Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 31/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Miroslava Duriša a Miloša Maďara (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom, Piešťanská 3, Trnava, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. júna 2024 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. októbra 2024 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva vlastniť majetok podľa a 4 označeným rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým bolo dovolanie sťažovateľky zamietnuté. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.

2. Sťažovateľka sa proti žalovanému mestu Martin domáhala zaplatenia 49 234,87 eur s príslušenstvom za užívanie svojich pozemkov pod miestnymi pozemnými komunikáciami – cestami a chodníkmi mesta Martin – a to z titulu vecného bremena zriadeného podľa o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom sp. zn. z 6. októbra 2021 žalobu sťažovateľky zamietol. Stotožnil sa s ustálenou judikatúrou súdov (), že takto zriadené vecné bremeno sa považuje za vecné bremeno zriadené za náhradu, ktorá patrí vlastníkovi pozemku voči vlastníkovi stavby, pričom finančná náhrada vzniknutého vecného

bremena je nepochybne jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. Keďže nárok na náhradu za zriadenie vecného bremena je len jeden a má ho len ten vlastník pozemku, ktorý nehnuteľnosti vlastnil v čase vzniku vecného bremena, t. j. k 1. júlu 2009, pričom sťažovateľka nadobudla predmetné nehnuteľnosti až v roku 2019, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne prihliadol aj na žalovaným vznesenú námietku premlčania jednorazovej náhrady pôvodných vlastníkov.

4. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 26. januára 2023, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, sťažovateľka podala dovolanie. Kým vo vzťahu k dovolaniu podľa (ďalej len ,P“) namietala arbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutia odvolacieho súdu v podobe nevysporiadania sa s argumentáciou v prospech opakovanej náhrady za vecné bremeno, tak prípustnosť dovolania podľa vyvodzovala z nesprávneho právneho posúdenia zániku nároku vlastníka pozemku na jednorazovú náhradu od vlastníka pozemnej komunikácie za zákonné vecné bremeno v dôsledku premlčania. Sťažovateľka vyslovila názor, že v zmysle a 4, a 2 a patrí vlastníkovi pozemku voči vlastníkovi stavby na pozemku (pozemnej komunikácie) nárok na bezdôvodné obohatenie podľa a ako plnenie bez právneho dôvodu, a to vo výške všeobecnej hodnoty nájomného.

5. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľky zamietol podľa . Nestotožnil sa s jej tvrdením o nedostatočnom odôvodnení krajského súdu ako dovolacieho dôvodu podľa . Rozhodnutie odvolacieho súdu, na ktoré nazeral v spojitosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie nepovažoval za arbitrárne, ale za výstižné a presvedčivo odôvodnené. K dovolaniu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia najvyšší súd uviedol, že ani výkladom nezistil, akú právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne. Zdôraznil, že sama polemika s rozhodnutím krajského súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia či kritika jeho prístupu pri právnom posudzovaní významovo nezodpovedá kritériám pre vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu podľa v spojení .

II.

Argumentácia sťažovateľky

6. Na podklade relevantných článkov a označených nálezov ústavného súdu sťažovateľka zastáva názor, že ak doteraz jej vlastnícke právo účinne obmedzené nebolo (pretože priamo zákonom neprichádza do úvahy), za užívanie pozemku pod cestami a chodníkmi jej patrí primerané náhrada vo všeobecnej cene nájmu. K tejto argumentácii zásadného významu, ktorá podľa sťažovateľky tvorila jadro dovolania, sa najvyšší súd v dovolacom konaní (aj odvolací súd) úplne vyhol. Rovnako najvyšší súd vôbec nereagoval na povinnosť im vyplývajúcu z na materiálny výklad aplikovaných právnych noriem. Podľa sťažovateľky napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu popiera ústavné záruky na spravodlivé súdne konanie, princíp materiálneho štátu, čo ho robí nezákonným, nespravodlivým a arbitrárnym. Dôvody tohto rozhodnutia sú nelogické, nezrozumiteľné a nereagujúce na dovolacie dôvody.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

7. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces ( a dohovoru) a porušenie práva vlastniť majetok ( a 4 ) rozsudkom najvyššieho súdu o zamietnutí dovolania pre nedôvodnosť [v časti namietajúcej vadu zmätočnosti konania podľa ] a pre neprípustnosť [v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci podľa ]. Z podstaty sťažnostnej argumentácie vyplýva subjektívna nespokojnosť sťažovateľky so stavom ustálenej judikatúry dovolacieho súdu o jednorazovej premlčateľnej náhrade vychádzajúcim zo všeobecných noriem týkajúcich sa vecných bremien a občianskeho práva.

8. Ústavnému súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že o inej ústavnej sťažnosti sťažovateľky doručenej ústavnému súdu 14. novembra 2024 v skutkovo a právne obdobnej až totožnej právnej veci (otázka o forme finančnej náhrady za vzniknuté vecné bremeno podľa ) rozhodol uznesením č. k. -11 z 19. decembra 2024 tak, že ju ako zjavne neopodstatnenú odmietol. Ústavný súd sťažovateľke vysvetlil, že bez zmeny zákona nemá v predmetnej veci priestor na zmenu doterajšej pozície. Poukázal aj na iné konania o ústavných sťažnostiam proti rozhodnutiam všeobecných súdov, v ktorých bola nastolená nesprávnosť ich záverov, ktoré boli taktiež odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Dodal, že ústavná sťažnosť sťažovateľky s ohľadom na rovnaké závery namietaných rozhodnutí všeobecných súdov a v zásade rovnaké základné práva neprináša nové argumenty, ktoré by odôvodňovali porušenie základných práv.

9. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti neidentifikoval žiaden skutkový ani právny dôvod odchýliť sa od záverov vyslovených v uznesení ústavného súdu č. k. -11 z 19. decembra 2024. Cez optiku akceptácie právneho záveru o jednorazovej a premlčateľnej náhrade za vecné bremeno podľa preskúmal obsah napadnutého rozsudku najvyššieho súdu a nezistil žiadnu pochybnosť o jeho ústavnej konformnite.

10. Najvyšším súdom zvolená forma vecného posúdenia namietanej vady zmätočnosti prostredníctvom poukázania na podstatné a rozhodujúce úvahy, a to jednak súdu prvej inštancie, smerujúce k zamietnutiu žaloby (body 14.1. až 14.4.) a jednak odvolacieho súdu, ktoré ho viedli k potvrdeniu záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti uplatneného nároku (body 14.5. až 14.7.), vyhodnotené z pozície dovolacieho súdu (bod 14.8.), je vzhľadom na jednoznačnú ustálenosť rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v posudzovanej právnej otázke dostatočná a ústavne udržateľná.

11. Pokiaľ ide o dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z obsahu dovolania pripojeného k ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka v dovolaní predložila konkurujúce právne úvahy o potrebe posudzovania tohto vzťahu ako bezdôvodného obohacovania sa s vlastníkom stavby na úkor vlastníka pozemku podľa voči právnemu záveru odvolacieho súdu o jednorazovej a premlčateľnej náhrade, na ktorom založil svoje rozhodnutie a ktorým sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Preto možno súhlasiť s najvyšším súdom o tom, že sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, či prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, prípadne kritika

jeho prístupu pri posudzovaní veci nezodpovedá predpokladom prípustnosti dovolania v zmysle v spojení s . Ak najvyšší súd potom časť dovolania vyhodnotil ako neprípustné, konal v súlade s .

12. Ústavný súd na základe už zmieňovaných čiastkových záverov dospel k záveru, že sťažovateľkou uplatnené námietky sú nedôvodné a nesignalizujú takú priamu príčinnú súvislosť s možným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa , práva podľa dohovoru a vzhľadom na vzájomné argumentačné prepojenie aj základného práva vlastniť majetok podľa a 4 , na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol vysloviť ich porušenie. Vychádzajúc z uvedeného, pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

13. Nad rámec už uvedených skutočností ústavný súd na záver dáva vo vzťahu k prejednávanej veci v rámci súdneho dialógu do pozornosti uznesenie ústavného súdu v konaní sp. zn. vrátane jeho odlišných stanovísk, v ktorom sa v konaní o súlade právnych predpisov zaoberal problematikou zákonných vecných bremien a majetkových nárokov z toho vyplývajúcich.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2025

Jana Baricová

predsedníčka senátu