Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/1795/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO 00 151 700, proti povinnej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX C. D., o vymoženie 2.638,67 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Andrea Prudká, Exekútorský úrad Považská Bystrica so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, pod sp. zn. 260EX 290/24, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 21.07.2024 domáhal od povinnej vymoženia 2.638,67 eur s prísl. na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín, č. k. 37Cb/124/2024-47 zo dňa 04.07.2024. Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.08.2024 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/1795/2024, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súdny exekútor dňa 20.09.2024 doručil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie, v odôvodnení ktorého povinná uviedla, že dňa 30.07.2024 bola Okresným súdom Trenčín vyhotovená doložka vykonateľnosti k predmetnému platobnému rozkazu. Dňa 02.08.2024 o 12:32 hod. kontaktovala právnika oprávneného pani C. E. F. ohľadne vyplatenia dlžnej sumy, ktorá jej oznámila, že už bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Zároveň povedala, že najlepšie bude, ak zaplatí celý dlh naraz, ideálne ešte v ten deň, čo aj urobila a dňa 02.08.2024 o 15:28 hod. zaplatila celú dlžnú sumu aj s príslušenstvom. Počas telefonátu sa dohodli, že jej oznámi emailom, že dlžnú sumu spolu s príslušenstvom uhradila. Následne pani E. F. o 15:32 hod. oznámila emailom, tak ako sa dohodli počas telefonátu, že dlžná suma aj s príslušenstvom bola uhradená na účet oprávneného a keď jej povedala, že tým pádom sa môže návrh na vykonanie exekúcie zobrať späť, tak jej pani E. F. povedala, že sa to už nedá s tým nič robiť, lebo už to bolo odovzdané exekútorovi a musíme čakať len na poverenie súdneho exekútora. Tak sa jej to spýtala ešte raz, či sa naozaj nedá s tým nič robiť a povedala jej, že bohužiaľ, lebo zaplatila už exekútorovi poplatok a odovzdala mu platobný rozkaz. Samozrejme toto jej tvrdenie nie je pravdivé, pretože v exekučnom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, na základe ktorej oprávnený disponuje konaním a preto môže zobrať návrh na vykonanie exekúcie späť v ktoromkoľvek štádiu. Tu sa možno domnievať, že pani E. F. konala buď účelovo, lebo keby vezme návrh na vykonanie exekúcie späť, tak trovy, ktoré vznikli podaním návrhu znáša oprávnený. Dňa 06.08.2024 povinná kontaktovala pani E. F. s tým, že dlh je od 02.08.2024 zaplatený a pripísaný na účet oprávneného, kde jej potvrdenie poslala do mailu dňa 02.08.2024 a následne jej potvrdila, že komunikovala s oprávneným a ten jej potvrdil, že dlh bol pripísaný na účet 02.08.2024. Povinná ďalej uviedla, že pani E. F. disponovala informáciou o zaplatení celého dlhu od 02.08.2024 avšak v ten deň alebo najbližší pracovný deň, čo bolo 05.08.2024 mala kontaktovať exekútora prostredníctvom ktorého bol návrh podaný, že dlžná suma bola uhradená v plnej výške a tým pádom zobrať návrh na vykonanie exekúcie späť, pretože exekučný titul zanikol jeho splatením. V Exekučnom poriadku sa síce neuvádza explicitne, že oprávnený je povinný

návrh zobrať späť, avšak na základe aplikačnej praxe a uplatnením základných princípov a zásad mal oprávnený konať s odbornou starostlivosťou a návrh zobrať späť. Jednu zo zásad, ktorú možno namietnuť, je zásada hospodárnosti, čo znamená, že strany konania si majú počínať tak, aby druhej strane nevznikli zbytočné náklady. To, že je niekto v pozícii povinného neznamená, že všetky náklady a trovy, ktoré vznikli aj zavinením oprávneného, bude znášať povinný, pretože v exekučnom konaní sa uplatňuje taktiež zásada rovnosti účastníkov konania. Dňa 08.08.2024 jej pani E. F. poslala do mailu upovedomenie o poverení exekútora a oznámila jej, že má sa s exekútorom dohodnúť na uhradení trov, ktoré vznikli jeho poverením. Nakoľko v čase poverenia súdneho exekútora už jej dlh voči oprávnenému neexistoval a teda nie je možné vymáhať trovy exekučného konania od povinného. Ihneď potom dňa 09.08.2024 kontaktovala súdneho exekútora o tom, že jej celý dlh voči oprávnenému bol vyplatený dňa 02.08.2024. Preto povinná trvá na tom, že trovy, ktoré vznikli po poverení súdneho exekútora nemá znášať povinná, ale oprávnený, pretože ak by oprávnený zobral návrh späť najbližší pracovný deň, čo bolo dňa 05.08.2024, tak dňom doručenia späťvzatia návrhu súdu sa konanie končí a súd by nepoveril súdneho exekútora a trovy exekúcie nenarastú. Povinná má za to, že oprávnený zneužil svoje postavenie a vedome nezobral návrh späť, aby nemusel znášať trovy konania a tým nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže informáciou o splatení celého dlhu aj s príslušenstvom disponoval od 02.08.2024 a trovy súdneho exekútora nevznikli jej zavinením, ale zavinením oprávneného. Preto povinná navrhuje, aby súd zastavil exekúciu v celom rozsahu a aby trovy konania znášal oprávnený.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že má za to, že výkon exekúcie v danom exekučnom konaní procesne prebehol v súlade so zákonom a celkom nerozumie konaniu povinnej po telefonátoch, radách a pomoci povinnej, ktoré povinnej poskytol oprávnený, ale za frustráciu z neriešenej situácie, z ktorej vznikol záväzok povinnej nenesie žiadnu zodpovednosť a ak by povinná zodpovedne pristupovala k riešeniu svojich záväzkov, tak by nedošlo k uplatneniu práva nielen súdnou cestou, ale oprávnený nemusel podať ani len návrh na výkon exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený dňa 31.07.2024 prostredníctvom Exekútorského úradu Bratislava, JUDr. Kamila Líšku, ktorý za povinného (pozn. súdu oprávnený mal zrejme na mysli oprávneného) podáva elektronické návrhy na výkon exekúcie. Dňa 08.08.2024 bolo poisťovni doručené Upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie prostredníctvom Exekútorského úradu Bratislava, JUDr. Kamila Líšku, ktoré oprávnený obratom doručil povinnému. Oprávnený podotýka, že dňa 06.08.2024 kontaktoval Exekútorský úrad Bratislava, JUDr. Kamila Líšku ohľadne skutočnosti, či bolo doručené súdom Upovedomenie o vydaní poverenia vybranému exekútorovi. Dňa 08.08.2024 bezodkladne ako sa oprávnený dozvedel o vydaní poverenia príslušnému exekútorovi, elektronicky oznámil úhradu zo strany povinnej aj s priložením výpisu o úhrade. Poverený exekútor následne začal exekučné konanie ponížené o úhradu povinnej. Oprávnený ďalej uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávnene a aj trovy exekúcie vznikli oprávnenému v zmysle zákona a oprávnený s námietkami povinnej nesúhlasí a vzhľadom na priebeh exekúcie žiada zamietnuť návrh povinnej. Oprávnený sa nebude vyjadrovať k subjektívnemu pohľadu povinnej a nebude predkladať komunikáciu s povinnou, lebo to nie je pre daný výkon exekúcie relevantné a vyrovnávanie sa s frustráciou povinnej z vlastného nekonania v mimosúdnom konaní, kde oprávnený riešil záväzok povinnej, ale povinná len účelovo naťahovala čas bez aktívnej účasti a následne v súdnom konaní, nekonala vôbec, nie je vecou oprávneného. Predmetný exekučný titul priznaný v súdnom konaní, ktorý vznikol z vykonávania činnosti finančného sprostredkovania je definované osobitným právnym predpisom a uvedené konanie je podnikaním a povinná vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako podnikateľ so všetkými právami a povinnosťami. Ku dňu podania návrhu na výkon exekúcie povinná neuhradila oprávnenému žiadnu finančnú sumu. Priebeh a výkon exekúcie je v kompetencii povereného exekútora a exekúcia prebieha v súlade so zákonom. Oprávnenému vznikol zákonný nárok na trovy exekúcie pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to okamihom podania návrhu na výkon exekúcie a povinná je povinná predmetné trovy uhradiť. Záverom oprávnený uviedol, že oznámil úhradu zo strany povinnej poverenému exekútorovi a jasne oznámil povinnej, že následné úhrady je povinná uhrádzať na účet exekútora a ak bude exekučne uplatnený nárok vysporiadaný, exekútor konanie upovedomením ukončí a následne bude oprávneného a povinnú informovať.

4. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie sa začína na návrh.

5. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.

7. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu súdkami z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

14. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

15. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

16. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku ak povinný uhradil pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.

17. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.

18. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

19. Podľa § 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu na vymoženie výživného.

20. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.

21. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.

22. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur. 23. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

24. Základným predpokladom vykonania exekúcie je existencia práva oprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul priznáva za predpokladu, že povinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. Pod zánikom práva priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov, pričom splnenie dlhu ako jednostranný právny úkon na strane povinného, ktorý smeruje k zániku povinnosti dlžníka plniť a jej zodpovedajúceho práva veriteľa na plnenie, je základným a typickým spôsobom zániku dlhu.

25. Povinná navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že pohľadávku oprávneného uhradila dňa 02.08.2024, pričom je toho názoru, že pokiaľ túto skutočnosť oznámila oprávnenému po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, bolo jeho povinnosťou vziať návrh na vykonanie exekúcie späť. Keďže trovy konania vznikli zavinením oprávneného, nie je možné vymáhať trovy exekučného konania od povinnej, ale tieto má uhradiť oprávnený.

26. Exekučný súd sa v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie zaoberal v prvom rade otázkou, či sa exekučné konanie začalo oprávnene, t.j. či v čase začatia exekučného konania reálne existoval nárok oprávneného voči povinnej vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Pri posudzovaní dôvodnosti zastavenia exekúcie bolo zároveň potrebné vysporiadať sa aj s otázkou, kedy došlo k úhrade pohľadávky, vymoženie ktorej bolo predmetom exekúcie, t.j. či pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie.

27. Exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 31.07.2024, pričom exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 08.08.2024. Konanie je vedené na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.07.2024. Súd vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov konania a z potvrdenia o bezhotovostnom prevode mal za preukázané, že povinná dňa 02.08.2024 uhradila oprávnenému sumu 2.796,67 eur, v dôsledku čoho je možné ďalej konštatovať, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto konaní zanikla. Z

uvedeného zároveň jednoznačne vyplýva, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol dôvodný, nakoľko povinná si povinnosť uloženú exekučným titulom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne nesplnila. Inak povedané oprávnený bol oprávnený na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, keďže v čase jeho podania mu prináležalo právo domáhať sa uspokojenia svojho nároku v exekučnom konaní. Povinná bola s plnením v omeškaní a teda musela byť uzrozumená s možnosťou, že oprávnený za účelom vymoženia svojej pohľadávky pristúpi k jej nútenému výkonu a podá návrh na vykonanie exekúcie. Preto malo byť v jej záujme povinnosť uloženú exekučným titulom splniť v lehote stanovenej rozhodnutím súdu, resp. v čase pred podaním návrhu. Pre posúdenie dôvodnosti podania návrhu na vykonanie exekúcie je totiž pre exekučný súd rozhodujúca existencia pohľadávky oprávneného vyplývajúca z exekučného titulu a to v čase podania návrhu. Oprávnený splnil zákonom predpokladané podmienky pre začatie exekučného konania a vymoženia svojho nároku sa domáhal na podklade spôsobilého exekučného titulu. Keďže v čase začatia konania existoval jeho nárok voči povinnej vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, exekučný súd v konaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažného nároku priznaného exekučným titulom a zároveň priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré mu v súvislosti s podaním návrhu vznikli. Preto ak povinná pohľadávku oprávneného vyplývajúcu z exekučného titulu uhradila po podaní návrhu, je nevyhnutné uviesť, že súd vydaním poverenia na vykonanie exekúcie priznal oprávnenému aj nárok na náhradu trov exekúcie (25,- eur za zaplatený súdny poplatok a 36,- eur ako trovy za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora) a povinnosť ich nahradiť je povinnosťou povinnej.

28. Exekučný súd k námietkam povinnej uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej uvádza, že exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a povinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Inak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bolo účastníkovi s konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Vyjadrenie dispozičného princípu na strane oprávneného spočíva nielen v tom, že je výlučne na oprávnenom, kedy a v akom rozsahu podá návrh na vykonanie exekúcie a teda je na jeho rozhodnutí, v akom rozsahu si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatní nárok, ktorého vymoženia sa od povinného v exekučnom konaní domáha, ale aj v tom, že či po podaní návrhu na vykonanie exekúcie do vydania poverenia na vykonanie exekúcie na ňom zotrvá alebo v zmysle ust. § 51 ods. 1 Exekučného poriadku tento vezme späť. Nemožno však súhlasiť s tvrdením povinnej, že povinný mal vziať návrh späť, keďže mu bolo oznámené, že dlh povinnej zanikol, keď tento bol uhradený na účet oprávneného dňa 02.08.2024. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 31.07.2024 a teda ešte v čase, keď pohľadávka oprávneného vyplývajúca z exekučného titulu nebola zo strany povinnej uspokojená. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Teda ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom povinná si povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu splnila až po jeho podaní, nemôže byť sporné, že oprávnenému vznikli trovy spojené s podaním návrhu (súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 25,- eur a trovy za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora vo výške 36,- eur) a v prípade späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie, by nárok na ich náhradu nemal. Preto bolo na zvážení oprávneného, či využije svoje dispozičné oprávnenie a návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 51 ods. 1 Exekučného poriadku vezme späť. Nemožno však opomenúť ani tú skutočnosť, že oprávnený poverenému súdnemu exekútorovi oznámil, že došlo k zániku v návrhu uplatneného nároku titulom istiny a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky z dôvodu ich úhrady povinnou dňa 02.08.2024, pričom túto skutočnosť uviedol súdny exekútor aj v rámci upovedomenia o začatí exekúcie, keď z jeho obsahu vyplýva, že na úhradu zostávajú len trovy oprávneného pri exekúcii vo výške 61,- eur (súdny poplatok a trovy za spísanie návrhu u súdneho exekútora) a trovy exekúcie. Preto nemôžu obstáť tvrdenia povinnej o tom, že oprávnený nekonal s odbornou starostlivosťou, že v dôsledku jeho konania vznikli trovy exekúcie, pretože ak by oprávnený zobral návrh späť, trovy exekúcie nenarastú. Exekučný súd je naopak toho názoru, že konanie povinnej viedlo k vzniku trov v tomto konaní, keďže tieto by nevznikli v prípade, ak by si povinná povinnosť uloženú exekučným titulom splnila tak, ako jej to exekučný titul ukladá, a teda v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Základné konanie voči povinnej sa skončilo vydaním rozhodnutia vo veci samej a jeho doručením vznikla povinnej povinnosť plniť alebo uplatniť voči predmetnému rozhodnutiu procesnú

obranu predpísaným spôsobom, a to podaním odporu. Ak povinná túto možnosť nevyužila a v konaní bola pasívna, t.j. nechala márne uplynúť lehotu na jeho podanie v čoho dôsledku sa stalo rozhodnutie právoplatným a vykonateľným, nemožno akceptovať argumentáciu povinnej, že trovy vznikli zavinením oprávneného.

29. Pokiaľ povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že trovy, ktoré vznikli po poverení súdneho exekútora má znášať oprávnený, exekučný súd uvádza, že aj napriek skutočnosti, že účinky splnenia sú predovšetkým hmotnoprávne, počas prebiehajúceho exekučného konania, má zánik dlhu splnením aj konkrétne procesnoprávne účinky (otázka náhrady trov exekúcie). Súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, pričom ich výšku a spôsob určenia je upravený vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku. Za výkon exekučnej činnosti v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. Nárok exekútora na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného. V exekučnom konaní sa v súvislosti s otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak sa exekučné konanie končí inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno hovoriť o tých prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku alebo ak o zastavení exekúcie rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať oprávnenému. Keďže v predmetnej veci povinná zaplatila judikovanú pohľadávku oprávneného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, avšak trovy exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním návrhu neuhradila, je povinnosťou povinnej uhradiť nielen tieto trovy, ale aj trovy súdneho exekútora, na ktoré má v zmysle vyššie uvedeného nárok.

30. Premietnutím vyššie uvedených záverov na predmetné konanie a s poukazom na skutočnosť, že povinná uspokojila pohľadávku oprávneného z exekučného titulu v celom rozsahu pred začatím exekúcie a po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, avšak exekučným súdom priznaný nárok na náhradu trov exekúcie oprávneného v sume 61,- eur (25,- eur za zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu na vykonanie exekúcie a 36,- eur ako trovy za spísanie návrhu u súdneho exekútora) nebol povinnou uhradený, exekučný súd o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Úlohou súdneho exekútora bude pokračovať vo výkone exekúcie a to v rozsahu vymoženia trov exekúcie oprávneného a trov, ktoré súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučnou činnosťou prináležia, pričom v tejto súvislosti súd uvádza, že súdnemu exekútorovi nepatrí nárok na odmenu (199c ods. 2 Exekučného poriadku), keďže povinná uhradila pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, ale len nárok na náhradu paušálnych výdavkov (náhrada paušálnych výdavkov 50,- eur + 10,- eur DPH). Exekučný súd zároveň dáva povinnému do pozornosti ust. § 61o Exekučného poriadku, v zmysle ktorého sa exekučné konanie zo zákona (ex lege) končí doručením upovedomenia o ukončení exekúcie súdu, pričom súdny exekútor je povinný upovedomenie vydať vtedy, ak povinný splnil alebo ak súdny exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.