Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, IČO: 04 355 211, Česká republika, zastúpeného JUDr. Zuzanou Bírovou, advokátkou so sídlom Americká 2, Bratislava, proti žalovanej: Y.. J. J., W.. XX.X.XXXX, M. F. Y. V.W. XXXX/X, C., zastúpenej JUDr. Luciou Bakošovou, advokátkou so sídlom Šafárikova 20, Rožňava, o zaplatenie sumy 450,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca v rámci upomínacieho konania podal dňa 27.4.2021 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 450,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 450,- eur od 5.6.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 12,- eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 450,- eur. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so Smlouvou o úveřu, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň potvrdila, že údaje ktoré mu ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o úveřu č. 526898 zo dňa 29.4.2018 poskytol žalobca žalovanej ako dlžníkovi, úver vo výške 450,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 128,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 578,- eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o úveřu č. 526898 sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 128,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o úveřu, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 28.5.2018. Zároveň požadoval náhradu za upomienky v celkovej výške 12,- eur. Žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike, tiež je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Aplikácia českého právneho poriadku v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne harmonizovaná v podobe smernice 2008/48/ES (ďalej len "Smernica"). Podľa recitálu č. 9 Smernice úplná harmonizácia je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice. To teda znamená, že Smernica predstavuje koncept úplného zakomponovania do národných

poriadkov členských štátov, a nie akýsi minimálny štandard ochrany. V tomto zmysle teda právna ochrana v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere musí byť v každom členskom štáte EÚ rovnaká. Dotýka sa to teda celého rozsahu žalovaného nároku, a to vrátane jeho príslušenstva, pretože v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. d), f) a l) špecifikácia istiny, úroku a ďalších poplatkov a aj úrokov z omeškania sú povinnou obsahovou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz len v časti istiny 450,- eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 450,- eur od 5.6.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania, pretože zvyšok nároku bol v rozpore s právnymi predpismi a žalobca v zmysle o upomínacom konaní vyjadril svoj súhlas s vydaním platobného rozkazu v tej časti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi netýka, preto platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobu späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.

3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila tým, že nárok žalobcu neuznáva a nesúhlasí s posudzovaním zmluvy podľa českého právneho poriadku. Vzhľadom k tomu, že sa medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah, je potrebné skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa. Uviedla, že v úverovej zmluve absentujú povinné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, zmluva je predtlačená, štandardizovaná zmluva, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jej obsah druhou zmluvnou stranou a ktorá bola koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu bez odborného výkladu. Zjavne neprijateľnou zmluvnou podmienkou je najmä neprimerane vysoká ročná percentuálna miera nákladov vo výške až 2513,26 %. Žalovaná nesúhlasí s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur, pretože dojednanie o nákladoch v zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z predložených výziev na úhradu dlhu vyplýva, že žalobca si po celý čas uplatňoval oveľa vyššiu sumu ako tomu je v samotnej žalobe, a to až 984,86 eur. Táto suma v značnej miere presahuje výšku uplatneného nároku. Podľa názoru žalovanej je žaloba zjavne nedôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť. Z návrhu nie je jasné kedy žalobca zosplatnil úver a žalovaná nebola informovaná o zosplatnení. Žalovaná namieta premlčanie právneho nároku žalobcu, nakoľko v danom prípade neexistuje právny základ nároku, ktorý žiada žalobca uhradiť. Podľa názoru žalovanej je nárok žalobcu premlčaný, nakoľko žaloba bola doručená súdu po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru. Odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so Smlouvou o úvěru, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdila, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Žalobca zdôraznil, že je subjekt založený, vzniknutý a registrovaný v právnom prostredí Českej republiky, kde má ako európska spoločnosť umiestnené aj svoje sídlo a vykonáva svoju činnosť. Spoločnosť vykonáva svoju činnosť na základe riadneho povolenia Českej národnej banky zapísaného v obchodnom registri vo forme poskytování nebo zprostředkování spotřebitelského úvěru. Žalobca teda je riadne registrovanou spoločnosťou s príslušným podnikateľským oprávnením, na základe ktorého poskytuje finančné služby v prostredí internetu, a to vo viacerých jazykových verziách (napr. aj českej - viď www.minihotovost.cz). Žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli, čo vyplýva jednoznačne zo záhlavia súdenej zmluvy, jej obsahu, ako aj obsahu VOP. Aplikácia českého právneho poriadku naviac v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovanú ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne harmonizovaná v podobe Smernice. K otázke premlčania uviedol, že v Smlouvě o úvěru č. 526898 je v bode III Specifikace úvěru uvedený deň splatnosti úveru a to dňa 27.05.2018. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na súd dňa 27.04.2021 t. j. v (ďalej len ako „CSP“). Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu.

5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 23.11.2021 v ktorom uviedla, že z listinných dôkazov predložených žalobcom jednoznačne nevyplýva, či žalovaná skutočne prejavila súhlas s uzavretím zmluvy a či vôbec došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere. Žalobca ďalej nepreukázal, či žalovaná suma sa dostala do dispozície žalovanej a či došlo k úhrade nejakej splátky zo strany žalovanej. Žalobca ďalej síce uvádza, že svoju činnosť vykonáva na základe povolenia Českej

národnej banky, ale povolenie v právnom prostredí na území Slovenskej republiky nemá. Podľa názoru žalovanej sa má na spotrebiteľský vzťah aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky. Podľa ust. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom „Ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.“ Spôsob odkazu na všeobecné obchodné podmienky nespĺňa podmienku písomnej formy. Ak podstatné náležitosti zmluvy o úvere sú uvedené len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané žalovanou, vzniká pochybnosť, či existovala vôľa žalovanej uzatvoriť zmluvu o úvere. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena, ktoré v danom prípade zaťažuje žalobcu. Žalovaná má za to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaná trvá na tom, že nárok žalobcu uplatňovaný žalobou je nedôvodný. Žalovaná trvá na podanom odpore a žiada, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a žiadala rozhodnúť v jej neprítomnosti na základe predložených dôkazov. Súd preto postupom podľa ust. (ďalej len ) pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne.

7. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej zotrvala na svojich vyjadreniach a navyše poukázala na to, že žalobca nemal na území Slovenskej republiky povolenie na poskytovanie peňažných prostriedkov podľa § 24 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch a predmetná zmluva nie je v slovenskom jazyku, čo predstavuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľom. Žalobca nezaslal spotrebiteľke vhodnou cestou uzatvorenú predmetnú zmluvu, veľkosť písma nespĺňa minimálny rozsah veľkosti a zároveň poukázala na to, že v zmluve sú neprijateľné zmluvné podmienky, najmä výška úroku cez 8 %, neprimeraná výška ročnej percentuálnej miery nákladov, náklady spojené s uplatnením pohľadávky a zmluva nespĺňa ďalšie povinné náležitosti zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Naviac žalobca nepreukázal, že žalovaná súhlasila s uzavretím predmetnej zmluvy a tiež nepreukázal, že žalovaná čerpala predmetný úver, t.j. že jej boli odoslané finančné prostriedky na jej účet.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou, Smlouvou o úveřu č. 526898 zo dňa 29.4.2018, Všeobecnými podmínkami poskytnutí úvěru platnými od 23.10.2017, upomienkami a výzvami, odporom voči platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu, vyjadrením žalovanej zo dňa 23.11.2021, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Zo Smlouvy o úveřu č. 526898 zo dňa 29.4.2018 súd zistil, že strany sporu uzatvorili túto zmluvu prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (webovej stránky www.minipozicka.sk). Na jej základe žalobca poskytol žalovanej jednorázový, bezúčelový a neviazaný úver vo výške 450,- eur bezhotovostne. Úver bol splatný dňa 27.5.2018, pričom žalovaná mala žalobcovi zaplatiť istinu navýšenú o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 128,- eur, teda celkom sumu 578,- eur. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmínky poskytnutí úvěru.

10. Žalobca ako zahraničná právnická osoba vykonáva podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov na základe licencie Českej národnej banky podľa zák. č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľskom úvere.

11. Súd zistil, že Národná banka Slovenska žalobcovi žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky neudelila (upozornenie NBS SR je dostupné na https://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail- tlacovej-spravy/_upozornenie-narodnej-banky-slovenska-na-cinnost-spolocnosti-minihotovost-se- ponukajucej-pozicky).

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

13. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

14. Podľa čl. 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.

15. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných , druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

17. Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ), zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

19. Podľa dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

20. Podľa spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

22. Podľa , Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa

osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

23. Podľa , spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

24. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

25. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v a , pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v , , , , až k) a až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

27. Podľa , na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia druhej vety, , , , , , , , až 42, , a, , až z), až 11, , , , , , , až 8, a .

28. Podľa ,, iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

29. Podľa , ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

30. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

32. Podľa , , , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

33. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa , právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

36. Podľa , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

37. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právomoci slovenského súdu konať v predmetnej veci, nakoľko na strane žalobcu v danom konaní vystupuje subjekt so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie. Súd dospel k záveru, že má právomoc prejednať predmetný spor s poukazom na čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, nakoľko žalovaným subjektom je spotrebiteľ, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky.

38. Následne sa súd zaoberal aj otázkou určenia rozhodného práva pre posúdenie vzťahu medzi stranami sporu, pričom v zmysle článku 6 ods. 1 Nariadenia Rím I bude vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa slovenského práva, nakoľko sa v danom prípade jedná o vzťah spotrebiteľský, kde na strane jednej stojí fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej stojí právnická osoba - dodávateľ, konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd zastáva názor, že nakoľko k uzatvoreniu smlouvy o úvěre došlo prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk, žalobca spĺňa podmienku uvedenú v písm. b) čl. 6 bod 1. citovaného nariadenia, t.j. že „akýmkoľvek spôsobom smeruje“ svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť na krajinu obvyklého pobytu spotrebiteľa - žalovanej, čo je súdu známe z jeho činnosti. Dojednanie o rozhodnom práve sa nachádza vo vopred predbežne pripravenej podobe Zmluvy, navyše len vo VOP, ktoré boli prílohou zmluvy o úvere. Žalovaná ako spotrebiteľ preto nemala reálnu možnosť ovplyvniť voľbu rozhodného práva a preto takéto určenie rozhodného práva nie je možné považovať za voľbu spotrebiteľa. Je preto dôležité skúmať, ktoré právo je pre žalovanú ako spotrebiteľa výhodnejšie. Súd dospel k záveru, že právny vzťah sporu sa má riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky

39. Súd podrobil prieskumu Smlouvu o úveřu č. 526898 a zistil, že medzi stranami sporu uzavretá zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov na diaľku prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, pričom uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, nie však spotrebiteľským úverom v zmysle , a to s poukazom na tohto zákona, keď splatnosť pôžičky bola dohodnutá na dobu 28 dní. Úver poskytoval žalobca , t.j. spoločnosť MINIHOTOVOST, SE, IČO: 043 55 211, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, ktorá na území Slovenskej republiky poskytovala úvery bez povolenia Národnej banky Slovenska v zmysle , resp. a súd je toho názoru, že táto spoločnosť je iným veriteľom podľa tohto zákona, pretože poskytnutý úver spĺňa podmienku uvedenú v a nespĺňa žiadnu z podmienok uvedených v , , , , až k) a až r) Podľa tohto zákona sa na poskytnutý úver vzťahuje aj , ktorý sankcionuje zmluvu o úvere, ktorý bol poskytnutý bez povolenia na činnosť Národnej banky Slovenska, jej neplatnosťou. Na základe vyššie citovaných ustanovení a následného výkladu potom súd dospel k záveru, že Smlouva o úvere č. 526898 je neplatná podľa , pretože žalobca spoločnosť MINIHOTOVOST, SE poskytovala úvery na území Slovenskej republiky bez povolenia na činnosť od Národnej banky Slovenska. Tvrdenie žalobcu, že vykonáva svoju činnosť na základe riadneho povolenia Českej národnej banky zapísaného v obchodnom registri vo forme poskytovania alebo sprostredkovania spotrebiteľského úveru, je irelevantné.

40. Podľa skutočností tvrdených žalobcom v žalobe, žalovanej poskytol úver vo výške 450,- eur, túto skutočnosť však žalovaná poprela, na preukázanie svojich tvrdení žalobca nepredložil súdu žiadne

listinné dôkazy, ktoré by preukázali tvrdenú skutočnosť. Ak by medzi stranami došlo k plneniu na základe neplatnej zmluvy, na strane žalobcu by vznikol nárok len na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd dospel k záveru, že žalobca na preukázanie svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky žalovanej žiaden dôkaz neoznačil a ani nepredložil a nebolo povinnosťou žalovanej preukázať opak nepreukázaného tvrdenia, keďže v tomto prípade neplatí zásada prenesenia dôkazného bremena na žalovaného; neodovzdanie peňazí, teda negatívna skutočnosť sa nedokazuje. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno), že by žalovanej aj reálne prenechal predmetné peňažné prostriedky vo výške 450,- eur prevodom na jej účet, podľa dohodnutých zmluvných podmienok a spôsobom podľa VPPÚ. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu úver veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010, sp. zn. ). Preto súd prvej inštancie žalobu z tohto dôvodu zamietol.

41. Vzhľadom k neplatnosti zmluvy je potom nárok žalobcu možné posúdiť iba ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to ako plnenie z neplatného právneho úkonu ( ), žalobca by tak mohol mať voči žalovanej iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi žalobcom skutočne poskytnutých finančných prostriedkov a žalovanou mu vrátených finančných prostriedkov. Súd však vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej posudzoval uplatnený nárok aj z hľadiska dodržania ustanovení upravujúcich premlčanie. Súd vzhľadom na neplatnosť úverovej zmluvy vychádzal z ustanovenia o premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ust. . Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo. V danom prípade žalobca v žalobe síce neuviedol, kedy presne žalovanému poskytol peňažné prostriedky, zmluva však bola uzavretá dňa 29.4.2018, možno teda dôvodne usudzovať, že žalobca poskytol žalovanej úver v uvedený deň, (najneskôr však do 27.5.2018, keďže tento deň bol dohodnutý ako deň, v ktorom nastala splatnosť úveru). Už v tomto čase muselo byť zrejmé žalobcovi, ktorý v rozpore so zákonom na území Slovenskej republiky poskytoval úvery bez povolenia na činnosť od Národnej banky Slovenska, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu. Subjektívna dvojročná lehota žalobcu na uplatnenie bezdôvodného obohatenia tak uplynula dňa 29.4.2020 (resp. najneskôr dňa 27.5.2020). Nakoľko žalobca podal žalobu na súd až dňa 27.4.2021, urobil tak po uplynutí premlčacej doby a aj z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. tak, že žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože v konaní bola v celom rozsahu úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.