Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-406-2021.pdf
PDF · 162.43 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/406/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci manžela: J.. J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, A., zastúpený JUDr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou so sídlom Nobelova 34, Bratislava, proti manželke: V.. W. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. 3, A., zastúpená spoločnosťou Kanisová & Kanis, Advokátska kancelária , s.r.o. so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: F. F., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, ul. Vazovova 7/A, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, na odvolanie manželky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/68/2017-725, zo dňa 06.04.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých častiach vo výroku V, ktorým súd upravil styk matky s maloletým F. F., nar. XX.XX.XXXX a vo výroku VI. o uložení informačnej povinnosti otcovi, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 37P/68/2017-725 zo dňa 06.04.2021 I. rozviedol manželstvo J.. J. F., nar. XX.XX.XXXX, a V.. W. F., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta R. , vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX. II. Maloletého F. F. nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca. III Oboch rodičov oprávnil maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. IV.Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého F. F., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V. Styk matky s maloletým upravil tak, že matka má právo sa s maloletým stretávať prvé tri mesiace od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 12:00 hod. za asistencie Úsmevu ako dar, Ševčenkova 21, Bratislava s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého určil miesto adresy spoločnosti. Po uplynutí troch mesiacov asistovaného styku určil styk matky s maloletým F. F. na každý nepárny víkend v mesiaci v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod., kedy otec maloletého v stanovenom čase matke odovzdá v mieste jej bydliska a v stanovenom čase ho v mieste bydliska matky prevezme. VI. Otcovi uložil povinnosť matku pravidelne, jedenkrát mesačne informovať emailom, vždy ku koncu mesiaca, o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého F. F., najmä o jeho zdravotnom stave, o študijných výsledkoch a pobyte mimo územia SR. VII. Vo zvyšnej časti návrh manžela a vzájomný návrh manželky zamietol. VIII. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na rozvod manželstva. Mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené, nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel, medzi manželmi dlhodobo vládne disharmónia, napätie, ani jeden z nich nemá záujem o obnovenie spolužitia, manželia nežijú v
spoločnej domácnosti, vzájomne sa obviňujú zo zlyhania v manželských aj rodičovských vzťahoch, ich správanie má negatívny dopad aj na zdravie maloletých detí. Z uvedených dôvodov nevidel nádej na obnovu manželského vzťahu konštatujúc, že v danom prípade ide iba o formálny zväzok účastníkov konania. Ako príčinu rozvratu manželstva ustálil názorové nezhody manželov na spoločný život, výchovu detí, oddelené domácnosti, pričom dôležitú úlohu zohrával aj zdravotný stav manželky, ktorý pri nedodržaní pravidelnej liečby jej spôsobuje výkyvy správania a nálad, čím dochádza k vzájomným verbálnym a údajne fyzickým útokom manželov a podávaniu trestných oznámení voči sebe navzájom.. Dané skutočnosti mal preukázané z tvrdení manželov, svedkov a z listinných dôkazov čestného prehlásenia Mgr. Y. V. W. (matkina matka), V.. V. M. (sestra matky) a svedka M.. Prihliadol na lekárske správy MUDr. Jany Šallingovej z 15.3.2017 a z 5.5.2017, z ktorých je zrejmé, že v domácnosti manželov vládla ťaživá napätá atmosféra, zaťažujúca aj ich dve maloleté deti, pričom u maloletého F. konštatovala záťaž skôr psychického rázu a u R. F. (dcéry) nutnosť jej psychologického vyšetrenia pre depresívne ladenie. Konštatoval, že dôkazom zlých vzťahov v domácnosti manželov je aj zápisnica o trestnom oznámení podanom manželkou na manžela pre údajné fyzické, psychické a ekonomické týranie spísaná v marci 2017 na OR PZ Bratislava, Oznámenie MV SR z apríla 2017 a lekárska správa MUDr. V. Žabkaya zo dňa 13.3.2017, z ktorej vyplývajú závery z psychiatrického vyšetrenia manželky: reakcia na stres, nálada depresívna, dekoncentrácia pozornosti.
3. Pri rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca prihliadol na najlepší záujem dieťaťa a súhlas matky (spočiatku prejavila záujem o výchovu maloletého), kolízneho opatrovníka a okresného prokurátora so zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca. Mal preukázané, že maloletý vo veku 14 rokov má vytvorený s otcom pevný a bližší vzťah ako s matkou, a napriek tomu, že ju má rád, je aktuálne ich vzťah nevyrovnaný, poznačený udalosťami z nedávnej minulosti súvisiacimi so správaním matky, z ktorého má strach, obavy a ťažko prežíva jej ataky na otca a jeho rodinu. Bez ohľadu na nedávnu minulosť, negatívne zážitky a nepriateľské ladenie v rodine, považoval za dôležité zastabilizovať rozdelenú rodinu, určiť pravidlá vo vzťahu k maloletému, na ktorých sa rodičia nedokážu dohodnúť. Konštatoval, že maloletý je aktuálne na základe rozsudku súdu o úprave práv a povinnosti voči nemu na čas do rozvodu manželstva, v starostlivosti otca, osobný styk s matkou nerealizuje, a tento prebieha iným spôsobom, napr. telefonicky, sms správami. Maloletý má záujem si s matkou sám určovať termíny stretnutí, čo považoval súd prvej inštancie za prirodzené v jeho pubertálnom veku so špecifickými prejavmi správania u detí. Mal preukázaný dobrý vzťah maloletého so sestrou R., ktorá s ním a otcom býva a pomáha mu, pričom vzťah matky s plnoletou dcérou je nevyrovnaný a naštrbený. Prihliadol na vyjadrenie maloletého (vyplývajúce zo správy kolízneho opatrovníka), jeho prianie zostať v starostlivosti otca, kde má pocit bezpečia a s matkou sa stretávať, ktorá vôľa odzrkadľuje jeho pocity k domovu po prežitých udalostiach. Prihliadol na záujem otca vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého a splnenie všetkých predpokladov na výkon tejto starostlivosti aj po stránke zdravotnej (lekárska správa MUDr. Maroša Uhrina, psychiatra preukazujúca, že otec netrpí príznakmi duševného ochorenia). Vo vzťahu k záujmu matky o výkon osobnej starostlivosti o maloletého prihliadol na lekárske správy a vyjadrenie MUDr. V. Žabkaya preukazujúce, že matka absolvuje opakovane kontrolné psychiatrické vyšetrenia, je od roku 2005 liečená na psychiatrickej ambulancii s dg. bipolárna afektívna porucha a bola hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike STZU a UNB Ružinov. Hospitalizáciu matky účastníci konania zdôvodnili diametrálne rozdielne, keď matka prezentuje účelovú otcom zariadenú hospitalizáciu, čo otec popiera (dg. Bipolárna afektívna porucha , zmiešaná fáza Meniérov sy, po hosp bez polárneho výkyvu). Vzal do úvahy konanie matky, ktorá po konzultácii s psychiatrom na krátky čas prerušila liečbu z dôvodu prioritnej potreby liečiť sa z dg. hepatitídu typu C. Zohľadnil správy o pracovnej morálke matky, kladné hodnotenie pedagogického zamestnanca, čestné prehlásenia jej kolegýň a rodičov detí potvrdzujúce starostlivý prístup k žiakom a jej nekonfliktné správanie (čestné prehlásenie Mgr. D. S., F. V. , K. W., J.. J. R.). Prihliadol na zápis zo stretnutia otca s riaditeľkou ZŠ s MŠ Za kasárňou, Bratislava, PaedDr. V. S., so záverom o neopodstatnených sťažnostiach matky a záznam z mediačného procesu z 11.6.2019 vyhotovený PhDr. V. K. G., z ktorého vyplývajú emotívne až vulgárne reakcie matky pri riešení návrhov. Prihliadol na správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v rodine (zistenie, že byt matky v rámci neohláseného šetrenia javil známky dlhodobého zanedbávania) a vykonané pohovory s deťmi, v rámci ktorých R. prezentovala záujem zostať v starostlivosti otca, zlý vzťah s matkou, jej neschopnosť starať sa o domácnosť, psychiatrickú diagnózu matky, ktorej nerozumie a ktorá roznecovala konflikty v rodine a maloletý F. uviedol, že má rád oboch rodičov a potvrdil konflikty medzi nimi. Zohľadnil komunikáciu maloletého s otcom, komunikáciu medzi rodičmi, z ktorých
vyplýva vyjadrenie maloletého ku skoku matky z okna alebo otázky o trestnom oznámení smerujúce k otcovi. Vzal v úvahu záznamy spísané na polícii v roku 2017 o nezhodách rodičov pri realizácii styku matky s R. a konštatovanie polície, že správanie matky bolo nepríčetné, neprimerané, nebolo možné s ňou komunikovať, synovi prikazovala, čo má na polícii povedať, ktoré skutočnosti preukazujú neštandardné správanie matky a výkyvy jej nálad. Pri rozhodovaní prihliadol na znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou MUDr. Elenou Žigovou, psychiatričkou v trestnom konaní (vedené na OR PZ Bratislava III), z ktorého záverov vyplýva, že matka trpí Bipolárnou afektívnou poruchou so zaznamenanými príznakmi chorobnej podozrievavosti a vzťahovačnosti, ktoré ochorenie v istých fázach výkyvu nálady máva rôzny vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Znalkyňa konštatovala, že v tom čase sa matka nachádzala v psychotickom stave, v čase podania trestného oznámenia nebola jej výpoveď vierohodná pre duševné ochorenie (manickú fázu jej bipolárnej afektívnej poruchy - psychózy), pričom v osobe matky ide o vysokoškolsky vzdelanú ženu s mierne nadpriemerným intelektom, ktorej osobnostné prejavy, sociabilitu i postoje v určitých obdobiach života negatívne ovplyvňuje jej ochorenie, ktoré si doteraz dostatočne neliečila, pričom v čase remisie choroby, keď nemá fázu svojho ochorenia, jej osobnosť nevykazuje závažnú poruchu. Podľa znalkyne ku kolísaniu nálady dochádzalo u matky najneskôr od roku 2005, kedy prvý raz vyhľadala pomoc psychiatra. Pracovná prognóza nie je veľmi priaznivá, pokiaľ matka nebude dobre spolupracovať v ambulantnej psychiatrickej liečbe, avšak ak sa podriadi pravidelnej liečbe a kontrolám, je vysoká pravdepodobnosť, že jej rodičovská rola nebude narušená, keďže agresívne správanie bolo dôsledkom jej ochorenia. Zohľadnil správu PhDr. Jaroslavy Martinkovej z psychologického vyšetrenia maloletého (z januára 2018), z ktorej vyplýva, že maloletý konfliktný stav medzi rodičmi nezažíva komfortne, nechcel byť neustále nominovaný do role arbitra, prekážali mu agresívne útoky matky smerom k otcovi, ktoré v ňom evokujú zúfalstvo, bezmocnosť, hnev a potrebu zo situácie uniknúť, je úprimný a otvorený k otcovi, u mamy sa cíti nepochopený, vníma manipuláciu zo strany matky, spochybňovanie otca, ktorého má tendenciu brániť, nakoľko u neho cíti pokoj, normalitu, ochotu ho vypočuť. Prihliadol na správu ÚPSVaR Bratislava z marca 2018, obsahujúcu okolnosti z návštevy v domácnosti otca, keď bolo z jeho vyjadrenia zrejmé, že pokiaľ styk matky s maloletým prebiehal každý druhý víkend, matka nepriaznivo vplývala na psychiku syna, ktorému sa mala vyhrážať, že pokiaľ nebude súhlasiť so striedavou starostlivosťou, bude umiestnený do ústavu, z čoho bol vystrašený. Zo správy vyplýva, že v rámci pohovoru so sestrou F. s R., (ktorá bola liečená v psychiatrickej ambulancii na depresívne a úzkostné stavy) sa k nej matka správala veľmi škaredo (bitky, vulgárne nadávky, ponižovanie), prestala jej dôverovať, avšak v čase kedy bola matka hospitalizovaná a nastavená na lieky, bola fajn, ale po návrate sa jej vrátilo pôvodné správanie, o brata má strach, matka sa im vyhrážala, že keď nebudú bývať u nej, postará sa, aby sa dostali do ústavu. Z neverbálneho prejavu maloletého F. bolo zrejmé, že nechce ublížiť matke, má ju rád, ale má strach, matka ho zaťahuje do problémov, u otca cítil väčší pokoj, kľud. Prihliadol na znalecký posudok PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. (odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých) a jeho závery, z ktorých vyplýva, že otec má vhodnejší vplyv na výchovu maloletých, pričom matka je v dlhodobej starostlivosti psychiatrov s podozrením, že predpísané lieky neužíva pravidelne. Podľa záverov znalca je citový vzťah otca k obom deťom veľmi dobrý, citový vzťah matky k synovi je pozitívny, k dcére negatívny, väzba dcéry a syna k otcovi je pozitívna. Na strane otca znalec nezistil žiadne prekážky, ktoré by ho z výkonu osobnej starostlivosti o deti vylučovali, psychický stav otca pre výchovu detí je veľmi dobrý, stav matky je čiastočne problematický pre jej psychiatrické ochorenie, otec je schopný akceptovať rolu matky v živote detí, matka rolu otca nie. Znalec konštatoval, že matka sa vzhľadom na svoje nevyvážené emócie dostáva do konfliktu s deťmi, s vysokou pravdepodobnosťou by svoj stav zvládala, ak by pravidelne užívala predpísané lieky. Mnohé reakcie matky sú zapríčinené jej ochorením a komunikácia s ňou je veľmi problematická. V prípade dodržiavania predpísanej liečby matkou by maloletý mohol byť v striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Konštatoval rozporné tvrdenia rodičov, keď matka upozorňovala na výchovné pochybenia otca vo vzťahu k maloletým (zhoršenie študijného prospechu, nadmerné trávenie času pri PC, nevhodné hry a program trávenia voľného času, marenie styku maloletým, absenciu dozoru maloletého počas služobných ciest otca), pričom otec poukázal na rizikové správanie matky voči svojmu okoliu a emočné zaťaženie maloletého matkou. Zohľadnil správu PhDr. Miroslavy Kristinovej Wieckowskej z mediačného procesu zo dňa 3.7.2019 (absolvované dve stretnutia s rodičmi a nutnosť ukončenia mediácie), úradný záznam ÚPSVaR Bratislava z 13.9.2019 , z ktorého vyplýva oznámenie matky z 11.9. 2019 o bránení jej v styku s maloletým, o nedostatočnej starostlivosti o maloletého zo strany otca, o jeho zanedbávaní po stravovacej a zdravotnej stránke, o manipulovaní maloletého otcom, s tým, že matka má stabilizovaný zdravotný stav, jej
psychiater vyjadril kladné stanovisko k jej starostlivosti o maloletého, pričom manžel ju nechal účelovo umiestniť v zdravotníckom zariadení. Z posudku zamestnávateľa(B. škola, S. XX, A.) mal preukázané, že matka je samostatným pedagogickým zamestnancom, pracuje s deťmi s autizmom a mentálnym postihnutím, je empatická, citlivá a tvorivá, nedopustila sa žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Nespochybnil lekárske správy psychiatra MUDr. Žabkaya o stabilizovanom zdravotnom stave matky, ani hodnotiacu správu zamestnávateľa matky, avšak vzal do úvahy znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Vojtechom Pálhazym (odbor zdravotníctvo, odvetvie psychiatria) obsahujúci záver, že Mgr. W. F. trpí duševnou poruchou, Bipolárnou afektívnou poruchou, ktorá je biologicky determinovaná, trvalá, prejavuje sa striedaním depresívnych a manických fáz, počas ktorých má narušený kontakt s objektívnou realitou, čo vedie k nepríjemným poruchám správania, a môže byť preto verbálne aj brachiálne agresívna, pričom nepravidelné alebo prerušené užívanie liekov má za následok postupnú psychickú dekompenzáciu do depresívnej alebo manickej fázy BAP s následnými poruchami správania. Z posudku vyplýva, že ak je matka z psychiatrického hľadiska v kompenzovanom stave, nie sú prítomné známky afektívnej lability a následné poruchy správania, nie je negatívne ovplyvnený rozsah starostlivosti o maloletého, je ako matka schopná kontaktu v plnom rozsahu. Konštatoval, že dokumentované správanie matky popísané jej maloletým synom a posledná hospitalizácia sú typickými prejavmi zistenej bipolárnej afektívnej poruchy a s predpokladom opakovania sa neštandardného správanie matky. Znalec uviedol, že BAP je nevyliečiteľná, ale modernými liečebnými postupmi a liekmi sa dajú dosiahnuť veľmi dobré a úspešné stavy remisie, keď pacienti nemajú žiadne psychopatologické príznaky a dokážu žiť plnohodnotný život za pravidelnej a aktívnej spolupráce s lekárom. Znalec konštatoval pozitívny citový vzťah maloletého k matke, ktorému však prekáža a zneisťuje ho nepredvídateľné správanie matky a striedanie jej nálad. Bolo zistené, že matka nie je pod pravidelným dohľadom a kontrolou lekárov, liečbu nedodržiavala, k svojmu ochoreniu bola nekritická. Znalec poukázal na riziká (nedodržiavanie liečby, nedostatočná kontrola lekárov) spočívajúce v tom, že matka si pri budúcej depresívnej alebo manickej dekompenzácii môže dokonca vážne ublížiť a nie je možnosť správanie matky počas jej styku s maloletým relevantne zistiť, keď maloletý vo veku 14 rokov nie je schopný sa účinne brániť jej atakom. Uzavrel, že pokiaľ matka bude dodržiavať medikamentóznu liečbu, je schopná starať sa o maloletého. Súd prvej inštancie pri zverení maloletého a úprave styku s matkou zohľadnil závery súdneho znalca MUDr. Pálhazyho, vyjadrenia maloletého (oznámil matke, že sa sám rozhodne, či s ňou pôjde), oznámenia otca o zabezpečení starostlivosti o maloletého, absolvovaní lekárskych prehliadok dcéry, absolvovaní testu na hepatitídu maloletého s negatívnym výsledkom, nezáujme matky o realizovanie styku s maloletým za asistencie Úsmevu ako dar, telefonickej komunikácii maloletého s matkou, neohlásených príchodoch matky k bytu otca aj za asistencie polície. Dospel k záveru, že maloletý sa aktuálne nachádza v stabilizovanom prostredí otca, s ktorým si rozumie, rešpektuje ho, nachádza u neho pochopenie, bezpečie, istotu, domov, jeho prianím je zostať v jeho starostlivosti a s matkou byť v telefonickom a sms kontakte, určovať si termíny stretnutí sám, keď u matky, ktorú má rád, prežíva úzkosť, strach, obavy a cíti sa nekomfortne. Nespochybnil riadnu starostlivosť matky o maloletého v jeho útlom veku, ani ich budovaný vzájomný vzťah, avšak vychádzal z aktuálneho stavu a situácie v rodine, čiastočne narušenej rodičovskej role matky, ktorá stratila dôveru maloletého. Mal za to, že matka sa pre nevyvážené emócie opakovane dostala do konfliktu s maloletým a plnoletou dcérou, pričom aj znalec konštatoval, že rolu matky otec nespochybňuje, kdežto opačne je to zjavné. Obom rodičom ponechal právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, keďže nezistil žiadnu prekážku, ktorá by ich vylučovala z výkonu tohto práva. Matke určil výživné na maloletého vo výške 80 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, keď takto určené výživné považoval za primerané odôvodneným potrebám dieťaťa vo veku 14 rokov a zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky dosahujúcej priemerný mesačný príjem 884 eur netto a poberajúcej čiastočný invalidný dôchodok v sume 314 eur mesačne, v porovnaní s príjmom otca vo výške 1.900 eur. V súvislosti so zverením maloletého do starostlivosti otca, upravil styk matky s maloletým etapovite (postupne) zabezpečiac maloletému dostatok času a priestoru obnoviť si dôveru v matku a nadviazať v prerušených pozitívnych minulých vzťahoch a spomienkach. Nastavenie režimu styku postupne považoval za dôležité s prihliadnutím na záujem maloletého, ktorý má snahu čiastočne unikať z matkinej starostlivosti. Prihliadol na vyjadrenie maloletého, u ktorého považoval za pochopiteľné, že vo svojom veku má záujem organizovať si čas a stretnutia s matkou, priateľmi a príbuznými sám, avšak dospel k záveru, že maloletý nie je dostatočne vyspelý na to, aby za daných okolností si vedel korigovať kontakt s rodičom, ktorý nezabezpečuje jeho výchovu. Matku upozornil na potrebu zastabilizovať svoj zdravotný stav do takej miery, aby sa kolísanie jej nálad neopakovalo, s ohľadom na maloletého a jeho prežívanie. Uviedol, že pri profesijných zručnostiach matky, ktoré
potvrdili aj svedkyne a ktoré boli preukázané v priebehu konania, je vysoký predpoklad, že matke sa pri disciplinovanej liečbe vo veľmi krátkom čase opäť podarí obnoviť rodičovské zručnosti, schopnosti a získať späť dôveru syna. Pokiaľ sa vzťah maloletého s matkou obnoví a bude sa u nej cítiť komfortne, nič nebráni tomu, aby sa dohodli aj za súčinnosti otca na širšom styku. Pri uložení informačnej povinnosti otcovi prihliadal na zistené nedorozumenia medzi rodičmi a túto povinnosť upravil štandardne, považujúc takýto postup za postačujúci. Vo zvyšku návrh otca v časti výživného a vzájomný návrh matky na uloženie dohľadu zamietol majúc za to, že neboli splnené podmienky na takéto rozhodnutie. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku matky s maloletým a uloženie informačnej povinnosti otcovi podal odvolanie otec prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Žiadal rozsudok v napadnutej časti vo výroku V zrušiť a rozhodnúť tak, že súd určí inú organizáciu, ktorá bude zabezpečovať asistenciu styku matky s maloletým a upraví styk v zmysle obsahu odvolania na každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 14:00 do 17:00 hodiny a v nedeľu od 10:00 do 12:00 za asistencie (organizáciu určí súd), pričom miestom odovzdania a prevzatia maloletého bude miesto adresy spoločnosti. Výrok VI. o uložení informačnej povinnosti navrhol zmeniť tak, že návrh matky súd zamietne. Uviedol, že po vyhlásení rozsudku dňa 06.04.2021 kontaktoval organizáciu Úsmev ako dar emailom a požiadal ich o oznámenie pravidiel stretávania matky s maloletým v zmysle rozsudku. Organizácia Úsmev ako dar mu dňa 04.05.2021 oznámila, že asistovaný styk nevedia zabezpečiť, čo spôsobuje nevykonateľnosť rozsudku súdu v napadnutej časti. O uvedenom informoval aj kolízneho opatrovníka. Poukázal na to, že matka mu mailom zo dňa 17.05.2021 oznámila, že úpravu styku ako bol určený podľa rozsudku odmieta. Zdôraznil, že matka bojkotovala aj súdom určenú povinnosť zúčastniť sa asistovaného styku v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P/67/2017-555 zo dňa 26.11.2019, ktorým bol styk upravený s asistenciou v organizácií Úsmev ako dar. Uvedená skutočnosť nebola sporná a bola preukázaná pred súdom prvej inštancie nielen z výsluchov účastníkov, ale aj z listinných dôkazov, pričom uvedené konštatoval súd prvej inštancie v rozsudku č. k. 38P/67/2017-555, zo dňa 26.11.2019, keď uviedol, že maloletý má matku rád, avšak prekáža mu jej nepredvídateľné správanie, pričom osobné stretnutia tak ako nariadil súd sa nerealizujú. Na základe týchto okolností mu vznikla povinnosť oznámiť nemožnosť výkonu asistovaného styku v súdom určenej akreditovanej organizácie a požiadať o zmenu rozhodnutia, čo je možné len podaním odvolania. Za najvhodnejšiu formu realizácie styku považoval postupný styk matky s maloletým za asistovanej pomoci, pritom nepreferoval žiadne akreditované pracovisko. Mal za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak mal snahu upraviť styk matky s maloletým po rozvode, keďže medzi rodičmi je v tomto smere absolútny nesúlad a dohoda nie je možná. Podľa jeho názoru, správne súd upravil styk v zariadení, ktoré by pracovalo s matkou aj s maloletým v záujme obnovenia ich kontaktu a prekonania nedôvery maloletého voči matke. Uviedol, že po odmietnutí spolupráce matky s organizáciou Úsmev ako dar, po vyhlásení rozsudku v konaní vedenom pod sp. zn 38P/67/2017 dňa 26.11.2019, bola matke ponúknutá možnosť prostredníctvom ÚPSVaR Bratislava, spolupracovať s psychologičkou Mgr. Novotnou. Pri obnove vzťahu so synom prostredníctvom Tenenet OZ namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, ak určil na realizáciu styku organizáciu, pričom si vopred neoveril, či je takýto výkon možný a či bude realizácia styku účinná. Namietal, že súd prvej inštancie sa v rozhodnutí nevysporiadal s odporom matky spolupracovať s organizáciou Úsmev ako dar. Rovnako namietal nesprávne rozhodnutie súdu v časti úpravy styku v časových odsekoch. Vzhľadom na zjavne narušené vzťahy medzi maloletým a matkou nesúhlasil so záverom o vysokom predpoklade, že matke sa pri disciplinovanej liečbe po veľmi krátkom čase opäť podarí obnoviť rodičovské zručnosti, schopnosti a získať dôveru maloletého. Mal za to, že súd nedostatočne zvážil naštrbenie dôvery maloletého k matke, ktorá vyplýva zo závažnej príčiny, nielen zo straty dôvery, ale aj obavy z prežitého a opakovaného - výkyvy správania matky, ktoré vyplývajú aj z listinných dôkazov a ako znalec MUDr. Palházy uviedol s veľkou pravdepodobnosťou súvisia s nepravidelnou liečbou matky. Nesúhlasil so záverom súdu, že stanovenie spolupráce s asistenciou v rozsahu styku na tri mesiace bude úspešné a dostatočné pre obnovenie dôvery maloletého voči matke. Za situácie, kedy sa matka vyhýbala asistovanému styku a oznámila mu, že rozsudok nebude rešpektovať, nemožno konštatovať, že takáto úprava styku nie je v prospech maloletého. Matka má síce zručnosti na získanie si dôvery maloletého a na prácu s deťmi vyplývajúce z jej profesie, avšak zjavne vo vlastnom rodinnom prostredí ich neuplatňuje a neprejavuje podobnú empatiu voči maloletému, na ktorého prenáša vlastné problémy a zaťažuje ho svojimi emóciami. Mal za to, že najskôr je potrebné realizovať styk matky s maloletým za odbornej pomoci, ktorú bude matka akceptovať a po vyhodnotení realizácie styku za asistencie, bude možné posúdiť vhodnosť jej ďalšej úpravy. Namietal, že v rozsudku absentujú dôvody, prečo súd vyhovel matke a zaťažil jeho, ale aj maloletého odovzdávaním
v mieste bydliska matky a odchýlil sa od štandardnej úpravy, kedy si oprávnený rodič vyzdvihne dieťa v domácnosti, v ktorej býva. Poukázal na štandardnú koncepciu a rozhodovanie súdov v tomto smere s tým, že realizácia styku je právom, nie povinnosťou oprávneného rodiča a teda nedá sa vymáhať povinným rodičom. Určená úprava styku ho zaťaží dopravou a sprevádzaním dieťaťa na miesto asistovaného kontaktu a bydlisko matky. V súvislosti s nerealizáciou styku matky s maloletým na základe rozsudku súdu č. k. 38P/67/2017 považoval takúto úpravu styku za neprimerane zaťažujúcu maloletého a aj jeho. Uviedol, že miesto výkonu práce matky je v blízkosti bydliska otca a ak matka cestuje do rovnakej lokality denne za prácou, je možné, aby cestovala za maloletým v prípade styku už bez asistencie. Za nesprávny považoval výrok rozsudku o uložení mu informačnej povinnosti vo vzťahu k matke, keď v konaní nebolo sporné a bolo preukázané, že túto si plní a o všetkých podstatných veciach v živote syna ju informuje mailom. Tieto maily preposlal aj kolíznemu opatrovníkovi. Mal za to, že ak súd konštatoval zjavné nedorozumenia medzi rodičmi vo vzťahu k plneniu informačnej povinnosti, nezhoda rodičov plynula z opakovaných dopytov a nemiestnych požiadaviek matky, čo nie je dôvodom pre uloženie mu povinnosti v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine, keď takáto povinnosť sa ukladá v prípade dobrovoľného neplnenia povinností a nie ako negatívne vymedzenie rozsahu povinností zo zákona.
5. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava III, vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že vzhľadom k tomu, že Okresný súd Bratislava III mu doručil rozsudok dňa 28.05.2021 s doložkou vykonateľnosti a právoplatnosti určenú dňom 21.05.2021 nie je možné posúdiť, či bolo odvolanie podané včas a či nastal suspenzívny účinok odvolania. Ak bolo odvolanie podané včas navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie a zisťoval či je možné realizovať styk matky s maloletým v organizácií Úsmev ako dar, tak ako je upravený v rozsudku. Ak nie je možná realizácia styku navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a určil inú organizáciu na úpravu styku. V ostatných častiach navrhol odvolanie zamietnuť. V prípade ak nebolo podané odvolanie včas, navrhol postup podľa § 386 písm a/ CSP ( odmietnutie odvolania). V takom prípade navrhol, aby po rozhodnutí súd prvej inštancie z úradnej povinnosti zisťoval, či je možné realizovať styk matky s maloletým v organizácií Úsmev ako dar tak, ako je upravený v rozsudku a v závislosti od svojich zistení vo veci opätovne konal aj bez návrhu, podľa § 23 ods. 2 CMP.
6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla zmeniť výrok V. rozsudku v časti určenia časovo obmedzeného asistovaného styku tak, že súd v časti asistovaného styku rozsudok zruší a v ostatnej časti výrok V. v rozsudku potvrdí. Zároveň navrhla, aby výrok VI. týkajúci sa uloženia informačnej povinnosti otcovi ako vecne správny potvrdil. Poukázala na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci potrebný na rozhodnutie o úprave styku s maloletým na dobu prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že v podaní zo dňa 27.01.2021 poukázala na problém s dojednávaním termínu stretnutia v tejto organizácií za účelom realizácie asistovaného styku, keďže už v decembri 2020 obdržala od organizácie emailom ponúknutý najbližší možný termín až o 2 mesiace. Následne žiadala kolízneho opatrovníka o poskytnutie inej alternatívy za účelom uskutočnenia stykov, na čo jej bola navrhnutá spolupráca so subjektom Tenenet. V októbri 2019 navrhla možnosť stretnutia na pôde ÚPSVaR u psychologičky Mgr. Novotnej, resp. v priestoroch pracoviska Výskumného ústavu detskej psychológie a psychopatológie v Bratislave, kde je dostatok fundovaných odborníkov, ktorí napomôžu obnoveniu jej vzťahu s maloletým a k zisteniu príčin problémov v realizácií styku, nakoľko otec tvrdil, že maloletý sa s ňou odmieta stretávať, pričom má dlhodobé podozrenie z ovplyvňovania jeho názoru otcom. Namietala, že súd prvej inštancie neprihliadal na jej podanie, podanie otca a kolízneho opatrovníka a na skutočnosti, ktoré vyplynuli v priebehu konania, že stretávanie sa nerealizovalo v organizácií Úsmev ako dar neskôr z dôvodov na strane organizácie a kopíroval len právoplatný a vykonateľný rozsudok č. k. 38P/67/2017 - 555 zo dňa 26.11.2019 bez toho, aby zohľadnil aktuálny stav a okolnosti prípadu, pritom musel v priebehu konania zistiť, že s danou formou realizácie styku v uvedenej organizácií sa nestotožnila a pod tlakom všetkých okolností sa rozhodla predmetnú organizáciu osloviť, pričom táto jej oznámila, že sú personálne poddimenzovaní. Mala za to, že organizácia Úsmev ako dar nedokáže zabezpečiť súdom určený asistovaný styk s maloletým, čo spôsobuje nevykonateľnosť rozsudku. Poprela, že by nastavený asistovaný styk rozsudkom zo dňa 26.11.2019 sabotovala. Nesúhlasila s tvrdením, že jej bola ponúknutá spolupráca s psychologičkou Mgr. Novotnou, pretože opakovane žiadala kolízneho opatrovníka o stretnutie s uvedenou psychologičkou, na ktorom žiadala odborné vyšetrenie maloletého. Súhlasila s tvrdením otca, že nie je vhodné upravovať jej styk s maloletým v časových úsekoch, keďže nevidí nutnosť na realizáciu styku v akejkoľvek organizácií, pretože pracuje ako vychovávateľka, špeciálny pedagóg s deťmi s poruchami autistického spektra, čo je medzi pedagógmi vnímané ako
jedna z najnáročnejších prác v školskej praxi, po odbornej stránke sa cíti plne kompetentná k tomu, aby bez účasti tretej osoby dokázala obnoviť údajne narušený vzťah so synom. Nik jej nerobí asistenčný dozor pri dozore a výchove zverených detí, preto sa plne ohradila voči požiadavke otca, aby odvolací súd nariadil asistovaný styk bez časového ohraničenia, ktorý nie je ochotná rešpektovať, nakoľko ju to uráža vzhľadom na jej profesiu a odbornosť. Uviedla, že na jej prácu vychovávateľky sa nikdy nikto nesťažoval, zamestnávateľ, kolegovia a rodičia zverených detí boli s jej starostlivosťou a výchovným pôsobením spokojní. Pokiaľ je spôsobilá pracovať s deťmi so špecifickými problémami, je nelogické prečo by sa práve voči svojmu synovi, ktorého miluje, mala správať inak a vystavovať ho stresujúcim situáciám. Spochybnila vierohodnosť a verifikovateľnosť kolíznou opatrovníčkou predloženého interview s maloletým (prepis zo dňa 17.03.2021), ktorým zisťoval postoj maloletého k styku s ňou, keďže nie je zrejmé akým spôsobom maloletý vypĺňal dotazník (mohol ho vypĺňať pod dohľadom otca), pričom v tom čase (marec 2021) už nebola situácia ohľadom šírenia vírusu Covid - 19 tak kritická, aby sa nemohol za prísnych opatrení dostaviť na osobný pohovor na pôdu ÚPSVaR. Dala do pozornosti závery znaleckého posudku PhDr. Karola Kleimanna, podľa ktorých ak matka bude dodržiavať medikamentóznu liečbu, je schopná sa o maloletého postarať a závery znalca MUDr. Palházyho, podľa ktorých je matka z psychiatrického hľadiska v kompenzovanom stave, nie sú prítomné známky afektívnej lability a poruchy správania, nie je negatívne ovplyvnený rozsah jej starostlivosti o maloletého a je schopná kontaktu v plnom rozsahu. Poukázala na lekárske správy vyhotovené MUDr. Šapkajom a jeho vyjadrenie na pojednávaní dňa 6.4.2021, potvrdzujúce, že dodržiava predpísanú medikáciu, jej stav je kompenzovaný, toho času je bez polárneho výkyvu, a v roku 2020 v čase prerušenia liečby (z dôvodu liečby hepatitídy) na niekoľko mesiacov sa u nej nevyskytli polárne výkyvy a jej stav bol kompenzovaný. Nevidí dôvod na realizáciu styku s maloletým v značnom obmedzení, nakoľko je v kompenzovanom stave bez polárnych výkyvov a jej osobnostné predpoklady a súčasný psychický stav umožňujú styk aj v širšom rozsahu. K námietkam otca o mieste odovzdania dieťaťa uviedla, že dôvodom jej návrhu bola skutočnosť, že nemá auto, trpí neurologickým ochorením, poškodením vestibulárneho systému a poruchami sluchu so sprievodnými príznakmi s chronickými a opakujúcimi sa závratmi vyskytujúcimi sa nepomerne častejšie pri stresovej situácií. Ak by mala motorové vozidlo, nemôže ho riadiť v záujme nevystavenia nebezpečenstva seba a ostatných účastníkov cestnej premávky. Tvrdenie otca o jej možnosti denne chodiť do práce, považovala za účelové, nakoľko od roku 2015 je uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, bol jej udelený preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihom aj so sprievodom, a každý presun do vzdialenejšieho miesta ju vyčerpáva a spôsobuje jej zdravotné ťažkosti. Poukázala na to, že jej bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu obmedzenia vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60%, v súčasnosti poberá sumu 314,20 eur a nedokáže pokryť ani základné náklady na svoj život a platiť výživné na maloletého vo výške 80 eur a dcéru R. vo výške 100 eur, a je nútená zabezpečiť si okrem invalidného dôchodku aj iný príjem. Vzhľadom na jej zdravotný stav je rada, že sa jej podarilo nájsť si nejaké zamestnanie a s vypätím všetkých síl dochádza aj na vzdialené pracovisko a po príchode si musí dopriať niekoľko hodinový odpočinok. Je pre ňu mimoriadne zaťažujúce, aby v priebehu víkendu, kedy aj MHD spojenie funguje v obmedzenom režime, musela cestovať 11 kilometrov od miesta bydliska otca (cesta trvá približne hodinu), kým otcovi doprava trvá maximálne 20 minút. Uviedla, že nakoľko napadnutý rozsudok vo výroku o úprave styku nie je vykonateľný, nemá možnosť domôcť sa styku s maloletým, keďže otec jej požiadavky na styk odbije s tým, že maloletý sa s ňou stretnúť nechce. Zdôraznila, že maloletý žije bez nej a vo výlučnej starostlivosti otca už piaty rok, každým rokom vidí na jeho správaní väčší vplyv otca, ktorý sa v negatívnom smere odráža nielen na správaní maloletého voči nej, ale aj voči jej rodine, s ktorou už takmer úplne obmedzil kontakt. Manipuláciu maloletého citlivo vníma aj jej sestra, ktorú mrzí, že maloletý bezdôvodne prestal komunikovať s ňou aj s bratrancami. S jej sestrou Mgr. V. M. komunikoval dňa 08.06.2021 aj kolízny opatrovník, ktorý ako priechodnú alternatívu, navrhoval naštartovať styk za jej prítomnosti, nakoľko maloletý sa vyjadril, že s babkou a matkinou sestrou nemá problém. Matkina sestra však túto možnosť odmietla, nakoľko citlivo vníma narušené vzťahy v rodine, čo pripisuje manipulatívnemu pôsobeniu otca na maloletého. So žiadosťou o prešetrenie porušovania a ohrozovania práv maloletého sa obrátila aj na Úrad komisára pre deti, ktorý sa po oboznámení s prípadom vyjadril, že podľa reakcie a správania maloletého k celej rodine matky sa javí, že by v danom prípade by mohlo ísť o pasívnu formu CAN syndrómu. Komisárka pre deti vraj telefonicky kontaktovala otca so žiadosťou o umožnenie stretnutia s maloletým za účelom pohovoru a diagnostiky psychológom Úradu komisára pre deti s cieľom zistiť príčinu aktuálneho správania a reakcií maloletého voči matke a jej rodine, čo otec odmietol. Nesúhlasila s odvolaním otca voči výroku VI. o uložení informačnej povinnosti považujúc daný výrok rozsudku za dôvodný a správny. Uviedla, že otec jej v súvislosti s pandémiou Covid - 19 odmietol poskytovať informácie o maloletom, ignoroval jej emaily s požiadavkami o informácie o zdravotnom stave dieťaťa, o ktorého sa pochopiteľne bála. Poukázala
na to, že otec ju vynechal aj z rozhodovania o výbere strednej školy, neposkytol jej informácie o prijatí maloletého na školu, odpovedá jej veľmi stroho a neuspokojujúco. Otec s ňou odmieta komunikovať o budúcnosti maloletého vo forme prípravy a prijímacích skúškach na stredné školy, k čomu by mu vedela pomôcť. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka vychádzajúceho z dotazníka vyplneného maloletým v marci 2021, maloletý väčšinu voľného času trávi na počítači, vyjadruje sa vulgárne, čo považuje za dôsledok zanedbanej výchovy zo strany otca. Poukázala na to, že otec jej v minulosti (v roku 2018) zamlčal hospitalizáciu dcéry R. na psychiatrickom oddelení, o čom sa dozvedela len náhodou od riaditeľky strednej školy. Za nevyhnutné považovala zabezpečiť obnovu sanácie jej vzťahu s maloletým a naštartovať stretávanie s maloletým, s ktorým sa naposledy videla pred rokom len na niekoľko minút. Považovala za nemysliteľné a v rozpore so záujmom maloletého, aby mu bolo upierané jeho právo na rovnocenný vzťah s oboma rodičmi a aby bolo jej bezdôvodne odmietané právo podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého, keď v súčasnosti nie sú na jej strane žiadne prekážky, ktoré by jej obmedzovali styk s maloletým.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd vo výrokovej časti V vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nariadil nové dokazovanie a prejednanie veci, vzhľadom k tomu, že akreditovaný subjekt Úsmev ako dar nevykonáva asistovaný styk a uvedená povinnosť nemá oporu v právnych predpisoch Slovenskej republiky a nie je možné to od neho požadovať. Za účelnejšie považoval nariadiť výchovné opatrenie, nakoľko sa doposiaľ prijatými opatreniami orgánu SPODaSK nepodarilo rodičom maloletého dospieť ku konštruktívnemu riešeniu jeho situácie. Mal za to, že bez zabezpečenia adekvátnej odbornej pomoci nebude rodina schopná túto konfliktnú situáciu vyriešiť a preto je namieste postup podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine. Výrok VI. napadnutého rozsudku navrhol potvrdiť, vzhľadom na skutočnosť, že rodičia majú odlišné názory na obsah, rozsah a frekvenciu poskytovania informácií týkajúcich sa maloletého. 8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrval na svojich tvrdeniach. S námietkami matky vo vzťahu k asistovaného styku nesúhlasil, keďže podstatným vo veci je záujem maloletého a nie pocity rodičov. Zdôraznil, že dokazovaním bolo preukázané a matka ani nepopiera, že v priebehu konania mala epizodické stavy v dôsledku svojho ochorenia, kedy sa nekontrolovala v domácnosti alebo pri styku s maloletým, čo viedlo k zníženiu dôvery maloletého voči nej. Považoval za plne dôvodné, aby stretávanie prebiehalo formou asistovaného styku, keďže dôvera maloletého voči matke bola otrasená v súvislosti s jej výstupmi a nevhodnou komunikáciou smerom k dieťaťu. Matka ani od vydania rozsudku vo veci samej nezmenila správanie k maloletému a opakovane sa vracia k útočnému tónu a agresívnym mailom a sms správam, pričom nevie posúdiť aké má matka pre takéto provokácie nutkanie. Poukázal na to, že matka nevyužila právo podať odvolanie, nemala námietky voči výroku rozsudku, nenavrhla žiadne nové dôkazy, ani neuviedla aké dôkazy mal súd posúdiť inak. Nesúhlasil s námietkami matky o dotazníku vyplnenom maloletým s poukazom na viacero vyjadrení maloletého v konaní. K vyjadreniu MUDr. Žabkaya na pojednávaní dňa 06.04.2021 uviedol, že z neho je zrejmé, že na vyjadrenia matky je potrebné nahliadať cez prizmu jej prístupu k vlastnému ochoreniu, ktorá nevie ovplyvniť ani vylúčiť okamžité záťažové situácie (konflikty, ktoré pri styku maloletého s matkou môžu nastať). Podľa jeho názoru, styk matky so synom na neutrálnej pôde súdom určeného zariadenia za prítomnosti tretej osoby sa javí jedinou objektívnou možnosťou, kde by predovšetkým maloletý bol v pokojnej zóne a matka by nebola vystavovaná stresu zo stretnutia s otcom. Uviedol, že matka poukazuje v podaní na svoje pedagogické zručnosti, ale pre seba a maloletého odmieta pomoc od inej psychologicky zručnej osoby, dokonca tvrdí, že ju to uráža. Vo vzťahu k vyjadreniam matky o preprave za maloletým na styk a určenom mieste odovzdania a prevzatia maloletého dal do pozornosti, že matka poukazuje na jej zdravotné ťažkosti, záťaž cestovania pre ňu a stres, preto nie je jasné ako sa chce starať o syna, keď každé odovzdanie si vyžaduje u nej enormné úsilie. K súdom uloženej povinnosti maloletého priviezť do zariadenia a zabezpečiť jeho styk s matkou zdôraznil, že riadne pracuje, stará sa denne o deti, má nárok na oddych a nevidí dôvod, aby bol zaťažovaný vozením syna k matke a čakaním na neho. Opakovane poukázal na právo matky realizovať styk s maloletým, pričom matke súd neuložil žiadnu povinnosť oznámiť mu či si toto právo uplatní. Uvedenú polemiku považoval za predčasnú z dôvodu, že najskôr je potrebné zistiť ako sa vzťah matky so synom obnoví pod dohľadom profesijne erudovaného asistenta, psychológa alebo terapeuta, až potom je možné rozhodnúť o styku bez asistencie a riešiť určenie miesta styku. Poukázal na nesprávny prístup matky, ktorá sa fixuje na svoje práva, avšak z jej vyjadrenia je zrejmé, že vôbec neprihliada na záujem maloletého a jeho komfort, ale upriamuje pozornosť výlučne na seba. Potvrdil, že maloletý dňa 11.6.2021 styk s matkou odmietol z dôvodu, že prišla neohlásene, zvonila, búchala na dvere a vykrikovala. Poprel, že by matke neposkytoval informácie o maloletom a ani v čase, kedy mal ochorenie
Covid 19. Uvedené matke oznámil, pričom ochorenie sa u maloletého nepotvrdilo. Dal do pozornosti, že maloletý sa mu sťažoval, lebo si ho predvolal školský psychológ a nerozumel či to bolo nariadené súdom, pričom školský psychológ o svojom postupe nekomunikoval ani s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Mal za to, že ide o nátlakové konanie matky na pracovníčky školy, ktoré sa negatívne odráža na maloletom. Pokiaľ matka tvrdí, že chcela, aby maloletého vyšetrila PhDr. Novotná nejde o reparáciu jej vzťahu s dieťaťom, ale o presadenie vlastnej vôle a pravdy. Podľa jeho mienky, pri asistovanom styku je priestor pre vyjadrenie oboch zúčastnených, matky aj maloletého, a je možné po realizácií styku urobiť aj záver o jeho prospešnosti. Dané rozhodnutie o úprave práv a povinností na čas od rozvodu matka zmarila a aktuálne si znova presadzuje svoj názor. K vyjadreniu prokuratúry uviedol, že jeho odvolanie bolo podané včas. Podľa jeho názoru prokuratúra súhlasí so zmenou rozsudku v časti právnej vety V. Pokiaľ zástupca prokuratúry žiadal potvrdiť výrok VI. napadnutého rozsudku, mal za to, že informačnou povinnosťou bol zaťažený napriek zisteniu súdu a preukázaným dôkazom, že matke informácie o maloletom poskytuje. 9. V podaní zo dňa 21.10.2021 otec nesúhlasil s vyjadrením kolízneho opatrovníka o potrebe nariaďovať nové dokazovanie, keďže konanie enormne zaťažovalo všetkých účastníkov konania a trvá viac ako 4 roky. Mal za to, že v konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a v prípade ak neviedlo v priebehu konania k dosiahnutiu dohody medzi rodičmi je práve súd povinný autoritatívne rozhodnúť. Namietal, že kolízny opatrovník neuviedol aké ďalšie dokazovanie navrhuje vykonať. Zdôraznil, že matka sa neodvolala voči rozhodnutiu asistovanému styku, pričom jeho odvolanie smeruje v rozsahu určenej organizácie, keďže Úsmev ako dar nevie styk zabezpečiť. Poukázal na Dohovor o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná a potrebu prijatia všetkých opatrení v záujme maloletého dieťaťa, ktoré od nich možno, vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu, rozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom. Poznamenal, že v súdnom konaní bolo zistené, že so synom sa podrobovali všetkým odporúčaným opatreniam OSPOD ( spolupráca s Úsmevom ako dar, Tenenet, psychológom ÚPSVaR a mediátorkou ÚPSVaR). Považoval za otázne prečo práve v odvolacom konaní kolízny opatrovník navrhuje postup podľa § 37 ods. 2 d/ Zákona o rodine. Nesúhlasil s názorom kolízneho opatrovníka o potrebe uložiť mu informačnú povinnosť, keďže je zrejmé, že túto si plní, čo bolo v konaní preukázané. 10. V odvolacom konaní ide o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd účastníkov označuje ako otec a matka. 11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP, v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania otca, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci. 14. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania ak je to potrebné na zistenie skutočného stav veci. 15. Podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia : uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. 16. Podľa § 37 ods. 8 veta prvá Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. 17. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 18. Odvolací súd preskúmajúc obsah spisu a odvolanie podané otcom voči výroku V a VI., napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre nesprávne právne posúdenie veci a z toho dôvodu nedostatočne zistený skutočný stav, potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. 19. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o styku matky s maloletým súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie tak, ako mu to ukladá ust. § 35 CMP, v čase svojho rozhodovania nemal preukázaný a
ustálený skutočný stav pre konečné rozhodnutie, keď jeho rozhodnutie dvoma úplne odlišnými spôsobmi styku (asistovaný styk a následne styk bez asistencie), založenými na inom skutkovom základe, po uplynutí stanovenej lehoty de facto znamená, následnú zmenu styku matky s maloletým dieťaťom bez vykonania dokazovania. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie pri jeho vyhlásení, mal za preukázanú potrebu psychologickej intervencie v akreditovanom zariadení (podľa § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine) a súčasne rozhodol tak, že po uplynutí doby troch mesiacov (bez bližšieho zdôvodnenia určenej lehoty) asistovaného styky, upravil styk matky s maloletým bez toho, aby posúdil či došlo k odstráneniu dôvodov, ktoré ho viedli k nariadeniu styku za asistencie v zariadení, pričom dôvodil potrebou obnovenia vzťahu a dôvery maloletého k matke. Naviac z napadnutého rozsudku a vyjadrenia rodičov vyplýva, že o asistovanom styku matky s maloletým rozhodol súd prvej inštancie už rozsudkom č.k. 38P/67/2017-555 zo dňa 26.11.2019, právoplatným dňa 11.02.2020 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F., a v prípade, ak súd nariadil v uvedenom konaní realizáciu styku matky s maloletým za asistencie tretieho subjektu, pri aktuálnom rozhodovaní sa nezaoberal vyhodnotením jeho realizácie, resp. dôvodmi jeho nerealizovania. Pokiaľ súd prvej inštancie v danom konaní ustálil bez akýchkoľvek podkladov a vyhodnotenia doposiaľ realizovaný styk matky s maloletým (prípadne realizovaný s asistenciou), a tento upravil postupne, t.j. najskôr asistovaný styk na určitú dobu a následne styk bez asistencie, teda štandardne, z jeho rozhodnutia nevyplýva z akého skutočného stavu vychádzal pri úprave styku do budúcna. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a preto je zjavné, že súd prvej inštancie nemohol vopred predpokladať, či doba troch mesiacov je dostatočná pre obnovu vzťahu medzi maloletým a matkou a či bol dostatočne využitý priestor na určenie bežného styku, keď nemohol predpokladať ani priebeh určeného asistovaného styku a tento nemal možnosť ho ani vyhodnotiť. Súdu prvej inštancie je tiež potrebné vytknúť, že pred rozhodnutím si žiadnym spôsobom neoveril, či je organizácia Úsmev ako dar akreditovanou, kompetentnou, resp. či má možnosť a kapacitu realizovať asistované stretnutia. Okolnosti akceptácie asistovaného styku, ktorý môže byť len dočasnou formou stretávania na základe uloženého výchovného opatrenia, obaja rodičia prezentovali inak, keď otec tvrdil, že matka túto formu stretnutí odmieta, pričom matka poukazovala vo vyjadrení k odvolaniu na jej snahy zúčastniť sa asistovaných stretnutí, ku ktorým nedošlo z dôvodu oneskorene ponúkaných termínov organizáciou Úsmev ako dar a snahou matky zabezpečiť realizáciu stretnutí iným spôsobom. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe poskytnúť maloletému a matke pri ich stretnutiach odbornú pomoc, vzhľadom na problémy v rodine súvisiace so zdravotným stavom matky, ktoré ovplyvnili aj prežívanie maloletého, a ak mal v konaní informácie o tom, že prechádzajúce výchovné opatrenie, resp. asistovaný styk, sa nerealizoval, nie je zrejmé na základe akého zistenia skutočného stavu ustálil dobu určeného asistovaného styku a určil styk matky s maloletým po uplynutí stanovenej doby v nastavenom rozsahu. Na problematickú vzťahovú rodinnú situáciu poukázal vo vyjadrení k odvolaniu otca aj kolízny opatrovník, ktorý rovnako za dôvodné považuje upraviť styk matky s maloletým formou výchovného opatrenia a zabezpečiť tak maloletému dostatočný priestor na nadviazanie vzťahovej väzby a dôvery s matkou. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď za predpokladu, že v záujme maloletého dieťaťa za účelom obnovenia a aj zabezpečenia nerušeného a plnohodnotného styku matky s maloletým je najprv potrebná psychologická intervencia v rodine, neaplikoval inštitút výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. b/ Zákona o rodine, ktorý ako zákonný nástroj je možné v takýchto prípadoch využiť a následne po vyhodnotení jeho priebehu a výsledkoch, rozhodnúť s konečnou platnosťou o úprave styku matky s maloletým. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je teda správne, keď úpravu styku odstupňoval po uplynutí doby troch mesiacov do budúcna, bez vykonania dokazovania v aktuálnom čase a zistenia skutočného stavu, ktorý je navyše závislý od realizácie styku v akreditovanom zariadení a jeho výsledkoch (keďže psychologická intervencia v rodine týkajúca sa maloletého dieťaťa by mala byť pre ďalšie nadväzujúce rozhodnutie súdu vyhodnotená). 20. Odvolací súd za uvedenej situácie uzavrel, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neúplne zistil skutočný stav a tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o styku, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 21. V ďalšom konaní súd prvej inštancie výsluchom rodičov zistí aktuálnu rodinnú situáciu, spôsob doposiaľ realizovaného styku matky s maloletým, pokiaľ sa styk matky s maloletým už prípadne realizoval v zariadení podľa výroku V. napadnutého rozsudku, jeho priebeh aj spoluprácu rodičov vyhodnotí. V prípade, ak sa styk podľa výroku V. doposiaľ nerealizoval a súd dospeje k záveru,
že je v záujme maloletého dôvodná psychologická intervencia, za účelom upevnenia jeho vzťahovej väzby s matkou a obnovenia dôvery k matke, začne aj bez návrhu konanie o uložení výchovného opatrenia maloletému dieťaťu a matke (§ 23 a § 24 a nasl., CMP, § 37 Zákona o rodine), výchovné opatrenie s presne stanoveným účelom a dobou nariadi (trvanie výchovného opatrenia vymedzí na presne stanovený čas a určí počet hodín psychologickej intervencie, môže pritom spôsob jej výkonu a stretnutia s psychológom ponechať na určenie akreditovaného subjektu, ktorému uloží výchovné opatrenie vykonávať) a výsledky a priebeh výchovného opatrenia vyhodnotí. V prípade, ak už súd prvej inštancie výchovné opatrenie v naznačenom rozsahu nariadil v inom konaní a toto prebieha, prípadne bolo ukončené, zohľadní jeho závery a výsledky použije ako podklad pri novom rozhodnutí. O úprave styku matky s maloletým dieťaťom rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania a pokiaľ nariadi výchovné opatrenie aj na základe zhodnotenia jeho výsledkov v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). 22. Pokiaľ ide o odvolanie otca voči výroku VI. o uložení povinnosti otcovi matku pravidelne, jedenkrát mesačne informovať emailom, vždy ku koncu mesiaca, o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, najmä o jeho zdravotnom stave, o študijných výsledkoch a pobyte mimo územia SR, odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tejto časti nevykonal náležité dokazovanie a z uvedeného dôvodu jeho právne závery neboli správne. Z obsahu spisu je nesporné, že medzi rodičmi pretrvávajú neustále konflikty a nedorozumenia, ich komunikácia nie je korektná a k problémom došlo aj v období opatrení súvisiacich so šírením ochorenia COVID-19, kedy sa matka intenzívne dožadovala informovanosti o maloletom. Pokiaľ otec v odvolaní tvrdí, že matku informuje o záležitostiach týkajúcich sa maloletého, z obsahu spisu pravidelnosť informovania nevyplýva. Otec síce v odvolaní uviedol, že o písomnej komunikácii (emailovej) medzi rodičmi informoval kolízneho opatrovníka, avšak je nutné konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo v konaní vykonané dokazovanie. Odvolací súd poukazuje na to, že uloženie povinnosti rodičovi podávať informácie o maloletom dieťati týkajúce sa jeho záležitostí v určitých časových intervaloch a určitou formou je možné určiť v prípade, ak si rodič túto povinnosť neplnil. V opačnom prípade je uloženie takejto povinnosti nadbytočné a zaťažujúce povinného rodiča. 23. Vzhľadom na uvedené dôvody (nedostatočne vykonané dokazovanie) odvolací súd dospel k záveru o potrebe zrušiť aj daný napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 24. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie vo vzťahu k informovanosti matky otcom o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, a po jeho doplnení vec znovu posúdiť, rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť (§ 220 ods. 2 CSP). 25. Po vykonanom dokazovaní v naznačenom smere k obom zrušeným výrokom rozsudku (výrok V a VI) súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi a vo veci rozhodne (§ 391 ods. 2 CSP). Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 26. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania. 27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).