Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sas/9/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária Rieglová & Kadáková s.r.o., so sídlom Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 330 091, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. januára 2024, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. januára 2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2023 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Žalovaná j e p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 9. júna 2023 požiadal žalobca o priznanie predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“). Predčasný starobný dôchodok žiadal žalobca priznať od 10. júna 2023.

2. O žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok zo dňa 9. júna 2023 rozhodla Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2023, ktorým bola žiadosť žalobcu zamietnutá (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Orgán verejnej správy prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa § 67 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 352/2022 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony „odpracovaným rokom na účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok je rok dôchodkového poistenia okrem doby štúdia, doby nezamestnanosti, doby odborného alebo politického školenia a obdobia dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie za dobu štúdia a dobu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.“ Podľa § 60 ods. 10 Zákona o sociálnom poistení „rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.“ K 10. júnu 2023 žalobca na účely posúdenia nároku na predčasný starobný dôchodok získal 8 702 odpracovaných dní, čo je 23 odpracovaných rokov a 307 dní (presný rozpis orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia). Nakoľko žalobca ku dňu, ku ktorému žiadal priznať predčasný starobný dôchodok (10. jún 2023) nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov a do dovŕšenia dôchodkového veku mu chýbali viac ako 2 roky, orgán verejnej správy prvého stupňa žiadosť žalobcu

o predčasný starobný dôchodok zamietol. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 18. augusta 2023.

3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 23. augusta 2023, doručené orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 28. augusta 2023. Listom zo dňa 29. septembra 2023 žalovaná v súlade s § 215 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení žalobcovi oznámila podklady, na základe ktorých bolo prvostupňové rozhodnutie vydané (ďalej len „Oznámenie“). Od doručenia predmetného Oznámenia plynula žalobcovi nová lehota na podanie odvolania. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 5. októbra 2023.

4. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu opätovne odvolanie zo dňa 2. novembra 2023, doručené orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 6. novembra 2023. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 661 112 7072 0 zo dňa 8. januára 2024 vydaným prostredníctvom generálneho riaditeľa žalovanej tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok potvrdila (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že preskúmaním prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie dospela k záveru, že postup orgánu verejnej správy prvého stupňa bol správny, a preto je potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Z ustanovenia § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že „nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká, ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.“ Žalovaná v napadnutom rozhodnutí ďalej poukázala i na ustanovenia § 67 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení a konštatovala, že k 10. júnu 2023 žalobca získal 8 702 odpracovaných dní (t. j. 23 odpracovaných rokov a 307 dní), a teda nezískal najmenej 40 odpracovaných rokov. V zmysle ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 328/2002 Z. z.“). Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 7. apríla 2009 je žalobca od 1. septembra 2007 poberateľom výsluhového dôchodku priznaného podľa Zákona č. 328/2002 Z. z.. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 3. januára 1987 do 2. januára 1989 a doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 1. apríla 1993 do 31. augusta 2007 v rozsahu 16 rokov a 156 dní. Vo funkcii colníka žalobca vykonával zamestnanie zaradené v III. pracovnej kategórii. Z dôvodu, že zamestnanie (funkciu colníka od 1. apríla 1993 do 31. augusta 2007) žalobca nevykonával vo zvýhodnenej pracovnej I. alebo II. kategórii (podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23. júla 2013 a aj podľa evidenčných listov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne), nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ani podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor“). Poberateľovi výsluhového dôchodku, ktorý nezískal nárok na zníženie dôchodkového veku nie je možné započítať služobný pomer na nárok na predčasný starobný dôchodok v súlade s § 60 ods. 2 alebo § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený ani v Dohovore, a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI. - spoločné ustanovenia.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná ďalej uviedla, že nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, doba základnej vojenskej služby a služobného pomeru sa v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto sa mu na nárok na predčasný starobný dôchodok nehodnotila. Žalobca ku dňu uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok a ani ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, a preto bola žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok zamietnutá správne. K námietke žalobcu, že orgán verejnej správy prvého stupňa nerešpektoval judikatúru a čl. 33 Dohovoru žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že aplikačná prax Sociálnej poisťovne bola zosúladená so

všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovaným v jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 Zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore uverejnenom v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI. – spoločné ustanovenia. Ustanovenie § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, aplikované v súvislosti s posúdením nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok, je kogentného (záväzného) charakteru. Takéto ustanovenia neposkytujú možnosť ich nerešpektovať a nie je možné sa od nich odchýliť. Žiadne iné skutočnosti a žiadny iný spôsob, na základe ktorých by bolo možné priznať žalobcovi predčasný starobný dôchodok, nebol ani v odvolacom konaní preukázaný. Vzhľadom na to, že žalobca k 10. júnu 2023 nesplnil všetky podmienky vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, bola žiadosť žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku zamietnutá správne a v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto žalovaná v napadnutom rozhodnutí vydanom prostredníctvom generálneho riaditeľa dospela k záveru, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu je nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12. januára 2024.

Správna žaloba

6. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (12. marca 2024) na Správny súd v Bratislave, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, vrátane prvostupňového rozhodnutia a vrátil vec orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. V bode I. správnej žaloby žalobca označil napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy a poukázal na administratívne konanie. V bode II. správnej žaloby opísal skutkový a právny stav, kde uviedol, že vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia získal 8 702 odpracovaných dní, čo je 23 odpracovaných rokov a 307 dní. V služobnom pomere (výkonom služby colníka) získal obdobie dôchodkového poistenia v trvaní 16 rokov a 156 dní a bol mu priznaný výsluhový dôchodok. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Žalobca má za to, že medzi žalobcom a žalovanou je nesporné, že získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 8 702 odpracovaných dní, čo je 23 odpracovaných rokov a 307 dní a výkonom služby colníka 16 rokov a 156 dní. Sporná je právna otázka, či na účely priznania predčasného starobného dôchodku, má byť žalobcovi započítané obdobie výkonu služby colníka 16 rokov a 156 dní do nároku na priznanie predčasného starobného dôchodku posudzovaného podľa § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Žalobca má za to, že obdobie výkonu služby colníka v trvaní 16 rokov a 156 dní má byť pre účely priznania predčasného starobného dôchodku započítané v plnom rozsahu, a teda že spĺňa podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku podľa § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré považoval za nepresvedčivé a v rozpore s gramatickým, logickým výkladom príslušných právnych predpisov, ako aj v rozpore s judikatúrou a neodôvodnene diskriminačné voči žalobcovi. Žalobca poukázal v správnej žalobe na podporu svojej argumentácie k započítaniu doby služby i na judikatúru, a to síce na Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sa/55/2022 zo dňa 1. marca 2023, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-22Sa/20/2022 zo dňa 8. septembra 2023, Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-4Sa/63/2020 zo dňa 19. októbra 2023.

Vyjadrenie žalovanej

7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 6. mája 2024 navrhla, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. Žalobca podľa žalovanej v správnej žalobe uviedol totožné námietky ako v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu. S odvolacími námietkami sa generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobné námietky sú podľa žalovanej nedôvodné, pričom postup pri posúdení nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. K námietke žalobcu, že žalovaná mala postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru žalovaná uviedla, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore, a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru v časti VI. K Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, na ktorý poukazoval žalobca v správnej žalobe, žalovaná uviedla, že sa

skutkovo a právne týka odlišnej veci, ako je prípad žalobcu. V predmetnom rozsudku rozhodol súd v prípade poistenca, ktorý získal dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku s prihliadnutím na § 274 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaná ďalej zotrvala na skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Trvala na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobcom uplatnený nárok žalovaná neuznáva, a preto žiada zamietnutie správnej žaloby.

Replika žalobcu

8. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadruje k aktuálnym rozhodnutiam súdov týkajúcich sa skutkovo totožných vecí ako je prejednávaná vec na podklade správnej žaloby žalobcu, a to najmä k právnemu posúdeniu vecí uvedených v žalobcom označených rozhodnutiach. Žalobca žiadal správny súd o zjednanie nápravy, nakoľko je presvedčený, že výklad, ktorý žalovaná použila pri zamietnutí jeho žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku diskriminuje žalovaného (správne malo byť žalobcu, pozn. správneho súdu), ako aj každého občana Slovenskej republiky, ktorý slúžil Slovenskej republike ako štátny zamestnanec a nespĺňa kritériá určené jednostranne žalovanou bez priamej opory v zákone. Žalobca konštatoval, že sa pridržiava podanej správnej žaloby a žiadal, aby jej bolo vyhovené. Nariadenie pojednávania nepožadoval.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Bratislave Uznesením č. k. 17Sas/11/2024-20, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. marca 2024 vec postúpil Správnemu súdu v Banskej Bystrici, kde je vedená pod sp. zn. 28Sas/9/2024.

10. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa ako aj prvostupňové rozhodnutie, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v znení účinnom od 1. júla 2023), súc neviazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 SSP). Správny súd vec prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu od 4. novembra 2024. Pretože sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 12. novembra 2024 v súlade s § 137 ods. 3 veta druhá SSP.

11. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, Novelizácie

Novelizácie

ICTURE "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/static/new_icons/tooltip-compare.svg" \* MERGEFORMATINET Porovna? verzie

Porovna? verzie

/ezbierky-fe/static/new_icons/tooltip-before-copy.svg" \* MERGEFORMATINET Vytvori? odkaz

Odkaz bol skopírovaný do schránky

ew_icons/icon-copy.svg" \* MERGEFORMATINET Kopírova?

b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56)

12. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

13. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)

14. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

15. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.

16. Právnou otázkou, ktorá bola vo veci rozhodujúca bolo posúdenie, či do obdobia dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku sa má započítať aj doba služby žalobcu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa . Podľa napadnutého rozhodnutia žalovanej, žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, keďže žalobcovi nemožno ako poberateľovi výsluhového dôchodku, ktorý nezískal nárok na zníženie dôchodkového veku, keďže nevykonával zamestnanie zaradené vo zvýhodnenej I. alebo II. pracovnej kategórii, započítať dobu základnej vojenskej služby a služobný pomer colníka (obdobia zhodnotené na účely nároku na výsluhový dôchodok) na obdobie dôchodkového poistenia na účely priznania nároku na predčasný starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení.

17. Správny súd uvádza, že vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom pôvodne zaradeným v I. a II. kategórii funkcií podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012 platí, že: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“. Predmetný právny záver je však možné s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v Rozsudku sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. februára 2018 aplikovať aj na postavenie žalobcu, ktorý vykonával zamestnanie zaradené v III. pracovnej kategórií. Podľa citovaného rozsudku platí, že: „judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..“ S poukazom na citovanú ustálenú judikatúru správny súd konštatuje, že zdôvodnenie žalovanej

v napadnutom rozhodnutí, že nie je možné započítať služobný pomer na nárok na predčasný starobný dôchodok v súlade s § 60 ods. 2 alebo § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení žalobcovi ako poberateľovi výsluhového dôchodku, ktorý nezískal nárok na zníženie dôchodkového veku, neobstojí.

18. Správny súd ďalej poukazuje na to, že súdna prax je už stabilizovaná nielen pri priznávaní starobného dôchodku poberateľovi výsluhového dôchodku, ale veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa v Rozsudku sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 5. júna 2024 zaoberal aj otázkou započítania doby služby poberateľa výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku (predmetná otázka je rozhodujúca i v prejednávanom prípade), pričom konštatoval nasledovné: „26. S argumentáciou, že predčasný starobný dôchodok nie je dávkou v starobe, resp. starobnou dávkou v zmysle Dohovoru, sa veľký senát nestotožňuje. Podľa názoru veľkého senátu od priznania predčasného starobného dôchodku je táto dávka svojou povahou dávkou v starobe, čo vyplýva z § 69 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok a z § 69a cit. zákona, podľa ktorého predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Taktiež poukazuje na čl. 15 ods. 1 III. časti Dohovoru, podľa ktorého krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku, čo je jednoznačne splnené aj pri priznaní predčasného starobného dôchodku, kde je taktiež stanovená veková podmienka pre jeho priznanie. Napokon je potrebné poukázať aj na čl. 17, ktorý neuvádza termín „starobný dôchodok“, ale uvádza širší pojem „starobná dávka“, ktorý korešponduje aj so samotným názvom Dohovoru. Z uvedeného je zrejmé, že nie je podstatné, ako sa starobná dávka poskytovaná pre prípad dožitia ustanoveného veku a následne poskytovaná po celú dobu sociálnej udalosti (čl. 19 Dohovoru) nazýva, dôležitý je jej charakter a účel jej poskytovania, ktorým je zabezpečovanie materiálnych potrieb poistencov v starobe. V danom prípade predčasný starobný dôchodok nesporne takýto charakter má, preto sa jedná o starobnú dávku v zmysle III. časti Dohovoru. 27. V tomto ohľade sa veľký senát stotožnil s rozsudkom NS SR sp. zn. 10So/41/2015, podľa ktorého aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle (názvu aj relevantného čl. 33) Dohovoru a ak by Sociálna poisťovňa nezapočítala do doby dôchodkového poistenia aj doby služby, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1 zákona o sociálnom poistení). 28. Výsluhový dôchodok priznaný podľa z. č. má však tiež povahu starobnej dávky, avšak z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v zmysle Dohovoru, keďže je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení (rovnako napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1So/16/2017), resp. aj po priznaní predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (starobné dávky) potom v súlade s Dohovoru prichádza do úvahy krátenie pri výpočte predčasného starobného dôchodku, a to už pri jeho priznaní, keďže prepočítanie predčasného starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nie je podľa zákona o sociálnom poistení možné (rovnako rozsudok sp. zn. 7So/32/2011), s výnimkou a ods. 2 (ak dôchodca po priznaní predčasného starobného dôchodku pracoval). V tomto ohľade je potrebné podporne aplikovať judikatúru vzťahujúcu sa na krátenie starobných dôchodkov poberateľov výsluhových dôchodkov. Najskôr je potrebné vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok krátiť v zmysle Dohovoru koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Po tomto krátení je potrebné z takto zistenej sumy starobného dôchodku vykonať zníženie podľa príslušných ustanovení o určení sumy predčasného starobného dôchodku ( zákona o soc. poistení). 29. Podľa názoru veľkého senátu teda aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov je potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní

starobných dôchodkov. Takýmto základným princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona o sociálnom poistení za súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový dôchodok, oproti poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o starobný dôchodok.“

19. Správny súd sa pre účely právneho posúdenia veci stotožňuje s právnym záverom veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prezentovaným v Rozsudku sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 5. júna 2024, ktorý je záväzný pre všetky správne súdy, keď veľký senát napokon v bode 30. uzavrel, že: „do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii.“

20. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je diskriminačné, v rozpore s gramatickým a logickým výkladom príslušných právnych predpisov a s judikatúrou, keďže pre účely priznania predčasného starobného dôchodku nezapočítal „obdobie výkonu služby colníka v trvaní 16 rokov a 156 dní“, správny súd (s poukazom na Rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 5. júna 2024) uvádza, že má za to, že u žalobcu pri posudzovaní jeho nároku na predčasný starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia mala byť hodnotená celková doba jeho poistenia vrátane doby služby, za ktorú bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa Zákona č. 328/2002 Z. z.. Až na základe takto zhodnotenej doby poistenia bolo možné pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) určiť sumu teoretického dôchodku, ktorý by prípadne mohol byť následne krátený pri rešpektovaní požiadaviek vyjadrených v čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

21. Pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí na podporu vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na predčasný starobný dôchodok argumentovala absenciou uvedenia predčasného starobného dôchodku v Dohovore, správny súd uvádza, že táto argumentácia žalovanej je nedôvodná, pričom i na tomto mieste správny súd poukazuje na právne závery veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 5. júna 2024, v zmysle ktorých je „predčasný starobný dôchodok starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru a má rovnaký charakter ako starobný dôchodok“ s tým, že pri priznávaní predčasného starobného dôchodku „majú byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov.“

22. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil. Správny súd zároveň vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

23. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa posúdi žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok a opätovne vo veci rozhodne, pričom pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z právnych záverov ustálenej rozhodovacej praxe, na ktoré poukázal správny súd v tomto rozsudku.

24. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O

výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).