Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/58/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 25.03.2023 pod sp. zn. 31T/63/2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.11.2024, takto

rozhodol:

I.

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

u obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom: D., okr. Galanta, adresa na doručovanie: C., C. XX,

podľa § 40 ods.1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 per analogiam upúšťa od potrestania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, na tom skutkovom základe, že v objekte skladu Amazon Fulfillment Slovakia s.r.o. v Seredi na Amazonskej 4753/1 ako zamestnanec dňa 20.04.2023 v čase o 14.11 hod. odišiel na prestávku v odcudzenej modrej bunde Napapijri v hodnote 131,16 € a po prestávke sa vrátil na pracovisko bez nej, dňa 21.04.2023 v čase o 14.11 hod. odišiel na prestávku v odcudzenej sivej mikine Nike v hodnote 64,95 € a v čase o 17.21 hod. odišiel z pracoviska v mikine, v ktorej prišiel na pracovisko, ale v odcudzených teplákoch sivej farby Tommy Hilfiger v hodnote 56 €, dňa 26.04.2023 v čase o 1.01 hod. odišiel na prestávku v odcudzenej čiernej mikine Mister Tee (NASA) v hodnote 41,19 € a po prestávke sa vrátil na pracovisko bez nej, dňa 28.04.2023 v čase o 1.11 hod. si vyzliekol čiernu mikinu, pod ktorou mal oblečené odcudzené čierne tričko Adidas Originals v hodnote 71,34 €, dňa 29.04.2023 v čase o 1.01 hod. odišiel na prestávku v odcudzenom tmavomodrom tričku Adidas v hodnote 16,90 € a v ruke držal odcudzenú mikinu Champions v hodnote 53,73 € a po skončení pracovnej doby v čase o 4.10 hod. odišiel v odcudzenej súprave Nike v hodnote 79,99 €, dňa

03.05.2023 v čase o 1.01 hod. odišiel z pracoviska v odcudzenom čiernom tričku Guess v hodnote 35,70 € a po skončení zmeny v čase o 4.12 hod. mal na sebe oblečenú odcudzenú červenú mikinu Adidas v hodnote 29,15 € a čierne tepláky Armani v hodnote 69,93 €, čím spôsobil spoločnosti Amazon Fulfillment Slovakia s. r. o., IČO: 51 029 600, škodu vo výške 650,04 €. Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému aj povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Amazon Fulfillment Slovakia s. r. o., IČO: 51 029 600, sídlo Amazonská 4753/1, Sereď, škodu vo výške 246,70 €,

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného Amazon Fulfillment Slovakia s. r. o., IČO: 51 029 600, sídlo Amazonská 4753/1, Sereď, odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 90-91 spisu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie obžalovaný, namietajúc nim výrok o uloženom treste a náhrade škody s tým, že v danom prípade mu mohol okresný súd po učinenom vyhlásení o vine uložiť i alternatívny trest vo forme trestu povinnej práce a poškodeného odkázať s celým jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces. Okresný prokurátor odvolanie proti rozsudku okresného súdu nepodal, k odvolaniu obžalovaného sa i napriek výzve súdu nevyjadril.

Konanie na odvolacom súde: Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry, obhajcu obžalovaného a za splnenia zákonných podmienok ( s písomným súhlasom obžalovaného) v neprítomnosti obžalovaného. Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla s poukazom na novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024 rozhodnúť o odvolaní postupom podľa § 2 ods.2 Trestného zákona. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že pokiaľ ide o odvolanie proti výroku o náhrade škody, na tomto netrvá a ďalej poukázal na písomné dôvody odvolania v súvislosti s výrokom o treste a taktiež novelizované znenie Trestného zákona účinného od 06.08.2024, z ktorého vyplýva, že stíhaný trestný čin už nie je trestným činom, avšak je potrebné vziať do úvahy vyhlásenie o vine obžalovaného, ktoré je právoplatné vo vzťahu k vine a preto ponecháva rozhodnutie na úvahe odvolacieho súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Celkom na úvod krajský súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a toto jeho vyhlásenie bolo okresným súdom i prijaté a teda prvostupňový súd dokazovanie, v akom menovaný obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal, a vykonal výlučne dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody. V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že vzhľadom na vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré učinil obžalovaný na hlavnom pojednávaní a ktoré súd uznesením prijal, je toto súdom prijaté vyhlásenia o vine neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. S poukazom na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu krajský súd pripomína, že ustanovenie § 257 ods. 5 a ustanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami§ 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334 ods. 4 Trestného poriadku) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného

alebo na podnet inej osoby (§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. cl,§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). [Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2016, sp. zn. 6 Tdo 3/2016, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 12/2017]. Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Trestného poriadku a § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, po preskúmaní trestného spisu, nakoľko odvolací súd nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine a keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie do výroku o uloženom treste obžalovaným, krajský sú nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal len tento napadnutý výrok a (mimo iného) zistil nasledovné. K napadnutému výroku o treste: V danej súvislosti je potrebné v prvom rade uviesť, že v období od spáchania predmetného trestného činu do rozhodnutia odvolacieho súdu, hoci ešte nie v čase rozhodovania okresného súdu, došlo k zmene znenia Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnej od 06.08.2024, podľa ktorého skutok, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, už nie je trestným činom ( nakoľko výška škody spôsobená predmetnou krádežou v danom prípade neprekročila potrebnú hranicu malej škody, t.j. viac ako 700 Eur). Zároveň ustanovenie § 405a Trestného poriadku a nasl. ukladá súdu povinnosť v prípade, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, preskúmania právoplatných rozhodnutí súdu vydaných na základe aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa § 405b ods. 1 veta prvá Trestného poriadku ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná.

Podľa § 437k ods.7 Trestného poriadku trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15. marcom 2024 a ktorý nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa tohto zákona v znení účinnom od 15. marca 2024 nie je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.

Podľa § 2 ods.1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa § 2 ods.2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom.

Ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona obsahuje výnimku zo zákazu retroaktivity premietnutím zásady nullum crimen sine lege obsiahnutej v čl. 50 ods. 6 Ústavy SR (rovnako tak čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Vzhľadom na objektívny časový odstup medzi spáchaním činu a rozhodovaním súdu o jeho trestnosti trestné právo hmotné v súlade s medzinárodným právom a Ústavou SR garantovanými právami a slobodami pripúšťa retroaktivitu, no iba v prípade, ak je táto v prospech páchateľa (rovnako tak aj v odseku 2 a 3 ďalej). Povolená retroaktivita v prospech páchateľa sa aplikuje rovnako ako v prípadoch posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Principiálne sa však aplikuje najskôr právna úprava účinná v čase rozhodovania o trestnom čine, pričom podmienka skúmania možnosti uloženia trestu musí prejsť testom "výhodnosti" pre páchateľa. Ak by v čase rozhodovania bol druh trestu pre páchateľa menej priaznivý ako druh trestu, ktorý bolo možné za daný skutok uložiť v čase spáchania trestného činu, súd je povinný uložiť druh trestu podľa právnej úpravy účinnej v čase spáchania trestného činu, ak je v čase rozhodovania taký druh trestu účinným zákonom dovolený. Ak v čase rozhodovania nadobudnú účinnosť viaceré zákony,

uloženie trestu bude možné podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Aj v tomto prípade teda zákonná úprava premieta do právnej reality čl. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd: "Nikoho nemožno uznať za vinného zo spáchania trestného činu na základe skutku alebo opomenutia, ktoré v čase jeho spáchania nie je považované podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva za trestný čin. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu." Akceptujúc vyššie citované zákonné ustanovenia, odvolací súd konštatuje, že vo výroku o treste napadnutého rozsudku u obžalovaného nastal stav, pre ktorý zmena Trestného zákona znamená priaznivejšie postavenie obžalovaného. V danom prípade bolo potrebné postupovať podľa znenia Trestného zákona po prijatí jeho novely účinnej od 06.08.2024 ( aj s poukazom na vyššie procesnoprávne ustanovenia) a použiť v prospech obžalovaného (z dôvodu zániku trestnosti stíhaného prečinu, pre ktorý by akýkoľvek druh trestu uložený mu pred účinnosťou novely už nebolo možné s poukazom na ustanovenie § 437k ods.7 Trestného poriadku vykonať) benefit v podobe analogického použitia ustanovenia § 40 ods.1 písm. a) Trestného zákona a u obžalovaného upustiť od potrestania, nakoľko trestnoprávne ustanovenia explicitne neriešia prejednávanú procesnú situáciu (v prípade právoplatného výroku o vine) a použitie vyššie uvedenej analógie sa javí odvolaciemu súdu ako najvhodnejšie a zjavne v prospech obžalovaného. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.