Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

nezahladených, ale aj zahladených (m. m. napr. I. ÚS 1/2015, III. ÚS 435/2023, III. ÚS 23/2025, III. ÚS 375/2025). Sťažovateľ sa navyše žalovaného skutku mal dopustiť vz 27. 9. 2001, č. 49684/99, § 31 – § 33; m. m. napr. aj I. ÚS 540/2022, III. ÚS 23/2025). Závery krajského súdu posudzované v jednote s uznesením okresného súdu

uvedených článkov ústavy už na prvý pohľad neprichádza do úvahy (m. m. napr. III. ÚS 23/2025, IV. ÚS 7/2019). Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tomto rozsahu

dôvodnosti tzv. preventívnej väzby (m. m. napr. I. ÚS 1/2015, III. ÚS 435/2023, III. ÚS 23/2025). Krajský súd preto nepochybil, keď uviedol, že sťažovateľ bol v minulosti

početnej judikatúry ústavného súdu (m. m. napr. I. ÚS 1/2015, III. ÚS 435/2023, III. ÚS 23/2025) môže zohľadňovať pri posudzovaní dôvodnosti väzby. Súdy teda nevychádzali

z 27. 9. 2001, č. 49684/99, § 31 – § 33; m. m. napr. aj I. ÚS 540/2022, III. ÚS 23/2025). Závery najvyššieho súdu posudzované v jednote s uznesením Špecializovaného

ustálenú rozhodovaciu prax (m. m. napr. I. ÚS 1/2015, III. ÚS 435/2023, III. ÚS 23/2025), v zmysle ktorej zahladenú kriminálnu minulosť možno zohľadňovať pri posudzovaní

náchylnosti ku kriminálnemu správaniu (m. m. napr. I. ÚS 1/2015, III. ÚS 435/2023, III. ÚS 23/2025, III. ÚS 375/2025). Konajúci súd dôvodnosť obavy podporil aj poukazom na

zahladených, ako je to aj v prípade sťažovateľa (m. m. napr. I. ÚS 1/2015, III. ÚS 23/2025). Sťažovateľ sa navyše žalovaného skutku mal dopustiť v aktuálne plynúcej