Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 28/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátska kancelária Bauer s.r.o., Štúrova 19, Košice, proti postupom a uzneseniam Špecializovaného trestného súdu sp. zn. z 26. augusta 2024 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 2. októbra 2024 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. decembra 2024 domáha vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), obhajobu podľa , zákonného sudcu podľa a listiny a stíhanie zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa , a práva na obhajobu podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „ŠTS“) a najvyššieho súdu.

II.

2. Proti sťažovateľovi a ďalším štyrom osobám bola v apríli 2024 podaná obžaloba pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a iné trestné činy. ŠTS namietaným uznesením podľa obžalobu prijal, keďže spĺňa náležitosti podľa a nezistil závažné procesné chyby a iné skutočnosti, ktoré odôvodňovali jej odmietnutie podľa .

3. Proti uzneseniu o prijatí obžaloby podal sťažovateľ sťažnosť z dôvodu, že ho považuje za nezákonné, svojvoľné, nedôvodné a neodôvodnené. Namietal, že porušuje jeho právo na spravodlivý proces, a uviedol, že pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu mu nebol

umožnený výkon obhajoby, keď jeho obhajcovi nebola daná dostatočná lehota na preštudovanie spisu a objektívne sa ani nemohol zúčastniť na nových termínoch preštudovania spisu a so sťažovateľom vykonať porady, keďže sťažovateľ si zvolil iného obhajcu, ktorý mohol nazrieť do vyšetrovacieho spisu až po podaní obžaloby. Tiež namietol, že obžaloba sa nevyrovnala s jeho návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a nebolo vykonané účinné vyšetrovanie vrátane nezabezpečenia navrhovaných osôb k výsluchu. Sťažovateľ uviedol, že v obžalobe v rozpore nie sú uvedené benefity poskytnuté spolupracujúcej osobe, a preto nespĺňa náležitosti , pričom táto povinnosť vyplýva aj z .

4. Najvyšší súd namietaným uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietol. K námietke porušenia práva na obhajobu uviedol, že sťažovateľ dobrovoľne odmietol preštudovať vyšetrovací spis a jeho preštudovania sa nezúčastnil ani ustanovený obhajca. Zdôraznil, že zvolenie si iného obhajcu neodôvodňuje zmenu termínu preštudovania spisu. Preto nešlo o procesné pochybenie významne porušujúce právo na obhajobu. Podotkol, že za včasnosť zvolenia obhajcu zodpovedá obvinený sťažovateľ a nie je potrebné prispôsobovať priebeh konania predstavám a požiadavkám obhajcu. Najvyšší súd ďalej uviedol, že nezistil porušenie , keďže súčasťou spisu je aj návrh na konanie o dohode o treste so spolupracujúcou osobou, čo možno považovať za záznam o poskytnutých benefitoch, ktorého detailnejšie vyhodnotenie vrátane posúdenia hodnovernosti výpovede bude predmetom hodnotenia dôkazov na hlavnom pojednávaní. V tejto fáze konania nemožno uzavrieť, že spolupracujúcej osobe bol poskytnutý nezákonný benefit.

III.

5. Sťažovateľ tvrdí, že namietané uznesenie najvyššieho súdu je arbitrárne, nedôvodné a došlo ním k porušeniu jeho základných práv. Sťažovateľ poukazuje na časti odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu a namieta ich nesprávnosť a rozporuplnosť. Ide o totožnú argumentáciu ako v sťažnosti proti uzneseniu ŠTS. Zhodná je tiež argumentácia o nedoplnení navrhovaných dôkazov a nedoplnenia obžaloby podľa . Sťažovateľ tiež namieta právomoc a príslušnosť samosudcu ŠTS, ktorý bez splnenia obligatórnych zákonných podmienok rozhodol o prijatí obžaloby a trestnú vec postúpil sám sebe, aby konal a rozhodol o tejto obžalobe, a navyše nariadil termíny hlavného pojednávania v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o prijatí obžaloby. Sťažovateľ rovnako namieta, že namietané uznesenie najvyššieho súdu bolo vydané nezákonným senátom, pretože podľa č. XV ods. 3 rozvrhu práce najvyššieho súdu mal o sťažnosti sťažovateľa rozhodovať senát 1T, nie senát 2T, pretože už skôr rozhodoval o jeho väzbe po podaní obžaloby.

IV.

6. Proti ústavnou sťažnosťou namietanému postupu a uzneseniu ŠTS sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením najvyššieho súdu, ktorého právomoc vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodovať o uznesení ŠTS. Preto bola ústavná sťažnosť v rozsahu proti uzneseniu ŠTS pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietnutá.

7. V rozsahu proti postupu a uzneseniu najvyššieho súdu je ústavná sťažnosť pre nevyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré sťažovateľovi na ochranu jeho ústavných práv priznáva zákon, podľa

neprípustná a ako taká bola podľa odmietnutá.

8. Trestné konanie je vo vzťahu k obžalovanému od podania obžaloby proces, v ktorom sa v rámci jeho štádií môžu naprávať jednotlivé pochybenia súdov a orgánov činných v trestnom konaní. Preto spravidla až po skončení trestného konania vo vzťahu k odsúdenému možno ústavnou sťažnosťou namietať pochybenia, ktoré viedli k porušeniu jeho základných práv. Štruktúra trestného procesu je preto určujúcim prvkom prístupu ústavného súdu k druhovo rôznym procesným rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní tak, aby sa nepoprela podstata a účel súdneho konania v rámci systému jeho opravných prostriedkov.

9. Námietky sťažovateľa smerujú proti procesnému postupu, ktoré súvisia so znemožnením preštudovať vyšetrovací spis pred podaním obžaloby, s nevyhovením jeho návrhu na vykonanie dôkazov a nedoplneniu náležitosti obžaloby. Sťažovateľ tak ústavnou sťažnosťou namieta procesný postup, ktorého podstatou nie je výsledok proti nemu vedeného trestného konania. Navyše, procesná záruka oznámenia spolupracujúcim osobám poskytnutých benefitov slúži na to, aby prípadne poskytnuté benefity mohli byť zohľadnené pri hodnotení výpovedí v hodnotení vykonaného dokazovania. Nedostatky procesu súvisiace s preštudovaním spisu, ako aj vykonaním a hodnotením dôkazov však sťažovateľ bude môcť namietať nielen v konaní na ŠTS, ale aj v odvolaní proti jeho rozhodnutiu. Napokon mu nič nebude brániť v tom, aby aj dovolaním podľa namietol to, že uznanie jeho viny vychádzalo z nezákonnej výpovede spolupracujúcej osoby. Dovolaním z dôvodu podľa takisto sťažovateľovi nič nebude brániť v tom, aby namietol akékoľvek zásadné porušenie svojho práva na obhajobu. Rovnako tak jeho námietka vyjadrená v ústavnej sťažnosti týkajúca sa toho, že o jeho obžalobe rozhodol nezákonný sudca a na najvyššom súde rozhodol nezákonný senát, je dovolacím dôvodom podľa , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2025

Robert Šorl

predseda senátu