Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-71S/81/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej veci žalobcu: ACRES spol. s r.o., so sídlom Digital park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava- mestská časť Petržalka, IČO: 36 861 987, proti žalovanému: Primátor Mesta Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 150965/2022 zo dňa 06.09.2022, takto

rozhodol:

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Dňa 08.08.2022 bola Mestu Banská Bystrica (ďalej aj ako „prvostupňový orgán verejnej správy“) elektronicky doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií v znení: „Vážený Mestský úrad v Banskej Bystrici, touto cestou Vás spoločnosť ACRES spol. s r. o., so sídlom Digital Park III, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 987, na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Infozákon“), žiada o poskytnutie informácie v podobe anonymizovaného Rozhodnutia mesta Banská Bystrica č. MsP-SK-34428/1328/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým bola obvinená A.B. uznaná vinnou zo spáchania priestupku, pričom jej bola uložená pokuta. Prosíme o vybavenie tejto žiadosti bez zbytočného odkladu, a to formou zaslania skenu anonymizovanej verzie požadovaného rozhodnutia na emailovú adresu A.. Právny nárok na sprístupnenie tohto rozhodnutia odvodzujeme z ustanovení Infozákona a nie z ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorší predpisov (ďalej ako „Správny poriadok"). Preto sa na kladné vybavenie našej žiadosti nevyžaduje, aby sme boli účastníkom príslušného priestupkového konania (§ 23 ods. 1 2 BB-71S/81/2022

Správneho poriadku), alebo preukázali odôvodnenosť našej požiadavky (§ 23 ods. 2 Správneho poriadku). Popri ustanovení Správneho poriadku sa totiž na sprístupnenie nami požadovaných informácií (rozhodnutia) uplatňujú súbežne aj ustanovenia Infozákona, podľa ktorého „každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.” (§ 3 ods. 1 Infozákona), pričom „informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.” (§ 3 ods. 3 Infozákona). Obmedzenia, ktorým podlieha sprístupnenie informácií podľa Infozákona, sú uvedené v jeho ust. § 8 až 11 resp. v iných špeciálnych predpisoch. Jedná sa napr. o osobné údaje, obchodné tajomstvo a pod.“ (ďalej aj ako „žiadosť“).

2. O citovanej žiadosti žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol rozhodnutím sp. zn. INF100/2022, MsP-146529/1397/2022 zo dňa 16.08.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán verejnej správy nevyhovel žiadosti žalobcu a požadované informácie podľa a 10 o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o priestupkoch“) nesprístupnil. Pri posudzovaní žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácií prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v zmysle ustanovenia zákona o priestupkoch. S poukazom na ust. zákona o priestupkoch konštatoval, že informácie z evidencie priestupkov sa poskytujú len tam uvedeným oprávneným subjektom. Zároveň podľa zákona o priestupkoch sa na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov nevzťahujú ustanovenia o slobodnom prístupe k informáciám v znení , teda v znení účinnom do 31.12.2022 (ďalej len „“) a citujúc komentované znenie ustanovenia zákona o priestupkoch prvostupňový orgán verejnej správy enumeráciou uviedol, komu je možné údaje z evidencie priestupkov poskytnúť: osoby uvedené v evidencii, súdy a orgány činné v trestnom konaní, orgány oprávnené objasňovať priestupky a správne orgány oprávnené prejednávať priestupky aj podľa osobitného zákona, iné orgány, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, súdy justičné a správne orgány iných štátov. Prvostupňový orgán verejnej správy tak uzavrel, že z obsahu požadovanej informácie – poskytnutie anonymizovaného rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. MsP-SK-34428/1328/2022 zo dňa 04.03.2022 – vyplýva, že tieto informácie nie sú informáciami verejnými, nepodliehajú zverejňovaniu v zmysle citovaného

3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nie je medzi stranami sporným, že údaje z evidencie priestupkov sú neverejné a na ich sprístupňovanie sa nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z. z.. Poukázal ale aj na to, že rozhodnutie o priestupku nie je v celom rozsahu tvorené iba takýmito „chránenými údajmi“. Povinná osoba nie je oprávnená odmietnuť sprístupnenie celého rozhodnutia s odôvodnením, že jeho aj prevažná časť je tvorená neverejnými údajmi, práve naopak, bolo jej povinnosťou vyhovieť žiadosti žalobcu v maximálnom možnom rozsahu, t. j. sprístupniť žalobcovi požadované rozhodnutie bez osobných údajov, ako aj údajov obsiahnutých v evidencii priestupkov. Žalobca má za to, že bolo povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy sprístupniť informácie, mimo údajov z evidencie priestupkov a osobných údajov (anonymizované). 3 BB-71S/81/2022

4. Žalovaný odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní dôvodov, obsahu a návrhov, uvedených v odvolaní, neboli nájdené žiadne zjavné vady prvostupňového rozhodnutia, ani pochybenia prvostupňového orgánu verejnej správy, ako povinnej osoby, ktoré by viedli k vybaveniu odvolania v rámci autoremedúry, ani dôvody na kladné vybavenie žiadosti žiadateľa o sprístupnenie požadovaných informácií. Žalovaný uviedol, že zo znenia cit. ust. § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch je zrejmé, že nielen osobné údaje, ale aj všetky údaje súvisiace so spáchaním a prejednaním priestupku, dokonca aj registratúrna značka rozhodnutia, sú súčasťou evidencie priestupkov, ktorá je podľa § 89a ods. 10 zákona o priestupkoch neverejná. Poukazujúc na ustanovenie § 89a ods. 4 zákona o priestupkoch žalovaný poukázal na to, že žalobca nie je osobou vymienenou týmto ustanovením zákona o priestupkoch, ktorá by bola prípadne oprávnená sa oboznamovať s informáciami obsiahnutými v evidencii priestupkov, preto považoval jeho žiadosť za neoprávnenú a v rozpore s citovanou legislatívou. Ohľadom argumentu poskytnúť informácie v maximálnej možnej miere, bez osobných údajov obsiahnutých v evidencii priestupkov podľa § 89 ods. 3 zákona o priestupkoch, žalovaný postrádal zmysel takéhoto poskytnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty, žalovaný odvolanie žalobcu zamietol. Postupom podľa o správnom konaní v znení neskorší predpisov (ďalej len „") žalovaný poučil žalobcu o tom, že voči tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať a je preskúmateľné správnym súdom.

Správna žaloba – žalobné body 5. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Banskej Bystrici v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v celom rozsahu a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o uloženie povinnosti prvostupňovému orgánu verejnej správy sprístupniť

požadované informácie s odkazom na ust. § 193 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

6. V podanej správnej žalobe žalobca po zhrnutí priebehu administratívneho konania poukázal na nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Zo žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií je podľa názoru žalobcu zrejmé, že žalobca žiadal o sprístupnenie rozhodnutia o priestupku vo verzii s anonymizovanými údajmi, ktorých sprístupnenie nie je možné realizovať na základe zákona č. 211/2000 Z. z. alebo iných špeciálnych predpisov. Nesprávnosť právneho názoru žalovaného možno podľa názoru žalobcu odvodiť už len z jednoduchého porovnania taxatívneho zoznamu údajov tvoriacich evidenciu priestupkov uvedeného v § 89a ods. 2 zákona o priestupkoch s obligatórnymi obsahovými náležitosťami rozhodnutia o priestupku stanovenými v správnom poriadku, ktorý sa na konanie o priestupku použijú primerane (§ 51 zákona o priestupkoch). Z tohto porovnania vyplýva, že evidencia priestupkov neobsahuje minimálne tieto údaje: dátum vydania rozhodnutia, podpis s uvedením mena priezviska a funkcie oprávnenej osoby a poučenie o odvolaní. Okrem toho žalobca predpokladá, že požadované rozhodnutie 4 BB-71S/81/2022

o priestupku s najväčšou pravdepodobnosťou obsahuje označenie príslušného dokumentu ako rozhodnutie v záhlaví jeho prvej strany a tiež ďalší vedľajší obsah, ktorý nemožno subsumovať pod taxatívny výpočet neverejných údajov obsiahnutých v evidencii priestupkov. Rozsah údajov, ktoré je potrebné anonymizovať, sám osebe nemôže kvalifikovať žiadosť ako šikanóznu.

7. Žalobca ďalej v žalobe zdôrazňoval, že informácie sa v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupňujú žiadateľovi bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý ich požaduje. Žalobca uviedol, že pre žalobcu malo získanie hoci aj torza rozhodnutia o priestupku reálny význam, keďže sa tým posilnila jeho právna istota ako oznamovateľa príslušného priestupku, že priestupkový orgán vo veci skutočne konal a rozhodol pričom žalobca tvrdí, že práve o tomto mal dôvodné pochybnosti. Uvedenú skutočnosť potvrdil prokurátor, ktorý na podnet žalobcu konštatoval nečinnosť príslušného priestupkového orgánu a uložil mu povinnosť zabezpečiť nápravu, k čomu žalobca ako dôkaz priložil podnet žalobcu prokurátorovi na nečinnosť priestupkového orgánu zo dňa 10.05.2022 a upovedomenie prokurátora o spôsobe vybavenia podnetu žalobcu zo dňa 13.06.2022. Žalobca preto podal žalobný návrh, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 150965/2022 zo dňa 06.09.2022 ako aj rozhodnutia Mesta Banská Bystrica, Mestskej polície Banská Bystrica sp. zn. B. XXX/XXXX, C. - XXXXXX/XXXX/XXXX v celom rozsahu a vec vrátil Mestu Banská Bystrica, Mestskej polícii v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Taktiež navrhol, aby súd uložil Mestu Banská Bystrica, Mestskej polícii Banská Bystrica povinnosť sprístupniť požadované informácie a to s odkazom na § 193 SSP. Žalobca zároveň uviedol, že nežiada súd o nariadenie pojednávania v tejto veci.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný sa k podanej v správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.03.2023, v ktorom uviedol, že žalobca nemá aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie žaloby podľa § 177 ods. 1 SSP a § 178 ods. 1 SSP. Podľa žalovaného, žalobca sa môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Žalobca v žalobe uvádza žalobné dôvody, ktoré však neobsahujú tvrdenia, ktoré možno považovať za preukázanie skutočností porušenie subjektívnych práv žalobcu. Odkazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( ako napr. sp. zn. 5Sži/2/2011 zo dňa 24.02.2011, sp. zn. 1Sžso/32/2015 zo dňa 22.08.2017, sp. zn. 4Sžso/46/2014 zo dňa 01.07.2014, sp. zn. 5Sži/3/2011 zo dňa 15.12.2011) má žalovaný za to, že žalobca nie je v postavení subjektu, ktorý by bol ukrátený na svojich subjektívnych právach.

9. Žalovaný sa vyjadril aj k listu Okresnej prokuratúry Banská Bystrica priloženému k žalobe, a to k upovedomeniu o spôsobe vybavenia podnetu č. Pd 59/22/6601 - 7 zo dňa 13.06. 22. Podľa vyjadrenia žalovaného, samotný žalobca týmto preukázal, že už podaním žaloby zo dňa 11.11.2022 disponoval informáciou, ktorá bola aj predmetom infožiadosti žalobcu zo dňa 08.08.2022, keďže mal informáciu o číslo rozhodnutia, ktorým bolo voči priestupcovi (riadne identifikovateľnému) právoplatne rozhodnuté a zároveň bol opísaný 5 BB-71S/81/2022

skutok, ktorý bol predmetom prejednania priestupku, aj akým spôsobom boli informácie zo strany žalovaného poskytnuté Okresnej prokuratúre Banská Bystrica do konania sp. zn. Pd 59/22/6601 - 6 zo dňa 13.06.2022. Žalovaný taktiež zdôraznil, že na základe upozornenia Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. Pd 59/22/6601 - 6 zo dňa 13.06.2022 zaslal Okresnej prokuratúre Banská Bystrica Upovedomenie o vybavení upozornenia prokurátora č. OVZ-SU- 143177/22491/2022/DU zo dňa 02.08.2022, doručené dňa 04.02.2022. Zároveň žalovaný zaslal žalobcovi Upovedomenie oznamovateľa o opatreniach urobených správnym orgánom pri prejednaní priestupku č. OVZ-SU 143214/22249/2022/DU zo dňa 02.08.2022 doručené žalobcovi dňa 04.08.2022.

10. K obsahu subjektívneho práva žalobcu, ktoré by malo byť predmetným rozhodnutím žalovaného dotknuté, žalovaný záverom doplnil, že žalobca je právnickou osobou – spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá je zapísaná v obchodnom registri v oddiele: Sro, vložka číslo: 56411/B. Podľa obchodného registra je predmetom činnosti žalobcu poskytovanie právnych služieb a teda podaná žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie zo dňa 08.08.2022 podľa jej obsahu nesúvisí s činnosťou, ktorá vyplýva žalobcovi zo zákona o advokácii, t.j. jej nesprístupnením nemohlo dôjsť k porušeniu subjektívnych práv žalobcu ktoré by predstavovali pre žalobcu ako podnikateľský subjekt ujmu. Žalovaný opätovne poukázal na to, že predmetné rozhodnutie sa ako celok spája s osobnými údajmi o priestupcovi. Rozhodnutie žalovaného je teda zákonné, pretože sprístupnenie požadovaných informácií podľa žiadosti žiadateľa zo dňa 08.08.2022 je obmedzené § 89a ods. 9 zákona priestupkoch. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zo dňa 11.11.2022 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP a požiadal, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika) 11. Na vyjadrenie žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 27.03.2023, v ktorom uviedol k námietke aktívnej legitimácie, že je nepochybné, že ústavné právo na informácie nie je v Ústave Slovenskej republiky (čl. 26) ani v zákone č. 211/2000 Z. z., ani v inom právnom predpise podmienené odôvodnením žiadateľa, na aké účely informácie žiada. Skutočnosť, či sa požadované informácie akokoľvek dotýkajú práv a povinností žiadateľa alebo či sú pre žiadateľa akokoľvek využiteľné je úplne irelevantná. Vo vzťahu k rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/3/2011, 6Sži/18/2013, 4Sžso/46/2014, žalobca uvádza, že žalovaný používa chybný výklad vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu. Žalobca poukázal na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.07.2007, kde je uvedené, že Ústava Slovenskej republiky v článku 26 ods. 1 zakotvuje, že prijímaním informácií je získanie informácií do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Ústavné právo vyhľadávať prijímať a rozširovať informácie nie je racionálne personálne obmedzené, alebo patrí každému, teda akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe. Žalobca ďalej poukázal na námietku žalovaného, podľa ktorého mal žalobca disponovať požadovanými informáciami, keďže bol príslušným prokurátorom a prvostupňovým orgánom verejnej správy v zmysle zákonných povinností informovaný o spôsobe vybavenia žalobcom oznamované o priestupku a preto nemal byť 6 BB-71S/81/2022

ako ukrátený na svojich subjektívnych právach duplicitným nesprístupnením požadovaných informácií. Žalobca má za to, že anonymizované listinné rozhodnutie o priestupku nemožno stotožniť s opisným oznámením o spôsobe vybavenia žalobcovho podnetu s uvedením spisovej značky príslušného rozhodnutia. Žalobcovu požiadavku kópie úradnej listiny nemožno považovať za splnenú tým, že dostane písomné oznámenie s uvedením druhu a spisovej značky tejto listiny. Žalobca opätovne zdôraznil, že evidencia priestupkov obsahuje minimálne dátum vydania rozhodnutia, podpis s uvedením mena priezviska a funkcie oprávnenej osoby a poučenie o odvolaní. Kópia písomnosti, ktorej poskytnutia sa žalobca domáhal ako informácie, by totiž obsahovala minimálne tieto údaje. Žalobca zároveň namietol, že žalovaným je v tomto konaní primátor Mesta Banská Bystrica, ako odvolací orgán, pričom vyjadrenie Mesta Banská Bystrica k žalobe zo dňa 07.03.2023 zaslalo Mesto Banská Bystrica a nie je nikým podpísané.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika) 12. K vyjadreniu žalobcu zaslal správnemu súdu žalovaný vyjadrenie zo dňa 03.05.2023, v ktorom zdôraznil postavenie primátora Mesta Banská Bystrica ako štatutárneho orgánu obce (§ 13 ods. 5 prvá

veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu a neverejnosti priestupkového registra s odkazom na už uvedenú judikatúru. Opätovne zdôraznil, že žalobca bol žalovaným informovaný upovedomením č. OVZ-SU 143214/22249/2022 DU zo dňa 02.08.2022 podľa § 67 ods. 4 zákona o priestupkoch, pričom predmetné upovedomenie priložil. Na základe uvedeného navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zo dňa 11.11.2022 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom 13. Na základe zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 71S/81/2022 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-71S/81/2022.

14. Žalovaný žiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, správny súd preto nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 09.10.2024. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní podaním doručeným dňa 07.10.2024 a súhlasil, aby správny súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní podaním doručeným dňa 08.10.2024 a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti povereného zástupcu žalovaného. Súd posúdil žalovaným uvedený dôvod odročenia pojednávania a zistil, že žalovaný neuviedol také vážne dôvody, pre ktoré by nebolo možné od neho spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť iným zamestnancom povereným na zastupovanie žalovaného 7 BB-71S/81/2022

v tejto veci, preto podľa § 25 SSP v spojení s § 183 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) bezodkladne o tom upovedomil žalovaného oznámením doručeným dňa 08.10.2024 (na č. l. 75 a 76 súdneho spisu). Vzhľadom na skutočnosť, že na nariadenom termíne pojednávania dňa 09.10.2024 sa nezúčastnili účastníci konania, ani žiadna verejnosť, správny súd rozsudok vyhlásil zverejnením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli správneho súdu podľa § 137 ods. 3 a 4 SSP.

15. Správny súd preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, vrátane postupu, ktoré jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol. Správny súd nezistil dôvody pre zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia mimo žalobných bodov, na ktoré je povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 134 ods. 2 SSP).

16. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

17. Podľa čl. 26 ods. 1, 4, 5 Ústavy SR,

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. 18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

19. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

20. Podľa a 2 (1) Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona 12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, 12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 12) (2) Porušením alebo ohrozením bankového tajomstva nie je zverejnenie zmluvy podľa .

21. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej 8 BB-71S/81/2022

povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba;13) súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. (2) Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom,9) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca.16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba;13) súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.

22. Podľa § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, 24) rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

14. Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. 15. Podľa § 16 ods. 1 a 9 zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. (9) Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie. 9 BB-71S/81/2022

16. Podľa (1) Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa , ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 18 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z .z. (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 18. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. 23. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

24. Podľa § 89a ods. zákona o priestupkoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, evidencia priestupkov obsahuje tieto údaje o priestupku a jeho páchateľovi: a) titul, meno a priezvisko, b) rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ nemá rodné číslo, c) adresu pobytu, d) štátnu príslušnosť, e) údaj o doklade totožnosti, f) miesto, dátum a čas spáchania priestupku, g) označenie priestupku vrátane príslušného ustanovenia zákona, stručný popis skutku a

následok jeho spáchania, h) spôsob vybavenia veci, i) uloženú sankciu a ochranné opatrenie, j) označenie a sídlo správneho orgánu, ktorý priestupok prejednal, k) dátum prejednania priestupku v blokovom konaní alebo dátum nadobudnutia 10 BB-71S/81/2022

právoplatnosti rozhodnutia, l) evidenčné číslo pokutového bloku alebo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, alebo

registratúrnu značku právoplatného rozhodnutia. 25. Podľa § 89a ods. 4 zákona o priestupkoch, údaje z evidencie priestupkov sa poskytujú a) osobe uvedenej v evidencii, b) súdom, c) orgánom činným v trestnom konaní, d) orgánom oprávneným objasňovať priestupky a správnym orgánom oprávneným

prejednávať priestupky aj podľa osobitného zákona, e) iným orgánom, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon, f) súdom, justičným a správnym orgánom iných štátov. 26. Podľa § 89a ods. 5 zákona o priestupkoch, údaje z evidencie priestupkov poskytuje na základe písomnej žiadosti správny orgán príslušný na prejednanie priestupku, v ktorého územnom obvode má žiadajúci trvalý pobyt alebo sídlo.

27. Podľa § 89a ods. 8 zákona o priestupkoch, pri spracúvaní osobných údajov sa postupuje podľa osobitného predpisu.17) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

28. Podľa § 89a ods. 9 zákona o priestupkoch, na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií.18) zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

29. Podľa § 89a ods. 10 zákona o priestupkoch, evidencia priestupkov je neverejná. 30. Podľa § 89a ods. 11 zákona o priestupkoch, ustanovenia odsekov 2 až 10 sa nevzťahujú na priestupky, o ktorých sa vedie evidencia podľa osobitného predpisu.19) (Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 445/2008 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike. Zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.)

31. Správny súd na úvod uvádza, že zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva, upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Zákon č. 211/2000 Z. z. je koncipovaný 11 BB-71S/81/2022

tak, že jeho základnou zásadou vyjadrenou v § 3 ods. 1 tohto zákona, je sprístupniť v zásade všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Ustanovenie citovaného odseku 1 pokračuje v druhej vete formuláciou aj tzv. negatívneho vymedzenia informácie, t. j. definíciou informácie, na ktorú sa právo prístupu na informácie podľa citovaného zákona nevzťahuje. Ide o informácie, ktoré nie sú k dispozícii, a za ktoré zákonodarca demonštratívnym výpočtom považuje najmä dotazy na nové informácie v podobe vytvárania výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov či vytváranie názorov. Požiadavka, aby povinná osoba mala žiadané informácie k dispozícii, tak musí byť skúmaná už v prvom kroku posudzovania žiadosti o poskytnutie takýchto informácií. Ak povinná osoba zistí, že žiadané informácie vôbec nemá k dispozícii, alebo ide o informácie z kategórie podľa druhej vety § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., má to podľa citovaného zákona za následok, že žiadateľovi nevznikne subjektívne právo na to, aby mu povinná osoba takéto informácie poskytla. To znamená, že povinná osoba môže jeho žiadosť bez ďalšieho odmietnuť, pokiaľ nie sú dané podmienky na jej postúpenie inej povinnej osobe (§ 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.). Pokiaľ povinná osoba zistí, že požadované informácie má k dispozícii v akejkoľvek súvislosti (napr. preto, že ich vytvára, zhromažďuje, vyhodnocuje alebo uchováva a prípadný dotaz oprávnenej osoby na ich vytvorenie možno jednoducho zabezpečiť, napríklad automatizovaným spôsobom ako súčasť informačných technológií), možno uvažovať nad tým, či ich sprístupneniu nebránia konkrétne dôvody vymedzené v § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z. z., prípadne či nie je dôvod na postup povinnej osoby podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z.. Inými slovami ak informáciu nemožno v celom jej rozsahu sprístupniť, potom sa sprístupnenie požadovanej informácie obmedzí, a ak zákon vyslovene určuje, že takúto informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, až v takomto krajnom prípade sa informácia nesprístupní, pričom povinná osoba je za uvedených okolností povinná dostatočne svoje rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie odôvodniť.

32. Okrem uvedeného správny súd dáva do pozornosti, že právo na informácie musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ktorých občania sú súčasťou, pretože žijú, pracujú a zdržiavajú sa v oblasti právneho celku (štátu). Taktiež ani právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014). Princíp dobrej verejnej správy vyžaduje, aby orgány verejnej správy riadne a včas plnili zákonom uloženú informačnú povinnosť, pričom platí, že ak má informácia pôvod v oblasti verejnej správy, v ktorej povinná osoba vykonáva rozhodovaciu

činnosť, implicitne, charakterom informácie je daný aj právny záujem na jej poskytnutí. Súd si je vedomý toho, že pri posúdení sprístupnenia informácií povinnou osobou nie je možné zákon č. 211/2000 Z.z. aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné zároveň vyhodnotiť, či sprístupnením informácie nedôjde k ohrozeniu iného záujmu štátu. Extenzívnym výkladom uvedeného zákona by bolo možné 12 BB-71S/81/2022

rozšíriť informačnú povinnosť povinných osôb na akýkoľvek údaj, ktorý majú k dispozícii. V tom prípade však dochádza k výraznému narušeniu princípu dobrej verejnej správy.

33. Správny súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, v ktorej viackrát zaujali stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS 184/03, II. ÚS 514/2010). Ústava SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Súd zdôrazňuje, že právo na informácie je právom ústavným, nie však právom absolútnym a možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon.

34. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica, Mestská polícia Banská Bystrica, sp. zn. INF 100/2022, MsP-146529/1397/2022 zo dňa 16.08.2022, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy podľa § 8 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a podľa § 89a ods. 9 a 10 zákona o priestupkoch požadované informácie žiadateľovi (žalobcovi) uvedené v žiadosti zo dňa 08.08.2022 v podobe anonymizovaného Rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. MsP-SK-34428/1328/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým bola obvinená A.B. uznaná vinnou zo spáchania priestupku, pričom jej bola uložená pokuta, nesprístupnil. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, keď nevyhovel odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pričom argumentoval tým, že žiadal o poskytnutie predmetného rozhodnutia o priestupku v anonymizovanej verzii, v ktorej sa žiadne údaje z evidencie priestupkov nenachádzajú, pretože sú anonymizované. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy podľa žalobcu túto otázku nesprávne posúdili, pretože považovali rozhodnutie o priestupku tvorené v plnom rozsahu iba údajmi z neverejnej evidencie priestupkov.

35. Správny súd v tejto súvislosti považuje za podstatné uviesť, že zákon č. 211/2000 Z. z. je všeobecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje úprava špeciálna, napr. na určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex generalis; príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania informácií upravuje. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011). Inými slovami zákon č. 211/2000 Z. z. je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje, pričom zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom č. 211/2000 Z. z., ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva. V predmetnej veci je osobitným zákonom (lex specialis) zákon o priestupkoch, v ktorom sa v ustanovení § 89a ods. 9 uvádza, že „na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií“ (zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 13 BB-71S/81/2022

36. Ako už bolo uvedené, v tu prerokúvanej veci, žalovaný tak vo svojom druhostupňovom rozhodnutí, ako napokon aj v prvostupňovom rozhodnutí, odmietol sprístupniť žalobcovi žiadané informácie s odôvodnením, že požadované informácie – anonymizované rozhodnutie o priestupku konkrétnej fyzickej osoby – nie sú informáciami vo veciach verejných a nepodliehajú zverejňovaniu podľa § 89 ods. 9 zákona o priestupkoch, nakoľko rozhodnutie o priestupku obsahuje údaje z evidencie priestupkov, ktoré nie sú verejné a poskytujú sa iba subjektom uvedeným v § 89a ods. 4 zákona o priestupkoch. Na druhej strane žalobca argumentoval tým, že nežiadal o sprístupnenie rozhodnutia o priestupku konkrétnej fyzickej osoby v jeho úplnom znení, ale v anonymizovanej forme, teda bez údajov z evidencie priestupkov a osobných údajov fyzickej osoby. Za kľúčové v prejednávanej veci preto správny súd považoval vyriešenie otázky, či je možné považovať anonymizované rozhodnutie o priestupku konkrétnej fyzickej osoby

neobsahujúce údaje, ktoré sa podľa zákona o priestupkoch a zákona o ochrane osobných údajov nezverejňujú, za informáciu, ktorú má povinná osoba povinnosť sprístupniť.

37. Zo žiadosti o sprístupnenie informácie vyplýva, že je v nej vymedzený rozsah sprístupnenej informácie ako anonymizované Rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. MsP-SK-34428/1328/2022 zo dňa 04.03.2022, ktorým bola obvinená A.B. uznaná vinnou zo spáchania priestupku, pričom jej bola uložená pokuta. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že spôsob poskytnutia informácie (poskytnutím anonymizovaného rozhodnutia o priestupku konkrétnej fyzickej osoby) bude pripadať do úvahy v takom prípade, kedy je (konkrétna) informácia zrejmá zo spisu, ktorého súčasťou je aj predmetné rozhodnutie, ale žiadateľovi nesvedčí právo nahliadať do spisu v zmysle § 23 Správneho poriadku, keďže nejde o priestupkový spis v jeho vlastnej veci, resp. nejde o spis vedený v administratívnom (priestupkovom) konaní, v ktorom by bol žiadateľ (žalobca) účastníkom tohto konania, nakoľko oznamovateľ priestupku nie je účastníkom priestupkového konania.

38. Správny súd v zásade jedinú žalobnú námietku, ktorú žalobca videl v nesprávnom právnom posúdení žalovaného a prvostupňového orgánu vyhodnotil ako nedôvodnú. V predmetnej veci správny súd najskôr vyhodnotil, či by vôbec poskytnutím anonymizovaného rozhodnutia o priestupku konkrétnej fyzickej osoby bez uvedenia údajov podľa § 89a ods. 3 zákona o priestupkoch išlo o poskytnutie informácie v jej pravom význame. Nakoľko zákon o slobode informácií pojem informácia nedefinuje, otázkou vymedzenia tohto pojmu sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom Uznesení sp. zn. 5Sži/3/2011 zo dňa 15.12.2011, v ktorom vyslovil, že „podľa obsahu slova je informáciou správa, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická osoba alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej alebo právnickej osobe a dovtedy jej nebola známa. Informácia je základom vzájomného vymieňania údajov, ktoré má za cieľ získanie nového poznania“. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte správneho kolégia Rozsudkom sp. zn. 1Vs/7/2020-89 zo dňa 06.07.2021 v odôvodnení svojho rozhodnutia k pojmu informácia zdôraznil, že „pojmovým znakom informácie je vždy jej konkrétnosť a individuálna identita. Samotná žiadosť o sprístupnenie musí obsahovať konkrétnu informáciu a sprístupnenie musí tiež obsahovať konkrétnu informáciu“. Z uvedeného vymedzenia možno vyvodiť, že obsahovými náležitosťami rozhodnutia o priestupku sú všetky údaje o páchateľovi a 14 BB-71S/81/2022

priestupku, ktoré tvoria obsah evidencie priestupkov. Nemožno preto vylúčiť, že bez uvedenia týchto údajov by anonymizované rozhodnutie o priestupku nemuselo mať povahu ucelenej informácie. Správny súd dáva tiež do pozornosti, že zákon o priestupkoch v ustanovení § 89a ods. 3 písm. h) ustanovuje, že obsahom evidencie priestupkov je aj spôsob vybavenia veci, preto žiadateľ nemá právo ani na poskytnutie informácie, akým spôsobom bola konkrétna priestupková vec vybavená (rozhodnutím, odložením veci, postúpením a pod.). Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že žalobca disponoval informáciami umožňujúcimi identifikáciu konkrétneho rozhodnutia o priestupku, keďže tieto mu boli poskytnuté ako oznamovateľovi priestupku v zmysle § 67 ods. 4 zákona o priestupkoch a nie ako žiadateľovi o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. Nemožno opomenúť aj skutočnosť, že anonymizáciou rozhodnutia by si zároveň žalobca ani nemohol verifikovať, či poskytnuté rozhodnutie, ktoré by mu bolo v anonymizovanej verzii poskytnuté, je práve požadovaným rozhodnutím.

39. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte správneho kolégia Rozsudkom sp. zn. 1Vs/7/2020-89 zo dňa 06.07.2021 poukázal na ust. § 3 ods. 6 Správneho poriadku a konštatoval, že „v súvislosti so zásadami informovanosti v administratívnom trestaní zohráva ust. § 3 Správneho poriadku významnú úlohu, pretože sa subsidiárne vzťahuje a má presah i na konania týkajúce sa i vecí správnych konaní, resp. priestupkových, a teda vôbec vecí správnych deliktov. „Rovnako si treba ujasniť, akým spôsobom má prebiehať informovanie verejnosti o relevantných skutočnostiach, pričom je vždy potrebné prihliadať na osobitnú právnu úpravu (najmä na zákon o ochrane osobných údajov).“ (Pozri D., D., A., E., F., E., C., E., C., D. Správny poriadok, Komentár, 3. vydanie, Praha : C, H, Beck, 2019, s. 51-52)“.

40. Veľký senát v citovanom Rozsudku tiež vyslovil názor, že „je nevyhnuté rozlišovať slobodný prístup k informáciám v kontexte verejnej správy, ktorý znamená, že každá osoba má právo požiadať o verejne prístupné informácie na základe infožiadosti, od zásady informovanosti v správnom konaní, resp. trestaní v zmysle osobitných právnych predpisov, ktorá sa na jednej strane týka verejne prístupných informácií širokej verejnosti, na druhej strane sa týka príliš citlivých informácií, ktoré sú prístupné iba účastníkom

konania alebo osobám zúčastneným na konaní.“ Veľký senát v bode 74. predmetného Rozsudku uviedol, že „zákon o slobodnom prístupe k informáciám obsahuje v § 11 ods. 1 písm. d) určité obmedzenia prístupu k informáciám, keď dôvodí: „Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informáciu o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy“. Veľký senát preto vzhľadom na uvedené skutočnosti vyslovil názor, že ust. § 11 ods. 1 písm. d) infozákona sa „vzhľadom na charakter konania a na rešpektovanie prezumpcie neviny tiež analogicky vzťahuje aj na správne trestanie v oblasti verejnej správy pri prejednávaní priestupkovej agendy. Z § 89a ods. 1 zákona o priestupkoch vyplýva, že správny orgán, ktorý je príslušný prejednať 15 BB-71S/81/2022

priestupok vrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov, pričom ustanovenie § 89a ods. 2 zákona o priestupkoch uvádza, na ktoré účely sa evidencia priestupkov vedie a ods. 4 citovaného ustanovenia uvádza subjekty, ktorým sa poskytujú údaje z evidencie priestupkov, pričom z § 89a ods. 4 zákona o priestupkoch nesporne vyplýva, že subjekt žalobcu, hoci v pozícii oznamovateľa priestupku, nie je teda oprávnenou osobou, ktorej by mal a mohol správny orgán poskytnúť požadované informácie. Z odseku 9 citovaného ust. § 89a Zákona o priestupkoch vyplýva, že na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií. Odsek 10 citovaného ustanovenia výslovne stanovuje, že evidencia priestupkov je neverejná, čo v podstate znamená, že údaje o páchateľovi a o jeho priestupku (pozri § 89a ods. 3) sú tajné. Zásada, že evidencia priestupkov je neverejná (tajná) súvisí s úpravou odseku 9, v zmysle ktorého platí, že na poskytovanie údajov z evidencie priestupkov sa nevzťahujú ustanovenia osobitného zákona o sprístupňovaní informácií, ktorý vychádza zo zásady, že „čo nie je tajné, je verejné“. Údaje o páchateľovi – fyzickej osobe a o jeho priestupku sú neverejné a sprístupňujú sa len tým subjektom, ktoré sú uvedené v odseku 4. Z odseku 11 citovaného ust. § 89a Zákona o priestupkoch vyplýva, že ustanovenie odsekov 2 až 10 sa nevzťahujú na priestupky, o ktorých sa vedie evidencia podľa osobitného predpisu. O takýto prípad v preskúmavanej veci nejde. V tomto odseku sú zakotvené výnimky v tom zmysle, že ustanovenia odsekov 2 až 10 z ust. § 89a zákona o priestupkoch sa nevzťahujú na priestupky, o ktorých sa vedie evidencia podľa osobitného predpisu. Tieto osobitné predpisy sú v priestupkovom zákone vymenované.“ Z uvedeného možno pre prejednávanú vec vyvodiť, že žalobca ako žiadateľ nie je subjektom podľa § 89a zákona o priestupkoch, ktorému je možné poskytnúť informácie vedúce k zisteniu údajov z evidencie priestupkov, a to ani nepriamo.

41. Správny súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné poukázať na to, že v prípade, ak sú predmetom žiadosti informácie, ktoré sú obsahom priestupkového spisu a týkajú sa konkrétnych fyzických osôb, teda je zrejmé, že sú ňou dotknuté osobné údaje fyzických osôb, Najvyšší súd SR v Rozsudku sp. zn. 3Sžik/3/2019 zo dňa 17.10.2019 a v Rozsudku sp. zn. 3Sži/40/2014 zo dňa 28.01.2015 judikoval, že žiadosť o informáciu nesmie svojim obsahom smerovať ku konkrétnej fyzickej osobe (inej ako žiadateľ) a nesmie byť prepojenie medzi informáciou a touto fyzickou osobou identifikovanou v podanej žiadosti. Ide o obmedzenie podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.. Ak by povinná osoba poskytla informácie k žiadosti, v ktorej je uvedená konkrétna fyzická osoba, zároveň by tým potvrdzovala, že ide o informácie – údaje relevantné k tejto konkrétnej osobe. Vzhľadom na uvedené žiadosť o informáciu s údajom mena a priezviska konkrétnej fyzickej osoby, ku ktorej sa informácia viaže nie je prípustná z dôvodu ochrany osobných údajov. Je potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti žiadateľ o sprístupnenie v právnom režime podľa zákona č. 211/2000 Z.z. nie je v procesnom postavení účastníka konania o priestupku, a preto nemôže disponovať údajmi ku konkrétnemu účastníkovi konania o priestupku. Pokiaľ by bol žalobca poškodený priestupkom, má právo nahliadnuť do priestupkového spisu za účelom ochrany svojich práv. V prípade žiadosti žalobcu išlo práve o prípad, že žalobca žiadal o poskytnutie konkrétneho rozhodnutia o priestupku (hoci v anonymizovanej verzii) vzťahujúce sa ku konkrétnej fyzickej osobe. Teda pokiaľ by správne orgány vyhoveli žiadosti žalobcu a sprístupnili by rozhodnutie o priestupku konkrétnej fyzickej osoby v jeho anonymizovanej verzii, poskytli by 16 BB-71S/81/2022

tak žiadateľovi informácie – údaje vzťahujúce sa ku konkrétnej fyzickej osobe a nepriamo by zároveň poskytli informáciu, že voči žalobcom uvedenej konkrétnej fyzickej osobe bolo vedené priestupkové konanie. Uvedený postup správnych orgánov by bol však v rozpore s ustanoveniami § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., preto správne orgány posúdili vec správne, keď nesprístupnili informácie žalobcovi na základe ním takýmto neprípustným spôsobom formulovanej žiadosti o informácie. „Účelom ustanovenia § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť sa podľa vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným. Súčasťou práva na ochranu súkromia je aj ochrana osobných údajov. Právo na súkromie však zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností, ktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako osobné údaje. Právo na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy je tiež aj súčasťou na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžo/250/2008 zo dňa 25.11.2009). Správny súd v tejto súvislosti zároveň upriamuje pozornosť aj nevyhnutnosť starostlivého zváženia povahy žalobcom požadovaných informácií v kontexte § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z. z., a či vo vzájomnej súvislosti (v akejkoľvek kombinácii) by neboli neanonymizované údaje v nich uvedené, spôsobilé priamo alebo nepriamo identifikovať osobu, ktoré sa tieto údaje týkajú. Prípadne, či aj následná selekcia a anonymizácia uvedených osobných údajov a údajov, ktoré obsahuje evidencia priestupkov, a ktoré sa (logicky) nachádzajú aj v samotnom rozhodnutí o priestupku, by aj po aplikácii § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. neviedla v konečnom dôsledku k zmareniu účelu a zmyslu poskytovanej informácie.

42. Správny súd pre úplnosť uvádza, že tvrdenie žalovaného uvedené v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „ak by bola prijatá argumentácia žalobcu, že za sprístupnenie informácie by sa mala považovať kópia písomnosti s kompletne zmazaným obsahom, čo je požiadavka vo svojej podstate nezmyselná a hraničiaca s neakceptovateľným šikanóznym výkonom práva“, nevyhodnotil tak, že dôvodom zneprístupnenia požadovanej informácie bolo správnym orgánom zistené zneužitie práva žalobcu na prístup k informáciám, nakoľko z obsahu rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového orgánu takýto záver nevyplýva.

43. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na výhrady žalobcu. Súd v procese preskúmavania predmetného rozhodnutia nevzhliadol absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej správy vo veci rozhodol. Žalovaný vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré nebolo možné žiadosti žalobcu vyhovieť, a to aj v kontexte s účelom a zmyslom zákona č. 211/2000 Z.z., vec po právnej stránke správne vyhodnotil a aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 211/2000 Z.z. a zákona o priestupkoch. Skutočnosť, že žalobca sa s dôvodmi nesprístupnenia požadovanej informácie uvedenými v rozhodnutí žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa nestotožnil, nemôže viesť sama o sebe k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci. 17 BB-71S/81/2022

44. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného v priebehu správneho súdneho konania, týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že sa správnou žalobou domáha ochrany subjektívneho práva, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko ako žalobca správne uviedol zákon č. 211/2000 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 3 ustanovuje, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. je prvotným predpokladom vzniku subjektívneho práva žiadateľa voči povinnej osobe na informáciu to, aby povinná osoba žiadanými informáciami disponovala, čo v prejednávanom prípade ani nebolo sporné. Preto správny súd nevzhliadol dôvod na odmietnutie správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konania predchádzajúceho vydaniu týchto rozhodnutí, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné a rozhodnutia sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu zamietol.

46. Podľa § 167 ods. 1 SSP; Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

47. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), 18 BB-71S/81/2022 d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.