Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-1-2021.pdf
PDF · 218.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6P/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti U.É. - M., M.. XX. XX. XXXX J. V., M.. XX. X. XXXX, obe deti trvale bytom P. XXXX/XXX-X, U. Q., zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov L.. L. U., M.. XX. XX. XXXX, Q. U. Q., P. XXXX/XXX, zastúpená: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o. so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina a L. U., M.. XX. X. XXXX, Q. U. Q., P. XXXX/XXX, zastúpený JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o. so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23 o návrhu matky na zverenie mal. detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky z a m i e t a.
II. Súd u k l a d á rodičom a maloletým deťom v ý c h o v n é o p a t r e n i e - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v akreditovanom stredisku TENENET o. z. Oravská 4, Senec, a to v rozsahu 50 konzultácií v intervaloch, termínoch a na mieste podľa určenia daného subjektu, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností s tým, aby maloleté deti M., M.. XX. XX. XXXX J. V., M.. XX. X. XXXX boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otcovi bolo určené výživné na každé dieťa po 200 Eur mesačne. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14P/18/2019-187 zo dňa 26.6.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.4CoP/8/2020-307 zo dňa 28.5.2020 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, zaviazal otca detí prispievať na výživu detí a rodičom uložil výchovné opatrenie v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 10 konzultácií so psychológom na ÚPSVaR Považská Bystrica. Maloletá M. od 1.9.2020 navštevuje 4. ročník ZŠ, od septembra 2021 prechádza na druhý stupeň školskej dochádzky a maloletá V. navštevuje materskú školu, od septembra 2021 nastupuje do 1. ročníka ZŠ. Deti dlhodobo odmietajú chodiť do domácnosti otca a jeho rodičov, tento stav pretrvával už aj v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva. Po zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa situácia neustále zhoršuje a dnes je stav taký, že deti každý týždeň plačú a odmietajú dobrovoľne chodiť k otcovi a k starým rodičom. V tejto domácnosti sú deti neustále zosmiešňované a odvrhované. Otec detí celú starostlivosť o deti presunul na svoju matku (starú matku detí), ktorá má však k deťom veľmi zlý vzťah. Deti neustále uráža, V. sa viackrát sťažovala, že jej vykrúcala ruku a bije ju po rukách, keď údajne niečo zlé urobí. M. neustále urážajú tak otec, ako aj obidvaja starí rodičia. Starý otec jej hovorí, že je tupelo a že má len kamarátky 65+ (tým myslí matkine tety), dáva jej za vinu, že ona stále vyvoláva hádky a zlú atmosféru (keď si napríklad pýta mobil), hovorí jej, že z nej nič nebude.
Stará matka jej vulgárne nadáva, že je spratek, hajzlík, krava, štetka a pod. Keď sa M. sťažuje otcovi na starých rodičov, tak jej otec povie, že si vymýšľa. M., keď raz bola u otca, tak si s matkou potajomky písala. Následne jej otec skontroloval mobil a odvtedy jej mobil vždy vezmú v nedeľu, keď príde k nim a vrátia jej ho, až keď ide späť k matke s tým, že jej povedia, že nevedia, kde ho má. Otec si deti a aj matku detí neustále natáča na mobil a to napriek tomu, že mu matka a aj deti povedali, že si to neželajú. Otec detí bol viackrát pred deťmi na matku verbálne agresívny, pričom ju neustále ponižuje a uráža, taktiež matku pred deťmi viackrát udrel. U detí vyvoláva stres, vyvoláva v nich strach, keď im rozpráva, že predá byt, ktorý je ich domovom a nebudú mať kde bývať, vyvoláva v nich obavy o budúcnosť. Otec pred deťmi neustále tvrdí, že ho z bytu vyhodila, na druhej strane zatajuje skutočnosť, že má dieťa s milenkou. Samotné deti viackrát videli, ako si otec píše, alebo mu volá ,,Q.“ (ešte stále vydatá milenka otca) a on jej posiela srdiečka. Otec deptá deti aj tým, že im neustále klame, napr. im hovorí, že on nefajčí, ale deti mu našli cigarety v bunde, teplákoch, či v aute, dokonca ho videli aj fajčiť, ale on im povedal, že to on nebol. Inokedy sa zas stalo, že otec M. zobral z aktovky desiatu, ktorú som jej dala, pričom sa tváril, že o ničom nevie. Napokon M. túto desiatu uvidela v kufri jeho auta. Vždy, keď deti stretnú niekoho z rodiny matky, keď sa pozdravia, alebo prihovoria, následne sú vždy citovo vydierané a aj psychicky deptané. Deti mi povedali, že keď išli s otcom na bicykli a stretli jej tetu, tak jej otec ukázal prostredník, inokedy sú deti psychicky trestané, alebo jej príbuzných pred deťmi zosmiešňuje. Deti to trápi, pretože týchto ľudí majú veľmi rady. Deti nechcú chodiť s otcom a viackrát mu povedali, že nechcú ísť k babke. Otec ich však vôbec nepočúva, nasilu ich zoberie a doslova ich odovzdá do starostlivosti svojej matke, ktorá sa k deťom správa veľmi zle. Otec spolu so svojimi rodičmi deti neprimerane trestajú, robia im naschvál, nerešpektujú ich. Otec keď príde z práce, tak neustále odchádza z domu, akože aj 2-3x do obchodu, alebo ide pomáhať svojmu otcovi do Domaniže. Čas, ktorý trávi s deťmi je maximálne 1 hod. za deň, aj to sa deti vyjadrili, že po príchode z práce ich len pozdraví a potom sedí na záchode a je na mobile, alebo sa rozpráva s babkou. Ráno ich do školy a škôlky vodí starý otec, lebo otec je už od 6.00 hod. v práci. Všetka starostlivosť o deti je na starej matke detí - varenie, pranie. Tá sa s deťmi nerozpráva takmer vôbec, okrem urážok a ponižovania, potom stále pozerá televíziu. Prípravu na vyučovanie si M. musí robiť sama, sama sa musí naučiť, otec ju len vyskúša. V týždni, kedy je u otca, má vždy v škole horší prospech. Keď sú deti u otca, tak sa nevenujú žiadnym záujmovým činnostiam, V. trávi čas na tablete a M. sedí celý týždeň v nečinnosti, prípade s babkou pozerá televíziu. M. ihneď po vyučovaní musí ísť domov, nemôže sa nikde zdržiavať, ani vonku s kamarátkami. Kamarátky má M. zakázané a nemôže byť s nimi v kontakte ani cez mobil (mobil jej otec zoberie vždy v nedeľu, keď deti prídu k nemu). Deti u otca nemajú vhodné prostredie. V izbe, kde bývajú majú poschodovú posteľ, hore na posteli spia obe deti a na spodnej posteli spí otec. V izbe je počítač, na ktorom denne a každý večer pracuje starý otec a tento odíde z izby až vtedy, keď mu deti povedia, že chcú spať. Keď deti nie sú u otca, bežne v ich posteli spávajú deti otcovej sestry a tieto deti dokonca používajú aj ich osobné veci. Deti sú preto nahnevané a frustrované, pretože nemajú u otca žiadneho zastania pred jeho rodinou. Deti sú neustále vystavované nielen zanedbávaniu zo strany otca, ale aj psychickému násiliu zo strany otca a jeho rodiny, čo sa prejavuje na ich psychike a celkovom správaní. Po zavedení striedavej starostlivosti sú obe deti psychicky rozladené, so sebavedomím išli rapídne dole. Začali o sebe pochybovať, hovoriť o sebe, že sú hlúpe, že nič nevedia, že je to ich chyba. Keď sa s nimi o tom rozprávala, povedali, že im to rozprávajú. keď sú u tatka. Obe deti sú ustráchané, plačlivé, keď sú u nej doma, tak sa nepohnú od nej ani na krok, stále ju objímajú a túlia sa k nej. Nechcú spať samé v detskej izbe, nie sú samostatné a boja sa niečo urobiť, aby sa nenahnevala. Keď sa ich spýtala, prečo by sa mala na nich hnevať, tak jej povedali, že im tato s babkou hovoria, že ,,mama sa bude hnevať“. Takýmito vymyslenými klamstvami otec a jeho rodičia deti neustále zastrašujú a zneisťujú. Už sa nedokáže pozerať, ako deti trpia, neustále ju prosia, aby zmenila rozhodnutie a nebola by striedavá starostlivosť. Striedavú starostlivosť súd určil bez toho, aby pozeral na záujmy maloletých detí a jednoznačne uprednostnil iba záujem otca. Otec sa nedožadoval striedavej starostlivosti preto, že sa naozaj reálne chce a dokáže postarať o deti, ale preto, aby jej ublížil, čo potvrdzuje aj svojim správaním sa k deťom a zanedbávaním starostlivosti o deti. V záujme maloletých detí rozhodne nie je, aby ich vychovávala ich stará matka, ktorá má sama so sebou problémy. Stará matka trpí duševnou chorobou a minimálne raz do mesiaca navštevuje ambulanciu psychiatra - MUDr. R. B. (ambulancia v Dubnici nad Váhom). Užíva lieky trittico, prothiaden, xanax. Taktiež minimálne 1x do mesiaca (viem, že niektoré mesiace bola aj 2-3x) navštevuje psychologičku - Mgr. P. Q.. Stará matka je agresívna a zlá na deti, ktoré z nej majú strach a nechcú k nej chodiť. S poukazom na tieto skutočnosti ako aj na skutočnosť, že maloleté deti nemali žiadnu možnosť objektívne vyjadriť svoj názor a povedať, čo sa im deje v domácnosti otca, je obava matky o zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých detí dôvodná. Keďže otec sa o deti nedokáže postarať sám a starostlivosť a výchovu o deti ponecháva na svoju matku, ktorá je ešte aj psychicky chorá, je táto situácia v hrubom
rozpore so záujmami maloletých detí. Počas celého rozvodového konania poukazovala na zaujatosť zamestnancov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, ktorí vec riešili výhradne v prospech otca detí a v rozpore so záujmami maloletých detí. Pani F. - psychologička na ÚPSVaR Považská Bystrica, ktorá sa v tejto veci výrazne angažovala pri vypočúvaní maloletých detí opäť len v prospech otca detí, je dcérou blízkeho kamaráta otca detí. Maloleté deti neboli ani raz objektívne a preskúmateľným spôsobom vypočuté, čo však nebránilo v tom, aby zo strany kolízneho opatrovníka bolo tvrdené, že deti (v tom čase 8 a 4 ročné) s istotou tvrdili, ako veľmi si želajú striedavú starostlivosť, keď ani len nemohli tušiť, čo to pre nich znamená. V zaujatosti voči matke detí pani P. pokračuje naďalej, keď napriek tomu že spolu s pani K. zmarili nariadených 10 ,,výchovných“ konzultácií rodičov, ktorých pani K. mala naučiť vzájomne komunikovať, neváhala podať návrh v rozpore so zákonnými kompetenciami, aby súd vydal iné, resp. ďalšie výchovné opatrenie, a to formou súdnoznaleckého dokazovania. Aby matka detí ,,vyhovela“ tomuto prianiu PhDr. P., tak sama žiada, aby súd na preukázanie vhodnosti striedavej starostlivosti o maloleté deti nariadil znalecké dokazovanie a to nezávislým znalcom z odboru klinická psychológia, ktorému sa podrobia obaja rodičia a aj maloleté deti. Matka odmieta dať deti ,,vypočúvať“ pani F., pani P. J. U. K., ktoré nie sú schopné objektívne zaznamenať to, čo hovoria maloleté deti a vystupujú voči deťom tak, že tieto stratili akúkoľvek dôveru k týmto osobám, ktoré z pozície svojich funkcií majú deti chrániť a robiť všetko len a len v ich prospech. S poukazom na uvedené žiadala návrhu vyhovieť.
2. Otec žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že návrh matky je absolútne nedôvodný a skutočnosti, ktoré v ňom uvádza ako dôvod na zmenu starostlivosti nie sú pravdivé, sú zavádzajúce, dokonca vážnym spôsobom zasahujú do osobnostných práv iných osôb ako sú účastníci konania (stará matka, starý otec). Je pravdou, že matka maloletých detí neustále vytvára konfliktné situácie a sťažuje vzájomnú komunikáciu s ich otcom, a tak medzi nimi vznikajú nedorozumenia. Tieto však iniciuje matka, sú v rozpore so záujmami maloletých detí. Otec maloletých detí sa o tieto riadne stará, pripravuje sa s nimi do školy a podporuje ich v ich záujmových aktivitách - atletika, tenis, angličtina, ktoré záujmové aktivity paradoxne marí práve ich matka. V byte starých rodičov, kde býva otec spolu s dcérami, majú tieto vlastnú detskú izbu a nie sú rozhodne vystavované akýmkoľvek negatívnym vplyvom. Otec sa o deti po všetkých stránkach riadne stará a deti majú vybudovaný so starými rodičmi veľmi dobrý a štandardný vzťah. Je potrebné uviesť, že matka býva s deťmi v byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, otca z bytu vyhodila, a tak otec býva so starými rodičmi z donútenia a v dôsledku aktivít matky. Matka maloletých detí už v minulosti iniciovala trestné konania a účelovo podozrievala otca zo sexuálneho zneužívania dcér, z ich psychického a fyzického týrania a celkovo v rámci súdnych konaní v minulosti otca detí znevažovala, urážala a uvádzala o ňom nepravdivé a hanlivé informácie. Všetky takéto ich tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé a trestné konania boli ukončené tak, že žiaden skutok sa nepreukázal. Matka maloletých detí už v minulosti namietala zaujatosť ÚPSVaR a jej zamestnancov, keďže ich objektívne a pravdivé zistenia matke nevyhovovali. Paradoxne ich názor vo svoj prospech sa snažila ovplyvniť práve matka a navrhovateľka, a to za využitia svojej príbuznej, ktorá pracuje na inom ÚPSVaR. Matka tiež marila uskutočnenie a priebeh uložených výchovných opatrení, pričom svoju averziu voči otcovi maloletých detí posunula do roviny, kedy záujem maloletých detí je pre túto druhoradý. Uvádzaním informácií o zdravotnom stave starej matky, ako aj liekov, sa navrhovateľka s vysokou pravdepodobnosťou dopustila protiprávneho konania, keďže takéto informácie musela získať bez vedomia a súhlasu starej matky detí, pričom tieto sú vzhľadom na ich charakter rozhodne dôverné. Mal za to, že nie je dôvod na zrušenie striedavej starostlivosti, a teda je potrebné návrh matky zamietnuť, resp. v prípade zmeny starostlivosti, bude otec maloletých detí požadovať vzhľadom na celý prístup matky k spoločnej starostlivosti o deti, ich zverenie do svojej výchovy a opatery.
3. Kolízny opatrovník uviedol, že úrad spolupracuje s rodinou od februára 2019. Počas celej spolupráce úrad s rodičmi pravidelne komunikoval, opakovane riešili sporné záležitosti a hľadali možnosti spolupráce za účelom stabilizácie rodinného prostredia. Matka bola od začiatku negatívne nastavená na akúkoľvek formu spolupráce s otcom, odmietla sa zúčastniť prípadovej rodinnej konferencie, odmietla účasť na zaradení rodiny do programu Priority 2020 na podporu vzťahov a rovnako odmietala aj vzájomné stretnutia s otcom mal. detí na úrade. Prejavovala sa autoritatívne, snažila sa primäť úrad k úkonom a opatreniam, ktoré sama preferovala, snažila sa ovplyvňovať názor a postoj kolízneho opatrovníka. Matka marila akúkoľvek možnosť, aby mal. deti boli objektívne vypočuté kolíznym opatrovníkom, prípadne psychológom z RPPS, ÚPSVaR Považská Bystrica. Napriek tomu, že otec mal. detí so spoluprácou súhlasil, matka ju opakovane odmietala.
4. Matka na pojednávaní uviedla, že tento návrh podala preto, že deti hovoria s kým chcú bývať a že chcú bývať s ňou. Samozrejme tiež túži byť so svojimi deťmi. Od rodičovskej dovolenky bola doterajšia starostlivosť len na nej. Deti jej hovoria, aby sa zrušila SOS, kedy to bude, v podstate toto hovoria od počiatku. Myslí si, že deti nie sú takto spokojné z dôvodu, ako sa k nim správa stará matka a ako sa k ním správa otec. Otec sa deťom nevenuje, nerozpráva sa s nimi, nehrajú sa spolu. Je pravdou, že občas ide s nimi na bicykel po práci. Večer sa však dajú do pyžama samé a povedia im len dobrú noc. Nikto ich neuloží, neobjíme. Z rozprávania detí tiež vie, že stará matka s nimi nechodí von s odôvodnením, že je tam veľa očí, niekto by ich mohol stretnúť. Čo sa týka trávenia času s babkou, teraz je V. prevažne doma, keďže je korona. Trávi čas so starou matkou, sedia len doma, občas si s nimi zahrá pexeso, karty, avšak nerozpráva sa s nimi. Nepovie im, že ich má rada. Ona sa s deťmi rozpráva, keď sa vrátia od otca, pýta sa ich, ako trávili čas, čo robili. Deti jej povedali, že otec keď príde z práce, ide na WC, trávi čas na telefóne, chodia mu správy so srdiečkami. Ide aj 3-4x do obchodu a nič nedonesie, max. l mlieko. Deti, keď majú ísť k otcovi, nechcú tam ísť, plačú. Ona im na to povie, že „je to takto a jednoducho musia ísť“. Nevie, ako ich má viac motivovať. Keď ich dovedie k otcovi, objímu ju, rozlúčia sa, avšak nebežia za otcom, jeho neobjímu, jedine ho pozdravia. V rodine otca sú deti zosmiešňované napr. M. sa rada parádi, avšak prestala to robiť, nakoľko sa jej smejú napr. že má deravé rifle alebo keď má výstrih, že má deravé tričko. Tiež jej hovoria, že je hlúpa, že má kamarátky 65+ (jedná sa o tety z jej strany) a že z nej nič nebude. M. je typ, ktorá rada rozpráva, avšak okrikujú ju, že teraz nemá hovoriť alebo že je „tupelo“. Keď prídu od otca ku nej, deti sa od nej nepohnú. Vedia sa pohádať napr. pre to, kto jej bude sedieť na kolenách. Od realizácie SOS sa V. začala báť spať s M. v detskej izbe, dovtedy nebol problém. Teraz s ňou spáva v spálni. Nevie už ako by mohla deti motivovať, aby išli radi k otcovi. Detí sa pýta, aká bola babka na nich, ako trávili čas a pod. To, že sú deti u otca citovo vydierané, psychicky deptané, neprimerane trestané, zanedbávané vyvodzuje z toho, že napríklad V. povedala, že im otec hovorí, že nebudú môcť nej prísť, že nedostanú zajaca a pod. M. sa rada parádi, vždy bola ako princezná. Zrazu takto nechce byť oblečená, že sa na ňu budú u otca „dívať“. Robia sa tam rozdiely medzi vnúčatami napr. deti exmanželovej sestry dostali na sviatok tortu v tvare klavíra, pričom ich deti dostali kupované z Tesca alebo marlenkovú tortu. Tiež napr. na Vianoce ich deti dostali bicykel, kočiar a M., V. napr. len rifle. Deti toto vnímajú. Nerieši napr. že pondelok až štvrtok jedli segedín alebo 3 dni plnenú papriku, avšak na dôležité veci ako je napr. facka od babky alebo sotenie, na toto reaguje. Poviem deťom, že to nie je pekné a napíše otcovi. Otec však poprie tieto skutočnosti, že to neurobili. Tiež napríklad sa jej nepáčilo, že M. donútili sa ospravedlniť A. (jej sesternici). Bola to situácia, keď A. (sesternica) je spolužiačkou M., keď M. nastúpila do školy, resp. na vyučovanie zistila, že sedí s touto sesternicou, išla si to vybaviť, aby ju presadili. Keď sa to však dozvedela rodina zo strany otca, posadili ju za okrúhly stôl a donútili ju P. A. ospravedlniť.
5. Otec na pojednávaní uviedol, že má s deťmi blízky vzťah. Deti sa pred ním vyjadrujú, že chcú byť rovnako s ním aj s mamou. Deťom sa venoval od narodenia. Myslí si, že celý problém je v tom, že deti vyrastajú v patologickom prostredí, sú zavádzané do ich konfliktu. Exmanželka, po rozvode, deťom zrušila všetky mimoškolské aktivity, aj karate im vymyslela ona. M. sa súťažne venovala tenisu, po rozvode jej to matka znegovala. Keď realizovali SOS, tak ju tam počas času, keď bola M. v jej starostlivosti nepustila, a preto prestala navštevovať tenis, nakoľko to nemalo význam, keď jeden týždeň chodila a druhý nechodila. V tomto patologickom prostredí sa deti nachádzajú od r. 2020. V tom čase boli podané 3 až 4 psychologické správy, ktoré dosvedčili pozitívny vzťah detí k obom rodičom. Odvtedy T. M. psychicky týraná zo strany matky, že sa takto vyjadrila. Ona už má teraz strach. Je neuveriteľné, že matka hovorí o nedostatočnej starostlivosti zo strany jeho matky a otca. Starý otec ich vždy viedol deti k športu. Stará matka im stále vyvára, vypeká. Už počas spolužitia s matkou upratoval, umýval okná, robil rajóny. Robil tajne, lebo sa ako muž hanbil pred susedmi. Po rozhodnutí krajského súdu o SOS matka na neho podala trestné oznámenie za sexuálne zneužívanie detí, psychické a fyzické týranie. Toto bolo odmietnuté. Matka deti ku nemu vodí oneskorene v snahe vyvolať konflikt. Pred deťmi mu dala facku. Keď ich dovedie umelo ich objíma, toto trvá aj 5 až 10 min. Je pravdou, že vtedy urobil fotku, lebo ho išla fyzicky napadnúť. Čo sa týka prežívania detí, je pravdou, že M. spočiatku ťažšie znáša túto životnú zmenu a mala pocit strachu, ale po polhodinke sa už uvoľnila a bola spokojná. Jej strach vyplýval z dôvodu, že sa vyjadrila objektívne, že má pozitívny vzťah k obom rodičom a odvtedy je matkou psychicky deptaná. Matka sa pred deťmi na neho nevhodne vyjadruje. Deti mu povedali, že ho oslovuje „ko....t“ alebo že by ho zabila. Pokiaľ sa týka vyjadrení M. z nahrávky, tieto jej vyjadrenia sú vyslovene slová matky. Ona sa už bojí a vidí, že matka jej vkladá slová do úst. Čo sa týka ich režimu, keď sú deti u neho funguje to tak, že on chodí do práce na 6,00 hod. a preto jeho otec, keďže je živnostník a má flexibilný pracovný čas, F. V. do MŠ. M. chodí do školy sama. Keďže teraz bola pandémia V. bola
doma v záujme ochrany zdravia jednak jej, ako aj rodičov, keďže už sú v pokročilejšom veku. Keď príde z práce s M. si robí úlohy. Namieta tvrdenie, že by sa jej nevenoval, čo sa týka školy, ale snaží sa ju viesť k samostatnosti. Bolo to povedané aj v škole. M. už je staršia, už by mala byť na druhom stupni, išla o rok neskôr do školy a funguje to tak, že jej úlohy skontroluje. Ona bola zvyknutá u matky tak, že napr. sa mala naučiť vlastivedu a tak si k nej matka sadla a jej to čítala a učila ju. On sa snaží, aby sa to naučila sama a potom ju vyskúša. Vedie ju k samostatnosti. Po právoplatnom rozhodnutí o SOS mu matka povedala, aby M. zabezpečil druhé okuliare, ktoré bude mať u neho, keďže teraz funguje SOS. To znamená, že aj v súčasnosti má dvoje okuliare. Jedny nosí u neho, druhé nosí u matky. Tiež má 2 bicykle rovnakej veľkosti. Čo sa týka trávenia času s deťmi, poprel, že by sa im nevenoval. Chodia na turistiku, bicyklujú, lyžujú, sánkujú sa. Poprel, že by celé dni trávil na telefóne. Vzťah detí so starou matkou vníma pozitívne. Nepočul ju, že by nadávala deťom. U M. vníma, že sa začala správať drzejšie, napr. jej povie, aby išla upratať a ona je schopná povedať „drž hubu“. Poukázal tiež na to, že v čase prvej pandémie v marci 2020 mu matka nedala deti 6 týždňov. Je pravdou, že M. zobral mobil, ale posledné 3 razy už má mobil pri sebe. Bolo to z dôvodu, že matka jej posielala SMS s cielenými otázkami „ako sa má u tata“. M. mu povedala, že ju matka núti si písať takéto správy. Zistil, že sa jej nedostane do telefónu, že má zmenený kód. Povedala, že jej ho mama zmenila, avšak bol v tejto súvislosti sa radiť na úrade. Predsa musí mať prístup k mobilu 10 ročného dieťaťa. Nechcela ho zmeniť, že jej mama zakázala, preto jej telefón zobral. Popiera, že by si matku s deťmi natáčal. Pravdou je, že si vyhotovil fotografie kvôli oneskoreným príchodom. Cíti, že deti majú tlak, medzi nimi ako rodičmi nefunguje prirodzená komunikácia. Komunikujú formou SMS o nevyhnutých otázkach ohľadom detí. To sa vždy vedia dohodnúť, ale neexistuje medzi nimi prirodzená komunikácia ako medzi rodičmi. Deti toto vnímajú, že rodičia sa rozišli a že spolu nekomunikujú. Je pre neho nepochopiteľné, že matka namieta prostredie, v ktorom s deťmi býva. Veď ona ho vyhodila zo spoločného 3-ibzového bytu, bolo to 2 dni pred Silvestrom. Pooblievaný išiel k svojim rodičom. Deti spávajú tak, že majú 2-poschovdoú posteľ. Každá má svoju posteľ a on spí na prístelke. Večer spolu pozerajú rozprávky, spolu zaspávajú. Nie je pravdou, že by večer chodili len tak samé spať. Myslí si, že celý problém je v tom, v akom prostredí sa deti u matky nachádzajú a čo od nej počujú.
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že dňa 22. 3. 2021 bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca. Bytové pomery rodiny sú nezmenené. V čase návštevy v domácnosti bol prítomný otec maloletých detí, obe mal. deti M. J. V. a stará matka mal. detí. Vo vzťahu k aktuálnej realizácii striedavej osobnej starostlivosti otec uviedol, že táto funguje štandardne v týždenných intervaloch. Uviedol, že matka privádza mal. deti pred bydlisko otca zväčša s meškaním zhruba 20 min. Inak striedavá osobná starostlivosť podľa názoru otca funguje. Dodal, že s matkou mal. detí komunikuje iba písomne formou SMS správ. Ďalej sa vyjadril, že osobná komunikácia medzi nimi nie je možná, nakoľko matka o to nemá záujem. U.. U. sa vyjadril, že by bol najradšej, ak by sa vedeli s matkou mal. detí ohľadom výchovy a starostlivosti dohodnúť. Uviedol, že bol nútený zakúpiť M. nový bicykel, nakoľko jej vlastný bol zamknutý u matky v pivnici a táto mu ho neumožnila zobrať na čas, kedy boli deti v starostlivosti otca. Zároveň bol vykonaný pohovor aj so starou matkou mal. detí, ktorá bola dotazovaná ako funguje domácnosť v čase, keď sú deti v starostlivosti otca a zároveň ako táto starostlivosť prebieha. Stará matka sa vyjadrila, že deti sú v ich domácnosti v úplnej pohode, medzi sebou majú veľmi pekný vzťah a rozumejú si. Stará matka ďalej uviedla, že nemá s dievčatami žiaden problém v tom smere, že by ju nerešpektovali. Podľa jej tvrdení sa zlepšila aj adaptácia detí po ich príchode do ich domácnosti. Uviedla, že táto je v súčasnosti oveľa lepšia. Stará matka sa ďalej vyjadrila, že v čase, keď je otec mal. detí v práci, starostlivosť o deti zabezpečuje ona. Keď sa otec vráti z práce, zabezpečuje starostlivosť o deti už otec. Následne bol vykonaný neformálny pohovor s mal. deťmi bez prítomnosti otca a ich starej matky, v rámci ktorého mal. V. spontánne nosila hračky a hovorila ako sa volá, ktoré plyšové zvieratko. Mal. M. nemala záujem o komunikáciu s pracovníčkami. Pri ich návšteve M. odišla do kuchyne, kde sa hrala na tablete. Po ukončení rozhovoru s otcom a so starou matkou sa presunuli do kuchyne za mal. M.. M. uviedla, že spoločne s V. sú týždeň u mamy, a týždeň u tatina. Povedala, že keď sú u maminy, že im je tam dobre, že sa spolu učia do školy, chodia na prechádzky a do U.. Pokračovala, že ďalší týždeň sú u tatina, kde im je tiež dobre. Povedala, že sú tu s tatom, babkou a dedkom. Mal. M. bola dotazovaná, či je takto spokojná, že je týždeň u maminy a týždeň u tatina. M. sa vyjadrila, že nie, že ona by bola najradšej, keby bývali všetci 4 spoločne. Maloletej bol primerane veku a rozumovým schopnostiam vysvetlené, že rodiča sa takto rozhodli, že už spolu nebudú bývať a my to rešpektujeme. M. bola dotazovaná na to, ako by chcela ona fungovať, či je takto spokojná, keď je týždeň u maminy a týždeň u tatina. Na to M. odpovedala, že nevie. Dodala, že takto je spokojná. Následne bol vykonaný pohovor s mal. V.. Povedala, že aj u tata bude mať zvieratko zajačika, že tato s dedkom mu práve robia búdku, kde bude bývať. Mal.
V. prejavovala evidentnú radosť z toho, že jej boli zo strán oboch rodičov prisľúbené zvieratká. Ohľadom fungovania starostlivosti rodičov sa mal. V. vyjadrila, že teraz bývajú u maminy 7 alebo 10 alebo 14 dní a potom sú rovnaký počet dní aj u tata. Uviedla, že u maminy je dobre, že spolu „vytvárníčia“, vyrábajú výtvarnícke výrobky a že mamina im varí. Čas strávený v domácnosti matky mal. V. hodnotila pozitívne. V domácnosti otca sa vyjadrila, že tu trávia s M. rovnaký čas ako u maminy, že im je tam dobre, majú tu hračky a s babkou lúštia krížovky. Zároveň sa maloletá vyjadrila, že jej je dobre aj u maminy aj u tatina. Dňa 31. 3. 2021 bolo vykonané šetrenie v domácnosti matky. Bytové pomery rodiny sú nezmenené. V čase návštevy bola v domácnosti prítomná matka mal. detí. Uviedla, že mal. M. je v škole a V. je vonku s babkou. Matka uviedla, že k podaniu návrhu pristúpila z toho dôvodu, že to chce ona a zároveň aj mal. deti. Vyjadrila sa, že je toho názoru, že mal. deti sú doma v jej domácnosti. Podľa jej názoru v domácnosti otca nemajú dostatočné súkromie. Ďalej sa vyjadrila, že v domácnosti otca je vyhrotená situácia a to v tom zmysle, že stará matka preberá zodpovednosť za starostlivosť otca. Tvrdí, že táto robí namiesto otca všetky domáce práce. Uviedla, že mal. V. v čase starostlivosti u otca nechodí do materskej školy. Podľa matky by tam chodiť mala, pretože je predškoláčka. Matka ďalej uviedla, že podľa jej názoru by si mal otec vziať OČR v čase, keď sú deti v jeho starostlivosti a aktuálne nie sú v škole a škôlke. Podľa názoru matky v domácnosti otca o deti nie je dostatočne postarané. Dostanú iba najesť, ale nikto sa s nimi nerozpráva, nikto sa im nevenuje, nemajú žiadnu pozornosť, nikto ich neuloží spať. Matka ďalej uviedla, že deti sú v domácnosti otca ponižované a znevažované. Dodala, že zosmiešňovanie detí zo strany rodiny otca je na dennom poriadku. Matka ďalej uviedla, že otec zamedzoval matke a deťom v telefonickom kontakte medzi sebou, keď boli deti v otcovej starostlivosti. Matka bola dotazovaná, či v rámci uloženia výchovného opatrenia, kde bola na súdnom pojednávaní zaviazaná povinnosťou nájsť si terapeuta, prípadne organizáciu, s ktorou bude spolupracovať, matka uviedla, že takáto spolupráca zatiaľ nezačala, že toto bude riešiť so svojou právnou zástupkyňou. Matka bola dotazovaná, či vzhľadom k ňou vytýkaným veciam voči otcovi a jeho rodine, že by bola vhodná spolupráca s odborníkom. Matka sa k tomuto vyjadrila, že takáto spolupráca už prebehla na Referáte poradensko-psychologických služieb a k žiadnej pozitívnej zmene podľa jej názoru nedošlo. Naopak vyjadrila sa, že podľa nej sa situácia stále zhoršuje. Dňa l. 4. 2021 bol vykonaný pohovor s mal. deťmi, ktoré prišli v doprovode oboch rodičov na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, prehratím zvukového záznamu z pohovoru kolízneho opatrovníka s mal. deťmi za prítomnosti psychológa, oboznámením sa so Záznamom z vykonania terénnej práce zo dňa 22.3.2021, zo dňa 31.3.2021, úradnými záznamami ÚPSVaR Považská Bystrica zo dňa 1.4.2021, Uznesením ORPZ Považská Bystrica č. k. ČVS - 249/1 - VYS PB 2019 zo dňa 8.2.2020, Záverečnej správy ÚPSVaR Považská Bystrica zo dňa 13.4.2021, správy PhDr. W. P. - kolíznej opatrovníčky ÚPSVaR PB zo dňa 26.4.2021, mailovou správou PhDr. V. T., vedúcej oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ÚPSVaR PB zo dňa 27.4.2021, Znaleckým posudkom č. 48/2021 zo dňa 28.9.2021 znalkyne z odvetvia Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia PhDr. L. W., PhD., lustráciami v Sociálnej poisťovni rodičov, v CEPO rodičov, potvrdeniami o príjme rodičov, pripojenými spismi Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14P 18/2019, sp.zn. 12P 22/2020, ORPZ PB č. k. ČVS:ORP-354/1-VYS-PB-2020, ČVS:ORP-335/1- VYS-PB-2020 a ČVS:ORP-26/1-VYS-PB-2020 a zistil nasledovný skutočný stav veci:
8. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14P/18/2019-187 zo dňa 26.6.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.4CoP/8/2020-307 zo dňa 28.5.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.6.2020 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka sa o deti bude starať od nedele 17:00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa do nedele 17:00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa. Otec sa o deti bude starať od nedele 17:00 hod. každého nepárneho kalendárneho týždňa do nedele 17:00 hod. každého párneho kalendárneho týždňa. Zároveň zaviazal otca detí prispievať na výživu mal. M. U., M.. XX.XX.XXXX P.umou 40 € mesačne a na výživu mal. V. U., M.. XX.X.XXXX sumou 30 € mesačne, vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletých. Rodičom uložil výchovné opatrenie v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 10 konzultácií so psychológom na ÚPSVaR Považská Bystrica. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z výsluchu rodičov, zo záverov referátu poradensko- psychologických služieb ÚPSVaR Považská Bystrica, ako aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka je zrejmé, že obe deti majú pozitívny vzťah k obom rodičom, pričom maloletá M. by si priala striedavú osobnú starostlivosť. Maloletá V. ľúbi oboch rodičov a chcela by viac času tráviť u otca. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o mal. deti, deti majú vytvorené vhodné zázemie u matky i u otca, na prostredie u
otca sú zvyknuté, starých rodičov majú radi. Aj napriek tomu, že medzi rodinami rodičov dochádzalo ku konfliktom a sporom, deti sa zatiaľ v konfliktoch jednoznačne nepostavili ani na stranu jedného rodiča, ani na stranu druhého rodiča a v konflikte sa snažili v rámci svojich možností vystupovať neutrálne. Napriek napätej rodinnej situácii a konfliktom rodín matky a otca, zostal vzájomný vzťah mal. detí a otca pozitívny, čo nespochybňovala počas konania ani matka maloletých detí. Dobrý vzťah maloletých detí s otcom bol preukázaný aj správami kolízneho opatrovníka, keď maloleté deti pri jednotlivých sedeniach opakovane prezentovali jednoznačne pozitívny vzťah k otcovi. Najväčším rizikom pre vylúčenie striedavej osobnej starostlivosti bol nedostatok vhodnej vzájomnej komunikácie rodičov a ich širších rodín, ktorý pretrvával aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Aktuálne konflikty (nevhodná komunikácia) medzi rodičmi v danom prípade nediskvalifikuje striedavú osobnú starostlivosť, pričom práve striedavá osobná starostlivosť v stanovených týždňových intervaloch je spôsobilá eliminovať konflikty medzi rodičmi. Konfliktná komunikácia môže byť len v celkom výnimočných prípadoch dôvodom brániacim zvereniu mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti, čo však nie je tento prípad. Je potrebné si uvedomiť, že ak by sa prihliadalo na nefunkčnú komunikáciu rodičov, zväčša by z nej ťažili tí, ktorí ju vyvolali, zvlášť keď sa v konaní javí, že značnú časť konfliktných situácii vyvolala matka. Úlohou súdu v konaní pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti je vždy skúmať dôvody chýbajúcej alebo konfliktnej komunikácie medzi rodičmi a možnosť eventuálnej zmeny v ich postojoch. V danej veci striedavá osobná starostlivosť je možná a je v najlepšom záujme mal. detí. Je nepochybné, že obe mal. deti majú jednoznačne pozitívny vzťah k obom rodičom, pričom mal. M. si priamo priala striedavú osobnú starostlivosť a mal. V. chcela viac času tráviť s otcom oproti poslednej úprave stretávania, podľa ktorej trávila u otca 6 dní zo 14 dní. Uvedenú situáciu nemôžu zmeniť ani individuálne pochybenia rodičov, ktoré nastali v priebehu konania, a to či už vzájomné konflikty, schválnosti, alebo osobné zlyhania v podobe ponechania mal. V. bez dozoru, resp. prezliekanie sa maloletých detí v pánskej šatni. Rovnako skutočnosť, či sa učí v domácnosti otca s deťmi otec, prípadne iný jeho rodinný príslušník, alebo či sa v tejto domácnosti zdržuje dočasne viac osôb, nemôže mať bez ďalšieho vplyv na otázku zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V priebehu konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by otca diskvalifikovali v jeho schopnosti postarať sa riadne o deti. Pri hľadaní najlepšieho záujmu mal. detí je potrebné zohľadniť komplexné posudzovanie záujmov mal. detí v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 5 Zákona o rodine. Vzájomný vzťah otca a mal. detí napriek napätej rodinnej situácii a konfliktom otca a matky zostal pozitívny, samotná matka nespochybnila blízky vzťah otca a mal. detí a tiež to, že deti otca majú rady. Napriek pretrvávajúcim zložitým vzťahom medzi rodičmi a širším príbuzenstvom je samotná komunikácia rodičov aspoň na takej úrovni, že sú schopní zabezpečiť fungovanie striedavej osobnej starostlivosti, aj keď dochádza k vzájomným excesom. Okolnosťou svedčiacou v prospech striedavej osobnej starostlivosti je aj tá skutočnosť, že mal. deti budú vychovávané v prostredí, v ktorom od narodenia vyrastali (v domácnosti matky), pričom u otca budú žiť v domácnosti starých rodičov, ktorú poznajú a je veľmi blízko domácnosti matky, kde budú mať zachovaný okruh svojich priateľov, pričom rodičia nebudú mať problém zabezpečiť dochádzku detí do školy, na krúžky. Z uvedených dôvodov je striedavá osobná starostlivosť v záujme mal. detí, pretože intenzívny výchovný vplyv oboch rodičov, ktorý by sa mal maloletým deťom touto formou výchovy dostať, by mal do značnej miery vyvážiť stratu úplného rodinného prostredia.
9. Zo záverečnej správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 13.4.2021 vypracovanej psychologičkou RPPS Mgr. L. K. vyplýva, že obe maloleté deti majú utvorené pozitívne vzťahové väzby k obom rodičom. Získané výpovede maloletých detí z verbálneho prejavu a z úkonov v projekcií sú vo vzájomnom rozpore. Obe maloleté deti počas rozhovoru vyjadrovali záujem bývať u matky a s otcom sa občasne stretávať. Avšak obe maloleté deti počas hry vyjadrovali túžbu tráviť čas s obomi rodičmi. V dôsledku pretrvávajúceho rodičovského konfliktu, ktorého súčasťou sú aj maloleté deti, je zrejmé, že predovšetkým maloletá M., ktorá vníma konfliktnú situáciu intenzívne, volí nevedomú copingovú stratégiu, ktorej účelom je vymaniť sa z daného konfliktu. Tendencia maloletej M. nekriticky prijímať názory a postoje matky voči otcovi a zvnútorňovať si ich ako svoje vlastné, je motivovaná snahou oslobodiť sa z konfliktu lojality, získať bezpodmienečnú priazeň rodiča a zmierniť tlaky vonkajšieho okolia, ktoré vyžadujú vybrať si medzi rodičmi jedného. Pre maloletú V. predstavuje M. styčný a oporný bod, ktorý je nemenný bez ohľadu na to, či je aktuálne u otca alebo u matky. Na základe toho sa maloletá pridržiava tvrdení staršej sestry. Pre závažné vzájomné obvinenia oboch rodičov a dlhodobo vyhrotených rodičovský konflikt, ktorý výrazne zasahuje intrapsychické prežívanie maloletých detí jednoznačne toho času neodporúča akokoľvek meniť model prebiehajúcej porozvodovej starostlivosti o maloleté deti, a to minimálne do doby vykonania a následného vypracovania záverov zo súdnoznaleckého dokazovania (zameraného na diagnostiku osobnosti rodičov, posúdenie možnej manipulácie, vydierania a trestania
maloletých deti rodičmi), ktoré považuje za nevyhnutné. Zároveň považuje za nevyhnuté, aby deti navštevovali naďalej psychologickú poradňu, za účelom sprevádzania maloletých detí zaťažujúcimi situáciami. Maloletým deťom v priebehu konzultácií bola ponúknutá možnosť pokračovať v poradensko- psychologickom procese, s čím obe súhlasili.
10. Z Uznesenia ORPZ Považská Bystrica, odbor kriminálnej polície č.k. ČVS: ORP 249/1-VYS - PB-2019 zo dňa 8.2.2020 súd zistil, že v tomto konaní bol podaný znalecký posudok č. 30/2019 znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológa detí Doc. Mgr. Art. T. Y., PhD., kde sa okrem iného konštatuje: osobnosť maloletej M. U. je vo vývine, ktorý sa neuroticky štruktúruje v dôsledku asynchrónneho rozvoja emočnej a racionálnej stránky. Emočná komponeta vývinu u nej zaostáva v dôsledku obranného emočného ustrnutia a potláčania spontánneho prežívania. Maloletá je detsky ľahko ovplyvniteľná vzhľadom na emocionálnu závislosť, podriadená autorite a emočnej priazni, po ktorej túži. Koná a rozpráva tak, aby sa vyhla úzkosti a zabezpečila si prijatie a emočné bezpečie, nakoľko tieto sa vo vzťahu k rodičom narušili. Je introvertne orientovaná, zdĺhavejšie sa emočne prispôsobuje danej situácii a okolnostiam. V myslení aj vo vťahovaní je ambivalentnejšia, neistá, vnútorne rozpačitá. Zároveň kontroluje svoje konanie, aby sa vyhla emočným zraneniam a nepriazni. Jej detská spontaneita je v úzadí, potláčaná. Rodinné prostredie maloletej je emočne nepriaznivé, nakoľko sa narušila jej bazálne vzťahová istota v dôsledku nezvládnutého rozchodu jej rodičov, ktorí partnerský konflikt vnášajú do rodičovstva. Vzťahov väzba maloletej je aktuálne neistá, vykazuje známky ambivalencie a narušenie dôvery v oboch rodičov. K matke emočne inklinuje prirodzene viac, vníma jej starostlivosť o seba, necíti sa však ňou dostatočne emočne podporená vo svojich vývinových potrebách a prijatá. Hoci je otcovi viac emočne odcudzená, vníma jeho emočný záujem o seba a schopnosť otca podporiť ju v jej feminínnej identite, ktorú vývinovo potrebuje. Od matky viac vníma jej kontrolu, ktorej sa podrobuje, aby si zabezpečila jej priazeň. Maloletá nie je schopná reprodukovať prežité udalosti s ohľadom na jej vek a osobnostné rysy objektívne správne, najmä vzhľadom na jej emočnú viazanosť na oboch rodičov, ktorých indukované motívy činu preberá, čím u nej vysoko pravdepodobne vznikajú falošné spomienky v súvislosti so skutočnosťou, ktorý rodič jej čo povedal. Kontroluje svoju výpoveď. Jej vierohodnosť ovplyvňuje jej vysoká emočná aj kognitívna ambivalencia, ovplyvniteľnosť a najmä snaha, vyhnúť sa akejkoľvek úzkosti, neistote, emočného odmietnutia, prípadne nepriazne. Koná tak, aby si zachovala náklonnosť matky. Objektívne vie posúdiť udalosť, ktorá je spojená so senzomotorickým aktom (fyzickým kontaktom s objektom) a jej vôľovým konaním, t. j. skutočnosť, ako popisuje jav, že bola v čase činu na kolenách. Konanie páchateľa zanechalo vo vývine maloletej negatívne zmeny, a síce jej fixovanú obrannú stratégiu potláčať svoje prežívanie v prítomnosti oboch rodičov, aby sa tým vyhla možnej úzkosti a emočnému smútku z nevôle a emočnej nepriazni matky pri náklonnosti voči otcovi. Ide o emočnú disociáciu, t. j. potláčanie spontánnych prejavov a prežívanie v prítomnosti matky voči otcovi. Hoci po fyzickej stránke z dlhodobého hľadiska negatívne zmeny nie sú prítomné, psychické následky takejto obrannej fixácie budú mať za následok jej vývinovú disharmóniu a neisté chápanie vlastného ženského sebapoňatia a narušenú sebaúctu, ktorá sa zjaví v jej budúcom partnerstve. V danom veku maloletá nie je schopná účinne čeliť emočnému negatívnemu tlaku, ktorý cíti z nefunkčnej rodičovskej komunikácie po rozvode, najmä kontrole zo strany matky. Toto chápe ako násilie voči svojim prirodzeným potrebám. Fyzicky nie je natoľko zdatná, aby funkčne čelila akémukoľvek fyzickému násiliu. Jej obranné mechanizmy sú aktuálne cyklené v situácii stretnutia s oboma rodičmi dochádza k popieraniu prežívania, na racionálnej úrovni kontroluje svoje prejavy voči otcovi pred matkou a vyhýba sa im. Ide o rizikovú konšteláciu pre jej psychosociálny vývin, ktorého integrita sa matkiným postojom narúša.
11. Uznesením ORPZ PB č.k. ČVS:ORP-335/1-VYS-PB-2020 zo dňa 31.7.2020 bolo trestné oznámenie matky voči starej matke zo strany otca vo veci podozrenia zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby odmietnuté.
12. Uznesením ORPZ PB č.k. ČVS:ORP-26/1-VYS-PB-2020 zo dňa 14.2.2020 bolo trestné oznámenie matky voči otcovi vo veci podozrenia zo zločinu opustenia dieťaťa odmietnuté.
13. Znalkyňa odboru klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí, poradenská psychológia PhDr. L. W., PhD. v znaleckom posudku č. 48/2021 zo dňa 28.9.2021 zhodnotil celkový psychosociálny vývin matky a otca, charakterové rysy osobnosti rodičov detí a maloletých detí, pričom uviedla, že matka je slabšie integrovaná, s nezrelšou, labilnejšou emotivitou; zvýšená potreba pozornosti, ocenenia a uznania, silnejšie pudové založenie, tendencia k nadmerne pozitívnej sebaprezentácii až k lži. Veková identita narušená, osobnostná nezrelosť (obracanie sa do minulosti), znížená schopnosť
riešiť súčasné životné problémy. Má tendenciu k zhoršovaniu kvality percepcie. Prítomné sú známky adaptačných ťažkostí, hlavne pocity nedostačivosti a neadekvátnosti, kompenzované výraznejšou direktivitou. Usiluje sa odvádzať svoju pozornosť od určitých nevyriešených osobných problémov, odsúva vnútorné stiesňujúce napätie. Jej sebahodnotenie je vysoké (pokladá sa za milú, ústretovú, nenáročnú, spoločenskú, úprimnú, dobrá matka a partnerka; chcela by byť trpezlivejšia). Rodičovské výchovné postoje matky sú porovnateľné s otcom. Jej vzťah s deťmi je pozitívny. Rovnako ako otec, chce byť s deťmi kamarátska a solidárna a vychovávať deti bez podráždenosti a vyhýbania sa komunikácii s nimi. Na rozdiel od otca odmieta aj niektoré ďalšie výchovné tendencie ako lámanie vôle dieťaťa, potláčanie sexuality a zasahovanie do života dieťaťa. Osobnostná štruktúra otca je skôr simplexná, s nezrelou, plochejšou emotivitou a mnohými ambivalenciami, osobnostná nezrelosť (znížená pripravenosť na riešenie aktuálnych životných úloh). Je extrovertný a dominantný, aktuálne možno konštatovať prevahu skôr feminijných (ženských) charakteristík ako silná osobnostná dynamika, nerozhodnosť, neurčitosť, osobná a partnerská neistota, zvýšená potreba náklonnosti a príjemnej komunikačnej výmeny, naivita, skrytá hystéria, úzkostlivosť. Známky porúch myslenia nezistené. Jeho sebahodnotenie je pozitívne (myslí si, že je nekonfliktný, tolerantný a rozvážny); chcel by byť trpezlivejší. Vníma narušenie kontaktu a komunikácie, sebaistotu a brachiálnu agresivitu u ženského princípu, prežíva miernu nadradenosť mužského fenoménu nad ženským a súčasne bezmocnosť u mužského princípu. K obidvom svojim deťom má pozitívny vzťah (najšťastnejší bol, keď sa mu narodili dcéry, teší ho, že sú šikovné, najviac si praje, aby boli šťastné), možno však uňho konštatovať „slabé“ rodičovstvo (deti do svojho rodinného konceptu nezahrnul). Rodičovské výchovné postoje otca sú porovnateľné s matkou. Rovnako ako matka chce byť s deťmi kamarátsky a solidárny, vychovávať deti bez podráždenosti a vyhýbania sa komunikácii s nimi. Na rozdiel od matky má tendenciu prejavovať deťom nadmernú starostlivosť a neodmieta byť rodičom/mužom v domácnosti. U mal. M. boli zistené isté známky neurotického prežívania a subdepresívneho ladenia ako neistota, strata záujmu o okolité dianie, znížená schopnosť/odvaha využívať životné príležitosti, pocity nudy, nechutenstvo. Mal. V. - najväčšiu radosť má z hračiek (plyšáky), najviac sa bojí strašidelnej rozprávky. Túžba po blízkosti zvierať svedčí o nedostatočnej citovej saturácii najbližšími osobami (rodičmi). U rodičov mal. detí sa nejedná o priekazné znaky (symptómy) duševnej choroby alebo poruchy (patologické rysy osobnosti). Boli u nich zistené náznaky/známky psychických problémov, čo sa stáva bežne v normálnej populácii. U matky boli zistené známky adaptačných ťažkostí, hlavne pocity nedostačivosti a neadekvátnosti, v prejavoch kompenzované výraznejšou direktivitou. U otca boli zistené náznaky anakastickej poruchy osobnosti, prejavujúce sa v správaní ako prílišná opatrnosť, sklon k perfekcionizmu a striktnosti. Obaja rodičia sú schopní zabezpečovať starostlivosť o deti. Mal. M. má k svojim rodičom porovnateľne pozitívny vzťah. Vyjadrila intenzívny, určujúci vzťah k ocovi ako osobnému identifikačnému vzoru, v rámci rodiny naznačila väčšiu blízkosť s mamou. Cíti sa pozitívne prijímaná v rodine ako dobrá a pekná; pri mame sa cíti slabá. Mamu opisuje ako smejúcu sa, otca ako kričiaceho. Sestru vníma ako milú, ale chcela by, aby sestra nerobila zle. Vníma rozdielnosť pováh členov jadrovej a širšej rodiny. K starým rodičom zo strany otca má nevýrazne pozitívny vzťah (porovnateľný s jej vzťahom k rodičom matky). Mal. V. má k svojim rodičom porovnateľne pozitívny (intenzívny, určujúci) vzťah, s istou preferenciou matky. V prežívaní maloletej je silná túžba po tom, aby boli rodičia znova spolu. Mamu vníma ako najdôležitejšiu osobu v rodine. Vníma podobnosť svojej povahy s povahami starých rodičov zo strany otca. K staršej sestre má pozitívny vzťah. Uvádzala, že sa spolu dobre hrajú. K starým rodičom zo strany otca má nevýrazný pozitívny vzťah (porovnateľný s jej vzťahom k rodičom matky). Mal. deti nevyjadrili negatívny vzťah k rodičom, ani k príbuzným. Mal. deti sú schopné na úrovni svojho veku a psychického vývinu prejaviť svoj názor na výchovné prostredie svojich rodičov, resp. sú schopné sa vyjadriť k striedavej starostlivosti, pretože už dlhšiu dobu sú u svojich rodičov striedavo v týždňových intervaloch. Mal. deti sa v čase psychologického vyšetrenia prejavovali ako skôr tiché, utiahnuté, neisté, a to tak v prítomnosti rodičov ako aj v ich neprítomnosti. K obidvom rodičom prejavovali porovnateľný nevýrazný príklon. Nebolo zistené, že by deti mali strach povedať niečo otvorene pred svojimi rodičmi, skôr sa možno domnievať, že ich spontaneita je dlhšiu dobu zablokovaná vplyvom zachytávania otvorených aj skrytých disharmónií až antagonizmov medzi rodičmi. Psychologickým vyšetrením rodičov nebolo zistené, že by rodičia mal. detí mali manipulačné tendencie smerom k deťom. Psychologickým vyšetrením mal. deti nebolo zistené, že by boli rodičmi alebo tretími osobami manipulované vo vzťahu k svojim rodičom. Je pravdepodobné, že vo svojich názoroch sú mal. deti ovplyvňované vo vzťahu k druhému rodičov, a to tak vo výchovnom prostredí matky (mal. M. preberá matkinu rétoriku, že by mala bývať u mamy a k otcovi chodiť, keď by maloletá chcela), ako aj otca (otcova matka podľa mal. M. hovorí, že by deti mali byť zverené otcovi a k matke chodiť). U mal. detí neboli zistené zjavné tendencie k vedomému klamstvu, vymýšľaniu si alebo zveličovaniu skutočností. Mal. deti sú však vo svojom veku ľahko ovplyvniteľné
a vo výchovnom prostredí svojich rodičov môžu intuitívne a sebazáchovne produkovať vyjadrenia, o ktorých sa domnievajú, že ich rodičia „chcú počuť“. Mal. M. sa vyjadrila, že by mali byť s mladšou sestrou u matky a k otcovi chodiť, keď ona/maloletá bude chcieť; lebo keď sú u otca, chodia málo von, sedia v detskej izbe. Tiež povedala, že mama jej dokáže lepšie vysvetliť učivo. Mamu opisuje ako veselú (smejúcu sa), otca ako nahnevaného (kričiaceho). Mal. V. vyjadrila túžbu po tom, aby boli rodičia znovu spolu. Ešte nedokáže pochopiť a hodnotiť striedavú starostlivosť, dokáže vyjadriť svoje pocity. Vzťah s otcom pociťuje ambivalentne (niekedy dobrý, niekedy zlý; zlý vtedy, keď sa otec nahnevá, že sa bijú s M. a že nepôjdu nikam von). Maloletá preferuje svoju matku, ktorú vníma ako najdôležitejšiu osobu v rodine. Psychologickým vyšetrením nebolo zistené, že by psychický stav mal. detí bol negatívne ovplyvnený vedome nevhodným správaním niektorého z rodičov. U mal. M. boli zistené isté známky neurotického prežívania a subdepresívneho ladenia ako neistota, strata záujmu o okolité dianie, znížená schopnosť/odvaha využívať životné príležitosti, pocity nudy, nechutenstvo. Uvedené možno pripísať zachytávaniu vzťahových disharmónií medzi rodičmi, snahou lojalizovať s rodičmi, hlavne s matkou, čo presahuje zvládacie mechanizmy detskej psychiky. Mal. deti nevyjadrili problém s dlhodobejším odlúčením od niektorého z rodičov. Mal. deti vnímajú pozitívne prítomnosť starých rodičov zo strany otca v otcovom výchovnom prostredí. Obidve mal. deti sa vyjadrili, že im je s týmito starými rodičmi dobre. Mal. M. spontánne povedala, že u otca nemôžu ísť von (sú len v detskej izbe), čo sčasti poprela tým, že povedala, že s otcom sa najradšej bicykluje (ide jednoznačne o outdoorovú aktivitu). Pokiaľ v rámci osobnej starostlivosti ide o krátkodobé a sporadické zastúpenie niektorého z rodičov inou osobu z najbližšej širšej rodiny toho-ktorého rodiča (ako v tomto prípade matkou otca), takéto zastúpenie je možné akceptovať ako prirodzené. Neakceptovateľné by bolo pravidelné a dlhodobé suplovanie otca jeho matkou. Rodičia aktuálne nie sú schopní spolu konštruktívne komunikovať ohľadom mal. detí. Už dlhšiu dobu prebieha striedavá osobná starostlivosť, teda rodičia sú evidentne schopní ju realizovať. Predpoklady rodičov pre výchovu detí vzhľadom na ich ďalší vývin sú porovnateľné. Jednoznačným pozitívom navrhovaného modelu je porovnateľná možnosť oboch rodičov starať sa o spoločné maloleté deti, vytvárať si s nimi blízky citový vzťah a venovať sa im (pomáhať im v učení, rozvíjať ich záujmy a zručnosti). Napriek niektorým vyjadreným negatívam zo strany mal. M. (že sú spolu s mladšou sestrou menej vonku, pokiaľ sú u otca v porovnaní s časom, keď sú u matky), neboli u mal. detí zistené výhrady voči prebiehajúcemu modelu starostlivosti rodičov o deti. Mal. V. si praje, aby rodičia boli znova spolu. V dôsledku prebiehajúcej striedavej osobnej starostlivosti nie je ohrozené zdravie, duševný a morálny vývoj maloletých detí. Isté známky neurotického prežívania a subdepresívneho ladenia u mal. M. sú pravdepodobne dôsledkom zachytávaných rodičovských disharmónií a matkinej nespokojnosti s týmto modelom starostlivosti rodičov o deti, čo mal. citlivo vníma a z lojality k matke na verbálnej úrovni môže kopírovať jej názory (čo obyčajne vedie k destabilizácii psychiky). Pokiaľ by rodičia prekonali vzájomné negatívne nastavenie (kritickosť, prisudzovanie viny za zhoršenie manželského vzťahu výlučne druhému rodičov atď.), zverenie tomu-ktorému rodičovi by nemuselo byť maloletým deťom na ujmu. Pokiaľ by boli deti zverené niektorému z rodičov, možno odporúčať bežný model stretávania sa mal. detí s rodičom, ktorému by neboli zverené do výlučnej starostlivosti, a to každý druhý celý víkend, cez prázdniny, sviatky a voľná porovnateľne. Prítomnosť tretej osoby nie je potrebná, naopak (za súčasného antagonistického nastavenia rodičov) bola by kontraproduktívna. Vzťahové disharmónie až animozity medzi rodičmi mal. detí sú prekážkou konštruktívneho fungovania akejkoľvek úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom po rozchode rodičov, komplikujú až deformujú zdravý psychický vývin mal. detí. Dôsledkom narušených vzťahov medzi rodičmi je zistené neurotické prežívanie a subdepresivita u mal. M.. Pokiaľ by negatívne nastavenie medzi rodičmi pokračovalo, možno sa obávať aj vážnejších narušení detskej psychiky. Obidvaja rodičia mal. detí by preto mali urýchlene (na základe výchovného opatrenia) absolvovať minimálne pol roka trvajúci intenzívny kurz rodičovskej terapie a poradenstva so silnou individuálnou zložkou (kurz zodpovedného rodičovstva).
14. Matka po vykonanom znaleckom dokazovaní zotrvala na svojom návrhu. Prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že striedavá osobná starostlivosť v danom prípade nie je v záujme mal. detí. Znalkyňa sa nevyjadrila, že by striedavá osobná starostlivosť bola v záujme detí. Síce znalkyňa konštatuje, že obaja rodičia majú pozitívny vzťah k deťom a porovnateľný prístup, teda matka chce byť rovnako ako otec kamarátska, avšak na rozdiel od otca odmieta lámanie vôle detí, potláčanie sexuality. Otec ma taktiež kamarátky prístup, avšak prejavuje sa nadmernou starostlivosťou, zasahovaním do života detí, kontrolovaním detí, berie im mobilný telefón a má tendenciu lámať vôľu detí. Mala za to, že zo znaleckého posudku je dôležité práve hodnotenie osobnosti rodičov. U otca je konštatovaná porucha osobnosti a náznaky anankastickej poruchy. Túto poruchu si naštudovala cez Google, kde zistila, že táto porucha bola zadefinovaná ako kompulzívno - obsedantná porucha osobnosti. Aj stará matka
trpí psychiatrickou poruchou a táto permanentne supluje starostlivosť otca. Tiež poukázala na zistenie znalkyne, kde u otca bola zistená nerozhodnosť, skrytá hystéria, úzkosti, sklon k perfekcionizmu. Stará matka vodí deti do školy, perie im, žehlí, varí, chystá raňajky, teda poskytuje základnú starostlivosť o deti. Vyjadrenia detí sú v priebehu konania konzistentné, jednoznačne sa vyjadrili, že chcú byť s matkou. Vyjadrili sa tak aj na zvukovej nahrávke, ktorá bola vykonaná ako dôkaz v tomto konaní. M. verbalizovala, že chce mať detskú izbu, čo znalkyňa vyhodnotila ako materializmus. Takto to však netreba vnímať, skôr že M. chce pokojné prostredie. Nesúhlasí s tým, že by bola u rodičov potrebná psychoterapia, deti nevedia pochopiť, čo je zmyslom striedavej osobnej starostlivosti. Treba zobrať do úvahy aj za akých podmienok boli deti v rozvodovom konaní zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Spočiatku v apríli, máji kolízny opatrovník konštatoval, že deti nie sú ohrozené ešte v čase, keď deti boli u matky, keď vo veci nebolo rozhodnuté. O pár týždňov však kolízny opatrovník mal potrebu analyzovať potreby detí a zrazu vyvstal názor, že je vhodná pre ne striedavá osobná starostlivosť. Nie je jasné, prečo vtedy nebolo vykonané znalecké dokazovanie. Znalkyňa len pokračovala v tom, že deti sú 2,5 roka v striedavej osobnej starostlivosti. Nebrala do úvahy, že medzi rodičmi sú konflikty a aké následky priniesla striedavá osobná starostlivosť na psychike detí. Neexistuje dôvod, prečo by sa deti nemali zveriť matke a takýmto spôsobom vyskúšať, či práve takáto forma starostlivosti nebude v prospech detí, či sa deti neupokoja. U otca boli zistené indície psychickej poruchy, pričom otec napriek tomu, že rodičia majú vysporiadané BSM a bol vyplatený, si nezabezpečil vlastné bývanie a takýmto spôsobom neukázal, že sa vie sám o deti postarať. Javí ako neštandardné, že otec s deťmi zaspáva v detskej izbe, veď deti chodia spať skôr ako rodičia. Znalkyňa síce skonštatovala, že rodičia sú schopní realizovať striedavú osobnú starostlivosť, ale nikto sa nedíva, čo toto robí s deťmi. Právna zástupkyňa matky ďalej uviedla, že striedavá osobná starostlivosť vo všeobecnosti nie je vhodná pre deti a s odstupom času od jej zavedenia je zjavné, aké následky táto na deťoch prináša. Mala za to, že terapia rodičom nepomôže. Deti sú pod obrovskou záťažou z dôvodu zlej komunikácie rodičov. Poukázala na duševnú poruchu, ktorú skonštatovala u otca znalkyňa v znaleckom posudku s tým, že túto by mal preskúmať psychiater, či táto nebude mať vplyv na riadny vývoj detí. S poukazom na uvedené trvala na tom, aby deti boli zverené do starostlivosti matky. Mala za to, že nie sú splnené podmienky pre ponechanie detí v striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko táto nezabezpečí ich potreby lepšie, než ich zverenie matke.
15. Matka uviedla, že nevidí prínos v odbornej pomoci, nakoľko im nepomohla ani predchádzajúca psychologická pomoc napriek tomu, že ju zrealizovali. Otec detí jej v SMS napíše „ahoj“, ale keď sa stretnú osobne, tak ju nepozdraví, pozdraví len deti. Čo sa týka odovzdávania detí, toto vybavujú vždy vecne. Nevie, prečo si otec myslí, že by mohli mať medzi sebou kamarátky vzťah. Myslí si, že majú vybavovať záležitosti len vecne. Nemôže mu predsa povedať s radosťou „ahoj, super, že ťa vidím“, keď to nie je pravda ani z jeho strany ani z jej.
16. Otec sa prostredníctvom právneho zástupcu stotožnil so závermi znaleckého posudku s tým, že realizáciou striedavej osobnej starostlivosti deti nie sú ohrozené na svojom duševnom, morálnom vývoji. Pokiaľ M. prezentovala, že chce byť u matky, v tomto smere poukázal na závery znaleckého posudku, kde znalkyňa konštatuje, že tieto názory preberá od matky. Tiež deti vnímajú prítomnosť starých rodičov veľmi pozitívne. Čo sa týka bytovej otázky, otec túto aktuálne rieši. Otec súhlasí s nariadeným výchovného opatrenia a rovnako má za to, že je to potrebné v záujem mal. detí. Čo sa týka psychických problémov M., tieto vyplývajú zo vzťahovej disharmónie rodičov ako to konštatovala znalkyňa. Mal za to, že realizácia striedavej osobnej starostlivosti je v záujme mal. detí.
17. Ďalej otec uviedol, že je pravdou, že býva s rodičmi v spoločnej domácnosti. Je to však z dôvodu, že on po rozvode nemal kam ísť. Manželke nechal 3-izbový byt, celý čas ho splácal splátkami po 120 Eur, a to dokonca ešte rok po I. stupňovom rozvodovom rozsudku až dokedy sa tento nevrátil z odvolacieho súdu. Len čo bol vyplatený z BSM získal stavebný pozemok od svojho otca. Už má nakúpený materiál a ide stavať 4-izbový dom, kde bude mať každá dcéra samostatnú izbu. Poprel, že by starostlivosť o deti suplovala jeho matka. Stará sa o všetko sám, všetko zabezpečuje, deťom sa venuje, vedie ich k športovým aktivitám, deti aj trénoval. Viedol ich k angličtine, avšak všetko to padlo, lebo to bývalá manželka bojkotovala. Čo sa týka spomínaného prania, je normálne, keď jeho matka perie svoje veci, pričom operie aj jeho veci a veci detí. Inak s deťmi chodí na dovolenky, do aquaparkov, na výlety, do Viedne. Majú spolu vytvorený krásny vzťah, venuje sa im. Sú zarážajúce tvrdenia matky, keď ešte žili spolu a pre pracovné povinnosti bolo potrebné deti dať k babke, tak vždy ich doniesla k jeho rodičom. Súhlasí s výchovným opatrením, nestotožňuje sa s tvrdením právnej zástupkyne matky, že rozvedení rodiča nemôžu spolu riadne komunikovať. Myslí si, že aj bývalí manželia môžu spolu pekne komunikovať.
Bol by ochotný pre deti na všetko zabudnúť, aj to, že manželka dala na neho trestné oznámenie pre sexuálne obťažovanie. Pre dobro detí by chcel s bývalou manželkou pekne komunikovať.
18. Kolízny opatrovník sa stotožnil so závermi znaleckého posudku. Uviedol, že obaja rodičia sú schopní starať sa o deti, majú vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu. Rovnako vníma aj urgentnú potrebu pomoci rodine, aby rodičia vedeli zvládnuť napäté vzťahy najmä s ohľadom na mal. deti. Doporučil uložiť výchovné opatrenie rodičom, a to prostredníctvom CDR podľa miestnej príslušnosti teda v Púchove, avšak vzhľadom na náročnosť situácie mal za to, že by bolo vhodnejšia pomoc subjektu CDR TENENET o.z., ktorý disponuje väčším spektrom odborníkov, psychológov, psychoterapeutov, ktorí by mohli spolupracovať tak s rodičmi ako aj s deťmi. Výchovné opatrenie doporučil uložiť tak rodičom ako aj deťom, nakoľko rodinu vníma ako celok. Treba pracovať tak s rodičmi ako aj s deťmi, pričom s deťmi nie v tom zmysle, že by ich bolo teba diagnostikovať alebo vypočúvať ich názory, ale skôr im poskytnúť terapeutickú pomoc. Pokiaľ sa týka vyjadrení právnej zástupkyne matky, resp. k jej invektív smerom k úradu práce, poukázala na to, že kolízny opatrovník sa venuje rodine od r. 2019 a skutočne vyvinul enormnú pozornosť na riešenie problémov v rodine. Vnímal veľkú zaťaženosť detí konfliktami rodičov, preto vytvorili multidisciplinárny tím odborníkov, v ktorom bol zúčastnený kolízny opatrovník, dvaja psychológovia, koordinátor prevencie, aj vedúca oddelenia PhDr. T.. Všetci mali spoločnú snahu o zastabilizovanie rodiny. Matka však opakovane odmietla spoluprácu s úradom. Tiež jej ponúkali možnosť spolupráce s akreditovaným strediskom Familiam, o.z., avšak aj toto odmietla. Tiež chceli zorganizovať prípadovú konferenciu aj so širšou rodinou, čo matka taktiež odmietla. Čo sa týka spolupráce s Referátom úradu práce, odmietol tvrdenie matky, že by kolízny opatrovník zmaril vykonanie výchovného opatrenia, práve naopak vykonal všetko pre to, aby bolo zrealizované. Pokiaľ psychológ po zrealizovaní výchovného opatrenia skonštatoval, že toto nesplnilo svoj účel, bolo to z dôvodu, že matka odmietla rešpektovať všetky uzatvorené čiastkové dohody, čo vyplýva zo záverečnej správy psychológa. Vždy teda neúspechy narážali na nespoluprácu matky. Jednoznačne rodina potrebuje odbornú pomoc. Na deti je vyvíjaný tlak, aby sa vyjadrovali tak, ako chce matka, čo ich zaťažuje. Rodičov upozornili, že deti nemajú možnosť ventilácie tak, ako dospelí. Deti musia mať vytvorenú možnosť, ako vyjadriť svoj názor, čo ich trápi, aby mali možnosť tieto zaťažujúce situácie ventilovať. Na deti sú prenášané nastavenia matky. Ohľadom nespolupráce matky poukázal na správu p. K. z 22. 7. 2020, kde sa konštatuje, že rodičia pristupovali k riešenia ich problémov rozdielne. Otec bol prístupný k dohode, k riešeniu problémov pristupoval asertívnym spôsobom, niekedy až submisívnym. Bol ochotný ustúpiť od svojich požiadaviek. Matka spočiatku súhlasila, avšak neskôr odmietla dohodu a trvala na riešení, ktoré ona navrhla. Doporučil súdu, aby bol zachovaný model striedavej osobnej starostlivosti, ktorý je v danom prípade najvhodnejším modelom v starostlivosti rodičov o deti. Deti sú zaťažené konfliktami rodičov, a preto je potrebné uložiť výchovné opatrenie rodičom aj deťom, a to spoluprácu s akreditovaným strediskom CDR TENENET, a to v rozsahu 50 hodín. Po konzultácii s týmto strediskom je vhodnejšie uložiť spoluprácu priamo v konkrétnom rozsahu hodín a nie na polročné obdobie, nakoľko vzhľadom na túto pandemickú situáciu sa môže tento časový interval natiahnuť.
19. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 28 odsek 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
23. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
24. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom, resp. jej návrh na zmenu striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky nie je dôvodný.
25. Prvom rade súd konštatuje, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výkone rodičovských práv je zmena pomerov. Je zrejmé, že nejde o akúkoľvek zmenu pomerov a tiež nemôže byť nová úprava akousi revíziou pôvodného rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv opätovným prehodnocovaním tých istých dôkazov.
26. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14P/18/2019-187 zo dňa 26.6.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.4CoP/8/2020-307 zo dňa 28.5.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.6.2020, ktorým boli zároveň maloleté deti V. J. M. zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Pri rozhodovaní sa súd nepochybne zaoberal skúmaním toho, či je úprava práv a povinností rodičov k deťom vo forme striedavej osobnej starostlivosti v súlade so záujmom maloletých a nepochybne, keďže takýmto spôsobom rozhodol dospel k záveru, že obaja rodičia majú vhodné osobnostné predpoklady pre výchovu mal. detí a tiež, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre ich výchovu. Rozhodujúce preto v tomto konaní bolo posúdenie, či od ostatnej úpravy rodičovských práv a povinnosti uvedeným rozsudkom súdu došlo k zmene pomerov tak, ako túto predpokladá Zákon o rodine v ustanovení § 26. Z citovaného ustanovenia § 26 Zákona o rodine je zrejmé, že k zmene rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohody o výkone rodičovských práv a povinností môže dôjsť v prípade ak sa zmenia pomery, pričom z judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky spis. značka IVUS 14/2000 z 09.03.2000) je zrejmé, že pre zmenu rozhodnutia sa vyžaduje zmena podstatná a závažná. Ide teda o zmenu v takých skutočnostiach, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností. Dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmeny pomerov vo všetkých jej aspektoch.
27. Matka svoj návrh odôvodňovala skutočnosťou, že situácia na strane detí sa od posledného rozhodnutia súdu zásadne zmenila, keď deti odmietajú chodiť do domácnosti otca, prosia ju, aby sa zrušila striedavá osobná starostlivosť, týždeň plačú, keď majú ísť k otcovi a starým rodičom, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, sú tam zosmiešňované, odvrhované. Otec celú starostlivosť o deti presunul na starú matku, ku ktorej majú deti veľmi zlý vzťah. Tvrdila, že otec (aj stará matka) deti neprimerane trestá, na matku je vulgárny, agresívny, otec sa deťom nevenuje, nemá v domácnosti vhodné prostredie pre výchovu detí, tieto zanedbáva, deti musia podliehať psychickému násiliu otca a jeho rodiny. Otec v konaní poprel všetky tvrdenia matky, naopak tvrdil, že deti sú u neho spokojné, má s nimi vytvorený krásny vzťah, avšak matka ich ovplyvňuje a tieto preberajú jej názory. Vzhľadom na tieto závažné tvrdenia rodičov, súd považoval (aj vzhľadom na odporúčanie psychológa RPPS a kolízneho opatrovníka) za potrebné vykonať znalecké dokazovanie zamerané na diagnostiku osobnosti rodičov, posúdenie možnej manipulácie, vydierania a trestania maloletých detí rodičmi. Vychádzajúc zo znaleckého posudku znalkyne z odboru klinická psychológia dospelých, klinická psychológia detí PhDr. L. W., PhD. ako aj z ostatného dokazovania, najmä zo záverečnej správy psychologičky RPPS Mgr. L. K., šetrenia kolízneho opatrovníka, mal súd za preukázané, že deti majú vytvorený pozitívny vzťah k obom rodičom a obe deti vyjadrujú túžbu tráviť čas s oboma rodičmi. Zo znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia majú porovnateľné výchovné postoje s určitými odlišnosťami, avšak obaja rodičia sú schopní zabezpečovať starostlivosť o deti. U rodičov neboli zistené manipulačné tendencie smerom k deťom, a to ani zo strany ostatných príbuzných. Znalkyňa jednoznačne skonštatovala, že deti sú schopné sa vyjadriť k striedavej starostlivosti. U mal. M. neboli zistené výhrady k prebiehajúcej striedavej osobnej starostlivosti, mal. V. si praje, aby rodičia boli znova spolu. Tiež znalkyňa uzavrela, že prebiehajúca striedavá osobná starostlivosť neohrozuje zdravý duševný a morálny vývoj mal. detí. Z uvedeného
je zrejmé, že neboli preukázané tvrdenia matky, ktorými odôvodňovala nevyhnutnú potrebu zmeny pôvodného rozhodnutia (túžba detí bývať len s matkou, odmietanie chodiť k otcovi, nevhodné prostredie u otca, zanedbávanie a psychické násilie zo strany otca). Rovnako bolo vyvrátené aj tvrdenie matky o nepriaznivom vplyve príbuzných otca (najmä starej matky) na deti. Naopak, deti majú k obom starým rodičom pozitívny vzťah, mal. V. sa dokonca povahovo stotožnila s povahami starých rodičov zo strany otca. Tiež nebolo preukázané, že by otec presúval celú starostlivosť o deti na svoju matku. Nepochybne sa otec deťom venuje, pomáha im pri štúdiu, trávia spolu voľný čas, vedie ich k športových aktivitám, chodia spolu na výlety. Je pochopiteľné a prirodzené, že za situácie keď otec po rozvode zdieľa spoločnú domácnosť so svojimi rodičmi, že títo pokrývajú niektoré bežné činnosti v domácnosti (stará matka operie veci, pripraví jedlo a pod.). V žiadnom prípade však nemožno hovoriť o tom, že by otec presunul celú starostlivosť o deti na svoju matku. Pokiaľ právna zástupkyňa matky poukazovala na konštatovanie znalkyne, že u otca bol zistené náznaky anankastickej poruchy osobnosti (prejavujúce sa prílišnou opatrnosťou, sklonom k perfekcionizmu, striktnosti), a preto žiadala preskúmať duševný stav otca znalcom z odboru psychiatrie, súd tento dôkaz ako nedôvodný nevykonal. Vychádzajúc zo znaleckého posudku totiž znalkyňa jednoznačne uzavrela, že žiaden z rodičov netrpí symptómami duševnej poruchy alebo patologickými rysmi osobnosti. Napokon u oboch skonštatovala náznaky psychických problémov, čo sa však stáva bežne v normálnej populácii. Návrh na vykonanie takéhoto dokazovania súd preto považoval zo strany právnej zástupkyne matky za účelový a nepochopiteľný za situácie, keď aj u matky boli rovnako zistené známky psychickej poruchy - adaptačných ťažkostí a neadekvátnosti, v prejavoch kompenzované výraznejšou direktivitou. Súd však opätovne konštatuje, že žiaden z rodičov netrpí symptómami duševnej poruchy a jedná sa o bežné v populácii sa vyskytujúce psychické problémy. Znalkyňa tiež poukázala na prínos striedavej osobnej starostlivosti v danom prípade, keď rodičia majú porovnateľnú možnosť vychovávať deti, vytvárať si s nimi blízky vzťah, venovať sa im, budovať ich zručnosti. Zverenie tomu - ktorému rodičovi pripustila bez ujmy maloletým deťom len za podmienky, ak by rodičia prekonali vzájomné negatívne nastavenie (kritickosť, prisudzovanie viny za zhoršenie manželského vzťahu výlučne druhému rodičovi atď.). S poukazom na uvedené, keďže neboli splnené hmotnoprávne podmienky na zmenu rozhodnutia vyžadované § 26 Zákona o rodine, súd návrh matky v celom rozsahu zamietol.
28. Napokon súd udáva, že tak ako skonštatoval krajský súd vo svojom pôvodnom rozsudku, aktuálne konflikty (nevhodná komunikácia) medzi rodičmi v danom prípade nediskvalifikujú striedavú osobnú starostlivosť, pričom práve striedavá osobná starostlivosť v stanovených týždňových intervaloch je spôsobilá eliminovať konflikty medzi rodičmi. Konfliktná komunikácia môže byť len v celkom výnimočných prípadoch dôvodom brániacim zvereniu mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti, čo však nie je tento prípad. Je potrebné si uvedomiť, že ak by sa prihliadalo na nefunkčnú komunikáciu rodičov, zväčša by z nej ťažili tí, ktorí ju vyvolali, zvlášť keď sa aj v tomto konaní súdu javí, že značnú časť konfliktných situácií vyvolala matka.
29. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
30. Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
31. Podľa § 37 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti
podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
32. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
33. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
34. Systém výchovných opatrení v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine je vybudovaný systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa ukázalo najmä využitie uloženia povinnosti odborného poradenstva v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého alebo dieťaťu. Hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Toto poradenstvo vykonávajú aj psychologické centrá, ktoré sú zriadené pri orgánoch sociálno-právnej ochrany detí. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov dieťaťu alebo obom rodičom a dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno-právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča resp. oboch rodičov resp. zmena postoja maloletého dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami, ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu jednotlivých opatrení. Pri povinnosti podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa, ktorú vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo resp. odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia príp. v predlžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý môžu nariadiť iné opatrenie.
35. Súd, vzhľadom na vyššie uvedené ako aj s poukazom na odporúčania znalca, považoval za nevyhnutné, aby rodičia ako aj deti absolvovali psychologickú pomoc, a preto im zároveň nariadil v zmysle § 37 ods. 2 psím. d) ZoR výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom akreditovaného strediska TENENET, o.z., a to v rozsahu 50 konzultácií v intervaloch, termínoch a na mieste podľa určenia daného subjektu, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Kurz rodičovskej terapie by mal byť zameraný v zmysle znaleckého posudku na nasledovné ciele: - prijať svoj diel zodpovednosti za vznik, kvalitu a rozpad manželského vzťahu s druhým rodičom, ktorého si na začiatku vzťahu slobodne sami vybrali a navzájom si odpustiť; vnútorne sa zriecť pomsty a nereálnych nádejí a čestne sa po všetkých stránkach (vrátane materiálnej) vysporiadať so zaniknutým manželským zväzkom; oživovať v spomienkach pozitívne témy spoločného rodinného života, čo u mal. detí posilní ich osobnú a rodinnú identitu a integritu; uznať, že druhý rodič má rovnakú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o spoločné mal. deti; uznať, že druhý rodič je ich spoločným deťom dobrým rodičom a robí, čo je v
jeho silách; obnoviť vzájomnú komunikáciu (a snažiť sa o konštruktivitu v komunikácii) v záujme mal. detí; napriek všetkému, čo obidvoch v manželskom vzťahu a po jeho skončení sklamalo a zranilo, neodvrátiť sa vnútorne od druhého rodiča mal. detí, nevypovedať rodičovský vzťah; snažiť sa pochopiť druhé rodiča mal. detí láskavou trpezlivosťou; nerobiť si ilúzie a neposudzovať druhého rodiča výlučne podľa vlastných ideálov a princípov; nezneužívať svoje aktuálne postavenie a netriumfovať nad druhý rodičom; dovoliť spoločným deťom slobodne si užívať lásku a ochranu druhého rodiča a odovzdávať deti do starostlivosti druhého rodiča s vnútornou prajnosťou a dôverou; o mal. deti sa starať osobne, nenahrádzať druhého rodiča v živote spoločných detí blízkymi osobami z príbuzenstva (ktorí nemajú k mal. deťom žiadne práva ani povinnosti, môžu biologickému rodičov detí pomáhať a podporovať ho v pozitívnych výchovných snahách).
36. S poukazom na závery psychologičky RPPS Mgr. Cedzovej ako aj doporučenia kolízneho opatrovníka súd zároveň uložil povinnosť absolvovať psychologické poradenstvo aj deťom, ktorého účelom by malo byť sprevádzanie mal. detí záťažovými situáciami. Vychádzajúc zo znaleckého posudku u mal. M. boli zistené známky neurotického prežívania a subdepresívneho ladenia ako neistota, strata záujmu o okolité dianie, znížená schopnosť / odvaha využívať životné príležitosti, pocity nudy bezkonfliktnosti, nechutenstvo, ktoré sú dôsledkom zachytávaných rodičovských disharmónií a matkinej nespokojnosti s týmto modelom starostlivosti rodičov o deti, čo mal. citlivo vníma a z lojality k matke na verbálnej úrovni môže kopírovať jej názory (čo obyčajne vedie k destabilizácii psychiky). Celkovým výsledkom výchovného opatrenia by malo byť zabezpečenie čo najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia v prospech maloletých detí. Zlepšenie komunikácie, zmena postoja a správania sa rodičov by potom mala mať vplyv aj na zdravý duševný vývin mal. detí, predovšetkým mal M.. Pokiaľ by totiž negatívne nastavenie rodičov pretrvávalo, možno sa obávať aj vážnejších narušení detskej psychiky. Súd nelimitoval trvanie poradenstva údajom v mesiacoch (v rámci pol roka ako to doporučila znalkyňa) ale na počet konzultácií, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení, a preto ho určil počtom konzultácií. Súd poradenstvo definoval ako psychologické, pričom bude na zariadení, akú formu zvolí, a to podľa potreby a vývoja. Rovnako intervaly, termíny a miesto realizácie výchovného opatrenia určí jeho poskytovateľ. V prípade, že výchovné opatrenie splní svoj účel, je možné ho aj zrušiť, a preto bude závisieť od prístupu oboch rodičov, ako dlho bude toto výchovné opatrenie trvať a ako často, v akom rozsahu sa budú rodičia povinní sa podrobovať odbornému poradenstvu.
37. Záverom súd oceňuje snahu otca pracovať na riadnej komunikácii s matkou a ochotu zúčastňovať sa na psychologických poradenstvách. Súd apeluje na matku, aby si uvedomila vplyv ich naštrbených rodičovských vzťahov na psychike detí, ktorý v prípade ďalšieho pretrvávania môže mať nezvratné následky na ich duševnom stave, aby apriori neodmietala psychologickú pomoc a vynaložila všetko úsilie s cieľom zlepšiť jej vzťah s otcom detí, ich komunikáciu na prirodzenú, bezkonfliktnú, konštruktívnu, bez urážania, osočovania, podávania nezmyselných a nedôvodných trestných oznámení a snažiť sa tak, aby deti vyrastali v pokojnom a láskyplnom prostredí, aby čo najmenej pocítili následky rozpadu rodiny.
38. Súd poznamenáva, že rodičia si musia byť vedomí toho, že povinnosťou súdu je aj v tomto prípade sledovať vykonávanie uloženého výchovného opatrenia a to najmä vyžiadaním si správ od príslušného zariadenia, z týchto vyhodnotiť, či výchovné opatrenie splnilo svoj účel a v prípade zistenia, že tomu tak nebude, má súd možnosť prijať buď opakovane obdobné opatrenie ( napr. na dlhšiu dobu, alebo v inom zariadení), alebo prijať iné opatrenie v zmysle ust. § 37 Zákona o rodine. Zároveň v prípade nutnosti zmeny osobnej starostlivosti budú mal. deti zverené tomu z rodičov, ktorý podstatne pokročí v osvojovaní a praktizovaní uvedených princípov zodpovedného rodičovstva (po jeho vyhodnotení odborníkom, ktorý bude viesť kurz rodičovskej terapie a poradenstva).
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v takom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ostatné mohli byť doručené všetkým účastníkom.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( 62 ods.2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).