Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Ek/1291/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., C.: XX.X.XXXX, D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zast.: Mgr. Peter Baran, Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, IČO:50 280 899 proti povinnému: G. B., nar: X.XX.XXXX, H. XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie 80,08 Eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Natália Ďuráková, so sídlom exekútorského úradu Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, pod č. B. XXXXX XXX/XX, I. C. povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 30.5.2024 domáhal od povinného vymoženia 80,08 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – Uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX J. dňa 28.12.2023, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 26.1.2024. 2. Poverením zo dňa 7.6.2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Natália Ďuráková, so sídlom exekútorského úradu Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, ktorý exekúciu vedie pod č. B. XXXXX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 22.7.2024 postúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného označené ako „Vec: Námietka voči výške trov exekúcie oprávneného a výške paušálnych výdajov exekútora,“ ktoré súdu posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 17.6.2024 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie dňa 4.7.2024, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 2.7.2024. 4. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie namietal výšku trov exekúcie oprávneného v sume 67,85 Eur, ktoré predstavujú 80% vymáhanej pohľadávky čo podľa jeho názoru je neprimerané vysoká suma. Zároveň namietal aj proti paušálnym výdavkom exekútora vo výške 60,00 Eur, ktorú sumu tiež považoval za neprimerane vysokú, pretože v inej exekúcii vedenej medzi účastníkmi predstavujú paušálne výdavky exekútora sumu 36,00 Eur. V ďalšom poukázal, že oprávnený na povinného vyvíjal telefonický nátlak, kedy ho vyzýval na úhradu trov konania v celkovej výške 180,08 Eur, kedy povinný prvú splátku vo výške 100 Eur zaslal dňa 10.4.2024 a zvyšnú časť chcel oprávnený zaplatiť do 10.5.2024, čo však povinný zo zdravotných dôvodov nedodržal. Rovnako tvrdil, že pohľadávku oprávneného spláca v pravidelných splátkach. 5. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že tento považuje za nedôvodný. Poukázal, že Exekučný poriadok nepozná ustanovenie (obmedzenie), podľa ktorého by celkové trovy oprávneného nemohli dosahovať výšku 80% vymáhanej pohľadávky, pričom z ustanovenia § 199e Exekučného poriadku vyplýva, že trovy právneho zastúpenia môžu byť najviac vo výške vymáhaného nároku, pričom uvedená podmienka je bez pochyby naplnená. S poukazom na ustanovenie § 199e Exekučného poriadku tvrdil, že trovy právneho zastúpenia boli uplatnené podľa ustanovení o tarifnej odmene. K vyjadreniu povinného o nátlaku na jeho osobu uviedol,

že žiadny nátlak na povinného nevyvíjal iba mu pripomenul to o čom bol poučený v exekučnom titulu, a síce, že ak si svoju povinnosť nesplní bude proti nemu podaný návrh na vykonanie exekúcie. 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie. 7. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 13. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 14. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 15. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur. 16. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 17. Podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie. 18. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie. 19. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 21. Súd uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 17.6.2024. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 2.7.2024 a poverenému súdnemu exekútorovi doručený dňa 4.7.2024. Súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 22. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 23. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 24. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia resp. existuje predpoklad zmysle § 61k odsek 1 písm. e) Exekučného poriadku. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 25. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu, v rozsahu

uplatňovanom oprávneným podaným návrhom na vykonanie exekúcie, nesplnil. Uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX J. dňa 28.12.2023 nadobudlo vykonateľnosť dňa 26.1.2024. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo preto vydané na podklade vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1, 2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 26. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné: 27. V prvom rade povinný v návrhu na vykonanie exekúcie namietal neprimeranú výšku trov exekúcie oprávneného ako i súdneho exekútora. Pokiaľ ide o trovy exekúcie oprávneného tieto pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 25,00 Eur a trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 42,85 Eur. Súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje, že pokiaľ ide o súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 25,00 Eur tento bol uhradený v súlade s položkou 13 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia oprávneného vo výške 42,85 Eur tieto boli uplatnené v súlade s ustanovením § 199e Exekučného poriadku a vyčíslené postupom v zmysle § 10 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Zároveň ak mal povinný za to, že uvedené trovy sú neprimerane vysoké k výške vymáhané nároku súd povinnému dáva do pozornosti, že povinnosť uloženú exekučným titulom mal možnosť dobrovoľne splniť v lehote stanovenej exekučným titulom, pričom v prípade riadneho splnenia si svojej povinnosti by trovy oprávneného spojené s vedením exekučného konania nevznikli. Keďže povinný riadne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladal, oprávnený pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie s čím boli nevyhnutne spojené výdavky pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia oprávneného, ktoré oprávnený uplatnil správne, v súlade s platnými právnymi predpismi. Súd preto argumentáciu povinného v uvedenom smere považoval za nedôvodnú. Pokiaľ ide o trovy exekútora súd poukazuje, že z upovedomenia o začatí exekúcie vydaného povereným súdnym exekútorom vyplýva, že predmetom exekúcie je vymoženie sumy vo výške 80,08 Eur, trov exekúcie oprávneného a trov exekúcie pozostávajúcich z trov exekútora, ktoré sú vyčíslené v súlade s § 7 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „vyhláška“). Súdny exekútor vyčíslil, pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie 10% -nú odmenu súdneho exekútora zo základu na jej určenie a to vo výške 18,00 Eur s DPH v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 Vyhlášky a paušálnu odmenu výdavkov vo výške 60,00 Eur s DPH v súlade s ustanovením § 21 a § 22 ods. 2. Súdny exekútor tiež v upovedomení o začatí exekúcie upozornil povinného, že v prípade nesplnenia svojej povinnosti uhradiť vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, predbežné trovy exekúcie budú navýšené v súlade s ustanovením § 197 Exekučného poriadku s odkazom na § 7 ods. 1 Vyhlášky nasledovne: 20%-ná odmena exekútora zo základu na jej určenie vo výške 36,00 Eur s DPH, náhrada paušálnych výdavkov (§ 22 ods. 1 Vyhlášky) vo výške 120 Eur s DPH. Súdny exekútor má v zmysle ustanovenia § 7 Vyhlášky nárok na odmenu a to buď vo výške 10 % alebo 20 % zo základu na jej určenie, t. j. z vymáhaného nároku. Súdny exekútor má ďalej nárok na odmenu vo forme paušálnych výdavkov vo výške 50 Eur, prípadne 100 Eur, pričom výška trov súdneho exekútora sa odvíja od toho, kedy zo strany povinného dôjde k splneniu povinnosti uloženej exekučným titulom. V ďalšom súd poukazuje, že v zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd konštatuje, že poverený súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie uplatnil nárok na trovy exekútora v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami vyhlášky a ustanovením § 197 Exekučného poriadku, a teda nejde o neprimerane vysoké trovy. Súd preto k námietke povinného ohľadom neprimeranej výšky náhrady paušálnych výdavkov, ktoré sú súčasťou trov exekúcie súdneho exekútora uvádza, že tieto sú v upovedomení o začatí exekúcie uvedené správne, v súlade s exekučným titulom ako i so všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim výšku trov exekútora a spôsob ich určenia. Súd preto vyhodnotil ako nedôvodné i tvrdenia povinného, ktorými namietal vyčíslenú výšku trov exekúcie súdneho exekútora. 28. V ďalšom pokiaľ povinný tvrdil, že pohľadávku oprávneného spláca v pravidelných splátkach, t. j. navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiadny doklad preukazujúci úhrady zo strany povinného vo vzťahu k vymáhanému nároku v tomto exekučnom konaní. Z

podania povinného nie je preto zrejmé, či povinný podľa jeho tvrdenia mal realizovať predmetné tvrdené (ale nepreukázané) úhrady pred začatím exekučného konania alebo ide o úhrady realizované v čase po začatí exekučného konania povinným priamo v prospech oprávneného, resp. cestou súdneho exekútora. Súd konštatuje, že dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku spočíva v tom, že po vzniku exekučného titulu a súčasne pred samotným začatím exekučného konania došlo k takým skutočnostiam, ktoré spôsobil zánik vymáhaného nároku. Príkladom súd uvádza, že ako právne dôvody zániku záväzku, ktoré prichádzajú po vzniku exekučného titulu do úvahy sú splnenie dlhu (solutio), dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom (privatívna novácia), dohoda o odpustení dlhu, splynutie práva a povinnosti (confusio) a iné. Súd taktiež uvádza, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Je potrebné zároveň poukázať, že len povinný zodpovedá za podaný návrh na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu SR 3 Cdo2/2016). Úspech procesnej strany je definovaný jej povinnosťou tvrdenia, na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 217/2007). Jednoducho povedané, povinný, na ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať relevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami, a to všetko včas. Súd s ohľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nezistil taký dôvod, a súčasne povinný zaťažený bremenom tvrdenia ako i dôkazným bremenom nijakým spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že došlo k zániku vymáhaného nároku, pričom nepredložil súčasne ani žiadny dôkaz o tom, že by existoval dôvod pre postup súdu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. V neposlednom rade pokiaľ by aj úhrady zo strany povinného boli realizované (čo súd nemal za preukázané) v rámci tejto exekúcie úhradami povinného priamo súdnemu exekútorovi súd dodáva, že úhrady povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemožno pripočítať oprávnenému a exekúciu zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky je čisto na vôli povinného, či ju uhradí riadne a včas, nútene počas exekúcie alebo dobrovoľne v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Ak povinný uhradí vymáhanú pohľadávku po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou exekučného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor v uhradenej časti fakticky upustí od vykonania exekúcie a už ju nevymáha. V takomto prípade nedôjde k skončeniu exekučného konania vymožením, keďže nedošlo k vymoženiu pohľadávky v celosti. Súdny exekútor po čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní jej zvyšku. K skončeniu exekučného konania preto dôjde len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom vrátane trov exekúcie. Súd preto uzatvára, že kým nedôjde k vymoženiu celej pohľadávky, nedôjde ani k ukončeniu exekučného konania. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku nie je daný. 29. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok). 30. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.