Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-57-2024.pdf
PDF · 96.82 KB
No categories available
2Co/57/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., právne zastúpeného JUDr. Matúšom Hribom, advokátom, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanej: I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX I., právne zastúpenej JUDr. Vieroslava Vočková, advokát s.r.o., so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 47 250 631, o neodkladné opatrenie, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/66/2024-30 zo dňa 05. novembra 2024, takto jednohlasne rozhodol
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol (cit.): „I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.
II. O trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej v konaní pod sp. zn. 6C/36/2024.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 262 ods. 1, § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods.1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1 až 4 a § 340 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd zakázal žalovanej dočasne vstupovať do rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. CKN č. XXX/X, ktorý je zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. I., ktorý je predmetom konania vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6C/36/2024 a nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že popri nátlaku žalovanej spojeným s vyporiadaním bezdpodieloveho spoluvlastníctva manželov, o.i. pravidelne dochádza k problémom pri prispievaní na bežné náklady spojené s bežným užívaním nehnuteľnosti, ako aj so zabezpečovaním potrieb detí. Uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti spolu so stranami sporu bývajú aj dve deti, a to mal. syn B. a plnoletá dcéra I.. Neplnoletý syn je v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej uviedol, že sa domáhal zverenia mal. syna B. do jeho osobnej starostlivosti, avšak pre zdravotný stav to nebolo možné. V súčasnosti je žalobca bez potreby ďalšej liečby. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že situácia v dome je celý čas napätá a pre deti dcéru I. a syna B. neznesiteľná do takej miery, že sú často doma za prítomnosti matky, t.j. žalovanej zamknutí v izbe. Žalovaná často volá políciu potom, čo vyvoláva rôzne konflikty. Návštevy polície v domácnosti sú veľmi časté. Žalovaná zamedzuje používaniu hrncov s tvrdením, že sú jej a rodičia jej ich dali dokým bude vydatá a pod.. Vyhadzuje oblečenie žalobcu a pod.. Dcéra a syn prosia otca, aby mohli mať kľud a boja sa o svoje ďalšie fungovanie v takejto domácnosti. Boja sa aj o otca, aby mu v konečnom dôsledku stupňujúcej agresie matka niečo
neurobila. Žalobca sa snaží zachovať pokoj, avšak žalovaná na rôzne útoky využíva jeho neprítomnosť v dome. Žalobca bol takmer rok ako onkologický pacient práceneschopný, bola mu priznaná invalidita a sám je nútený vo svojom stave znášať príkoria spôsobované žalovanou. Situácia sa zhoršuje, nakoľko nedávno žalovaná kladivom rozbíjala dvere v kúpeľni na poschodí a to v prítomnosti svojho syna, ktorého pri tom držali brat a švagriná žalovanej. Uviedol, že žalovaná zasahuje do viacerých práv žalobcu a ohrozuje fyzickú a duševnú integritu jeho osoby i spoločných detí I. a B.. K návrhu priložil aj čestné prehlásenia detí zo dňa 28.10.2024, ako aj žalobu o vyporiadanie BSM a potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 28.10.2024. Priložené čestné prehlásenia mal. syn B. a dcéry I. mali osvedčovať že od rozvodu žalobcu a žalovanej v domácnosti prevláda napätá atmosféra, a že napätie bolo stupňované aj pravidelnými návštevami príbuzných zo strany žalovanej. Opakovane mal domácnosť žalobcu a žalovanej navštevovať dedo, otec žalovanej, a odnášať z ich domácnosti hnuteľné veci, hrnce, šicie stroje poličky atď. Rovnako malo dôjsť k napadnutiu zo strany starého otca, ktorý mal dcéru I. škrtiť. Deti sa boja výjsť z izby a preto požiadali žalobcu o kľúč, aby sa mohli vo svojej izbe zamknúť. Dňa 05.10.2024 mala žalovaná kladivom, ktoré priniesol jej brať, rozbiť dvere do kúpeľne. Pri spomínanom incidente mal byť ja maloletý syn B., ktorého mal brat Žalovanej držať, aby nezabránil matke v Ďalšom konaní. Rovnako z priložených potvrdení Okresného riaditeľstva policajného zboru OO PZ Raslavice zo dňa 27.10.2024 vyplýva, že žalobca sa dostavil na Okresné riaditeľstvo za účelom podania oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ku ktorému malo dôjsť dňa 05.10.2024 a 27.07.2024.
4. Na základe predložených listín dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca síce v konaní predložil viaceré listinné dôkazy, avšak podľa názoru súdu ich obsah jednotlivo, ani v ich vzájomnej súvislosti dostatočne neosvedčil naplnenie hypotéz uvedených v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP, a teda existenciu odôvodneného podozrenia z fyzického, alebo psychického násilia zo strany žalovanej. Incident, ktorým žalobca odôvodňoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podľa názoru súdu vyvolaný obojstrannou animozitou, kedy malo dôjsť k zmareniu možnosti užívania kúpeľne žalovanou. Preskúmaním predloženého návrhu mal súd prvej inštancie za to, že stav, ktorý má trvať už dlhšiu dobu (od začatia konania o vyporiadanie BSM sp. zn, 6C/36/2024, ktoré trvá od 2.5.2024). Uviedol, že z tvrdení žalovanej obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého vydania sa domáhala v rámci konania o vyporiadanie BSM sp. zn. 6C/36/2024 vyplývalo, že jej žalobca robí prieky a zamyká pred ňou kúpeľňu, osvedčuje to, že aj žalobca má podiel na vytváraní vzájomných animozít v spore so žalovanou. Ďalej poukázal na to, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia nezohľadňuje len osvedčenie nároku oprávnenej osoby, ale skúma, aby ujma, ktorá tým vznikne protistrane, nebola neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd je teda povinný zohľadniť reálne dôsledky nariadenia neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Charakter skutočností tvrdených žalobcom nedosahuje podľa názoru súdu takú intenzitu, aby bolo nevyhnutné vylúčiť žalovanú z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca síce v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil viaceré listinné dôkazy, ktoré vzhľadom na časové hľadisko pri rozhodovaní o 24- hodinovom neodkladnom opatrení nemohli obstáť. Vychádzajúc zo skutočností tvrdených žalobcom v podanom v spojení s tvrdeniami žalovanej o priekoch pri užívaní sociálneho zariadenia (WC, kúpeľne) svedčia o tom, že antipatia strán je vzájomná a nepríjemnosti, mrzutosti sú recipročné, pričom v konaní o nariadenie tzv. 24-hodinového neodkladného opatrenia nie je možné túto mieru posúdiť jednostranne nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Navyše tento inštitút nadväzuje aj na oprávnenie policajta vykázať osobu podozrivú z násilia zo spoločného obydlia a zakázať vstup doň v zmysle § 27 PolZ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že obe strany prežívajú nepohodu zo vzájomného spolužitia v jednej domácnosti, avšak aj s prihliadnutím na vplyv rozvodu na deti žijúce so stranami sporu v spoločnej domácnosti, nie je možné, aby súd prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia vylúčil žalovanú z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Je zrejmé, že bývalí manželia sa nevedia dohodnúť na vyporiadaní BSM a na vzájomnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti, o čom svedčí aj žaloba vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. 6C/36/2024, ako aj návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami v ňom obsiahnutými. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie uviedol, že tvrdenia žalobcu spolu s pripojenými listinami neosvedčujú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami pola § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP, nakoľko žalobca neosvedčil, že žalovaná je vo vzťahu k nemu a spoločným deťom dôvodne podozrivá z násilia ani to, že žalovaná ohrozuje jeho telesnú alebo duševnú integritu. Okrem toho, že všetky dôkazy, ktoré k návrhu pripojil (okrem čestných prehlásení a oznámenia o priestupku aj to už pred týždňom 28.10.2024), sú staršieho dáta, pričom nie je zrejmé, s akým výsledkom bolo priestupkové konanie ukončené. Keďže súd
prvej inštancie nemal za osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu zákazom vstupu žalovanej do nehnuteľnosti uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP tak, že s poukazom na konanie vedené pod sp. zn. 6C/36/2024, súd o nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v rozhodnutí vo veci samej (sp. zn. 6C/36/2024).
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil ust.§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil hrozbu násilia zo strany žalovanej. Poukázal na incident kedy žalovaná pred mal. synom B., ktorého držal jej brat kladivom rozbila kúpeľňové dvere, ako aj a incident, kedy otec žalovanej škrtil ich dcéru. Uviedol, že je to práve žalovaná, ktorá sa správa agresívne voči všetkým ostatným členom domácnosti a využíva na to svojich príbuzných. Žalovaná sa správa nebezpečne a nepredvídavo. Nestará sa o deti, a dokonca pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odišla zo spoločnej nehnuteľnosti a zbalila si aj osobné veci. Situácia v ich domácnosti je vážna, o čom svedčí aj skutočnosť, že deti sa pred žalovanou zamykajú a opakovane je k nim privolávaná policajná hliadka. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym právnym záverom, keď dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebná okamžitá úprava pomerov strán sporu skrz neodkladné opatrenie. Napätá situácia podľa žalobcu vyžaduje okamžitý zásah súdu. Uvedené vyplýva ja z predložených čestných prehlásení detí. Žalobca v obave zo vzniknutej situácie podal návrh na zverenie maloletého syna do výlučnej starostlivosti. Právo žalobcu viesť pokojný rodinný život, ako aj zabezpečenie pokojného vývoja detí je prednejšie ako právo žalovanej užívať predmetnú nehnuteľnosť. Žalobca očakával, že situácia sa upokojí, keď súd na pojednávaní v spore o BSM zo dňa 30.10.2024 rozhodne, avšak zo strany žalovanej došlo k obštrukciám, ktoré smerovali k odročeniu pojendávania. Až na tomto pojednávaní sa dozvedel o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaným žalovanou a oboznámil sa aj s tvrdeniami v ňom obsiahnutými. Prehlásenia detí boli predložené žalobcovi z ich vlastnej iniciatívy, nakoľko aj tie dúfali, že po nariadenom pojednávaní sa situácia upokojí. Zo strany žalobcu sa nejedná o žiaden revanš, o čom má svedčať aj skutočnosť, že vzniknutú situáciu rieši spolu so svojimi deťmi cez právneho zástupcu, ktorého navštívili so synom B.. Podporne poukázal na záznam z rokovania zo dňa 03.07.2024. Zároveň uviedol, že súd prvej inštancie nebol viazaný právnym posúdením žalobcu, a preto keď neboli splnené podmienky pre posúdenie návrhu nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) mal postupovať podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalobca mal za to, že konaním žalovanej je ohrozená duševná integrita jeho detí, a preto žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.
13. Podľa ust. § 325 ods, 2 písm. h) CSP sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
14. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, vzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
15. Vyššie spomínané ustanovenia Civilného sporového poriadku vyjadrujú účel sledovaný neodkladným opatrením, pričom súd môže neodkladné opatrenie nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Koncepcia inštitútu neodkladných opatrení nie je vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia v rámci civilného konania je možné len na návrh a za splanenia zákonných predpokladov.
16. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ide o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
17. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity, ako už bolo vyššie uvedené súdom prvej inštancie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany; násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
19. Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou (fyzickou alebo psychickou) a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie, jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i naplnenie hrozby ďalšieho násilia (ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity).
20. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu odôvodneného podozrenia z fyzického, resp. psychického násilia zo strany žalovanej. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil, keď uviedol, že charakter skutočností uvádzaných žalobcom nedosiahol takú intenzitu, aby bolo odôvodnené rozhodnúť o vylúčení žalovanej z užívania predmetnej nehnuteľnosti.
21. Konanie žalovanej opísané v žalobcom podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj podľa odvolacieho súdu v príčinnej súvislosti s prebiehajúcim konaním o vyporiadanie BSM pod sp. zn. 6C/36/2024. Vzniknutá situácia v domácnosti sa javí byť dôsledkom nezhôd ohľadne vyporiadania spoluvlastníctva k obývanej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyššie spomínaného konania. Incidenty, ku ktorým v domácnosti strán sporu dochádza, sú s najväčšou mierou pravdepodobnosti vyvolávané obojstranným správaním sa účastníkov konania, pričom ako správne súd prvej inštancie uviedol, konanie tretích osôb nemôže odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia vzťahujúceho sa na osobu žalovanej.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené má dovolací súd za to, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Z listín predložených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia- Čestné prehlásenie zo dňa 28.10.2024 - vyplýva, že napätá situácia a vznik viacerých incidentov v domácnosti je dôsledkom nielen konania žalovanej, ale pramení aj zo správania žalobcu, ktorý zamykaním jednotlivých miestnosti nehnuteľnosti znemožňuje jej užívanie žalovanou. Odvolací súd ma za to, že žalobca neosvedčil, že žalovaná je dôvodne podozrivá z násilia a ani to, že žalovaná ohrozuje jeho telesnú alebo duševnú integritu.
23. Odhliadnuc od vyššie uvedeného žalovaná a žalobca v danom prípade stoja naproti sebe ako strany sporu, ktoré požívajú ústavnoprávnu ochranu. Jedným je vlastnícke právo (bezpodielové spoluvlastníctvo) žalobcu a žalovanej a s ním spojené oprávnenia v podobe možnosti disponovania s predmetom vlastníctva, na strane druhej ochrana zdravia, resp. fyzickej a duševnej integrity žalobcu a detí žijúcich so stranami sporu v predmetnej nehnuteľnosti. Ako už bolo uvádzané, z návrhu neodkladného opatrenia, ako aj predložených listín tvoriacich súčasť návrhu nevyplýva, že by žalobca osvedčil, že konanie žalovanej ohrozuje jeho zdravie, resp. jeho telesnú a duševnú integritu. Skrz inštitút neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanej znemožnené vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti by došlo k neprimeranému zásahu do jej práv a povinnosti, ktoré by bolo v rozpore so zásadou proporcionality, na čo správne poukázal aj prvoinštančný súd.
24. Žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa.
25. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP