Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Ek/535/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., se sídlem Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 247 85 199, Česká republika v konaní zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., se sídlem Eliščino nábřeží 280/23, 500 23 Hradec Králové, IČO: 014 35 400, Česká republika konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, zn. KISS/1/4405 proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 3.011,01 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Natáliou Ďurákovou, so sídlom Exekútorského úradu Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. 342EX 275/24, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/535/2024 zo dňa 15. júla 2024, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/535/2024 zo dňa 15. 7. 2024 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Dňa 15.7.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 15Ek/535/2024, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods.3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a oprávnenému voči povinnému priznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 89,17 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 3, 5, § 61l ods. 3 veta prvá zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a s poukazom na zjednocujúce stanovisko pléna Ústavného súdu Slovenskej republike prijatého v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 ako aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18 zo dňa 06.12.2007.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podstatou povinným podaného návrhu na zastavenie exekúcie je poukaz na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve ako napr. neprimerane vysoké RPMN a rozpor s § 53 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom po oboznámení sa s argumentáciou povinného uviedol, že tu nie je daný dôvod pre čo i len čiastočné zastavenie exekúcie, keď exekučný súd nie je oprávnený realizovať vecný prieskum rozhodnutia, na podklade ktorého je predmetné exekučné konanie vedené. Inými slovami vyjadrené, exekučný súd nemá Ústavou SR dané postavenie akéhosi odvolacieho súdu, ktorý je oprávnený zasahovať do vecnej správnosti exekučného titulu. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom rovnako zistil, že právny predchodca oprávneného v postavení veriteľa a povinný v postavení dlžníka uzatvorili dňa 24. 07. 2008

zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,- Sk. Úver bol poskytnutý s úrokovou sadzbou vo výške 11,75 %. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 20. 07. 2018. K povinným vyššie namietaným okolnostiam, ktoré majú viesť podľa názoru povinného k nespôsobilému exekučnému titulu, súd konajúc vyšším súdnym úradníkom objasnil, že v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu SR PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022 je však kompetencia exekučného súdu limitovaná, a to posudzovaním neprijateľných zmluvných podmienok výlučne len v intenciách ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Na základe takto určeného mechanizmu prieskumu však súd konajúc vyšším súdnym úradníkom skonštatoval, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by mohla mať relevantný vplyv na vymáhaný nárok a ktorá by mohla legitímne viesť k zastaveniu exekúcie v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky kategoricky zaradenej do ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Na dôvažok ale súd konajúc vyšším súdnym úradníkom k námietkam povinného uviedol, že v zmysle článku I. predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a plánu anuitných splátok je pomerne zreteľne, zrozumiteľne a určito formulovaný nielen spôsob, ale aj časový úsek vymedzujúci harmonogram plnenia dlhu, t. j. splátkový kalendár, keď článok I. zmluvy určuje splatnosť prvej splátky a splatnosti ďalších splátok v poradí. Nad rámec vyššie uvedeného súd konajúc vyšším súdnym úradníkom dodal, že sa nestotožňuje s názorom povinného ohľadom rozporu zmluvy s povinnými vymenovanými právnymi predpismi, keďže obsah zmluvy umožnil povinným dostatočne identifikovať náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch (ZoSÚ). Jednoznačne bola uvedená celková výška a mena úveru, trvanie zmluvy a termín splatnosti, špecifikácia jednotlivých splátok a poplatkov. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ neukladá, aby obsah zmluvy detailne vyjadroval rozpis jednotlivých úverových splátok do takej miery, aby bolo uvedené rozpísanie splátky na výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky poplatkov. Náležitosť zmluvy na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok istiny, úrokov je potrebné posudzovať vzhľadom na praktický význam a reálnu využiteľnosť údajov. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ uvádza pojmy výška alebo počet, či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov za použitia eurokonformného výkladu je uvedené pojmy potrebné posudzovať ako spresňujúce kategórie, ktoré uvádzajú, čo splátka úveru zahrňuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 146/2017). Dohoda o výške úrokov je v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a nebola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. O takýto stav by sa jednalo vtedy, ak dohodnuté úroky by podstatne presahovali mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Dojednanie o odplate podľa zmluvy je v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň výška odplaty nepresahuje najvyššiu prípustnú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov v zmysle § 1a ods. 1, 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere). Na základe zistených skutočností možno konštatovať, že v zmysle uzavretej zmluvy bol povinný zaviazaný aj na úhradu úrokov (v prípade omeškania aj úrokov z omeškania) a aj na úhradu poplatkov, a zároveň v tejto časti neboli zistené žiadne povinnými namietané neprijateľné zmluvné podmienky. K námietke povinného ohľadom toho, že mu neboli doručené žiadne písomnosti zo súdu a ani predžalobná výzva súd konajúc vyšším súdnym úradníkom povinného odkázal na bod 2 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Csp/24/2016 zo dňa 13. 01. 2017, kde je uvedené, že žalovaná sa pojednávania nezúčastnila napriek tomu, že bola riadne predvolaná a telefonicky sa ospravedlnila s tým, že má chrípku. V bode 5 predmetného rozsudku súd v základnom konaní uviedol, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. K doručeniu predžalobnej výzvy zo strany oprávneného mal súd konajúc vyšším súdnym úradníkom za to, že výzva bola povinnému doručená dňa 01. 03. 2024. Uvedené súdu vyplýva z potvrdenia o sledovaní zásielky predloženého oprávneným. K námietke povinného ohľadom premlčania žaloby súd konajúc vyšším súdnym úradníkom uviedol, že s premlčaním sa súd v základnom konaní tak isto vysporiadal v bode 5 odôvodnenia rozsudku. K námietke povinného ohľadom chybne uvedeného dátumu vydania exekučného titulu v upovedomení o začatí exekúcie súd konajúc vyšším súdnym úradníkom uviedol, že išlo len o chybu v písaní, nakoľko je jednoznačne zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Csp/24/2016 zo dňa 13. 01. 2017, vykonateľný dňa 06. 03. 2017 a uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Csp/24/2016 zo dňa 23. 01. 2019, vykonateľné dňa 19. 02. 2019. A vzhľadom na uvedené preto súd konajúc vyšším súdnym úradníkom návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v plnom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že koncepcia vymáhaného nároku v predmetnom konaní netrpí vadami, ktoré by viedli k potenciálnej existencii neprijateľných zmluvných podmienok majúcich vplyv na dlh povinného, keď preskúmaním obsahu vymáhaného nároku neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by viedli k ohrozovaniu spotrebiteľských práv povinného. (výrok I.). Súčasne vzhľadom na to, že povinný

podal návrh na zastavenie exekúcie a oprávnenému tak vznikli trovy právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k tomuto návrhu a súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný, súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v súlade s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému náhradu trov konania voči povinnému vo výške 89,17 Eur, ktoré pozostávajú z jedného polovičného úkonu právnej služby vo výške 60,58 Eur, z režijného paušálu vo výške 13,73 Eur a DPH vo výške 20 %. (výrok II. tohto rozhodnutia).

4. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v zákonnej lehote na pošte sťažnosť, z dôvodu, že nesúhlasí s uznesením vyššieho súdneho úradníka zo dňa 15.6.2024 a trvá na pôvodných námietkach. Opätovne namieta dátumy, pričom nikto podľa nej oficiálne nepriznal chybu v dátumoch, a to je dôkazom toho, ako funguje naše súdnictvo a nikto ich neopravil, a preto považuje tie uznesenia za zmätočné a nepravdivé. Na základe uvedeného žiada súd, aby exekúciu 342EX 275/24 zastavil.

5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 20.8.2024 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie.

6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinnej, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.03.2024, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade predloženého exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Csp/24/2016-68 zo dňa 13.01.2017, ktorý nadobudol podľa predloženej doložky vykonateľnosť dňa 06.03.2017 a uznesenia Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Csp/24/2016-153 zo dňa 23. 01. 2019, ktorý nadobudlo podľa predloženej doložky vykonateľnosť dňa 19.02.2019, dňa 09.04.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Natálii Ďurákovej (342EX 275/24). Dňa 02.05.2024 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.

14. Podľa §-u 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bodoch 11 – 17. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku zopakovať, resp. doplniť ešte nasledovné.

17. Základnou námietkou, ktorou povinná odôvodňuje svoju sťažnosť je, že exekúcia je nezákonná, nakoľko nesedia dátumy a nikto oficiálne nepriznal chybu v dátumoch. V tejto súvislosti sudca uvádza, že z bodu 15 napadnutého uznesenia zo dňa 15. júla 2024 jednoznačne vyplýva, že v prípade chybne uvedeného dátumu vydania exekučného titulu v upovedomení o začatí exekúcie išlo len o chybu v písaní, nakoľko z predložených dôkazov je jednoznačne zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov - rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Csp/24/2016 zo dňa 13. 01. 2017, vykonateľný dňa 06. 03. 2017 a uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Csp/24/2016 zo dňa 23. 01. 2019, vykonateľné dňa 19. 02. 2019. Súčasne však považuje sudca za potrebné ešte povinnej pripomenúť, že len samotné spochybnenie zákonnosti prebiehajúcej exekúcie zo strany povinnej bez preukázania akéhokoľvek dôkazu nie je relevantným dôvodom na zastavenie exekúcie.

18. Nakoľko povinná súdu nepredložila žiadny dôkaz preukazujúci niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvody na zastavenie exekúcie, sú pritom v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, uvedené taxatívne. Podaný návrh na zastavenie exekúcie spočíval iba v subjektívnych tvrdeniach povinnej o nezákonnosti a nesprávnosti prebiehajúcej exekúcie. S takýmito tvrdeniami povinnej sa vyšší súdny úradník vysporiadal správne.

19. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinnej s rozhodnutím, ktoré je predložené súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

20. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinná neuviedla a nepreukázala v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť povinnej považoval za nedôvodnú a zamietol ju podľa § 250 ods. 1 CSP, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.

21. Keďže povinná iniciovala návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.

22. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinnej zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinnej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je

súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, aby súd rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace so sťažnosťou povinnej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).