Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sf/3/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o., so sídlom Železničná 7, Brezno, IČO: 36 037 443, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101367258/2024 zo dňa 09. mája 2024, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12. júna 2024 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 12. júna 2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 13. júna 2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101367258/2024 zo dňa 09. mája 2024, ktorým žalovaný v zmysle § 74 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100125830/2024 zo dňa 12. januára 2024, ktorým bola určená daň podľa pomôcok v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume 70 542,56 eur.

2. Zároveň žalobca s poukazom na § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Dôvodil tým, že mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, nevyčísliteľná finančná škoda a „mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov“, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Poukázal na skutočnosť, že v danom regióne patrí medzi kľúčových zamestnávateľov (má takmer 50 zamestnancov) a od jeho činnosti je závislých niekoľko desiatok spoločností v Slovenskej republike aj v zahraničí v pozícii dodávateľov a odberateľov. V dôsledku daňovej exekúcie by podľa jeho názoru došlo k poškodeniu výkonu jeho podnikateľskej činnosti, ohrozeniu jeho dôveryhodnosti a vzniku druhotnej platobnej neschopnosti na jeho strane, pretože by v následkom straty obchodných partnerov a zákazníkov nedisponoval finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní, a zároveň by bola znemožnená jeho spolupráca s bankami, t.j. možnosť žiadať o úvery a využívať ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že sa zúčastňuje na verejnom obstarávaní (oznámenie zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 114/2021 zo dňa 10. mája 2021, zn. 26675/MST) a v prípade výkonu rozhodnutia mu hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok, ako aj na to nadväzujúca nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom. Zdôraznil, že v prípade výkonu daňovej exekúcie bude zo strany žalovaného vedený ako dlžník, čo mu podstatne sťaží výkon podnikateľskej činnosti, obchodní partneri a zákazníci môžu stratiť voči nemu dôveru a odstúpiť od začínajúcich i prebiehajúcich obchodných aktivít, čo by viedlo k likvidácii spoločnosti a nemožnosti zamestnávania súčasného počtu zamestnancov. Uvedené pre neho už teraz predstavuje škodu, ktorá

je v danom štádiu ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Záverom dodal, že vzniknutá situácia značným spôsobom sťažuje plnenie jeho záväzkov a povinností, poškodzuje jeho dobré meno a bráni mu zúčastňovať sa verejných súťažných konaní.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobca pripojil daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2022, účtovnú závierku za rok 2022 a kúpnu zmluvu č. 1/2022 zo dňa 24. januára 2021.

4. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním zo dňa 09. októbra 2024, v ktorom navrhol nepriznať správnej žalobe odkladný účinok z dôvodov uvádzaných žalobcom, pretože správnu žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

10. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018).

11. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu

hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13. júna 2018).

12. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, dospel správny súd k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody a iných vážnych nenapraviteľných následkov v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval tým, že výkon predmetného rozhodnutia by závažným spôsobom zasiahol do jeho majetkových práv, ohrozil by výkon jeho podnikateľskej činnosti, ako aj jeho dôveryhodnosť a dostal by do druhotnej platobnej neschopnosti, keďže v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov by nedisponoval finančnými prostriedkami, a zároveň by mu výkon rozhodnutia znemožnil zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní.

15. Na podporu svojich tvrdení žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže na jeho strane dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že samotná výška rozdielu dane vyrubeného žalovaným, t. j. 70 542,56 eur neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Poukazovanie žalobcu na sťažené plnenie jeho záväzkov, poškodzovanie jeho dobrého mena, znemožnenie účasti vo verejnom obstarávaní a bližšie nešpecifikovanú hrozbu odstúpenia od zmluvy bez ďalšieho nepostačuje na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti aj preukázať. Priznanie odkladného účinku zároveň neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie žalobcu, resp. vyhnutie sa plneniu záväzkov.

16. Pokiaľ žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku pripojil daňové priznanie za rok 2022, účtovnú závierku za rok 2022 a kúpnu zmluvu č. 1/2022 zo dňa 24. januára 2021, správnemu súdu nie je zrejmé, aké konkrétne skutkové závery majú byť predmetnými listinami osvedčené. Žalobca vôbec neozrejmil, v čom spočíva hrozba odstúpenia od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok a z čoho vyplýva nadväzujúca nemožnosť plniť si záväzky voči dodávateľom. Bez významu v danom kontexte nie je ani skutočnosť, že podľa účtovnej závierky za rok 2022 majetok žalobcu dosiahol sumu 9 622 353 eur, nerozdelený zisk sumu 2 732 771 eur a mzdové náklady sumu 892 811 eur s tým, že výsledok hospodárenia žalobcu po zdanení predstavoval sumu 298 350 eur. Nie je preto vôbec zrejmé, ako navýšenie prípadných výdavkov žalobcu o vyrubený rozdiel dane spôsobí ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, keď tento disponuje majetkom niekoľkonásobne prevyšujúcim výšku vyrubeného rozdielu dane a tiež nerozdeleným ziskom z predchádzajúcich účtovných období.

17. Dôvody, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto podľa právneho názoru správneho súdu nie sú dôvodmi, ktoré má na mysli § 185 písm. a) SSP. Predmetné zákonné ustanovenie podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žaloby jednak hrozbou ujmy na subjektívnych právach žalobcu, a to vo forme závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iným vážnym nenapraviteľným následkom v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a súčasne splnením ďalšej podmienky, a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby kvalifikovanej ujmy na jeho právach, správny súd sa už nezaoberal druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t.j. či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. Napokon žalobca vo svojom návrhu ani neuviedol žiadne argumenty nasvedčujúce tomu, že by došlo k splneniu tejto podmienky.

18. Súčasne správny súd uvádza, že nie je vecou správneho súdu, aby „nahrádzal aktivitu“ žalobcu a „vyhľadával dôkazy“, ktoré by priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňovali. Zastáva názor, že žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí v konaní aj preukázať. Pokiaľ žalobca súdu nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a preto správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok.

19. Záverom je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.

20. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky obsiahnuté v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Preto rozhodol s poukazom na § 188 SSP tak, že daný návrh zamietol.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).