Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/18/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená X.X.XXXX, bytom Nábr. C. D. B. XX, XXX XX E., právne zastúpenej advokátom JUDr. Stanislavom Meliškom, so sídlom Sabinovská 8, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BA-OVBP2-2017/48308/MES zo dňa 18.10.2017, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mestská časť Bratislava – Staré Mesto ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. 2018/3003/2017/ STA/Zsi-K/7 zo dňa 20.01.2017 nariadila žalobkyni ako stavebníčke odstránenie nepovolenej stavebnej úpravy na jednom zo vstupov do nebytového priestoru č. 1-130B na prvom nadzemnom podlaží bytového domu, ktorý sa nachádza na ulici C. F. XX, B. F. XXX na pozemku registra „C“, parc. č. XXX, k.ú. B. A., pod názvom „Zastavanie vchodu C. XX E.“.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 05.03.2014 stavebníčka – žalobkyňa oznámila uskutočnenie zmeny dokončenej stavby „Zastavenie vchodu C. XX E.“ na priečelí bytového domu, súp. č. XXX, na ktoré nemala povolenie. Stavebný úrad začal konanie o dodatočnom povolení nepovolenej zmeny dokončenej stavby a zároveň stavebníčku vyzval na predloženie dokladov umožňujúcich dodatočné povolenie v zmysle § 88a zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon). Stavebný úrad nariadil odstránenie predmetnej stavby na základe záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava č. KPUBA-2014/12305-2/41165/FER zo dňa 26.11.2014 (ďalej len záväzné stanovisko), v ktorom sa uvádza, že predmetné stavebné úpravy sú v rozpore s verejným záujmom. Listom zo dňa 09.04.2015 žalobkyňa oznámila stavebnému úradu, že podala odvolanie na Krajský pamiatkový úrad Bratislava voči záväznému stanovisku dňa 26.11.2014. Stavebný úrad tento list vyhodnotil ako námietku smerujúcu proti záväznému stanovisku dotknutého orgánu a listom zo dňa 21.04.2015 požiadal Krajský pamiatkový úrad Bratislava o stanovisko k námietkam a konanie prerušil do doby riešenia predmetných námietok. Krajský pamiatkový úrad Bratislava listom č. KPUBA-2016/10343-8/43793/MIC zo dňa 08.06.2016 potvrdil znenie svojho záväzného stanoviska zo dňa 26.11.2014. Pamiatkový úrad listom zo dňa 13.12.2016 opätovne potvrdil svoje predchádzajúce záväzné stanovisko. Prvostupňový orgán dospel k záveru, že

nepovolená stavba úprava – zamurovanie jedného zo vstupov do nebytového priestoru č. 1–130B – je v rozpore s verejnými záujmami z hľadiska ochrany pamiatkového územia, a preto v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil jej odstránenie.

3. Proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 2018/3003/2017/STA/Zsi-K/7 zo dňa 20.01.2017 podala žalobkyňa odvolanie. V celom rozsahu nesúhlasila s napadnutým rozhodnutím, nakoľko skutkový stav veci považovala za nedostatočne zistený, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie považuje za nedostatočne odôvodnené. Po oznámení vykonania stavebných úprav v marci 2014 stavebnému úradu sa dozvedela, že oznámenie neurobila v súlade so zákonom č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane pamiatkového fondu), nemala totiž vedomosť o tom, že svoj zámer musí riešiť vopred vyžiadaním stanoviska od Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Zámer upraviť výklad „C“ v nebytovom priestore uskutočnila preto, že inak nepoužívaná vstupná časť do obchodného priestoru bola miestom bez akýchkoľvek zábran prístupným z ulice a slúžila v posledných rokoch najmä v nočných hodinách nežiaducim aktivitám rôznych indivíduí - výklenok v parteri sa používal najmä ako WC a zostávali tam pravidelne rozličné odpadky, injekčné striekačky, zostatky zvratkov a fekálií. Oznámenie o úprave výkladcov parteru urobila v dobrej viere, že sa to tak patrí. Domnievala sa, že keď po vykonaní týchto úprav stavebnému úradu vec oznámi, splní si tým oznamovaciu povinnosť. Ak Krajský pamiatkový úrad Bratislava ako orgán špecializovanej štátnej správy vydá rozhodnutie, mal by podobné prípady posudzovať primerane rovnako. Nie tak, že podobnú úpravu parteru jednému vlastníkovi, resp. prenajímateľovi na parteri tohto domu u vedľajšieho nebytového priestoru ponechá bez odozvy. V tomto prípade tak správny orgán nekonal a ani ostatní majitelia obchodných priestorov severného a južného parteru bytového domu, v ktorom sa nebytový priestor nachádza, medzi ktorými je aj Hlavné mesto SR Bratislava – Mestská časť Staré Mesto. Pán G. ako podielový spoluvlastník nebytového priestoru sa zúčastnil na osobnej konzultácii u pána H. I. J. dňa 02.05.2014 na jeho pracovisku v Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Na tomto pracovnom stretnutí bol pán G. pánom J. inštruovaný a usmernený o tom, čo a ako je potrebné v danej veci urobiť, aby predmetnú stavebnú úpravu nebytového priestoru mohol akceptovať z hľadiska záujmov ochrany prostredia v pamiatkovej zóne Bratislava. Všetky požiadavky, ktoré pán J. uviedol, boli spoluvlastníkmi nebytových priestorov splnené. Na stretnutí dňa 24.02.2015 pri miestnom zisťovaní pán J. vyhlásil, že konzultácia, ktorú poskytol, bola iba návodom, ako treba postupovať, a nezaznamenala súčasne prísľub, že vec bude po splnení tohto návodu aj pozitívne posúdená. Stavebnou úpravou nebytového priestoru nemohlo dôjsť k zásahu do vzhľadu bytového domu ako celku. Jednotlivé výklady a vstupy do prevádzok nachádzajúce sa v bytovom dome nie sú jednotné a v prevažnej miere sú upravené tak, že majú iba jeden vchod a druhý vchod je zasklený. Obdobne sú upravené aj výklady nachádzajúce sa na opačnej strane bytového domu na Jesenského ulici.

4. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2- 2017/48308/MES zo dňa 18.10.2017 tak, že zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu č. 2018/3003/2017/STA/Zsi-K/7 zo dňa 20.01.2017 ako vecne správne.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia predovšetkým uviedol, že žalobkyňa bola v konaní riadne poučená a neutrpela v konaní ujmu. Poukázal na obsah záväzného stanoviska z 26.11.2014. Stavebný úrad sa obrátil na Krajský pamiatkový úrad Bratislava so žiadosťou o zaujatie stanoviska, k námietkam žalobkyne voči obsahu záväzného stanoviska zo dňa 26.11.2014, ktorý na ňom zotrval, a námietky žalobkyne označil za neopodstatnené. Záväzné stanovisko zo dňa 26.11.2014 bolo následne potvrdené stanoviskom Pamiatkového úradu SR č. PUSR-2016/19272/-6/97056/KUB zo dňa 13.12.2016.

6. Žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa ako stavebníčka najprv svojvoľne vykonala stavebné úpravy a až následne tieto úpravy len listom zo dňa 04.03.2014 oznámila stavebnému úradu. Stavebný úrad bol povinný rešpektovať záväzné stanovisko zo dňa 26.11.2014. Prvostupňové rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, vrátane záväzného stanoviska zo dňa 26.11.2014, ktoré je potrebné kvalifikovať ako prekážku na dodatočné povolenie stavebných úprav pre ich rozpor s verejným záujmom a stavebný úrad správne aplikoval § 88a ods. 2 v spojení s § 88 ods. 1 stavebného zákona.

II. Žaloba

7. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného OU-BA-OVBP2- 2017/48308/MES zo dňa 18.10.2017 v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 2018/3003/2017/STA/Zsi-K/7 zo dňa 20.01.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

8. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je podľa názoru žalobkyne nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), teda z dôvodov, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

9. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nebytového priestoru č. 1 – 130B na prvom nadzemnom podlaží bytového domu, ktorý sa nachádza na C. XX, B. F. XXX E. (ďalej len nebytový priestor). Nebytový priestor využívala na vykonávanie podnikateľskej činnosti alebo tento priestor ponechávala do nájmu ako obchodný priestor. V časti nebytového priestoru situovaného do C. K. sa nachádzajú výkladce a vedľa nich tzv. NIKA ako nepoužívaná vsadená vstupná časť do nebytového priestoru. Táto časť nebytového priestoru o výmere cca 1 m2 bola otvorená a nemala žiadne mechanické zábrany smerom do ulice, a preto do nej rôzne osoby odhadzovali odpadky, vykonávali svoje biologické potreby, nechávali psov v tomto priestore vykonávať svoje biologické potreby, a tým pôsobil priestor neudržiavane, devastovane a odpudivo. Za účelom zabránenia znečisťovaniu a poškodzovaniu tohto priestoru a teda svojho majetku, ale aj za účelom zlepšenia vonkajšieho zjavu predmetného nebytového priestoru, sa žalobkyňa rozhodla vykonať ochranné opatrenie, ktoré by tomuto nežiaducemu javu malo zabrániť, a to stavebnou úpravou výkladcov a zamedzením prístupu do vstupu do nebytového priestoru tak, že vstup zaslepila – zamurovala a na tomto umiestnila reklamný nápis. Stavebnú úpravu zrealizovala v mesiaci marec 2014 a v tom istom mesiaci žalobkyňa oznámila stavebnému úradu vykonanie úpravy výkladcov, avšak podľa oznámenia stavebného úradu zo dňa 14.03.2014 vykonaniu stavebnej úpravy malo predchádzať záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Na rokovaní dňa 02.05.2014 jej stavebný úrad určil, aké opatrenia a úkony je potrebné vykonať k tomu, aby realizované úpravy mohli byť touto inštitúciou akceptované.

10. Žalobkyňa postupne požiadavky realizovala, avšak Krajský pamiatkový úrad vydal dňa 26.11.2014 odmietavé záväzné stanovisko, ktorým neschválil predloženú projektovú dokumentáciu vykonanej úpravy, o ktorom sa však žalobkyňa v dôsledku nekomunikácie jej splnomocneného zástupcu spoločnosti Petrink s. r. o. dozvedela až na ústnom konaní dňa 24.02.2015, na ktorom jej ten istý zástupca Krajského pamiatkového úradu Bratislava, ktorý uvedené požiadavky vzniesol, oznámil, že konzultácia, ktorú poskytol jej splnomocnenému zástupcovi , bola len nezáväzným návodom na ďalší postup a že ani po realizácii požiadaviek nie je Krajský pamiatkový úrad Bratislava viazaný vydať kladné stanovisko.

11. Žalobkyňa nepopiera, že vykonala stavebnú úpravu a že ju vykonala bez predchádzajúceho záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu , konala však v dobrej viere napraviť a odstrániť nežiaduci stav, ktorý vznikol a vznikal bez jej zavinenia a zavinenia ostatných spoluvlastníkov nebytových priestorov. Konala v dobrej viere zabrániť nielen sústavnému poškodzovaniu a znehodnocovaniu svojho majetku, ale aj majetku ostatných spoluvlastníkov nebytových priestorov a domu, pretože ako uviedol Krajský pamiatkový úrad Bratislava vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.07.2016 fasády sú v spoluvlastníctve ostatných vlastníkov domu. Za týchto okolností považuje žalobkyňa odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného že vykonaná stavebná úprava je v rozpore s verejným záujmom, čo v užšom slova zmysle treba chápať ako súlad s územnoplánovacou dokumentáciou obce vrátane súladu so záujmami vyjadreniami dotknutých orgánov, ako vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a čiastočne aj nezrozumiteľné pre rozpornosť. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vykonala stavebnú úpravu aj v záujme ochrany cudzieho majetku, nie je podľa jej názoru možné túto chápať ako úpravu vykonanú v rozpore s verejným záujmom, ale naopak v súlade s verejným záujmom.

12. Žalobkyňa tvrdí, že pri rozhodovaní rozhodujúce orgány konali účelovo a v jej neprospech. Obdobnú stavebnú úpravu bez akéhokoľvek povolenia, rozhodnutia alebo záväzného stanoviska dotknutých orgánov vykonali aj vlastníci vedľajších obdobných nebytových priestorov, nielen na strane, na

ktorej je umiestnený nebytový priestor, ale aj oveľa väčší nebytový priestor na druhej strane domu na Jesenského ulici. Medzi týchto vlastníkov okrem iných patrí aj Hlavné mesto SR Bratislava – Mestská časť Staré Mesto. Týmito námietkami žalobkyne sa ani jeden orgán verejnej správy pri vyhodnocovaní a rozhodovaní vôbec nezaoberali a žalobkyňa má za to, že práve tieto námietky sú pre spravodlivé a pre správne právne posúdenie veci podstatné . Svojou úpravou žalobkyňa eliminovala posledný nepoužívaný vsadený vstup do nebytových priestorov domu ako ostatní vlastníci nebytových priestorov, či už zo strany C. alebo Jesenského ulice. Žalobkyňa tvrdí, že vykonaná stavebná úprava v žiadnom prípade nemení zásadným spôsobom vzhľad ani účel stavby, ani vzhľad ani účel jej patriaceho nebytového priestoru. Stavebná úprava je vykonaná vhodne, architektonicky, žiadnym spôsobom nenarušuje pôvodnú architektúru a nie je vykonaná takým spôsobom, že by musela byť odstránená, tak ako to nariaďuje stavebný úrad.

Záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu nie je dôvodné, opiera sa o nedostatočné zistenia, neakceptuje skutočnosť, že žalobkyňa konala podľa jeho pokynov, je šikanózne a stavebný úrad preto nemal naň prihliadať.

III. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že napadnuté rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2017/48308/MES zo dňa 18.10.2017 je v súlade so zákonom. Pôvodne sa konalo o dodatočnom povolení nepovolených stavebných úprav, pričom takéto úpravy nepožívajú takú právnu ochranu ako legálne povolené stavebné úpravy. Žalobkyňa ako stavebníčka, ktorý najprv svojvoľne vykonala stavebné úpravy a až následne ich len listom zo dňa 04.03.2014 na úrovni informácie oznámila stavebnému úradu .

14. Stavebný úrad bol povinný rešpektovať záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava zo dňa 26.11.2014, ktoré bolo potvrdené stanoviskom zo dňa 13.12.2016. Uvedené inštitúcie vo svojich vyjadreniach, stanoviskách a rozhodnutiach uviedli príslušné právne predpisy, na základe ktorých konali a stavebný úrad tieto aplikoval podľa § 88 ods. 1, § 88a ods. 2 až po § 140b ods. 5 stavebného zákona, pričom tvorili základ pre vydania druhostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa ničím nepodložila svoje tvrdenie, že dotknuté orgány konali účelovo a v jej neprospech. Porušenie zákona o ochrane pamiatkového fondu, ku ktorému došlo zo strany žalobkyne ešte v roku 2014, možno vnímať ako porušenie verejného záujmu. Žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol taktiež správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu boli dostatočne zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania.

IV. Replika

15. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa a uviedla, že podaniu žaloby predchádzali viaceré písomné aj ústne podania , ktorými poukazoval na nesprávnosť a neobjektívnosť konania orgánov. Vykonala stavebnú úpravu na ochranu svojho majetku aj na ochranu majetku ostatných spoluvlastníkov.

16. K replike žalobkyne sa žalovaný písomne nevyjadril

V. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho správneho súdu SR

17. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/4/2018-77 zo dňa 22.10.2019 napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

18. Proti uvedenému rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp.zn. 4Sžfk/12/2020 zo dňa 15.12.2021, tak že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/4/2018-77 zo dňa 22.10.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd SR uviedol, že žalovaný neporušil tzv. zásadu precedensu vyjadrenú v § 3 ods. 5 Správneho

poriadku. Hoci je potrebné prisvedčiť tvrdeniu, že pri rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch je správny orgán podľa zákona povinný dbať na to, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely v rozhodovaní, použitie tejto zásady v konaní však nevyhnutne predpokladá existenciu aspoň dvoch rozhodnutí, napĺňajúcich uvedené zákonné kritériá. V danom prípade však žalobkyňa v správnej žalobe nepoukázala na žiadne ďalšie rozhodnutie žalovaného v skutkovo zhodnom alebo obdobnom prípade. Rovnako tak ani z napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevyplýva existencia takéhoto rozhodnutia vo vzťahu k prejednávanej veci, čo by zakladalo možnosť skúmať porušenie zásady materiálnej rovnosti rozhodnutím žalovaného. Porušenie precedenčnej zásady by nastalo, ak by žalovaný v obdobných prípadoch, týkajúcich sa nepovolených stavebných úprav rozhodol odlišne, t.j. predmetné porušenie nie je možné konštatovať za existencie jediného rozhodnutia o danej otázke. Z uvedených dôvodov sa ani judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúca sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď sa v posudzovanom prípade nedá uplatniť.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

19. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 01. 06. 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/18/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/18/2022.

20. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 SSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 27.03.2024, keďže žalobkyňa ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania vo veci.

21. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.06. 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení stavebného zákona, zákona o ochrane pamiatkového fondu a Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

VII. Relevantná právna úprava

22. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

25. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

27. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie: a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3) d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

29. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

30. Podľa § 140b stavebného zákona (1) Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. (2) Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. (3) Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. (4) Lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic a rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (5) Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. (6) Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. (7) Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania

31. Podľa § 32 ods. 12 zákona o ochrane pamiatkového fondu v územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo

stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

VIII. Posúdenie veci správnym súdom

32. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ), ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. Správny súd zdôrazňuje, že je viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR vysloveným v rozsudku sp.zn. 4Sžfk/12/2020 zo dňa 15.12.2021 ( ).

33. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy č. OU-BA-OVBP2-2017/48308/MES zo dňa 18. 10. 2017, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 2018/3003/2017/STA-Zsi-K/7 zo dňa 20. 01. 2017, ktorým bolo žalobkyni nariadené odstrániť nepovolené stavebné úpravy na jednom zo vstupov do nebytového priestoru č. 1-130B, na 1. NP bytového domu nachádzajúceho sa na ulici C. F. XX, B. F. XXX, na pozemku registra „C“, parcelné číslo XXX, katastrálne územie B. A., pod „Zastavanie vchodu, C. XX, E.“. Predmetom bolo odstránenie reklamného zariadenia, vybúranie steny postavenej vo vstupnom otvore nebytového priestoru a uvedenie vchodu do pôvodného stavu.

34. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku).

35. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

36. Podľa názoru správneho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a aplikovali naň správne právne predpisy.

37. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie stavebného úradu, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolania. Stavebný úrad v tomto konaní môže nariadiť odstránenie stavby za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 88a , ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, alebo ak stavebník nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby a nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

38. Z odsekov 1 a 2 ustanovenia § 88a stavebného zákona vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením

nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.

39. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že Mestská časť Bratislava – Staré mesto ako stavebný úrad rozhodnutím nariadil odstránenie stavby – nepovolenej stavebnej úpravy na jednom zo vstupov do nebytového priestoru potom ako mal v konaní o dodatočnom povolení tejto stavby preukázaný nesúlad tejto stavby s verejnými záujmami (na základe záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu zo dňa 26.11.2014). Žalovaný sa náležite vyporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a dostatočne skúmal otázku súladu predmetnej stavby postavenej stavebníkom bez stavebného povolenia s verejnými záujmami.

40. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia náležitým spôsobom uviedol skutkové a právne závery, ku ktorým dospel po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa napadnutého odvolaním žalobkyne. Správny súd preto nemohol prihliadnuť na námietku žalobkyne, že správne orgány oboch stupňov nevenovali náležitú pozornosť otázke súladu nepovolenej stavby s verejným záujmom. Z administratívneho spisu naopak vyplýva, že stavebný úrad venoval primeranú pozornosť otázke súladu predmetnej stavby s verejným záujmom, nielenže sa oboznámil so záväzným stanoviskom zo dňa 26.11.2014, ale súčasne nariadil ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na 24.02.2015 a oboznámil sa aj so stanoviskami Krajského pamiatkového úradu Bratislava k námietkam žalobkyne k záväznému stanovisku zo dňa 26.11.2014 a stanoviskom Pamiatkového úradu SR zo dňa 13.12.2016.

41. Príslušným orgánom na vykonanie stavebného konania, a teda aj konania o dodatočné povolenie stavby, je v prvom stupni stavebný úrad, ktorého povinnosťou je zadovážiť potrebné listinné dôkazy, vyjadrenia a námietky účastníkov konania a rozhodnúť v zmysle § 46 Správneho poriadku. Pokiaľ žalovaný rozhodoval podľa § 59 Správneho poriadku ako odvolací správny orgán tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebné úradu potvrdil stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi závermi, nemožno takýto postup považovať za nezákonný, ak správny orgán prvého stupňa správne a v súlade so zákonom vo veci konal a rozhodol.

42. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v konaní o dodatočné povolenie stavby je pre stavebný úrad stanovisko dotknutého orgánu na súlad alebo nesúlad nepovolenej stavby s verejnými záujmami záväzné, a preto stanoviská Krajského pamiatkového úradu zo dňa 26.11.2014 a Pamiatkového úradu SR zo dňa 13.12.2016 boli záväzné. Stavebné úrady nie sú príslušné vyhodnocovať potreby ochrany pamiatkového fondu a ich pamiatkovej hodnoty; právo posúdiť žiadosť o stavebné úpravy nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v pamiatkovej zóne má práve Krajský pamiatkový úrad Bratislava a Pamiatkový úrad SR. Preto z uvedených dôvodov správny súd považoval názor žalobkyne, že stavebný úrad a žalovaný konali účelovo a v jej neprospech za nesprávny. Žalovaný na základe záväzného stanoviska dospel k správnemu záveru o preukázaní rozporu vykonaných stavebných úprav s verejným záujmom.

43. Žalobkyňa tvrdila, že vykonala stavebné úpravy v záujme ochrany cudzieho a svojho majetku, preto je ich potrebné chápať ako súladné s verejným záujmom. Takýto záver však z obsahu administratívneho spisu nie je možné vyvodiť, . Verejným záujmom sa rozumejú predovšetkým záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. V okolnostiach daného prípadu je primárnym verejným záujmom predovšetkým ochrana pamiatkového fondu a jeho pamiatkovej hodnoty. Stavebné úpravy za účelom ochrany vlastného majetku a majetku cudzieho tak bez ďalšieho nie je možné považovať za vykonané

v súlade s verejným záujmom. Správny súd v uvedenom kontexte poukazuje na samotný účel konania o dodatočnom povolení stavby, ktorým je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona ( Najvyšší súd SR sp. zn. 8Sžo /125/2010). Bola to teda predovšetkým žalobkyňa, ktorá bola povinná v konaní o dodatočnom povolení stavby preukázať nerozpornosť ďalšej existencie nepovolenej stavby s verejným záujmom. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v pamiatkovej zóne súčasne platí, že vlastník je povinný využívať ich zodpovedajúcim spôsobom, starať sa o ne a udržovať ich v dobrom stave na vlastné náklady a zachovávať ich súhrnnú pamiatkovú hodnotu a chrániť ich pred poškodením, ohrozením a odcudzením. Z obsahu spisu nevyplýva, že jediným a neodkladným spôsobom ochrany nehnuteľnosti žalobkyne a iných vlastníkov boli práve vykonané stavebné úpravy .

44. K námietke žalobkyne, že postup Krajského pamiatkového úradu bol voči nej nekorektný, keďže nevzal do úvahy, že úpravy vykonala podľa jeho pokynov, správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu správnych rozhodnutí je ich zákonnosť. Pre žalovaného ako aj prvostupňový správny orgán bol záväzný záver vyplývajúci so stanoviska Krajského pamiatkového úradu a nie neformálna komunikácia jeho zamestnanca pred samotným vydaním negatívneho stanoviska.

45. Žalovaný neporušil precedenčnú zásadu vyjadrenú v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Ako už skonštatoval kasačný súd, v danom prípade žalobkyňa v správnej žalobe nepoukázala na žiadne ďalšie rozhodnutie žalovaného v skutkovo zhodnom alebo obdobnom prípade. Rovnako tak ani z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva existencia takéhoto rozhodnutia vo vzťahu k prejednávanej veci, čo by zakladalo možnosť skúmať porušenie zásady materiálnej rovnosti rozhodnutím žalovaného. Porušenie precedenčnej zásady by nastalo, ak by žalovaný v obdobných prípadoch, týkajúcich sa nepovolených stavebných úprav rozhodol odlišne, t.j. predmetné porušenie nie je možné konštatovať za existencie jediného rozhodnutia o danej otázke. Na druhej strane, ak by aj okolité stavby mali vykonané obdobné stavebné úpravy, neznamená to bez ďalšieho, že došlo k súladu ich realizácie so zákonom. Znamená to len, že sa o nich ešte nezačalo konať v osobitnom konaní.

46. K námietke, že pri rozhodovaní nebola zachovaná zásada rovnosti a rovnakého zaobchádzania, keďže žalobkyňa svojou úpravou eliminovala posledný nepoužívaný vsadený vstup do nebytových priestorov, keď pred ním tak urobili ostatní vlastníci nebytových priestorov zo strany C. a Jesenského ulice správny súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva, že by ostatní vlastníci boli účastníkmi predmetného konania o dodatočnom povolení stavby, ani skutočnosť, že by žalovaný voči ostatným vlastníkom viedol konania o dodatočnom povolení s obdobným skutkovým stavom a v porovnaní so žalobkyňou diametrálne odlišnými závermi. Zásada rovnosti vyjadrená v čl. 12 ods. 1 Ústavy SR sa správnom konaní transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania . Rovnosť pred správnym orgánom je teda len výrazom rovnosti strán pred zákonom. Z toho vyplýva, že rovnosť pred zákonom a rovnosť pred správnym orgánom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie procesných strán pri aplikácii hmotných i procesných predpisov ktorýmkoľvek správnym orgánom voči ktorémukoľvek účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán sa tak prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých správny orgán rozhoduje. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný ani stavebný úrad neporušili zásadu rovnosti vo vzťahu k žalobkyni .

47. Ústavný súd Slovenskej republiky sa otázkou rovnosti v právach zaoberal už v celom rade svojich predchádzajúcich rozhodnutí (m. m. PL. ÚS 3/04, PL. ÚS 1/2012). Stotožnil sa v nich s chápaním rovnosti, ako ju vyjadril Ústavný súd ČSFR vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 22/92 zo dňa 08.10.1992 (publikovanom pod č. 11 Zbierky uznesení a nálezov Ústavného súdu ČSFR): Ústavný súd ČSFR v ňom poňal rovnosť ako kategóriu relatívnu, ktorá vyžaduje odstránenie neodôvodnených rozdielov. Zásadu rovnosti v právach je potrebné chápať tak, že právne rozlišovanie v prístupe k určitým právam nesmie byť prejavom ľubovôle; nevyplýva z nej však záver, že by každému muselo byť priznané akékoľvek právo. Princíp rovnosti preto treba interpretovať z dvojakého pohľadu. Prvý je daný požiadavkou vylúčenia ľubovôle v postupe zákonodarcu pri odlišovaní skupín subjektov, a nie práv, druhý potom požiadavkou ústavnoprávnej akceptovateľnosti hľadísk odlišovania, t.j. neprípustnosti dotknutia niektorého zo základných práv a slobôd odlišovaním subjektov a práv zo strany zákonodarcu. Z pohľadu rovnosti síce nevyplýva požiadavka všeobecnej rovnosti každého s každým, vyplýva z nej

však požiadavka, aby právo bezdôvodne nezvýhodňovalo ani neznevýhodňovalo jedných pred druhými. Ústavný poriadok teda pripúšťa aj zákonom založenú nerovnosť, pokiaľ sú na to ústavne akceptovateľné dôvody. Všeobecným pravidlom o rovnosti je ustanovenie článku 12 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

48. Zákaz diskriminácie má v sebe už z povahy veci zakomponovaný určitý aspekt porovnávania a v najvšeobecnejšej rovine ho možno vymedziť ako zákaz neospravedlniteľného rozličného zaobchádzania na základe určitého kritéria, ktoré nesmie byť na ujmu. Ak by absentoval diskriminačný dôvod, nemožno hovoriť o porušení zákazu diskriminácie. Správny súd dospel k záveru, že v tomto prípade právna úprava regulujúca podmienky konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona svojou podstatou nesmeruje proti určitej vymedzenej skupine, ale jej účinky sa dotýkajú homogénnej skupiny osôb, vlastníkov stavieb postavených bez stavebného povolenia alebo písomného ohlásenia, ktorým možno nariadiť odstránenie stavby len za splnenia v dotknutom ustanovení stanovených podmienok. Uvedené ustanovenie vo svojej podstate platí pre každého a bez rozdielu. Navyše z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaný a stavebný úrad rozhodujúc o nariadení odstránenia nepovolenej stavby podľa § 88a stavebného zákona rozhodovali vo veci žalobkyne vzhľadom na jej pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie odlišne, ako rozhodoval o úpravách ostatných vlastníkov nebytových priestorov zo strany C. alebo Jesenského ulice.

49. Sumarizujúc správny súd uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia zásad správneho konania , správne orgány vykonali riadne dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie stavebného úradu sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať ich náhradu.

51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).