Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/189/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Silvie Tisovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov - matky: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, E. - F., zastúpenej: JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou so sídlom Vajanského 2786/2, Žilina a otca: G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/X, K. L., zastúpeného právnym zástupcom: HAVRILA & Co. s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 364 606, za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, o návrhoch na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca a o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/131/2023-315 zo dňa 26. júna 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/131/2023-341 zo dňa 15. júla 2024, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/131/2023-315 zo dňa 26. júna 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/131/2023-341 zo dňa 15. júla 2024 v napadnutých výrokoch I., III., IV., V., VI., VII. a VIII. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním matky a odvolaním otca napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. II. Právo zastupovať maloletého A. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A., s účinnosťou od 19.07.2023, sumou vo výške 500,- eur mesačne tak, že z toho sumu 300,- Eur mesačne ako bežné výživné bude otec poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a sumu 200,- Eur mesačne určenú na tvorbu úspor, bude otec poukazovať na osobitný účet maloletého A. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. IV. Matka je povinná zriadiť osobitný účet maloletého A. na účely platenia výživného na tvorbu úspor a číslo účtu oznámiť otcovi do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. V. Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletého A. za obdobie od 19.07.2023 do 30.06.2024, na bežnom výživnom vo výške 1.775,80 Eur sa otcovi povoľuje splácať v splátkach po 80,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky a dlh na tvorbe úspor vo výške 2.283,87,- Eur sa otcovi povoľuje splácať v splátkach po 200,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. VI. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. v každom párnom týždni v roku od stredy od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Počas Vianočných sviatkov je otec oprávnený stýkať sa s maloletým A. v každom párnom roku od 22.12. od 08:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a v každom nepárnom roku od 02.01. od 08:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod. a od 28.12. od 08:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletým A. v každom roku

od 01.07. od 08:00 hod. do 10.07. do 19:00 hod. a od 26.08. od 08:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa vyzdvihne v stanovených časoch v školských dňoch v priestoroch predškolského zariadenia dieťaťa, inak mimo školských dní v mieste bydliska matky a odovzdá dieťa matke v stanovenom čase v mieste bydliska matky v E.. VII. Vo zvyšnej časti sa návrh otca zamieta. VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému A., ktorého žiadala zveriť do osobnej starostlivosti s tým, že ona ho bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, žiadala otca zaviazať výživným s účinnosťou od podania návrhu a upraviť styk otca s maloletým. Najprv navrhovala zaviazať otca prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 250,- eur mesačne, potom na pojednávaní dňa 20.3.2024 upravila svoj návrh a s poukazom na usmernenie MS SR k tabuľkovému výživnému navrhla otcovi dieťaťa určiť výživné v sume 500,- eur mesačne. Otec dieťaťa navrhoval zveriť maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch vždy v nedeľu s tým, že on sa okrem bežných nákladov zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne k rukám matky a sumou 100,- eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého a neobvyklé platby alebo neobvyklé vysoké čiastky by platili obaja rodičia každý v polovici. Tiež žiadal upraviť informačnú povinnosť rodičov o maloletom, a určiť, že trvalé bydlisko maloletého bude na adrese bydliska otca v K. L..

3. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9.8.2023 č.k.5P/115/2023-20 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý A. dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok. Súčasne bol uvedeným neodkladným opatrením upravený styk otca s maloletým A. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že otec si maloletého v určených časoch prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná na styk maloletého riadne pripraviť a odovzdať otcovi. Súčasne bola uvedeným neodkladným opatrením otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého A. mesačne vo výške 150,- eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

4. Okresný súd konštatoval, že maloletý A. má aktuálne 3 roky. Od prerušenia spolužitia rodičov (28.6.2023) býva s matkou, ktorá sa o neho osobne stará, a s otcom sa pravidelne stretáva v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Maloletý navštevuje súkromné predškolské zariadenie (jasle/ materská škola) v I. B. I. M. s poplatkom 340,- eur mesačne. Maloletý má zvýšené výdavky s jeho zdravotným stavom, je vedený v pediatrickej, imunoalergologickej a logopedickej ambulancii, matka mu platila očkovanie 2x po 100,- Eur, maloletý má zväčšenú nosnú mandľu, preto mu matka kupovala inhalátor, užíva lieky v hodnote 35,- Eur mesačne, má atopický ekzém a užíva krémy v hodnote 19,- Eur mesačne. Má ďalšie bežné výdavky primerané jeho veku.

5. Podľa okresného súdu by zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nebolo v záujme maloletého dieťaťa, a to s ohľadom na veľmi narušenú, až nefunkčnú komunikáciu medzi rodičmi, a tiež s poukazom na veľkú vzdialenosť medzi bydliskami rodičov. Pre striedavú starostlivosť je nevyhnutná komunikácia a spolupráca oboch rodičov, ktorá podmienka v danej veci nie je splnená. Uvedené napokon potvrdil aj otec dieťaťa, ktorý striedavú starostlivosť najprv požadoval a ktorý potom na poslednom pojednávaní sám uviedol, že na psychologických konzultáciách dostali dokumenty a dospeli k záveru, že v ich prípade striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná. Keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode a striedavá starostlivosť neprichádzala do úvahy, bolo potrebné rozhodnúť o zverení maloletého do osobnej starostlivosti niektorého rodiča. Okresný súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ vykonávala starostlivosť o maloletého a voči jej starostlivosti súd nezistil žiadne výhrady. Ako vyplynulo aj zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov u matky v E., matka má vytvorené vo svojej domácnosti podmienky pre starostlivosť o dieťa, maloletý A. bol počas ich návštevy spokojný, bol veselý, mal dobrú náladu, pôsobil ako zdravé, hravé a spoločenské dieťa. Tiež zo správy zo šetrenia pomerov u starých rodičov dieťaťa z matkinej strany v I. B. I. M. vyplynulo, že aj v domácnosti starej matky sa maloletý cítil spokojne, v domácnosti vládla príjemná rodinná atmosféra, maloletý bol v čase sociálneho šetrenia spokojný, spontánne prejavoval náklonnosť matke aj starým matkám, venoval sa edukačným aktivitám. Maloletý A. je ešte vo veľmi útlom veku, má len tri roky a je prirodzene naviazaný na matku, ktorá sa o neho

osobne stará a ktorá s ním bola na rodičovskej dovolenke. Je teda prirodzené a v najlepšom záujme dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Akékoľvek iné rozhodnutie ako jeho zverenie do starostlivosti matky, teda požiadavka otca prezentovaná na poslednom pojednávaní na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, by v tomto vývojovom štádiu života dieťaťa v jeho veku 3 rokov a za daného skutkového stavu bolo podľa názoru súdu v rozpore so záujmom dieťaťa, čo si pravdepodobne uvedomuje aj otec dieťaťa, ktorý sám uznal, že jeho postup s požiadavkou na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti, je extrémny. Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja jeho rodičia, nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú v zmysle § 28 Zákona o rodine obaja rodičia.

6. Keďže medzi rodičmi nedošlo ani k dohode o výživnom, o vyživovacej povinnosti otca k maloletému rozhodol okresný súd. Matka maloletého navrhla otca zaviazať výživným vo výške 500,- Eur mesačne s poukazom na príjmové a majetkové pomery otca s tým, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov a súhlasila aj s rozdelením výživného na bežné výživné 300,- Eur mesačne a 200,- Eur mesačne na tvorbu úspor. Otec dieťaťa uviedol, že by súhlasil s bežným výživným 150,- Eur mesačne + 350,- Eur mesačne na úspory, prípadne 200,- Eur mesačne bežné výživné + 300,- eur mesačne na úspory. Teda otec dieťaťa v zásade súhlasil so sumou výživného 500,- Eur mesačne, nesúhlasil len s odporúčaným prerozdelením na bežné výživné a úspory a z toho dôvodu nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody ani v časti výživného. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 500,- Eur mesačne s rozdelením 300,- eur na bežné výživné + 200,- Eur na tvorbu úspor, ktorú sumu bežného výživného súd považoval za primeranú vzhľadom na vek dieťaťa a na skutočnosť, že na výživu dieťaťa prispievajú obaja rodičia podľa svojich schopností a možností a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov, pričom životná úroveň otca dieťaťa sa javí ako nadštandardná. Zvyšnú sumu súd určil na tvorbu úspor pre budúcnosť dieťaťa, čo je podľa názoru súdu v záujme dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A. súd v zmysle § 77 ods.1 Zákona o rodine určil s účinnosťou od 19.7.2023, kedy bolo začaté toto súdne konanie. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. v zmysle rozsudku vznikol otcovi na zameškanom výživnom za obdobie od 19.7.2023 do 30.6.2024 na bežnom výživnom dlh vo výške 1.775,80 Eur /11 mesiacov á 300,- eur + za 13 dní v mesiaci júl 2023 vo výške 125,80 Eur (= 3.425,80 Eur) - otcom uhradená suma v zmysle neodkladného opatrenia vo výške 1.650,- eur ( 11x150,- eur)/. Dlžnú sumu bežného výživného súd povolil otcovi splácať v splátkach po 80,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky tak, aby dlh bol vyrovnaný do dvoch rokov. Dlh na výživnom na tvorbu úspor vo výške 2.283,87 Eur (11 mesiacov á 200,- eur + za 13 dní v mesiaci júl 2023 v sume 83,87 Eur) súd povolil otcovi splácať v splátkach po 200,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci na osobitný účet dieťaťa určený na tvorbu úspor tak, aby dlh bol vyrovnaný do jedného roka, pod následkom straty výhody splátok.

7. Medzi rodičmi nedošlo ani k dohode o úprave styku otca s maloletým. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť medzi bydliskami rodičov, ako aj s poukazom na požiadavku otca na elimináciu častosti cestovania kompenzovanú dĺžkou trvania styku, súd upravil bežný styk otca s maloletým v každom párnom týždni v roku od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., čo predstavuje 4 noci prespatia dieťaťa u otca za dva týždne. Súd má za to, že je v záujme dieťaťa, aby sa rozvíjal aj jeho vzťah s otcom, ktorý o neho javí veľký záujem a chce sa mu venovať. Matka dieťaťa pred kolíznym opatrovníkom sama uviedla, že dieťa má pekný vzťah so svojím otcom a k otcovi sa vždy teší, preto je podľa názoru súdu v najlepšom záujme dieťaťa umožniť mu tento vzťah s otcom udržiavať a rozvíjať, čo vzhľadom na veľkú vzdialenosť medzi bydliskami rodičov je ťažšie realizovateľné častosťou styku, a preto je to kompenzované dlhším rozsahom styku od stredy do nedele každý druhý týždeň. Maloletý je zatiaľ v útlom veku, kedy si ešte nemusí plniť povinnú školskú ani predškolskú dochádzku, preto má súd za to, že v záujme dieťaťa je prioritnejšie jeho rozvíjanie vzťahu s otcom na úkor vynechania návštevy dvoch dní materskej školy (štvrtok a piatok) za dva týždne. S poukazom na žiadosť otca a súhlas matky súd upravil aj styk otca s maloletým počas vianočných sviatkov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, na ktorej úprave sa rodičia prakticky dohodli. Na návrh otca súd upravil aj styk otca s maloletým počas letných prázdnin. Na úprave styku v mesiaci august sa rodičia v podstate dohodli, preto súd v danom mesiaci upravil styk podľa ich dohody. Nedohodli sa však na úprave styku v mesiaci júl, kedy otec žiadal upraviť styk od 1.7. do 10.7., t.j. 9 nocí, zatiaľ čo matka súhlasila s úpravou styku iba od 1.7 do 6.7., t.j. 5 nocí. Súd mal za to, že bude v záujme dieťaťa upraviť styk v zmysle návrhu otca, aby dieťa malo možnosť so svojím otcom absolvovať aj nejakú dovolenku, napr. pri mori, čo by mu okrem rozvíjania vzťahu s otcom cez spoločne trávený čas a spoločné zážitky mohlo byť prospešné aj zo zdravotného hľadiska, čo by však pri krátkom matkou navrhovanom trvaní styku nebolo možné. K obavám matky súd uviedol, že uvedená

úprava trvania styku na 9 nocí sa bude týkať až letných prázdnin 2025, kedy už bude maloletý o rok starší a už bude zvyknutý na dlhšie trávenie styku otcom.

8. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh otca zamietol. Otec dieťaťa svojím návrhom požadoval upravovať aj vzájomnú informačnú povinnosť rodičov o maloletom dieťati. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že otázka informovania druhého rodiča o dieťati je aj otázkou rodičovskej vyspelosti a v prípade, že rodič si túto povinnosť neplní, možno sa tohto práva domáhať na súde. Realizácia tohto práva však nesmie byť šikanózna, pretože súčasne platí všeobecná zásada občianskoprávnych vzťahov, že výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 OZ). V danej veci mal súd zo zhodných vyjadrení matky i otca a z listinných dôkazov za preukázané, že matka riadne poskytuje otcovi aj písomné informácie o maloletom, a to dokonca častejšie ako sa v súdnej praxi ukladá rodičovi súdnym rozhodnutím. Preto nie je dôvodné jej túto informačnú povinnosť ukladať súdnym rozhodnutím. Okrem toho súd poukazuje na to, že otec dieťaťa je tiež zákonným zástupcom dieťaťa s právami z toho vyplývajúcimi. Preto súd návrh otca vo zvyšnej časti zamietol ako nedôvodný. Rovnako nedôvodný je aj návrh otca na určenie, že trvalé bydlisko maloletého bude na adrese bydliska otca v K. L.. Maloletý býva s matkou v E., pričom v zmysle § 3 ods.1 z.č.253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov SR, trvalý pobyt občana je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska, pričom maloletý nemá stále bydlisko na otcom uvedenej adrese.

9. Proti výrokom I., III., IV., V., VI. a VII. rozsudku podal odvolanie otec. K napadnutému výroku I. uviedol, že súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, na základe akých záverov sa rozhodol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Otec nesúhlasil s tým, aby maloletý bol zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matky, pretože najprv navrhoval striedavú osobnú starostlivosť, ktorú však po odročení pojednávania dňa 20.3.2024 prehodnotil na základe záverov po návštevách referátu PPS, kde pochopil, že za aktuálnej situácie nie je komunikácia medzi ním a matkou na takej úrovni, aby bola vhodná na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého. Preto na pojednávaní konanom dňa 26.6.2024 navrhol, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti bez úpravy styku matky s maloletým, pretože styk matky by mohol byť neobmedzený. Matka odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti nevytvorila pre maloletého stabilné rodinné prostredie, pretože strieda režim tzv. 3 postieľok, kedy sa s maloletým na týždennej báze sťahuje medzi E. a I. B. I. M.. Ani v jednej domácnosti matka nezabezpečila maloletému detskú izbu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. že na zistenie najvhodnejšieho výchovného prostredia pre maloletého sú potrebné odborné znalosti, mal prvostupňový súd vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Zároveň si mal súd prvého stupňa vyžiadať od matky predloženie originálu písomnej pracovnej zmluvy s výkonom práce v I. B. I. M. a potvrdenia z predškolského zariadenia o rozsahu dní v týždni, ktoré maloletý navštevuje toto predškolské zariadenie. Otec je schopný vytvoriť pre maloletého stabilné rodinné prostredie a zázemie, vrátane návštevy predškolského zariadenia a lekárov.

10. Vo vzťahu k výroku III. a súvisiacim výrokom IV. a V. rozsudku otec uviedol, že matka nedoložila doklady slúžiace na aktualizáciu jej majetkových pomerov a výdavkov na maloletého. Matka uviedla, že v práci vykonávanej v I. B. I. M. zarába 700,- EUR/mesačne netto, čím potvrdila, že spolu s výkonom práce v N. zarába celkovo sumu 1.700,- EUR mesačne netto a k tomu poberá ešte 50,- EUR ako prídavok na dieťa. Z doložených dôkazov nie je preukázaná odôvodnenosť rozdelenia sumy výživného na 200,- EUR na sporenie a sumy 300,- EUR na bežné výživné.

11. K výroku VI. otec uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od opustenia spoločnej domácnosti v K. L. matka bráni otcovi v rozšírení styku nad rámec spomenutého neodkladného opatrenia, pričom aktuálne marí aj jeho výkon. Súd nebral do úvahy argument, aby dôsledky opustenia spoločnej domácnosti matkou neznášal iba on vo vzťahu k maloletému, ale aby aj matka vyzdvihovala maloletého v nedeľu večer v K. L. u otca, pretože iba otec znáša zvýšené náklady dochádzaním do E., resp. I. B. I. M., resp. nech súd prvého stupňa zohľadní tieto náklady otca v sume bežného výživného. Na uvedené argumenty však súd prvého stupňa vôbec nereflektoval. Úprava styku pritom nerieši styk otca v nepárnom týždni, pričom určenú úpravu nepovažuje otec za dostatočnú. Súd prvého stupňa mal priestor dať otcovi možnosť realizovať styk v nepárnom týždni napr. aj počas pracovných dní, buď v navrhovanom rozsahu, alebo ho mohol upraviť bez nutnosti cestovania napr. v stredu od 16:00-19:00 hod. Otec má možnosť výkonu práce na home office aj možnosť služobne cestovať po Slovensku, preto mu súd prvého stupňa mohol dať šancu, aby sa mohol zastaviť za maloletým a navštíviť ho aj počas nepárneho pracovného týždňa.

12. K výroku VII. otec namietal, že prvostupňový súd nepovažoval za dôvodné upraviť informačnú povinnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do konania prvého pojednávania 20.03.2024 matka nedostatočne informovala otca o maloletom, pričom následná čiastočná zmena v správaní matky nemohla byť dostatočným dôvodom na to, aby súd prvého stupňa zamietol návrh otca na informačnú povinnosť ako nedôvodný. Rovnako nesúhlasí s odôvodnením zamietnutia návrhu otca, aby súd určil aby maloletý mal trvalé bydlisko na adrese bydliska otca v K. L.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý striedavo býva s matkou v E. a v I. B. I. M., kde dokonca navštevuje aj predškolské zariadenie. Takže z tohto pohľadu nie je splnená požiadavka v zmysle § 3 ods. 1 z. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov SR, že trvalý pobyt občana je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska. Práve z tohto pohľadu sa javí ako logické, aby maloletý mal trvalý pobyt na adrese otca v K. L., pretože tam má aj vytvorené stabilné zázemie a rodinné prostredie. Otec preto žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť v zmysle ním podaného návrhu alebo rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Proti výroku VI. tohto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá považovala za neprimeranú úpravu bežného styku otca s mal. dieťaťom v rozsahu 5 po sebe nasledujúcich dní v období dvoch týždňov aj rozsah styku v období letných prázdnin od 01.07. od 08.00 hod. do 10.07. do 19.00 hod., a to s prihliadnutím na nízky vek mal. dieťaťa. Okresný súd neskúmal, či otec je schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého A. v pracovných dňoch s ohľadom na svoju pracovnú vyťaženosť a aktivity súvisiace s cyklistikou, hoci otcom predložená pracovná zmluva obsahuje tzv. homeoffice. Nakoľko mal. dieťa navštevuje predškolské zariadenie v I. B. I. M. a otec odmieta mal. dieťa do tohto zariadenia voziť, je preverenie možností otca ohľadom poskytovania osobnej starostlivosti z jeho strany v rámci úpravy styku absolútne legitímnou požiadavkou. Je nevyhnutné podotknúť, že hoci zamestnávateľ otcovi umožňuje „home office” v rozsahu 5 dní v kalendárnom týždni, stále ide o „office”, čo znamená, že otec je povinný vykonávať prácu. Okresný súd nezohľadnil, že mal. A. má výrazné problémy s vývojom reči, v dôsledku čoho je nutné s ním navštevovať logopédiu, ktorá skutočnosť bola súdu známa i v čase rozhodovania. Mal. A. v priebehu súdneho konania trávil v domácnosti otca každý nepárny týždeň od piatku do nedele, pričom po návrate bol vždy úzkostný, plačlivý a vyžadoval si prítomnosť matky. Matka považuje za nevyhnutné, aby styk otca s mal. dieťaťom nebol rozširovaný nárazovo, ale aby skutočne bolo zohľadnené citové prežívanie mal. dieťaťa, jeho vek, v danom prípade spomalený vývoj reči a prirodzená naviazanosť mal. dieťaťa na matku. Zo záveru správy psychológa vyplynula potreba znaleckého skúmania, ktorého vykonanie súd prvej inštancie vyhodnotil ako nadbytočné. Posúdenie nadbytočnosti znaleckého dokazovania nereflektovalo správanie a konanie otca hraničiace s agresivitou v priebehu celého súdneho konania a jeho krokov po vyhlásení meritórneho rozhodnutia. Otcove správanie v ostatných mesiacoch eskaluje, pričom matka má dôvodnú obavu nielen o psychické a fyzické zdravie mal. A., ale tiež o svoj vlastný život, zdravie a živobytie. Otec sa neštíti kontaktovania známych či zamestnávateľa matky za účelom očiernenia jej osoby. Konanie a správanie otca prekračuje už akékoľvek hranice únosnosti. Dňa 28.06.2024 sa rodičia zúčastnili detského predstavenia v predškolskom zariadení, ktoré navštevuje mal. A.. Už pri príchode otec pokrikoval na mal. A. a upozorňoval na svoju prítomnosť. Na odporúčanie pani učiteľky sa otec ohradil, že týždeň nevidel syna. Počas voľnej zábavy matka požiadala o pomoc pani riaditeľku, nakoľko ju otec verbálne obťažoval. Na zmierlivé upozornenie pani riaditeľky, že toto nie je miesto na takéto rozhovory, začal otec hlasne slovne útočiť i na ňu, čo vyústilo do tej miery, že otec bol upozornený na privolanie policajnej hliadky, ak nezačne krotiť svoje emócie. Otec pravidelne pri odovzdávaní, resp. preberaní mal. A. pred matkou maloletému dieťaťu hovorí, že už budú iba spolu, že to už dlho nepotrvá, že matku nepotrebujú.

14. V nadväznosti na uvedené sa matka nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý rozsah styku otca v období letných prázdnin v mesiaci júl 2024 upravil na obdobie 10 po sebe nasledujúcich dní. Súd nie je oprávnený vysloviť predpoklad, že za jeden rok už bude mal. dieťa schopné desaťdňový interval zvládnuť. V neposlednom rade si dovolí matka dať odvolaciemu súdu do pozornosti, že otec svojím A.

A..O.

prístupom ohrozuje zdravie mal. dieťaťa tým, že vykonáva kroky, ktorými bráni, aby mal. A. mohol podstúpiť vybratie nosnej mandle. Na základe uvedeného matka navrhuje, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že styk otca s mal. dieťaťom ponechá v režime. ktorý je aktuálne nastavený a ktorý sa realizuje už takmer 12 mesiacov, teda že otec je oprávnený sa stretávať s mal. A. v každom nepárnom týždni v roku od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a počas letných prázdnin od 01.07. do 05.07. a od 26.08. do 31.08. alternatívne, aby rozhodnutie súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. Okresná prokuratúra Trenčín v písomnom vyjadrení uviedla, že v záujme maloletého je potrebné zachovať existujúci stav výchovného prostredia u matky, čo možno vnímať ako ,,zastabilizovanie súčasného stavu.“ Maloletý má síce k otcovi vybudovanú pozitívnu citovú väzbu, ktorú je potrebné zachovať, je však vo veľmi útlom veku, kedy dieťa je ešte biologicky naviazané na svoju matku. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie v I. B. I. M. a nebolo by v jeho záujme tento stav meniť. Ak by súd rozhodol podľa predstáv otca, nebolo by to v súlade s najlepším záujmom dieťaťa v tom smere, že mal. A. by stratil pravidelnosť návštevnosti predškolského zariadenia, postrádal by určitý režim, svojich rovesníkov, aktivity ako aj učiteľky, na ktoré je v tomto prirodzenom prostredí už dlhodobejšie zvyknutý. Vzťah medzi rodičmi je výrazne narušený, má stupňujúcu tendenciu a do uvedených konfliktov je vťahované aj mal. dieťa. Prioritná zásada rodinného práva je chrániť záujem maloletého dieťaťa. Dieťa má právo na stretávanie sa s oboma rodičmi, má právo byť vychovávané oboma rodičmi. Prokuratúra má za to, že všetky zabezpečené zistenia poskytujú dostatočnú záruku, že matka je schopná sa o svoje maloleté dieťa osobne postarať tak, aby bol zabezpečený jeho všestranný rozvoj. Je plne opodstatnené a v jeho záujme ponechať maloletého A. v osobnej starostlivosti matky, u ktorej je pre priaznivý telesný a duševný vývoj maloletého najvhodnejšie prostredie, než u otca (vzhľadom na vek dieťaťa, značnú vzdialenosť a pod.). Preto znalecké dokazovanie je v okolnostiach tohto prípadu nadbytočné a nedôvodné. S ohľadom na uvedené prokuratúra Krajskému súdu v Žiline navrhuje, aby potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín, avšak vo vzťahu k úprave letných prázdnin v mesiaci júl prokuratúra navrhuje zmeniť výrok VI. rozsudku na rozsah 7 dní pri úprave styku každý druhý týždeň od stredy poobede do nedele večer.

16. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v jej starostlivosti neboli v priebehu súdneho konania zistené nijaké nedostatky. Matka dáva do pozornosti, že stabilita výchovného prostredia nie je daná len materiálnym zabezpečením mal. dieťaťa, ale predovšetkým vytvorením harmonického a pokojného zázemia, v ktorom má mal. dieťa priestor na všestranný vývoj a do ktorého je pretavený pocit bezpečia dieťaťa tvorený prítomnosťou osoby, ku ktorej mal. dieťa v prevažnej miere pociťuje silnú vzťahovú väzbu, čo je v danom prípade prirodzene s ohľadom na stále nízky vek, citové prežívanie a potreby, matka. Odvolaciemu súdu dáva matka do pozornosti, že dôvody, ktoré ju viedli k opusteniu spoločnej domácnosti, boli podrobne popísané v návrhu na začatie konania, spolužitie s otcom mal. dieťaťa sa stalo neznesiteľné, čo negatívne vplývalo na mal. dieťa. Nakoľko matka považovala za nevyhnutné chrániť život a zdravie mal. dieťaťa a sekundárne aj zdravie a život svoj, spoločnú domácnosť opustila, pričom jedinou možnosťou i s ohľadom na jej finančné možnosti bol návrat do E., kde má vlastnú nehnuteľnosť a blízko svojich rodičov žijúcich v I. B. I. M.. Maloletý má zabezpečenú návštevu predškolského zariadenia, v ktorom je výborne adaptovaný, aj zdravotnú starostlivosť. Z návrhu otca je zrejmé, že má záujem pokračovať vo finančnom ruinovaní matky vlastného mal. dieťaťa, keďže výška ním navrhovaného výživného v sume 200,- eur je absurdná. Na základe usmernenia MS SR by výživné na mal. A. malo predstavovať 18% z príjmu otca, teda 540,- eur. Za ostatných 11 mesiacov otec mal. A. vecné plnenia neposkytol, ani raz sa matky neopýtal, či nepotrebuje pre mal. dieťa zabezpečiť nákup nevyhnutných potrieb, naopak do marca 2024 si nezákonne uplatňoval na mal. dieťa daňový bonus v sume 140,- eur. Výživné na mal. dieťa má spotrebný charakter a jeho zmyslom je zabezpečiť hradenie bežných potrieb maloletého dieťaťa v pravidelnom mesačnom intervale. Potreby maloletého dieťaťa boli matkou v konaní riadne preukázané sumou výdavkov 890,- eur mesačne. Po zohľadnení daňového bonusu v sume 140,- eur, ktorý si od apríla 2024 uplatňuje matka, a prídavkov na mal. dieťa v sume 60,- eur, ktoré rovnako poberá matka, zostáva pokryť výdavky na mal. dieťa v sume 690,- eur. S prihliadnutím na mieru osobnej starostlivosti matky o mal. dieťa, ako aj poskytovanie iných vecných plnení, ktoré na strane otca absentujú, možno ustáliť, že výška výživného, ktorou by mal byť zaviazaný otec, by mala byť určená v rozmedzí 400-500,- eur. Príjmové a majetkové pomery otca boli ustálené a samotný otec na pojednávaní dňa 26.06.2024 uviedol, že je schopný platiť mal. dieťaťu na tvorbu úspor aj sumu 1.000,- eur mesačne. Otec súdu prvej inštancie vytýka, že „si nedal námahu“ riešiť bežný styk otca v čase nepárneho týždňa, pričom z výsluchu otca na pojednávaní dňa 26.06.2024 vyplynulo, že o to nemá záujem. Vo vzťahu k informačnej povinnosti sa matka stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Nespokojnosť otca s kvalitou matkou poskytovaných informácií nie je dôvodom na

autoritatívne uloženie informačnej povinnosti, keďže matka si túto riadne plní, čo na pojednávaní uskutočnenom dňa 26.06.2024 nerozporoval ani samotný otec. Nakoľko adresa trvalého bydliska mal. dieťaťa nie je podstatnou vecou, o ktorej by mal v prípade nezhody rodičov rozhodovať súd, a ani jeden z rodičov nenavrhuje zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nie je v kompetencii súdu rozhodovať o adrese trvalého bydliska mal. dieťaťa. Čo do úpravy styku otca s mal. dieťaťom matka v plnom rozsahu zotrváva na ňou podanom odvolaní a nesúhlasí, aby bola zaviazaná povinnosťou odovzdávania, resp. preberania mal. dieťaťa v mieste bydliska otca, nakoľko ku zmene bydliska mal. dieťaťa došlo zákonne, matka nemala inú možnosť, len sa po zrušení spoločnej domácnosti, ktorému predchádzalo dlhodobé neznesiteľné správanie zo strany otca, vrátiť do blízkosti svojej rodiny, ktorá jej poskytuje oporu. K vyjadreniu Okresnej prokuratúry Trenčín matka uviedla, že nie je zrejmé, z akého dôvodu OP TN upustila od svojho názoru týkajúceho sa rozsahu styku od štvrtka do nedele v každom nepárnom týždni.

17. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že podľa pracovnej zmluvy nie je rozvrhnutie pracovného času otca časovo presne obmedzené a teda aj počas pracovného dňa je možné z jeho strany zabezpečiť o maloletého potrebnú starostlivosť. Otec odmieta tvrdenia, že by sa správal voči matke alebo jej matke (starej mame maloletého) agresívne a kategoricky odmieta tvrdenie, že by jeho správanie mohlo mať na maloletého negatívny dopad, nakoľko všetky výmeny názorov s matkou sa snaží komunikovať prostredníctvom telefonickej komunikácie, alebo bez jeho prítomnosti. Tvrdenia matky nemôžu založiť odvolací dôvod, nakoľko skutočnosti, ktoré opisuje matka, údajne nastali až po vyhlásení rozsudku, t.j. dňa 28.06.2024. Vo vzťahu k styku mimo bežného roka sa ako nelogické zdá byť to, že matka odvolaním napadla výrok VI. rozsudku, avšak v odôvodnení nenapáda časť úpravy styku počas vianočných prázdnin, počas ktorých má byť maloletý s otcom v párnom roku od 22.12. do 25.12. a v nepárnom roku od 02.01. do 06.01. a od 28.12. do 02.01, čo predstavuje 4, resp. 5 dní nepretržitej osobnej starostlivosti u otca. Otec je schopný vytvoriť pre maloletého stabilné rodinné prostredie a zázemie.

18. Matka z dôvodu, že šikanózne správanie otca naďalej pokračuje a eskaluje, v následnom vyjadrení uviedla, že otec matke takmer na dennej báze posiela SMS správy, obťažoval ju početnými telefonátmi, sústavne spochybňuje starostlivosť matky o maloletého a vyhráža sa, že ju zničí. Život v obavách sa prejavuje aj na matkinom zhoršenom zdravotnom stave. Po incidente v materskej škôlke, ktorú mal. A. navštevuje, sa začal otec údajne vyhrážať aj pani riaditeľke, ktorá pristúpila ku krajnému riešeniu a odmietla naďalej mal. A. poskytovať miesto vo svojom zariadení. Svojím správaním sa tak otec postaral o to, aby mal. A. zo zariadenia vyhodili. Nakoľko situácia je neúnosná, odráža sa na zdraví nielen matky, ale sekundárne i mal. A., ktorý je vystavený otcovmu neprístojnému a dekompenzovanému správaniu, zotrváva matka na svojich vyjadreniach, pričom žiada, aby na prejednanie podaných odvolaní bolo Krajským súdom v Žiline nariadené pojednávanie. V ďalšom vyjadrení matka zotrvala na doterajších vyjadreniach, pričom uviedla, že podľa nariadeného neodkladného opatrenia sa mal styk otca s mal. dieťaťom uskutočniť dovedna 24-krát, pričom sa reálne uskutočnil 23-krát. Jedenkrát styk nebol zrealizovaný z dôvodov na strane otca, ktorý mal uprednostniť cyklistické podujatie pred stretnutím s mal. A.. Matka vždy jasne a striktne deklarovala, že nesúhlasí s rozsahom styku navrhovaným otcom.

19. Otec vo vyjadrení trval na tom, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, na základe akých záverov sa rozhodol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní.

20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podali oprávnení účastníci konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v ust. § 387 ods. 1, 2 CSP stotožnil.

21. Vo vzťahu ku svojmu procesnému postupu odvolací súd zvýrazňuje, že nezistil naplnenie dôvodov na prejednanie tejto veci na pojednávaní. V zmysle úpravy ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (v spojení s § 2 ods. 1 CMP) nariadi odvolací súd pojednávanie, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Matka vo svojich písomných

vyjadreniach v rámci odvolacieho konania navrhla, aby odvolacím súdom bolo na prejednanie podaných odvolaní nariadené pojednávanie. Poukázala pritom na správanie sa otca voči nej, ktoré sa odráža na jej zdraví, voči jej matke a na jeho správanie sa v škôlke, k čomu navrhla doplniť dokazovanie. V tomto kontexte je nutné poukázať na skutočnosť, že matka podaným odvolaním napadla výlučne výrok VI. rozsudku v časti úpravy bežného styku a styku počas letných prázdnin, ktorú žiadala zmeniť tak, že bežný styk otca s maloletým A. bude ponechaný v pôvodnom režime, teda každý nepárny týždeň od piatka do nedele, a počas letných prázdnin bude styk upravený od 01.07. do 05.07. a od 26.08. do 31.08. Na posúdenie dôvodnosti matkou uplatnených odvolacích námietok ani na posúdenie dôvodnosti otcom podaného odvolania však podľa odvolacieho súdu nie je potrebné dokazovanie opakovať ani dopĺňať, pretože okresným súdom bol stav veci zistený dostatočne a z takto ustáleného stavu je možné vychádzať aj pre potreby odvolacieho konania. Odvolací súd tak dospel k záveru, že na prejednanie podaných odvolaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

22. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o komplexnej úprave práv a povinností rodičov k mal. A.. Podaným odvolaním otca bol tento rozsudok napadnutý vo všetkých jeho výrokoch s výnimkou výroku II. o práve obidvoch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, matka rozsudok napadla v časti jeho výroku VI. K jednotlivým odvolaniami napadnutým výrokom odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku okresného súdu s tým, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení, a preto za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. Na doplnenie a vo vzťahu k odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaniach rodičov krajský súd uvádza nasledovné.

23. Otec v podanom odvolaní nesúhlasil so zverením mal. A. matke a žiadal o jeho zverenie do svojej starostlivosti. Krajský súd vo vzťahu k tomuto odvolaciemu návrhu otca v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (odsek 24. tohto odôvodnenia). Krajský súd ani vo vyvolanom odvolacom konaní s prihliadnutím na tvrdenia otca v podanom odvolaní a v jeho vyjadreniach nezistil, že by v danom prípade v najlepšom záujme maloletého A. bolo jeho zverenie do osobnej starostlivosti otca. je potrebné zvýrazniť, že v starostlivosti matky o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by signalizovali nevyhnutnú potrebu zmeny výchovného prostredia, keďže matka má vo svojej domácnosti vytvorené podmienky pre starostlivosť o dieťa. Na týchto záveroch nič nemení ani argumentácia otca ohľadom troch postieľok, keďže z vykonaných dôkazov neplynie, že by režim starostlivosti matky mal na maloletého A. akýkoľvek negatívny dopad. Samotná táto argumentácia nič nemení na vecnej správnosti záverov, v zmysle ktorých sa maloletý tak u matky ako aj u starých rodičov zo strany matky cítil spokojne a prejavoval náklonnosť tak k matke ako aj k starej matke. Zvýrazňuje odvolací súd, že maloletý A. aj s ohľadom na svoj vek je dieťaťom prioritne fixovaným na matku a jej starostlivosť. Súčasné výchovné prostredie maloletého A. možno považovať za stabilizované a aktuálne nie je daný žiadny dôvod na jeho zmenu. Za tohto stavu nemôže byť v záujme maloletého, aby bol vytrhnutý zo svojho aktuálneho výchovného prostredia, ktoré má stabilizované u matky. Možno konštatovať, že kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa prevažuje nad záujmom otca, ktorý sa domáha zverenia dieťaťa. Krajský súd nespochybňuje, že aj otec má s maloletým vybudovaný vzťah, avšak podľa názoru krajského súdu tento vzťah nedosahuje mieru porovnateľnú so vzťahom s matkou. Krajský súd s prihliadnutím na okolnosti súdenej veci je toho názoru, že zásadná zmena v podobe zverenia dieťaťa do starostlivosti otca je aktuálne neprimeraná a nevhodná. Odvolací súd nespochybňuje, že aj otec je spôsobilý vytvoriť pre maloletého vhodné a stabilné domáce prostredie, avšak aktuálne je v najlepšom záujme maloletého A. jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že okresný súd nevykonal ním požadované znalecké dokazovanie, zvýrazňuje odvolací súd, že obdobne ako okresný súd nezistil potrebu takéhoto dokazovania. Skutočný stav starostlivosti o dieťa bol z dôkazov vykonaných v prvoinštančnom konaní zistený dostatočne a vykonanie znaleckého dokazovania sa tak javí ako nadbytočné. S návrhom na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom sa nestotožnila ani okresná prokuratúra. Odvolací súd pritom považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26.06.2024, na ktorom bol prítomný tak otec ako aj jeho

právny zástupca, prítomní zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (č.l. 308 rub). Ani samotný otec, respektíve jeho právny zástupca, tak bezprostredne pred vyhlásením rozsudku vykonanie znaleckého dokazovania nenavrhovali.

24. Otec ďalej v podanom odvolaní napadol výrok III. o určení výživného a s tým súvisiace výroky IV. a V. rozsudku prvoinštančného súdu. K otázke určenia výživného považuje odvolací súd vo všeobecnosti za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod.

25. Odvolací súd zvýrazňuje, že otec v podanom odvolaní nespochybnil celkovú výšku výživného určeného sumou 500 eur mesačne, ale namietal jeho rozdelenie na bežné výživné vo výške 300 eur a na výživné určené na tvorbu úspor vo výške 200 eur mesačne. Otec navrhoval bežné výživné v sume 200 eur a výživné na tvorbu úspor v sume 300 eur mesačne. Otec pritom spochybnil závery súdu prvej inštancie čo do odôvodnených potrieb maloletého a čo do ustálenia príjmu matky. Odvolací súd vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého poukazuje na zistenia súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že maloletý navštevuje súkromné predškolské zariadenie s poplatkom 340 eur mesačne, konštatoval, že maloletý má zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom, matka platila očkovanie 2 krát 100 eur, kupovala inhalátor, maloletý užíva lieky v hodnote 35 eur mesačne a potrebuje krémy v hodnote 19 eur mesačne, pričom má maloletý samozrejme aj ďalšie bežné výdavky primerané jeho veku. Bežné výdavky primerané veku dieťaťa v prejednávanom prípade zodpovedajú nákladom na poplatky na školné a stravu v predškolskom zariadení, stravu v domácom prostredí, oblečenie, obuv, drogériu, hračky, lekársku starostlivosť, pomernú časť nákladov na bývanie, ďalšie náklady spojené napríklad s návštevou krúžkov či kultúrnych podujatí. Rozsah uspokojovania týchto potrieb je daný schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životným štandardom. Ak sú možnosti rodičov širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dieťaťa prospešné pre jeho zdravý a všestranný rozvoj. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti, a to pre dobu súčasnú, ako aj pre budúcnosť. V tejto súvislosti k námietkam otca týkajúcim sa posúdenia výdavkov na maloleté dieťa súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa je potrebné rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb od stravovania, ošatenia, zabezpečenia hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti ako aj mimoriadne výdavky. Výšku nákladov na bežné potreby maloletého dieťaťa je možné vyčísliť len orientačne s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho potreby, či už bežné alebo mimoriadne. Výdavky na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa, t.j. na nákup stravy, ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, sú nesporné a nie je potrebné ich osobitne dokazovať, keďže tieto výdavky sú známe a vychádzajú zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a ich obvyklej spotrebe pre dieťa v určitom veku. Neobstojí teda odvolací argument otca o neustálení výdavkov dieťaťa. Je v tomto kontexte namieste poukázať na skutočnosť, že matka deklarovala výšku výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté dieťa, keď v podanom návrhu poukázala aj na náklady spojené s bývaním a splátkou hypotekárneho úveru. Odôvodneniu rozsudku okresného súdu tak možno vytýkať výlučne skutočnosť, že tieto ďalšie náklady spojené s bývaním, ktoré je potrebné pomerne zohľadniť aj vo vzťahu k maloletému dieťaťu,

výslovne neuviedol v časti odôvodnenia rozsudku čo do výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. Pokiaľ matka v reakcii na odvolacie námietky otca konštatovala výšku výdavkov na maloletého A. celkovou sumou 890 eur mesačne, nie je možné s prihliadnutím na uvedené odvolacím súdom konštatovať, že by sa jednalo o sumu neprimerane vysokú.

26. Je v tomto smere nutné poukázať aj na skutočnosť nadštandardného príjmu otca, ktorého vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené potreby maloletého A. vo väčšej miere. Maloletý A. má totiž právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda aj na životnej úrovni svojho otca. Pri nadštandardnom príjme jedného alebo obidvoch rodičov je tak možné zabezpečiť pre maloleté dieťa vyšší životný štandard vo všetkých oblastiach jeho života, napríklad čo do zabezpečenia kvalitnejšej stravy, oblečenia, lekárskej starostlivosti, či výdavkov spojených s napĺňaním voľného času, resp. v budúcnosti výdavkov na vzdelávanie. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Ak otec v podanom odvolaní uviedol námietky aj čo do ustálenia výšky príjmu matky, uvádza odvolací súd, že samotná príjmová situácia jedného z rodičov nemôže mať bezprostredný dopad na výšku vyživovacej povinnosti druhého z rodičov. Takýto prístup by bol v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu výživného (nielen v právnom zmysle, ale i z hľadiska prirodzenej zodpovednosti každého z rodičov za výživu jeho dieťaťa) a odporuje aj elementárnym zákonným kritériám pre určovanie výšky výživného (osobitne § 75 ods. 1 zákona o rodine). Výška príjmu „druhého“ rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej osoby (v tomto prípade otca) len veľmi okrajovo.

27. Aj podľa odvolacieho súdu preto určená výška výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám a veku mal. A. ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti, a to aj pri zohľadnení výšky matke vyplácaných rodinných prídavkov a matkou poberaného daňového bonusu. Odvolacie argumenty otca vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti považuje odvolací súd za nedôvodné a dodáva, že súd prvej inštancie pri určení výživného správne vychádzal z posúdenia všetkých zisťovaných skutočnosti, vrátane tých, na ktoré otec vo svojom odvolaní poukazoval, pričom v priebehu odvolacieho konania otec neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného, a teda ani o výške výživného zameškaného.

28. Proti výroku VI. o úprave styku otca s maloletým A. podal odvolanie tak otec ako aj matka. Otec žiadal rozšírenie styku aj na každý nepárny týždeň od stredy do piatku a úpravu odovzdávania dieťaťa tak, že dieťa bude matke odovzdávať v mieste svojho bydliska. Matka naopak namietala, že okresným súdom stanovený rozsah styku je príliš široký a trvala na pokračovaní styku v rozsahu, ktorý bol upravený neodkladným opatrením, a počas letných prázdnin žiadala styk určiť od 01.07. do 05.07. a 26.08. do 31.08. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu nevyhodnotil ako dôvodné ani odvolanie otca ani odvolanie matky. Ako už bolo krajským súdom konštatované, aktuálne je pre mal. A. najlepšie jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky s tým, že je potrebné primerane upraviť styk otca s maloletým. Úpravou styku je nutné zabezpečiť, aby maloletý mal garantovaný rozvoj vzťahu aj s otcom, ktorému nie je zverený do starostlivosti, čím bude naplnené aj právo a súčasne povinnosť obidvoch rodičov podieľať sa na jeho výchove. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplýva, že by existovali akékoľvek okolnosti, ktoré by vylučovali primerané stretávanie sa otca s dieťaťom, pričom matka stretávaniu sa otca s maloletým nebráni.

29. Krajský súd vo vzťahu k podaným odvolaniam zvýrazňuje, že v zmysle zákonnej úpravy čl. 5 zákona o rodine je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Aktuálne zo skutočností, ktoré boli ustálené okresným súdom, možno konštatovať, že je v záujme maloletého A. práve to, aby zotrval v starostlivosti matky s primeranou úpravou styku otca. Odvolací súd citlivo zvažoval vzniknutú situáciu a plne si uvedomuje, že otec ako rodič má rovnocenné právo na starostlivosť o maloletého ako jeho matka. Zároveň je však namieste konštatovať, že v tomto prípade záujem maloletého A. prevyšuje záujem otca a jeho právo na rovnocennú starostlivosť, a preto bolo potrebné tak okresným súdom ako aj krajským súdom ako súdom odvolacím za rešpektovania najlepšieho záujmu maloletého nemeniť jeho aktuálne výchovné prostredie u matky za súčasnej úpravy styku otca s maloletým. Rozsah úpravy styku tak, ako bol tento vymedzený prvoinštančným súdom, je pritom dostatočne rozsiahly na to, aby maloletý A. mohol budovať svoj vzťah s otcom. Nemožno preto vyhodnotiť ako dôvodnú odvolaciu žiadosť otca o rozšírenie bežného styku aj na dva dni v každom

nepárnom týždni. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na vyjadrenie samotného otca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26.06.2024 (č.l. 307 spisu), kde otec cestou právneho zástupcu žiadal upraviť styk na „každý párny týždeň od stredy do pondelka, a to aj s poukazom na vzdialenosť bydliska rodičov, aby sa eliminovalo cestovanie a pre to, aby styk bol v dlhšom časovom rozsahu“ a „v takom prípade by sa realizoval každý druhý týždeň“.

30. Odvolací súd uvádza, že styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený neodkladným opatrením tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každý nepárny víkend od piatku do nedele. Doposiaľ tak otec mal styk s dieťaťom upravený v rozsahu dvoch dní každý druhý týždeň, teda spolu štyri dni v kalendárnom mesiaci. Aktuálna úprava prijatá súdom prvej inštancie vecne správne s prihliadnutím na závery, v zmysle ktorých je otec plne spôsobilý postarať sa o maloleté dieťa, s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa a s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o dieťa v predškolskom veku, rozšírila styk otca s dieťaťom na každý párny týždeň od stredy do nedele. Spolu sa tak jedná o styk v rozsahu štyroch dní každý druhý týždeň, teda spolu osem dní v kalendárnom mesiaci. Touto úpravou tak došlo k zdvojnásobeniu počtu dní, počas ktorých má otec právo stretávať sa s maloletým. Zároveň táto úprava reflektuje aj skutočnosť značnej vzdialenosti bydliska otca a bydliska matky, keď maloletý podľa tejto úpravy bude túto cestu absolvovať dvakrát mesačne. V prípade otcom požadovanej úpravy by maloletý túto cestu absolvoval každý týždeň, teda štyrikrát mesačne. V zhode so súdom prvej inštancie je potom aj odvolací súd k názoru, že vzťah otca s maloletým je lepšie realizovať dlhším stykom v rozsahu štyroch dní raz za dva týždne, ako úpravou kratšieho styku každý týždeň.

31. Čo do rozsahu styku aj v kontexte matkou podaného odvolania krajský súd prízvukuje, že je potrebné zabezpečiť styk otca s maloletým v takom rozsahu, aby sa vzťah otca s maloletým upevňoval, udržiaval a budoval. Za účelom budovania tohto vzťahu preto nie je možné považovať za dostatočný styk otca s maloletým A. len v matkou navrhovanom rozsahu od piatku do nedele každý druhý týždeň. Pokiaľ matka namieta, že styk v rozsahu piatich dní každý druhý týždeň je príliš dlhý, uvádza odvolací súd, že v rozsudku upravená úprava styku nepredstavuje styk v rozsahu piatich dní, ale v rozsahu štyroch dní a troch hodín. Neobstojí v tomto smere ničím nepodložená argumentácia matky spochybňujúca možnosti otca starať sa o dieťa počas homeofficu. Otec deklaruje, že k úprave jeho pracovnej zmluvy došlo práve za účelom vytvorenia možnosti starať sa o syna. Matka neuviedla žiadne konkrétne tvrdenia ani dôkazy na ich preukázanie, že by otec nebol spôsobilý starostlivosť o dieťa zabezpečiť. Rovnako argumenty matky ohľadom zdravotných problémov maloletého, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, ktoré by tieto tvrdenia matky prepojili na styk otca s maloletým, respektíve na rozsah tohto styku, na vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie o dĺžke styku nemôžu nič zmeniť. Ako už bolo konštatované, otec je plne spôsobilý o maloletého sa postarať, v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, a preto nie je dôvod rozsah styku otca zužovať. Je dôvodné odvolacím súdom zvýrazniť aj skutočnosť, že samotná matka nenamietala úpravu styku otca v rozsahu štyroch dní, resp. piatich dní, počas vianočných sviatkov a počas letných prázdnin. Obdobne odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú námietku matky ohľadom dĺžky styku počas letných prázdnin. Zhodne so súdom prvej inštancie je odvolací súd názoru, že pre budovanie vzťahu otca s maloletými A. je potrebné, aby otec so synom trávil aj dlhšie obdobie, na čo je najvhodnejšie práve obdobie letných prázdnin, kedy dĺžka styku upravená súdom prvej inštancie umožňuje, aby otec so synom mohol absolvovať napríklad aj dlhšiu dovolenku. Neobstojí v tomto smere ani argumentácia ohľadom veku maloletého dieťaťa, keďže v čase prvej realizácie tejto letnej úpravy styku bude maloletý A. o rok starší a vzťah, ktorý má maloletý s otcom v súčasnosti, bude ďalej rozvinutý a prehĺbený dlhším bežným stykom v rozsahu ôsmich kalendárnych dní mesačne. Odvolací súd je toho názoru, že takto nastavený rozsah styku je v záujme maloletého aj v kontexte zabezpečenia stability jeho výchovného prostredia, kedy práve dlhšie obdobie styku počas letných prázdnin zabezpečí stabilizáciu výchovného prostredia aj v prostredí otca.

32. Otec v podanom odvolaní zároveň žiadal inú úpravu odovzdania a preberania maloletého dieťaťa tak, aby si dieťa preberal v predškolskom zariadení alebo v mieste bydliska matky s tým, že po ukončení styku odovzdá dieťa matke v mieste svojho bydliska. Otec pritom argumentoval, že spoločné bydlisko opustila matka. Je na mieste vo vzťahu k tejto argumentácii poukázať odvolacím súdom na vyjadrenie matky, ktorá opustenie spoločnej domácnosti odôvodnila dlhodobým neznesiteľným správaním sa otca, ktoré viedlo k tomu, že bola nútená spoločnú domácnosť opustiť a vrátiť sa do blízkosti svojej rodiny. Ďalej odvolací súd poukazuje na vyjadrenia otca, ktorý v podanom odvolaní požadoval ako jednu z možností aj úpravu styku v nepárnom týždni počas pracovných dní, napr. v stredu od 16:00-19:00 hod., pričom argumentoval, že má možnosť služobne cestovať po Slovensku. Je tak zrejmé, že otec má možnosti

zabezpečovať tak prevzatie ako aj odovzdanie maloletého dieťaťa v mieste bydliska matky. Nad rámec argumentácie okresného súdu odvolací súd dopĺňa, že s prihliadnutím na výšku príjmu otca ustálenú v konaní sumou 3000 eur mesačne by primerané výživné v zmysle metodiky MS SR malo predstavovať čiastku 540 eur mesačne, teda 18 % z jeho príjmu. Skutočnosť dochádzania otca za účelom styku s mal. A. je tak nepriamo čo do finančných nákladov zohľadnená aj vo výške určeného výživného. Na základe uvedeného potom odvolací súd odvolanie otca v tejto časti nevyhodnotil ako dôvodné.

33. Čo sa týka odvolacej argumentácie matky ohľadom nevhodného a neprimeraného správania sa otca v predškolskom zariadení maloletého A., respektíve pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa, uvádza krajský súd, že tieto tvrdenia nemajú dopad na rozhodnutie vo veci v časti úpravy styku, ktorú ako jedinú matka podaným odvolaním napadla. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach je prioritné rešpektovanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, čo našlo odzrkadlenie vo vecne správnych záveroch súdu prvej inštancie. V konaní nebolo sporné, že vzťahy rodičov sú výrazne narušené, zároveň však nebolo preukázané, že by v starostlivosti ktoréhokoľvek z rodičov o maloletého A. bolo možné konštatovať akékoľvek nedostatky, ktoré by mali mať dopad na úpravu osobnej starostlivosti o maloletého, či úpravu rozsahu styku otca s maloletým. Krajský súd preto neakceptoval ani návrhy matky na doplnenie dokazovania vo vzťahu k týmto jej tvrdeniam. Možno v tomto smere len apelovať na obidvoch rodičov, aby minimálne v záujme svojho maloletého dieťaťa komunikovali primeraným a slušným spôsobom tak, aby svoje narušené vzťahy neprenášali aj do vzťahu k maloletému dieťaťu.

34. Otec v podanom odvolaní napadol aj výrok VII., ktorým okresný súd vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol. Otec argumentoval tým, že je potrebná úprava informačnej povinnosti, a tiež, že je namieste rozhodnúť o trvalom bydlisku maloletého A. v K. L.. Čo sa týka informačnej povinnosti, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že nebolo zistené, že by matka svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k otcovi neplnila. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie otca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26.06.2024, kde otec výslovne uviedol že je pravdou, že mu matka poskytuje písomne informácie každý týždeň na základe ich dohody (č.l. 308 spisu). Je aj v tomto smere namieste apelovať na rodičov, aby preukázali svoju rodičovskú vyspelosť tak, aby samozrejmá informačná povinnosť bola medzi nimi rešpektovaná aj bez súdneho rozhodnutia. K otázke úpravy trvalého bydliska maloletého A. odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že v zmysle zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky je trvalý pobyt pobytom občana v mieste jeho stáleho bydliska na území SR. Pokiaľ z vykonaného dokazovania plynie, že maloletý A. sa zdržiava v bydlisku matky, tak nemožno konštatovať dôvodnosť požiadavky otca na určenie jeho trvalého bydliska v mieste bydliska otca. Okresný súd preto vecne správne vo zvyšnej časti návrh otca ako nedôvodný zamietol.

35. Ďalšie odvolacie argumenty otca a matky už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn. III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

36. S prihliadnutím na uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

38. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.