Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-76-2024.pdf
PDF · 98.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/76/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Mariána Dunčka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX. XXXXX XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. D. XX, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Ilava, pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), sčasti písmeno b), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 14. novembra 2024 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/41/2024 zo dňa 11.09.2024 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 20T/41/2024 zo dňa 11.09.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z pokračovacieho zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), sčasti písmeno b), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
„1. dňa 13.03.2024 v čase okolo 01:00 hod. v Hradišti, na ulici Záhradnej prešiel k neoplotenému pozemku rodinného domu bez popisného čísla na parcelnom čísle XXXX katastrálneho územia obce Hradište, kde prešiel k uzamknutej plechovej stavebnej búde, pri ktorej našiel asi 1 meter dlhý kovový roxor, ktorým vylomil visiaci FAB zámok na stavebnej búde, ktorý následne odhodil, otvoril dvere na stavebnej búde, zasvietil si sviečkou a zo stavebnej búdy odcudzil 1 ks bicykel zn. Olpran Bomber, čiernej farby s kotúčovými brzdami a odpruženou prednou vidlicou, 1 ks 40 m päťžilový predlžovací medený kábel, 1 ks 15 m päťžilový predlžovací medený kábel, 1 ks 25 m päťžilový predlžovací medený kábel, 1 ks 10 m päťžilový predlžovací medený kábel, 1 ks 40 m čierny trojžilový predlžovací kábel, 1 ks 20 m inštalačný kábel CYKY-J 1,5, 1 ks 50 m inštalačný kábel CYKY-J 2,5, čím svojim konaním spôsobil poškodenému E. F. odcudzením uvedených vecí škodu vo výške 622,-€ a poškodením FAB zámku škodu vo výške 9,-€,
2. od presne nezisteného času dňa 15.03.2024 do 11.30 h dňa 16.03.2024 v Malých Kršteňanoch č. XX na neoplotenom pozemku, č. parcely G. H. G., ktorý sa nachádza vedľa neobývanej novostavby rodinného domu prišiel k plechovej garáži s uskladneným stavebným materiálom a náradím, následne nájdenou kovovou tyčou vypáčil dva visiace zámky, ktoré odhodil a nájdenou kovovou tyčou vypáčil aj zadlabávací zámok v strednej časti dverí garáže, ktorému vyhol jazýček, potom vnikol do plechovej garáže a odcudzil odtiaľ krovinorez zn. EURO CRAFT ECBC52-A oranžovej farby v hodnote 200,-€ a z miesta odišiel preč, čím poškodenému C. I. a J. A. spôsobil škodu odcudzením krovinorezu zn. EURO CRAFT ECBC52-A oranžovej farby vo výške 200,-€ a poškodením dvoch visiacich zámkov vo výške 10,-€,
3. v presne nezistenej dobe od 21.00 h dňa 19.03.2024 do 07.50 h dňa 20.03.2024 v obci Malé Kršteňany prešiel cez neuzamknutú bránku k neobývanému rodinnému domu č. XXX, prišiel ku dverám vedúcim do pivničných priestorov rodinného domu, na ktorých nájdenou železnou tyčou vypáčil kovovú petlicu s visiacim zámkom, s ktorou boli dvere do pivnice uzamknuté, čím petlicu poškodil, zámok nechal nepoškodený na mieste, následne vnikol do pivničných priestorov, odkiaľ odcudzil 1 ks elektrickú vŕtačku zn. HECHT presne nezisteného typu a výrobného čísla v hodnote 55,47 €, 1 ks vŕtačku zn. Parkside presne nezisteného typu a výrobného čísla v hodnote 106,67 €, 1 ks uťahovačku značky POWER PLUS presne nezisteného typu a výrobného čísla v hodnote 80,-€ a 1 ks teplovzdušnú pištoľ značky Extol Craft 411013 v hodnote 9,42 € a z miesta odišiel preč, čím poškodenému K. L. spôsobil škodu odcudzením vo výške 251,55 € a škodu poškodením kovovej petlice vo výške 5,-€,
4. v presne nezistenej dobe od 16.00 h dňa 19.03.2024 do 14.20 h dňa 21.03.2024 v obci Malé Kršteňany prešiel od futbalového ihriska cez schátralé pletivo k neobývanému rodinnému domu č. XX, kde prišiel k neuzamknutým dverám vedúcim do suterénu domu, ktoré bez použitia násilia otvoril, vošiel do suterénu domu, následne išiel ďalej do priestorov domu, odkiaľ odcudzil 1 ks benzínovú motorovú pílu zn. Stihl MS 180 1130 140 0617 A, výrobné č. 825712657 v hodnote 233,54 € a 1 ks benzínovú motorovú pílu zn. Stihl MS 180 1130 140 0617 A, výrobné č. 813125505 v hodnote 214,98 € a z miesta odišiel preč, čím poškodenému J. M. spôsobil škodu odcudzením vecí vo výške 448,52 €.“
Za to bol súdom prvého stupňa odsúdený podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, M. vo výške 462,-€ (slovom štyristošesťdesiatdva eur) za odcudzené veci a škodu vo výške 3,-€ (slovom tri eurá) za poškodený zámok a poškodenému K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. D. XXX, škodu vo výške 250,-€ (slovom dvestopäťdesiat eur) za odcudzené veci a škodu vo výške 5,-€ (slovom päť eur) za poškodenú kovovú petlicu.
Podľa § 288 odsek 2 Tr. por. súd prvého stupňa poškodeného E. F., XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu ihneď po jeho vyhlásení odvolanie.
Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné: I. „Rozsudok v časti rozhodnutia o treste považujem za nezákonný. Trest predstavuje určitú ujmu a prostriedok štátneho donútenia za spáchaný trestný čin a je jedným z východiskových prostriedkov pôsobenia na páchateľa, ktorým sa majú odstrániť kriminogénne poruchy jeho osobnosti a vyvíjať jeho pozitívne vlastnosti, aby bol riadnym občanom. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestnej činnosti. Trest zároveň predstavuje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Uložený trest považujem za neprimeraný, a to z toho dôvodu, že súd pri ukladaní trestu nezohľadnil dôsledne všetky zásady pre ukladanie trestu uvedené v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Trestného zákona. Opätovne uvádzam, že som sa k predmetnému skutku priznal a úprimne som ho oľutoval a už samotné trestné konanie je pre mňa dostatočným ponaučením a odstrašujúcim príkladom, aby som sa do budúcnosti vyvaroval akejkoľvek ďalšej protiprávnej činnosti. Ako obžalovaný som bol dokonca od začiatku trestného stíhania súčinný, nakoľko som sa ku skutku priznal. Týmto poukazujem na Nález PL. US 106/2011-85 zo dňa 28.11.2012 Ústavného súdu, v ktorom súd konštatuje, „...v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste, prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát. ... Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.“ V zmysle definície trestu obsiahnutej v ustanovení § 31 Trestného zákona, trest je zároveň následkom trestného činu a preto musí byť úmerný spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Tento názor preferuje široká odborná verejnosť. Potrebu primeranosti trestu pritom vo svojej judikatúre uplatňuje aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP"), ktorý opakovane vyslovil, že hoci rozhodovanie o vine a vhodnom treste prislúcha výlučne národným súdom, cíti sa byť povinný zasiahnuť tam, kde existuje zjavný nepomer medzi závažnosťou činu a uloženým trestom (napr. rozhodnutia ESĽP vo veci N. a C. proti Bulharsku z 20. decembra 2007 a vo veci Ali and H. F. proti Turecku z 8. apríla 2008). Som toho názoru, že súd pri vymeriavaní trestu neaplikoval test proporcionality. V jeho ponímaní, výška trestu musí vždy odpovedať závažnosti spáchaného trestného činu. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch ako je tento. Ide o prostriedok primeranosti trestu, pričom druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd prihliadať sú následky spôsobené trestným činom, pohnútku či spôsob spáchania trestného činu. Mám za to, že súd uložil trest neodpovedajúci závažnosti spáchaného skutku. Mám za to, že tento prípad reálne nepredstavuje pre spoločnosť také nebezpečenstvo, respektíve nie je tak závažný, aby ho súd musel takto prísno postihovať. Zastávam názor, že v tomto prípade je možné aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, čo je zároveň v súlade so všeobecne akceptovateľnou zásadou trestného práva a to subsidiaritou trestnej represie. Zásah do základných práv a slobôd (ktorým je aj trest odňatia slobody), je legitímnym jedine vtedy, ak je aplikovaný ústavne súladným spôsobom. Primeranosť zásahu do základných práv a slobôd musí byť teda posudzovaná vo vzťahu ku konkrétnemu verejnému záujmu, ktorý toto obmedzenie legitimizuje. Preto v zmysle uvedeného žiadam, aby odvolací súd prehodnotil uložený trest za predmetný trestný čin. Ku škode uvádzam, že táto nebola OČTK riadne preukázaná a v konaní bola použitá len za účelom môjho odsúdenia a navýšenia trestnej sadzby. Na základe vyššie uvedeného považujem škodu, ktorú som mal spôsobiť za nepreukázanú, nepodloženú listinnými dôkazmi a nevyplývajúcu z vykonaného dokazovania. II. Ako obžalovaný týmto žiadam, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní Rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.09.2024, sp. zn. 20T/41/2024 zrušil vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e), f) Trestného poriadku a sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci.“
K odvolaniu obžalovaného A. B. sa prokurátor do konania verejného zasadnutia na krajskom súde písomne nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe súdu
prvého stupňa ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré súd prvého stupňa prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Na základe tohto postupu súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.
Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Ďalej obžalovaný namietal nepreukázanie vzniknutej škody v zmysle § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody, uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade.
Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa ustálil v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák. priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, keď u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l) a n) Tr. zák., a to že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestných činov a tieto úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený. Taktiež správne súd prvého stupňa v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. ukladal obžalovanému trest v rámci upravenej trestnej sadzby, keď zvýšil dolnú hranicu o jednu tretinu z dôvodu opätovného spáchania zločinu, ktorá potom bola v rozmedzí 4-8 rokov. Podľa správneho právneho posúdenia bolo potom prihliadané na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a uložený trest je na samej dolnej, upravenej hranici trestnej sadzby.
Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. zohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadňujúc fakt, že u obžalovaného ide o osobu, ktorá bola doposiaľ viackrát súdne trestaná, 13 krát bolo na jeho osobu pôsobené i výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo zjavne nemalo na jeho osobu dostatočný prevýchovný vplyv, pretože ho od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradilo.
Z hľadiska možnosti naplnenia účelu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu rozhodné, že obžalovaný bol v minulosti viac krát odsúdený pre rôznorodú trestnú činnosť, a to opakovane pre trestný čin krádeže a trestný čin porušovania domovej slobody. Obžalovaný bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, naposledy v období do 16.02.2024.
Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom chráneným Trestným zákonom, ktorá osobnostná črta obžalovaného z hľadiska ochrany spoločnosti v zmysle 34 ods. 1 Tr. zák. by v zásade odôvodňovala uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak teda súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej, upravenej hranici trestnej sadzby, v prospech obžalovaného podstatným spôsobom zohľadnil existenciu poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák., hoci danosť záveru súdu prvého stupňa o úprimnom oľutovaní trestného činu v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. môže vyvolávať vecné pochybnosti vzhľadom na recidívu obžalovaného a zistené pretrvávajúce sklony k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Nie je teda na mieste zo strany obžalovaného hovoriť o neprimeranej prísnosti uloženého trestu.
Podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku sú podrobne uvedené úvahy, akým spôsobom okresný súd v danom prípade v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zák. (po materiálnej stránke) vyhodnotil existenciu jednej priťažujúcej podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a dvoch poľahčujúcich okolností, najmä s poukazom na to, že v prípade zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. na základe vyhlásenia obžalovaného o vine súdna prax ustálila možnosť, nie však povinnosť, použiť pri ukladaní trestu ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák.
Na druhej strane však odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade aj napriek napomáhaniu obžalovaného pri objasňovaní trestnej činnosti uvedeným spôsobom nie sú v prejednávanom prípade dané podmienky na postup podľa analógie § 39 ods. 5 Tr. zák. Pokiaľ sa obhajoba v dôvodoch odvolania domáhala uloženia miernejšieho trestu odňatia slobody, teda pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že z hľadiska posudzovania osoby obžalovaného v jeho neprospech svedčia sklony k páchaniu trestnej činnosti. Preto podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu obžalovanému v danom prípade na samej dolnej hranici trestnej sadzby v sebe už zahŕňa aj dôsledné a úplné prihliadnutie na zistené poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. nakoľko v prípade ich absencie by obžalovanému hrozil podstatne prísnejší trest z dôvodu aplikácie § 38 ods. 3 Tr. zák.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Odvolací súd za správny a zákonný posúdil aj napadnutý výrok súdu prvého stupňa o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do stredného stupňa stráženia s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obhajoby ohľadom nepreukázania výšky spôsobenej škody vzniknutej konaním obžalovaného, ani s touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožnil, pričom poukazuje na skutočnosť, že výšky spôsobených škôd sú súčasťou samotných skutkov, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu a ku ktorým dal obžalovaný vyhlásenie, že je vinný zo spáchania daných skutkov. Pokiaľ obhajoba spochybňuje výšku spôsobených škôd, nedáva potom logiku, prečo obžalovaný urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené nároky na náhradu škody za strany poškodených nie sú v rozpore so zákonom v zmysle § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por.
Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 Tr. por. napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3 Tr. por., n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.