že otec vezme maloletého A. bez jej súhlasu a bez vzájomnej dohody a vráti ho až o dva týždne s tým, že jej neumožní žiadny kontakt a neposkytne žiadnu informáciu o A.. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou navrhuje výživné vo výške 200 eur mesačne s poukazom, že je aktuálne na rodičovskej dovolenke bez možnosti pracovať.
2. Matka sa súčasne domáha úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému A. a navrhuje, aby súd zveril A. do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú zastupovať maloletého a spravovať jeho veci, zároveň navrhla úpravu styku otca s maloletým a to každý párny týždeň kalendárneho roka od piatka 16,00 hod. do soboty 16,00 hod., výživné na maloletého navrhuje určiť otcovi v sume 250 eur mesačne vždy do 15. dňa vopred k jej rukám.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (2).
8. Podľa § 328 ods. 1,2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (2).
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (4). Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine je zrejmé, že každý rodič je zo zákona povinný plniť si jeho vyživovaciu povinnosť k svojim deťom, pokiaľ tieto nie sú schopné samé sa živiť. Výška, v akej si majú obaja túto svoju vyživovaciu povinnosť plniť závisí od odôvodnených potrieb dieťaťa a súčasne od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, a riadi sa aj ostatnými kritériami ustanovenými v § 62 Zákona o rodine. Vždy však je nutné vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu, ktoré súd zistí náležitým dokazovaním pomerov na strane výživou oprávnených osôb ako aj pomerov osôb výživou povinných. Od určenia výživného v rozhodnutí vo veci samej treba odlišovať rozhodnutie súdu o výživnom formou neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP, ktoré rozhodnutie musí byť vydané v skrátenom konaní, bez podrobného zisťovania pomerov účastníkov konania.
18. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorej z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa.
19. Súd pripomína, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom účastníkmi označených resp. v nesporových konaniach aj súdom obstaraných dôkazov v krátkych lehotách zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi účastníkmi. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť otcovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Toto opatrenie môže nariadiť súd vtedy, ak má osvedčené, že otec si voči maloletému dieťaťu neplní vyživovaciu povinnosť, pričom sa vyžaduje aj osvedčenie schopností a možností povinného platiť výživné. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere priznané výrokom neodkladného opatrenia, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného.
20. V predmetnej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že matka dňa 25.01.2022 opustila spoločnú domácnosť, v ktorej žila spolu s otcom maloletého, avšak bez A., keďže otec spolu so svojou matkou (starou matkou mal.) jej nedovolili vziať si A. so sebou a odmietli jej ho dať. Preto podala návrh na tunajší súd za účelom neodkladného riešenia danej situácie. Pre potreby posúdenia okolností daného prípadu súd požiadal o spoluprácu Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Odbor sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany za účelom prešetrenia pomerov v domácnosti maloletého A.. Z výsledkov vykonaného šetrenia dňa 01.02.2022 vyplynulo, že A. sa nachádza v spoločnej domácnosti s otcom, spolu so starou matkou, starým otcom a prastarou matkou, kde má vytvorené vhodné podmienky. Otec potvrdil, že odmietol dať dieťa matke pri jej odchode zo spoločnej domácnosti z obavy, či bude mať matka pre A. vyhovujúce podmienky, avšak potom ako sa
dozvedel, že matka sa zdržiava v domácnosti u svojich rodičov, toto nenamieta a súhlasí, aby bol A. zverený do osobnej starostlivosti matky, avšak žiada o úpravu styku s dieťaťom každý druhý víkend v mesiaci bez prítomnosti matky. Súhlasil aj s výživným, ktoré je ochotný platiť na A. v sume 100 eur. V čase šetrenia bol A. hravý, pôsobil zdravým dojmom, bol čisto oblečený a nebolo badať viditeľné známky atopického ekzému. Otec mal pre maloletého všetky potrebné lieky (maste), ktoré užíva v súvislosti s kožným ochorením. Za účelom prešetrenia pomerov v domácnosti matky bol požiadaný o spoluprácu Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Senica. Zo správy z prešetrených pomerov vyplýva, že matka maloletého žije v spoločnej domácnosti so starým otcom, starou matkou a matkiným bratom v rodinnom dome v ktorom má matka spolu s dieťaťom k dispozícii vlastnú kompletne zariadenú izbu, v ktorej sa okrem iného nachádza detská postieľka, hračky a oblečenie primerané veku maloletého. V domácnosti starých rodičov má A. vytvorené vhodné podmienky. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 395 eur. Na základe vykonaných šetrení kolízny opatrovník odporučil nariadiť neodkladné opatrenie ktorým bude maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky, zároveň odporučil úpravu styku otca s maloletým každý druhý víkend v mesiaci bez prítomnosti matky a otca zaviazať výživným na maloletého 100 eur mesačne.
21. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na krátke lehoty neumožňuje súdu vykonávať v tomto smere rozsiahle dokazovanie, rovnako niet ani časového priestoru na bližšie skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, schopností a možností rodičov a ich majetkových pomerov. Obsah spisu poskytuje iba približnú predstavu o majetkových pomeroch účastníkov konania, avšak niet pochýb o tom, že potreba úpravy pomerov rodičov je nevyhnutná, nakoľko ide o maloleté dieťa, ktoré je plne odkázané na výchovu a výživu svojich rodičov. Vychádzajúc zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov a vyjadrenia otca v rámci prešetrenia pomerov možno dospieť k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého A., aby bol dočasne upravený výkon rodičovských práv a povinností k nemu, aby tak bol zastabilizovaný aktuálny stav a aby maloletý nebol vystavovaný stresujúcim situáciám, ktoré by mohli mať na jeho zdravý vývoj negatívny dopad. Preto súd v rámci rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia dočasne zveril A. do osobnej starostlivosti matky, s tým že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho veci. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým A., súd dospel k záveru, že momentálne bude v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa so svojím otcom stretával tak ako navrhla matka, pričom rozsah konečnej úpravy styku bude predmetom dokazovania vo veci samej. V prípade určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. súd vzal do úvahy potrebu určenia výšky výživného v nevyhnutnom rozsahu a suma 100 eur mesačne podľa názoru súdu túto požiadavku spĺňa, pričom konečná výška výživného na maloletého A. bude taktiež predmetom ďalšieho dokazovania vo veci samej.
22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené, matka maloletého osvedčila potrebu neodkladnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A., keď rodičia maloletého sa na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností nedohodli, preto nariadenie neodkladného opatrenia je v súlade so záujmami maloletého a pomery účastníkov konania budú takto zastabilizované do skončenia konania vo veci samej. V samotnom meritórnom konaní bude súd vykonávať dokazovanie vo vzťahu k zisteniu pomerov rodičov, ich možností a schopností a odôvodnených potrieb maloletého A..
23. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa CMP je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.