Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_2T-37-2023.pdf
PDF · 271.46 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/37/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. marca 2024 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodzuje obžalovaných 1/ A. B. B., nar. XX.X.XXXX vo B. C. D., trvale bytom E. F., G. XXX/XX a 2/ G. H. G., nar. X.X.XXXX v E. C. B., trvale bytom E. F., I. XXX/XX, spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Košice číslo 2Kv 11/21/8800 zo dňa 27.04.2023 pre skutok, že v čase medzi 22.35 h dňa 23.04.2021 do 00.50 h dňa 24.04.2021 v J. ako príslušníci Policajného zboru služobne zaradení na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Levoči vykonali voči poškodenému G. A. ako podozrivému z páchania priestupku, ktorý spočíval v močení na verejnom priestranstve, služobný zákrok, zjavne neprimeraný účelu, ku ktorému mala ich služobná činnosť viesť, keď ho v J. na sídlisku K. pred obytným blokom č. XX bezdôvodne fyzicky napadli tak, že ho sotili na zem a opakovane udierali po celom tele, vrátane hlavy, po čom mu následne neumožnili poskytnúť ním deklarovanú súčinnosť pri preukázaní svojej totožnosti a za týmto účelom ho predviedli na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Levoči na sídlisku K. L. XX, J., kde ho po pripútaní o radiátor opätovne bezdôvodne udierali po celom tele, vrátane hlavy a hoci jeho totožnosť zistili najneskôr o 23.50 hod., prepustili ho až 00:50 hod. nasledujúceho dňa, v dôsledku tohto konania bolo poškodenému spôsobené pomliaždenie hlavy, pomliaždenie horných končatín obojstranne, pomliaždenie ľavého členka a perforácia blany bubienka ľavého ucha, čo si vyžiadalo jeho pracovnú neschopnosť v trvaní najmenej 14 dní, pričom obvinení spôsobom výkonu služobnej činnosti porušili svoju povinnosť postupovať podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a tento spôsob súčasne odporoval zákonným predpokladom a podmienkam uplatnenia oprávnení a použitia donucovacích prostriedkov, vymedzeným v ustanoveniach § 18 ods. 4, ods. 5, § 50 ods. 4, 51 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, čím zároveň porušili základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. e), písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. d) Tr. zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkazuje poškodeného G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., K. XXXX/XX a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice podal dňa 3.5.2023 na tunajší súd obžalobu na obvineného A. B. B. a G. H. G. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona s použitím ustanovenia § 138 písm. d) Tr. zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona.
Obžalovaný B. B. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. K skutku uviedol, že od roku 2013 je zaradený na Obvodnom oddelení v J.. V deň incidentu vykonával funkciu staršieho referenta pre prácu v komunitách spolu s kolegom G.. V čase okolo 22.30 h boli vyslaní stálou službou k prevereniu oznámenia na sídlisku K. B. J., kde malo dochádzať k rušeniu nočného kľudu. Po príchode na miesto sa nachádzali vo vozidle a na detskom ihrisku spozorovali osobu mužského pohlavia, ktorý tam vykonával malú potrebu. Stiahol okno, osoba sa nachádzala po jeho ľavej strane a použil voči nej výzvu polícia, čo tam robí. Osoba na výzvu žiadnym spôsobom nereagovala a pokračovala v močení. Obdobným spôsobom opäť vyzval osobu, kde po tejto výzve k nim osoba pribehla a vulgárne im vynadala. Po tomto vystúpili z vozidla a táto osoba bola vyzvaná, aby im preukázala svoju totožnosť, čo ignorovala a z miesta odchádzala preč. Nakoľko nerešpektovala výzvu, použili opakovanú výzvu vrátane poučenia, že pokiaľ odmietne preukázať svoju totožnosť, tak bude predvedená na útvar PZ, a to aj za použitia donucovacích prostriedkov, pokiaľ výzve nevyhovie. Tú taktiež odignoroval, preto kolega G. voči danej osobe použil donucovacie prostriedky, a to páku, prostredníctvom ktorej danú osobu dal do kľaku a následne do ľahu. Počas toho ako osoba sa nachádzala v ľahu, si ruky skryla pod telo, preto ho vyzvali, aby uvoľnil ruky, ale osoba používala fyzickú silu, bránila sa používaniu donucovacích prostriedkov. Z tohto dôvodu, on z pravej strany, použil uvoľňovací úder v zmysle donucovacích prostriedkov na oblasť rebier. Jednalo sa o jeden úder, v dôsledku ktorého osoba uvoľnila ruky a v ľahu mu priložili putá. Potom osobu zdvihli a naložili do vozidla. Počas toho, ako ho nakladali do vozidla, sa na mieste nachádzali aj ďalšie dve osoby. Následne s touto osobou odišli na obvodné oddelenie. Tam ju usadili na lavicu v realizačnej miestnosti. Hneď po príchode mu vydali poučenie o jeho právach, pričom to odmietol podpísať. Následne pristúpili k spracovaniu potrebnej administratívy v informačnom systéme SAP a spísaniu úradných záznamov k predvedeniu a použití donucovacích prostriedkov. Počas toho, pán A. mal na rukách putá, za chrbtom, nakoľko bol agresívny, nadával im, vyhrážal sa im, že budú prepustení z práce, vyhrážal sa, že sa zabije, že pozabíja ich a toto sa striedalo pokiaľ sa nachádzal v realizačnej miestnosti. Po spísaní všetkých potrebných dokumentov a podkladov k týmto úkonom, ktoré boli vykonané, poučili osobu, že je prepustená. Ako to uviedli, hodil sa na zem a prestal s nimi komunikovať, reagovať. Nevedeli zhodnotiť jeho stav, prečo odpadol, či mu neprišlo zle, preto privolal rýchlu zdravotnú pomoc, ktorej uviedli stav, aký nastal a oni ho na mieste vyšetrili. Na základe správania pána A. si sama rýchla zdravotná pomoc vyžiadala asistenciu polície, pretože aj za ich prítomnosti bol agresívny. Spolu so záchrannou službou sa presunuli na psychiatrické oddelenie, kde komunikovali s lekárom. Vyhrážky pána A. pokračovali aj na psychiatrickom vyšetrení, že budú prepustení, že si majú hľadať dobrých právnikov. Lekár, ktorý mal službu konštatoval, že je potrebná hospitalizácia pána A., prevzali ho a oni odišli. Považovali to za bežný zákrok, ktorý vykonali, žiadnym spôsobom sa nesnažili ovplyvniť, ani prepisovať údaje v informačnom systéme. Neprekročili žiadnu svoju právomoc a donucovacie prostriedky voči osobe boli adekvátne, najnižšej dištancie, pretože nerešpektoval výzvy ani po poučení, že budú voči nemu použité donucovacie prostriedky, to nerešpektoval, preto to brali ako normálny služobný zákrok voči takejto osobe.
Na doplňujúce otázky uviedol, že nevie bližšie uviesť v akej vzdialenosti zastavili s vozidlom od poškodeného, no nebola to nejaká veľká vzdialenosť, lebo poškodeného videli aj to, čo vykonával. Príslušnosť k policajnému zboru preukázali tým, že sedeli v označenom vozidle s nápisom polícia, ktorý je reflexný, mali na sebe oblečené policajné uniformy s reflexným nápisom polícia a ešte predtým, ako vystúpili sa preukázali výzvou voči osobe, polícia. Poškodený na preukázanie svojej totožnosti bol vyzvaný prvýkrát, čo nerešpektoval, následne bol opakovane vyzvaný s poučením, že pokiaľ tejto výzve nevyhovie, tak bude predvedený, a to aj za použitia donucovacích prostriedkov. Kolega výzvu použil taktiež, čiže výzvy boli minimálne tri v znení, polícia, preukážte svoju totožnosť. A následne v rámci tohto poučenia, že inak bude predvedený na útvar policajného zboru za účelom zistenia totožnosti a to aj za použitia donucovacích prostriedkov. Formu súčinnosti pri preukázaní totožnosti poškodený deklarovať nemohol, lebo nerešpektoval výzvy na preukázanie totožnosti, odchádzal z miesta preč. Keď začnú vykonávať služobný zákrok voči osobe, ktorá nerešpektuje výzvy na preukázanie totožnosti, vykonajú zákrok dokonca, aby bol úspešný. Preto sa nemôže stať, že počas vykonávania služobného zákroku im napríklad niekto povie, že má občiansky a oni mu povedia prepáčte, že sme použili donucovacie prostriedky, dajte občiansky a choďte preč. Zákrok bol vykonaný dokonca tak, ako vykonaný má byť
v zmysle zákona. Pre odstup času si nepamätá, či poškodený uvádzal, že má občiansky preukaz v neďalekom byte. Spomenúť to mohol, ale až po vykonaní služobného zákroku, potom ako výzve na preukázanie totožnosti nevyhovel a potom, ako mu boli nasadené putá a ako osobu umiestňovali do vozidla, čiže bol vykonaný zákrok voči osobe úplný a kompletný. Donucovacie prostriedky prvý použil kolega G., ktorý použil najnižšiu dištanciu donucovacích prostriedkov, a to páku na to, aby položil osobu do kľaku a následne do ľahu. Uchopil ho okolo oblasti cez hlavu s tým, že ho pravou rukou chytil v oblasti krku, nedusil ho, len využil túto páku, ktorá je vykonaná v zmysle taktiky služobného zákroku, kde s touto pákou ho položil do kľaku, pričom ho držal v tej páke a do ľahu, na brucho. Nakoľko táto osoba mala ruky pod telom a nerešpektovala výzvy, aby ich uvoľnila, lebo jej chceli priložiť putá a predviesť na útvar, on použil uvoľňovací úder v zmysle taktiky vykonávania služobných zákrokov na oblasť rebier, t.j. úder päsťou do oblasti rebier, je to úder, ktorý môže spôsobiť človeku bolesť. Po tomto sa podarilo vybrať osobe ruky spod tela a priložili mu putá. Iné údery alebo kopy nepoužili, využili len tie donucovacie prostriedky, ktoré smerovali k úspešnému zvládnutiu zákroku. Nemali potrebu využívať iné donucovacie prostriedky, osobu nejakým spôsobom dehonestovať, fyzicky napádať. Poškodený kládol odpor potom, čo kolega použil páku, začal sa vzpierať, bol vyzvaný, aby uvoľnil ruky, ruky nechcel uvoľniť, využíval svoju fyzickú silu na to, aby ruky neuvoľnil, preto bol využitý aj donucovací úder do oblasť rebier, priložili mu putá, v zmysle páky ho postavili a posadili do vozidla. U ďalších osôb, ktoré tam boli, nezisťovali o koho sa jedná, lebo vykonávali služobnú činnosť a služobný zákrok, ktorý chceli úspešne vykonať. Preto pani, ktorá sa tam nachádzala, povedal, aby zobrala psa preč z miesta, aby tam neostal. Nemali dôvod zisťovať informácie o poškodenom od týchto osôb. Poškodený vo vozidle sedel a nedošlo k fyzickému kontaktu s poškodeným vo vozidle ani na obvodnom oddelení. Na obvodnom oddelení sa im poškodený vyhrážal, že budú prepustení, že si majú hľadať právnikov, že to tak nenechá, vulgárne im nadával, vyhrážal sa, že ich pozabíja, vyhrážal sa, že zabije seba. To sa opakovalo v priebehu celého času, čo tam sedel. Bol pripútaný spôsobom, že mal ruky za chrbtom a mal nasadené putá, lebo sa správal tak, ako to opísal. Počas predvedenia ani pobytu na obvodnom oddelení na nich fyzicky nezaútočil. K tomu, že sa poškodený hodil o zem, uviedol, že sa nachádzal v realizačnej miestnosti, dopadol v smere na brucho a potom, čo sa hodil, s nimi prestal komunikovať. Na obvodnom oddelení s poškodeným vykonávali úkony v rámci predvedenia, použitia donucovacích prostriedkov, dokumentovania priestupku proti verejnému poriadku. Totožnosť poškodeného zistili lustráciou. K tomu, že poškodeného vylustrovali o 23.40 h a prepustený bol nasledujúci deň o 00.50h uviedol, že lustráciou sa zistí, kto je daná osoba. Je potrebné spracovať v systéme tlačivá a celý čas, ktorý sa tam osoba nachádza, za ňu zodpovedajú, preto sa tam nachádzala a taktiež sa dokumentoval aj priestupok proti verejnému poriadku, ktorého sa dopustil, čiže chronologicky sa spisovali tieto všetky tlačivá, úradné záznamy a hlásenia. Nedá sa to urobiť v priebehu jednej minúty. Osoba má právo podať vysvetlenie k priestupku, prečo sa ho dopustil a taktiež v hlásení o predvedení osoby, keď sa ukončuje tlačivo, tak sa vypisuje čas, kedy bola daná osoba prepustená, nevypisuje sa to rukou, ale vypisuje sa to prostredníctvom informačného systému SAP priamo do tlačiva, ak sa mu to dobre zdá. Či vyžadovali od poškodeného vysvetlenie v rámci dokumentovania zisteného priestupku si nespomína, ale ak to vyžadovali, tak to bude súčasťou úradného záznamu, respektíve záznamu o podaní jeho vysvetlenia. Na mieste služobného zákroku ani na oddelení si na poškodenom nevšimol zranenia, nakoľko mu žiadne zranenia nespôsobili, a tiež po použití donucovacích prostriedkov sa informujú u osoby, či je zranená, kde im uvádzal, že žiadne zranenia nemá a neboli viditeľné žiadne zranenia. Poškodený spomínal, že má hemofíliu v priebehu toho, ako bol predvedený. Do nemocnice bol odvezený záchranármi, vykonali asistenciu na ich žiadosť, čo je bežný postup pri prevážaní osôb, ktoré sa správajú agresívne alebo dehonestujú posádku RZP a pritom má posádka RZP obavu, že by mohlo dôjsť k ich napadnutiu. K správaniu poškodeného sa uviedol, že potom, čo na mieste použili výzvu voči osobe, ktorá nereagovala, pri ďalšej výzve pribehol, atakoval ich slovami : ,, Čo ty kokot, choďte do piče, ja som tu doma." Aj potom, čo musel vedieť, že sú príslušníci polície, nerešpektoval ich výzvu a z miesta odchádzal preč. Bolo zjavné, že je pod vplyvom alkoholu a vulgárne nadávky voči ním pokračovali. Nestotožňoval sa s putami za chrbtom, stále bol z jeho strany aktívny odpor a nadávky. V realizačnej miestnosti na obvodnom oddelení bol poškodený, oni dvaja a kolega v miestnosti na stálej službe, ktorý musel počuť poškodeného, lebo dvere boli otvorené. Za 11 rokov, čo je policajtom vykonal desiatky služobných zákrokov, či aj s použitím zbrane a všetky boli vykonané v zmysle zákona, boli opodstatnené a vyhodnotené ako oprávnené. Nebol doposiaľ disciplinárne riešený za použitie donucovacích prostriedkov. Disciplinárne potrestaný bol za poškodenie vozidla pri škodovej udalosti a preto, že nevykonával činnosť na pevnom stanovisku.
Obžalovaný H. G. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. K skutku uviedol, že dňa 23.4.2021 bol zaradený ako referent s územnou zodpovednosťou
na Obvodnom oddelení v J.. Vykonával nočnú smenu s kolegom Vodilom a v čase okolo 22.30h boli vyslaní na preverenie oznámenia do obce F. a následne na sídlisko K. B. J., kde malo dochádzať k rušeniu nočného kľudu. Tam, po príchode zaznamenali osobu mužského pohlavia, ktorá močila na detskom ihrisku. Boli v bezprostrednej blízkosti tejto osoby, hneď ako prišli, sedeli vo vozidle, predstavili sa, že sú policajti, boli na služobnom vozidle, mali oblečené uniformy. Osobu vyzvali, aby prestala močiť, táto osoba na to nijak nereagovala, opakovane ju vyzvali, aby prestala močiť, že sú policajti, aby sa nedopúšťala protiprávneho konania. Vtedy ešte pre nich neznámy pán pribehol k služobnému vozidlu, ku kolegovi B. na jeho stranu, začal byť arogantný, agresívny a hneď na nich spustil nadávky, že sú kokoti, nemajú tam čo robiť, majú ísť preč, on si môže pri svojom bydlisku robiť, čo chce. Vyzvali ho, aby prestal s týmto protiprávnym konaním, odstúpil aj od vozidla, nevideli o koho sa jedná, bola nočná doba, on stále nereagoval, stále nadávky, že si môže robiť, čo chce. Vystúpili z vozidla a vyzvali ho, aby predložil občiansky preukaz alebo aby preukázal nejako svoju totožnosť. Na to nereagoval, neustále im nadával, boli pre neho kokoti, majú ísť preč, nemajú tam čo robiť, môže si robiť čo chce. Opakovane ho vyzývali, preukazovali sa, že sú policajti, aby prestal s týmto konaním a preukázal svoju totožnosť. On na to nijak nereagoval, aj po opakovaných výzvach im uviedol, že odchádza z miesta preč. Nevedeli, o koho sa jedná, poučili ho, aby ostal na mieste, nakoľko budú voči nemu použité donucovacie prostriedky. Nereagoval na to, začal odchádzať preč. Vyzývali ho, aby ostal na mieste, no z jeho strany boli stále nadávky. Hrozilo, že vojde do bytovky, zatvorí dvere, nevedeli pritom o koho sa jedná a potrebovali doriešiť priestupok. Nemali inú možnosť ako použiť donucovacie prostriedky. Bol opakovane upozornený, že pokiaľ neuposlúchne ich výzvy, budú použité donucovacie prostriedky. Ako chcel vojsť do bytovky, on k nemu pristúpil, použil páku, ktorou ho dostal najprv do sedu, potom do ľahu. Zrejme pocítil, že sa ho dotkli, začal klásť aktívny odpor, mykať sa, kričať, nadávať, chcel sa vytrhnúť, bránil sa tomu. Pretože mu museli priložiť putá, čo je v rámci zákona o policajnom zbore aj pre nich dobré, že osoba nemôže ublížiť im ani sebe, bránil sa tomu, tak kolega mu dal uvoľňovací úder. Spútali ho a dali do auta. Prišli ľudia, nevedeli o koho sa jedná, ale poškodený mal pri sebe psa. Uviedli, že zoberú psa, že sú z bytovky, s čím poškodený súhlasil. Eskortovali ho na útvar, on sedel pri ňom vzadu, kolega Vodila bol vodič. Počas cesty na obvodné oddelenie boli z jeho strany neustále nadávky, vyhrážky, že budú mať problém, budú prepustení z práce, majú si hľadať právnikov. Na obvodnom oddelení začali písať administratívu v realizačnej miestnosti. Poškodeného posadili na lavičku, neustále im nadával a vyhrážal sa. Dali mu dole putá, boli tam oni dvaja a ďalší kolega. Poškodený mal také stavy, že najprv bol kľudný, potom nadával, potom zas kľudný, potom zase nadával. Ako ho stotožnili, spísali donucovacie prostriedky, zrealizovali priestupok, ktorý bol prejednaný okresným úradom. Odmietal papiere podpísať a v kuse im nadával. Po spísaní všetkej administratívy bol prepustený. Na to prešiel možno dva, tri kroky, ľahol si na zem alebo sa hodil, už to presne nevie, prestal reagovať. Vyzývali ho, či sa mu niečo stalo alebo čo robí. Nijak nereagoval, tak zvážili, že zavolajú RZP. Po ich príchode sa začal s nimi baviť a aj pred nimi sa k ním správal arogantne a nadával im. Vyhodnotili skrz toho, že im povedal, že požíval alkohol a trpí hemofíliou a nejakými ochoreniami, že je potrebná hospitalizácia. Videli, že má nevyspytateľné správanie, preto ich požiadali, aby ich odprevadili do nemocnice a na psychiatrickom oddelení, kým nebude umiestnený. Aj pre ošetrujúcim lekárom bol arogantný, agresívny. Na doplňujúce otázky uviedol, že s vozidlom stáli od poškodeného možno 2,5 - 3 metre max. Hneď po príchode na miesto (sídlisko K.) poškodenému povedali, dobrý večer polícia, čo tam robíte, prestaňte močiť, lebo močil priamo na detskom ihrisku, pri jeho vchode. Poškodený nereagoval, opakovane mu povedali, haló pane, polícia prestaňte močiť. Kľudne domočil a zrýchleným krokom pristúpil k ich vozidlu, kde hneď začali nadávky. Povedali mu, aby sa upokojil, že sú policajti, aby odstúpil od vozidla a prestal s týmto konaním. Tak isto na to nijako nereagoval. Pri donucovacích prostriedkoch mu opakovane uvádzali, že sú policajti, aby nevyhrocoval situáciu. Vyzvali ho, aby preukázal svoju totožnosť opakovane, nereagoval na to, tak isto sme mu opakovane uvádzali, aby zotrval na mieste, na čo taktiež nereagoval. Na konci mu povedali, že budú použité voči nemu donucovacie prostriedky, lebo už inú možnosť nemali. Poškodený nespomínal, že môže preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti, ktorý má v neďalekom byte a nespomínal ani to, že im môže povedať meno, priezvisko, poskytnúť nejakú súčinnosť, kde oni majú zariadenie, kde si vedia overiť totožnosť, keby im nadiktoval údaje. Odmietal sa s nimi baviť a nemali šancu preveriť jeho totožnosť, nakoľko ešte aj po príchode na obvodné oddelenie nechcel preukázať svoju totožnosť. K použitiu páky uviedol, že ju použil, keď poškodený chcel vstúpiť do bytovky. Zozadu k nemu pristúpil a pravou rukou ho stiahol na zem, v dôsledku čoho poškodený si najprv sadol a potom ľahol. Použil ju, aby ho zadržal. Použil ju na hornú časť tela, nevie presne či na hrudi alebo na krku. Ako si poškodený sadol, stále ho držal a v tom ako tlačil na neho, si ľahol, hneď sa začal mykať a klásť aktívny odpor. Pridržiaval ho, aby sa nevytrhol a neutiekol. Zrejme, keď videl, že sa nevytrhne, začal sa brániť donucovacím prostriedkom, dal si ruky pod seba. Bol použitý uvoľňovací
úder od kolegu B. a boli použité putá. Ďalšie osoby prišli na miesto, keď poškodeného dávali do auta alebo už sedel v aute a uviedli, že sú susedia a zoberú psa. Keďže pánovi A. už boli priložené putá a bol upovedomený, že bude predvedený za účelom zistenia totožnosti a z ich strany nebola možnosť, aby postupovali inak. K fyzickému kontaktu s poškodeným vo vozidle nedošlo, sedel vzadu o on sedel pri ňom. Predviedli ho do realizačnej miestnosti, kde ho dali sadnúť a k žiadneho fyzickému kontaktu nedošlo, nebol pripútaný. Keď prišli záchranári, začal reagovať a postavil sa sám. Poškodený na nich fyzicky neútočil, ale snažil sa prekaziť služobný zákrok, keď sa im chcel vytrhnúť a z miesta utiecť, odísť alebo zabrániť tomu, aby mu dali putá, či použili vôbec nejaké donucovacie prostriedky. Mykal sa, trhal sa, kládol aktívny odpor, nechcel im dať ruky, keď mu povedali, aby ruky uvoľnil, že mu budú priložené putá. Keď mu na oddelení povedali, že je prepustený a môže odísť, postavil sa, spravil pár krokov, ľahol alebo hodil sa o zem, ležal na chrbte. Nehodil sa tým spôsobom, že si rozbil hlavu, ale ako keby sa zosypal na zem na chrbát. Na obvodnom oddelení zisťovali jeho totožnosť, realizovali priestupok proti verejnému poriadku, ku ktorému spísali úradný záznam a chceli pána A. k tomu vypočuť, aby podal nejaké svoje vysvetlenie, čo odmietol. Potom spísali predvedenie, donucovacie prostriedky. Účasť poškodeného bola potrebná, kým nedopísali predvedenie, donucovacie prostriedky, kde uvádzajú, či je osoba zranená, nezranená, kedy končia tlačivo a vtedy osoba odchádza z obvodného oddelenia. Totožnosť poškodeného zistili tak, že zavolal nejaký jeho kamarát, on nespolupracoval nijako. Po jeho zlustrovaní, písali všetku administratívu a prepustili ho. Pán A. nemal žiadne zranenia, aj príslušníci RZP sa ho pýtali, či je nejako zranený, uviedol, že nie. Hospitalizovali ho preto, lebo na jeho choroby požil alkohol a počuli tie vyhrážky a nadávky. Ak by sa na niečo sťažoval, okamžite by zavolali záchranku. Na obvodnom oddelení im uviedol, že trpí hemofíliou. Záchranárom robili na ich žiadosť doprovod a boli požiadaní, aby zotrvali aj na psychiatrickom oddelení až do jeho vyšetrenia. Voči jeho osobe zo strany nadriadených nikdy neboli vedené disciplinárne konania za to, aby zneužil svoju právomoc. Počas 12 ročnej služby bol prejednaný za to, že bol mimo úsek na hliadke, dvakrát bol povýšený, niekoľkokrát dostal za prácu dostal odmeny a s kolegom B. patrili v ukazovateľoch objasnenosti trestnej činov alebo priestupkov k jedným z najlepších policajtov v J..
Poškodený G. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol piatok apríl 2021 o 22.00 h, keď bol venčiť psa v okolí bytovky. Pri končení venčenia sa pohyboval blízko bytovky, keď počul, že pristavilo nejaké auto. Myslel, že prišli susedia. Následne sa ozvali hlasy, agresívnejším spôsobom, že čo tam robí, čo tam vystrája. Otočil sa a stál tam nejaký pán. Tým, že je ťažko zrakovo postihnutý, na tú osobu nevidel, kto to bol, videl len, že to je osoba, ktorá stojí pri nejakom bielom aute. Povedal mu, nech sa nestará, že je tu doma a venčí psa, nech pokračuje ďalej v ceste. Na to mu odpovedal, že čo to povedal. On povedal, že tu býva, venčí psa, nech sa páči, aby pokračovali v ceste. Na to pristúpili dvaja ľudia a začali ho mlátiť. Reflexívne sa presunul ku stene bytovky ako bol vchod, kľakol si a chránil si hlavu, lebo má aj hemofíliu B stredne ťažkého stupňa. Chránil si hlavu, brucho, bol otočený smerom k ním a ešte ratoval psa, ktorý tam behal a štekal. Kričal, aby ho nebili a dovtedy nevedel o koho sa jedná. Po nejakom čase, keď ho dvihli, si uvedomil, že sú to policajti. Vyzvali ho, aby preukázal totožnosť. Povedal, že tam býva, aby išli hore a ukáže im občiansky preukaz. Na to povedali, že nikam nepôjde, pôjde s nimi. Povedal, že dobre, ale má psa, dá ho do bytu, na čo povedali, že pes ich vôbec nezaujíma a vtedy si všimol, že po jeho pravej strane stoja susedia, tak ich poprosil, nech zoberú psa. Strčili ho do auta a odviezli na policajnú stanicu bez toho, aby ho požiadali a išli s ním, aby zobral občiansky preukaz. Na policajnej stanici ho vyzvali, aby sa identifikoval. Po skúsenosti spred bytovky im vulgárnejším spôsobom povedal, že im určite na to odpovedať nebude, iba za prítomnosti právneho zástupcu a povedal meno právneho zástupcu. Oni povedali, že ich to vôbec nezajíma a bude vypovedať. Tak im povedal, že takým blbcom ako sú oni dvaja, on určite odpovedať nebude. Nato mu dali facku, sedel na stoličke alebo na lavici a reflexívne, ako sa chcel uhnúť, tak spadol, pričom mal putá na obidvoch rukách. Spadol zo stoličky, lavici a zobrali mu putá a ako mal putá a ležal, ľavú ruku mu uvoľnili a na pravej strane bol radiátor, tak ruku pripútali o radiátor. Vulgárne im nadával a oni ho začali biť, trvalo to aj dve hodiny rôznou intenzitou extrémnou, slabšou, silnejšou v podstate ho tam mlátili. Po určitom čase si povedal, že oni ho môžu dobiť, má ťažké zdravotné postihnutie, tak si ľahol a prestal reagovať, ako ho bili. Oni sa zľakli, vyliali na neho pohár alebo nejakú nádobu vody, nereagoval na to a oni na to povedali, rýchlo volajme záchranku, pošleme ho na psychiatriu. Prišla záchranka, odviezli ho na psychiatrické oddelenie v J., tam s pani doktorkou prebehla nejaká konverzácia, on povedal, že nič nerobil, len venčil psa a prišli dvaja tupci a ho začali biť. Povedal svoje diagnózy, oni sa z toho smiali, a keď doktorka povedala, či má také vážne diagnózy, vtedy začali nebyť takí frajeri a trošku akoby skrotli. Nechali ho na psychiatrickom oddelení a ráno ošetrujúci doktor sa ho pýtal, čo sa stalo, tak mu povedal, čo sa stalo. Večer o desiatej, pol jedenástej išiel venčiť psa, a partnerka ani nevie, kde je, lebo policajti mu neumožnili dať psa do bytu, ani
ísť po preukaz totožnosti alebo dať vedieť príbuzným, čo sa stalo, kam ide. Ošetrujúci doktor mu dovolil zavolať partnerke a na reverz ho prepustili. Doma si uvedomil, že má na hlave hematóm a po tele rôzne odreniny a opuchy, tak išiel na chirurgické oddelenie, kde mu urobili CT hlavy, MR vyšetrenie a hematológ zariadil hospitalizáciu v Poprade, lebo na hlave mal veľký hematóm a hrozilo vnútorné krvácanie do mozgu a z ucha mu tiekla krv. Absolvoval ušno-krčne vyšetrenie, kde ošetrujúci lekár skonštatoval, že mal prasknutý ušný bubienok a hospitalizovali ho na internom oddelení v Poprade. V nemocnici bol päť dní, následne bol na ušnom oddelení, podstúpil operáciu prasknutého bubienka, prepustili ho po piatich dňoch do domácej liečby kde nejakých 5 - 6 týždňov mal domácu liečbu ako na ušnom oddelení tak aj hematologickom oddelení a po 6 - 7 týždňoch možno po dvoch mesiacoch mu povedali, že by mal byť v poriadku. V uchu po operácii mal asi tri mesiace vnútorné akoby pnutie v uchu, hučanie a dosť ho to obmedzovalo hlavne pri prechode cez cestu tým, že horšie vidí a poriadne nepočul. Takže mal obrovské problémy sa tri mesiace samostatne pohybovať z pohľadu očného a aj ušného. Na doplňujúce otázky uviedol, že ohľadom očného hendikepu mal v 12-tich rokoch ťažký úraz očí, kde v podstate prišiel o 80% zraku. Vyštudoval školu pre zrakovo postihnutých. Osoby, s ktorými sa dlhodobo stretáva a pozná, tak už podľa postavy rozozná napr. na 10 metrov. Cudzie osoby, napr. na 10 metrov, vôbec nevie, kto to je, či chlap alebo žena. Aby vôbec rozoznal či je to chlap, žena, ako vyzerá tak možno na vzdialenosť 6-7 metrov. V čase skutku vozidlo zastavilo pri ňom na cca 4- 5 metrov. Nevšimol si, že je to policajné auto, videl biele auto, len bežne sa otočil a videl biele vozidlo. Nepamätá si, aby auto malo nejaké reflexné prvky, pouličné svetlo svietilo. Nie je si vedomý, aby vozidlo malo majáky. Pri venčení psa nevykonával žiadnu inú činnosť. Odmietol tvrdenie, že močil. Volal ho potom ďalší policajt na policajnú stanicu, ktorý povedal, že močil na verejnosti, spísali zápisnicu, on sa ho pýtal, čo on na to. Opýtal sa, o čo ide, a povedal mu, že tam je pokuta 30,-€, na čo on uviedol, že keď ide o to, tak nech povie, že tam močil, dal mu pokutu, a zaplatí to. Bol otočený chrbtom a počul iba hlasy, že čo tu robí, čo tu vystrája. Osoby sa nepredstavili. Čo mali na sebe oblečené si všimol až na policajnej stanici. Neboli mu adresované žiadne výzvy. Keď ho oslovili, stál a dával pozor na psa, bol pri vchode svojej bytovke a išiel možno krok dozadu, dopredu kvôli psovi. K tomu, aby popísal, ktorá osoba, akým spôsobom a kde ho bila, v akej polohe, uviedol, že pred bytovkou bol v skrčenej polohe a chránil si hlavu, brucho a bol otočený pravou stranou o stenu. Cítil rany rukou, nohou do ľavej strany ramena, stehna, lýtka, do oblasti bedrového kĺbu. Najprv ho zozadu zdrapili, mlátili ho a on sa presunul, kráčal od okraja cesty a zelenej plochy asi 3 až 5 metrov, ku bytovke, kde sa dal do klbka. Obaja ho udierali nohami, rukami, kopance a päsťami. Prestali ho biť, až keď prišli susedia, aj to po určitom čase. Pri bytovke ho udrel každý z policajtov tak 20-krát, takže spolu bolo 40 úderov minimálne. Že sa jedná o policajtov zistil, keď sa postavil, žiadali ho preukázať totožnosť a videl pred sebou chlapa v policajnom oblečení. Povedal im, aby išli hore, ukáže im občiansky preukaz a keď odmietli ísť, dal susedom psa a jemu dali putá a sotili do auta. Keď prišli susedia, kričali, aby ho nebili, no nereagovali na to. Predtým ho o preukázanie totožnosti nežiadali. Počas konverzácie pred bytovkou nepoužil žiadne vulgarizmy, až na policajnej stanici. Do auta išiel dobrovoľne, pomohli mu, ale nie agresívnym spôsobom, len mu jeden z nich dal ruku na rameno a trochu potlačil dozadu. Na oddelení chceli od neho meno priezvisko, čo odmietol, lebo dostal bitku a on s takými osobami komunikovať nebude. Nepamätá sa, či ho pýtali, aby podpísal nejaké papiere, ak áno, tak to odmietol. Na policajnej stanici sedel na lavici alebo stoličke, snažil sa vyhýbať úderom a tak spadol na zem. Vtedy ho priviazali putom o radiátor tak, že ležal a keď ho bili, snažil sa otočiť bokom na pravú stranu a v podstate všetky údery dostával od hlavy až po lýtko, po členok do ľavej strany. Kto ho z nich bil viac, k tomu môže povedať, že jeden bol vyšší druhý nižší a vyšší bol agresívnejší verbálne aj fyzicky, percentuálne 100% vyšší a 80% nižší. Bol tam hodinu a pol až dve hodiny a za ten celý čas dostával bitku. Ležal na zemi, nadával im, že sú obyčajní kokoti, hajzli, špiny, a keď toto sú policajti tak on je Ježiš Kristus. Oni ho bili, fotili na mobilné telefóny. Bol udretý 50-krát z každej strany, 50-krát jedným aj druhým. Potom si povedal, že ho dobijú, dokopú, neprežije do rána, tak prestal reagovať. Ľahol si na chrbát a prestal reagovať. Vtedy sa zľakli, vyliali na neho pohár vody a zavolali záchranku, že ho pošlú na psychiatriu. Dole putá mu dali keď išli do sanitky. O svojom zdravotnom stave policajtom povedal, keď ho začali mlátiť na policajnej stanici. Smiali sa z toho a že ich to nezaujíma. Okrem nich tam bol aj službukonajúci policajt, s ním prišiel do kontaktu, len keď tam prišli. Bili ho dlaňou, päsťou a kopancami, do nohy, lýtka, bedra, hlavy, tváre, ramena. Keď prišla RZP nebol agresívny, agresívny bol vulgárne, fyzicky nie a keď prišli, tak s nimi spolupracoval. Členom dôrazným tónom povedal, čo sa stalo a verbálne, keď sa pýtali, tak po tom zážitku im nasratým tónom dal vedieť, čo si o tom všetkom myslí. Vylučuje, aby vyslovil, že sa zabije alebo niekoho zabije. V sanitke mu urobili pohmatové a pohľadové vyšetrenia, sťažoval sa im na bolesti na hlave, lýtku a stehnách a na ruke od pút. Povedal im, že bol venčiť psa, prišli títo blbci a dostal nakladačku, potom si uvedomil, že sú to policajti. Pred skutkom požil asi 5dcl červeného vína. K zraneniam uviedol, že najzávažnejší bol
veľký hematóm na ľavej strane hlavy a prasknutý ušný bubienok. Prasknutý ušný bubienok sa prejavil krvácaním na druhý deň a hučaním v uchu. Ďalšie postihnuté miesto mal na ľavom lýtku, silný hematóm veľkosti asi 10 - 11 cm, šírky 5 – 6 a mal odreniny po celom tele na ľavej strane. Tým, že ležal na zemi a bol pripútaný putami a bránil sa, mal silnú odreninu na zápästí od pút. Doba liečenia bola tri mesiace, ale aj potom mal vnútorné pnutie v uchu a šumy. Hematóm na hlave sa vstrebával asi 4 týždne, aj to po intenzívnej hematologickej liečbe. Nejakých šesť týždňov chodil pravidelne na ORL do Popradu na kontroly. Obmedzovaný bol na klasickom živote, má firmu, podniká a nemohol sa venovať týmto veciam ani veciam, ktorým sa pravidelne venuje. Má obchod so športovým tovarom a nemohol manipulovať s tovarom, ktorý mu prišiel, mal zakázané dvíhať ťažké predmety, nemohol športovať. Po prepustení z psychiatrického oddelenia, kontaktoval pána M., s ktorým je v normálnom kamarátskom vzťahu a o ktorom vedel, že je policajt, ale nevedel, že robí na inšpekcii. Uplatnil si nárok na náhradu škody v nemajetkovej ujme vo výške 20.000,-eur od každého obžalovaného, pretože utrpela jeho povesť, bol očierňovaný, utrpela jeho bezúhonnosť, pričom sa angažuje vo verejnom živote, v športovej oblasti, v oblasti tretieho sektora, poskytovania verejnoprospešných služieb športu a tiež majetkovú škodu za poranenia vo výške 5.000,-eur tiež od každého z obžalovaných.
Obžalovaný G. B. B. k výpovedí poškodeného uviedol, že sa nezakladá na pravde, lebo uvádza skutočnosti, ktoré nevykonali. Postupovali v zmysle zákona a je nelogické uvádzať, že mu adresovali 140 úderov. Obžalovaný G. H. G. tiež vyslovil nesúhlas s výpoveďou poškodeného, ktorý podľa neho zavádza a klame.
Svedkyňa N. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v noci pozerala televízor, keď započula krik, lebo mali otvorené okno. Zobudila partnera, pozreli von oknom a videli, že sused bol pred bytovkou so psom, naťahovali sa a nadávky tam boli. Keď zobudila partnera, počuli, ako kričal sused, že ide odniesť len psa domov. Tak povedala, že idú aspoň po psa dole. Vyšli vonku, zobrali psa a išli ho odniesť domov. To už bol pán A. v policajnom aute. Na doplňujúce otázky uviedla, že asi všetky osoby medzi sebou kričali, aj pán A. kričal. Keď vyšla na okno, videla dvoch policajtov aj pána A., ktorý už bol na zemi. Sused ležal, bolo mu vidieť iba nohy a policajti boli zohnutí nad ním. Vulgárne nadával pán A. a potom to už nebolo také zrozumiteľné, presne kto čo kričal. Počula pána A. zahrešiť, čo robíte vy kokoti, nepočula konkrétne, čo odpovedali policajti. Na otázku, či videla, aby policajti pána A. bili, svedkyňa uviedla, že dá sa povedať, že áno, no len nebolo to celkom vidno, lebo tam je strieška nad vchodom, tak to nebolo celkom, ale bolo to vidieť, že je to bitka, lebo bolo vidieť napadnutie ruky a sused kričal au, au. Bol krik a z toho to usúdila. Nemôže povedať presne, že určite to tak bolo. Z okna videla, že sa nadrapujú, pán sused ležal na zemi pod prístreškom a len to naťahovanie videla a sused kričal au, au. Potom počula ako kričal, že ide odniesť psa domov, tak vtedy zobudila partnera a utekali dole, že zoberú psa domov. Že ide o bitie usudzovala z tých pohybov a z toho, že sused kričal. Išlo o pohyby policajtov s rukami, vnímala to ako náprah, lenže to nebolo presne vidieť kvôli strieške. Usúdila to z toho, keď kričal sused au, au, čo robíte vy kokoti. Konkrétne údery nevidela, povedala to aj pred tým. Keď vyšli s partnerom O. H. vonku, sused už bol v aute, takže nevie, či mal alebo nemal putá. Jeden z policajtov sa jej opýtal, či je to jej pes, ona povedala že nie, je susedov, zobrala ho a išla odniesť susede. Pes bol pri policajnom aute a išiel smerom k dverám, kde bývajú, zavolala na neho, prišiel k nej a zobrala ho zo zeme. Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedkyne zo dňa 10.5.2021, kde uviedla, že potom už počula krik a keď sa pozrela z okna, tak videla, pri jeho vchode, teda napravo z jej pohľadu z okna, že ho dvaja policajti sotili na zem a bili ho, ale nevie presne povedať ako, lebo to bolo veľmi rýchle a bola tam veľká mela, pričom G. kričal au, au a prosil, aby mu dovolili odniesť psa, ale oni na to nijako nereagovali. Po vysvetlení rozporu, že keď nevedela uviesť ako sa poškodený dostal na zem a v prípravnom konaní uviedla, že ho sotili a bili, svedkyňa uviedla, že je to možné, sú to už dva roky, nemôže si teraz všetko pamätať. Bolo to ešte aj v noci a bolo to všetko rýchle. Na otázku, či počula, aby policajti adresovali poškodenému nejaké výzvy, uviedla, že nevie, lebo nebolo dobre počuť, bola medzi nimi roztržka, bol tam krik, ale najviac vnímala, keď sused nadával, keď povedal toto čo robíte, ako už bol na zemi. Nevie povedať, čo policajti hovorili jemu. Myslí, že niečo tam bolo o totožnosti, lebo on kričal, že ja tu bývam, myslí si, že oni ho aj pýtali občiansky preukaz alebo niečo také, ale nevie presne povedať. Bolo to, keď ešte boli v byte. Keď prišla dole, jeden z policajtov sa jej opýtal, že či je to jej pes. Policajti pôsobili na ňu normálne, mali naponáhlo, lebo hneď sadli do auta a išli.
Svedok O. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že večer počuli krik, pozreli z okna a videli, že sused A. sa naťahuje s dvoma policajtmi, že tam leží na zemi, nadávali si. Ležal, on nevie, či ho pacifikovali, no naťahovali sa. Bola tam strieška, nebolo to dosť dobre vidieť a už si nepamätá. Na otázku, čo znamená naťahovanie, uviedol, že ho bili, asi ho chceli spacifikovať. Ležal na zemi, jeden policajt čupel na ňom alebo pri ňom, proste obaja policajti boli pri ňom. Pán A. ležal ma zemi na kraji bytovky, na boku pod strieškou ako sú hlavné dvere do vchodu. Policajti čupeli na ňom a bili ho rukami. Do akej časti tela, nevie ako by to mal povedať. Naťahovali sa, on ležal a dvaja boli na ňom. Bolo osvetlenie, tak videl. K oknu ho zavolala priateľka, aby prišiel pozrieť, že sú tam policajti, sused a niečo sa asi stalo, naťahujú sa so susedom. Na otázku, či videl konkrétny fyzický útok na pána A. uviedol, že nevie ako má pochopiť konkrétne fyzický útok, no či je normálne tak zaobchádzať s človekom, že si na neho ľahne a hocijak ho tam manipulujú, no bili ho. Kopy nevidel, ale videl, ako sa s rukami snažili, videl ako idú ruky, tak ho asi bili. Sused sa spriečal a naťahovali sa s ním. Videl náprah rukou a úder všade do tela. Následne uviedol, že fyzický útok videl na hruď, brucho, ruky, hornú časť tela. Že ide o suseda A. vedel podľa hlasu, lebo ležal na zemi, nohy, telo, brucho, hrudník, nohy, bolo vidno aj hlavu ešte asi bolo vidno. Strieška asi nezakrývala nič, suseda zakrývali policajti. Baláž nadával na nich, hrešil na nich, že sú kokoti aj oni tiež kričali a nadávali, že čo tam robil, a tiež ty kokot. Potom zišli s priateľkou dole, suseda dávali do auta cez zadné dvere. Pes behal pred bytovkou. Oni išli odniesť psa jeho pani a povedali, že ho zobrali policajti. So susedom nerozprával, nevidel, či mal nasadené putá, ale mal ruky vzadu. Že sú na mieste príslušníci PZ bolo vidieť pekne, videl auto, bolo to pekne osvetlené, takže to bolo vidno. Na návrh obhajcu bola prečítaná časť výpovede svedka z 22.4.2022, kde na otázku, aby popísal výhľad, ktorý mal z okna, uviedol, že on ležal na múre, policajti boli na ňom, nevidel ho celého, ako povedal, je tam taká strieška, ale videl, že je tam opretý o múr, bol to dosť veľký krik, bolo to počuť, ozývalo sa to. Na otázku, či videl konkrétny fyzicky útok na pána A., odpovedal, nie. Po vysvetlení rozporu, že inak vypovedal na hlavnom pojednávaní, svedok uviedol, že si všetko nepamätá a aj vtedy rozprával, že sa tam naťahovali, bolo vidno ako ležal on, strieška zakrýva, ale nie že by to nebolo až tak vidno, možno, že hlavu a trochu vrch, ale zvyšok tela je vidno. K tomu, že na otázku, či videl konkrétny fyzicky útok uviedol, nie a teraz rozpráva o opakovaných úderoch do tela, o náprahu, svedok uviedol, že už si nepamätá, ale naťahovali sa na tom múre. Nevie, či si dobre spomína, ale zdá sa mi, že policajti kričali niečo ako občiansky preukaz, môže to byť, lebo si to už nepamätá. Zdá sa mu, že to bolo, keď tam ležal na zemi a ako sa medzi sebou naťahovali.
Svedok npráp. G. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bolo to z 23. na 24. apríla, pred polnocou, keď hliadka išla preveriť oznámenie, na sídlisko K.. Po tom zákroku hlásili vysielačkou, že predvádzajú na stotožnenie páchateľa. Prišli na oddelenie aj s pánom. Pán A. odmietol uviesť svoje meno, nevedeli ani jeden ako sa volá. Potom ako sa im ho podarilo stotožniť, spísalo sa všetko, nahlásilo sa všetko, všetky donucovacie prostriedky, čo boli a prepustil sa na slobodu. Ako bol prepustený, hodil sa na zem a odmietal spoluprácu. Nemal už ani putá na rukách nič, tak sa privolala RZP-čka na posúdenie jeho stavu, lebo už bol prepustený, bez pút, ležal na zemi, odmietal odísť aj keď mohol a začal sa vyhrážať, že ich pozabíja, že sebe ublíži. Nechápal, prečo to robí. Celú dobu, čo bol na oddelení, tak buď nadával alebo bol ticho a zase nadával, mal skratové konanie. RZP osádka ho vyšetrila a odišli asi na psychiatrické oddelenie, nakoľko sa vyhrážal aj im, že ich pozabíja, potom nakoniec, že aj sám sebe si ublíži, takže odišiel s RZP preč. Na doplňujúce otázky uviedol, že im vulgárne nadával, že ich vyzlečie z uniformy, majú si hľadať právnikov a podobné vyhrážky tam boli. V realizačnej miestnosti mal celú dobu nasadené putá a až keď sa prepúšťal tak sa mu dali dole. Nebol pripútaný o žiadny predmet, sedel na lavici a mal putá na rukách. Jeho chovanie bolo zvláštne, najprv nadával, potom zas bezdôvodne plakal. Iné donucovacie prostriedky v realizačnej miestnosti neboli použité. Nezaznamenal, aby bol zranený, ani sa nesťažoval na to, aby bol zranený. Kým bol v realizačnej miestnosti, videl na neho, keď trochu cúvol a otočil sa, miestnosť je oproti stálej službe a dvere boli otvorené, no nepozeral na neho stále, lebo si robil svoju robotu. Pán A. bol predvedený s putami, asi za chrbtom, fyzicky agresívny nebol, iba verbálne. K žiadnemu fyzickému kontaktu medzi obžalovanými a poškodeným v čase keď bol umiestnený na oddelení nedošlo. Na zemi ho videl iba raz, keď už bol prepustený a sám sa položil na zem, nepamätá si ako to urobil, nikto nebol pri ňom vtedy. On ho videl, že ležal na boku, ale nevenoval mu nejak pozornosť, lebo mal svoju prácu. Potom ako ho stotožnili, tak sa ešte robil priestupok, lebo hliadka sa ho pýtala, či je ochotný zaplatiť blokovú pokutu, čo tak isto odmietal, takže sa to spisovalo ako priestupok proti verejnému poriadku. Jeho aktívna účasť bola potrebná, aby podal vysvetlenie, aby sa stotožnila osoba a aby podal
vysvetlenie k tomu priestupku. On všetko odmietal povedať. Totožnosť zistili cez regob, na jeho počítači. Okolo polnoci volal na linku pán G. K. a spýtal sa, že majú A. na oddelení. Chcel zistiť jeho totožnosť, preto sa opýtal akého A. a on povedal, že G.. Povedal, že áno, že je predvedený. Z tohto telefonátu sa zistilo meno, priezvisko a podľa fotky z občianskeho preukazu sa stotožnila osoba. K zisteniu totožnosti poškodeného v čase o 23.40 h a jeho prepusteniu o 00.50 h nasledujúceho dňa, uviedol, že tomu tak bolo, lebo sa spisoval priestupok proti verejnému poriadku a ďalšie tie úkony. Myslí si, že bola nevyhnutná jeho prítomnosť. Musel strpieť administratívne úkony na oddelení ohľadom priestupku, predvádzania , je tam kopa tlačív, ktoré treba podpísať, čo on raz chcel podpísať, potom jeho chovanie bolo také špeciálne. Nesťažoval si na svoj zdravotný stav. Ani že trpí hemofíliou. K vzťahu s obžalovanými uviedol, že sú kolegovia možno 7 -10 rokov, v súkromí alebo s rodinami sa nestretávajú.
So súhlasom prokurátora a obžalovaných boli na hlavnom pojednávaní prečítané nasledovné výpovede: Svedkyňa P. N. A. dňa 16.6.2022, ako splnomocnená zástupkyňa poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne uviedla, ž v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré mal utrpieť G. A. v súvislosti s trestným činom, ktorého sa mali dopustiť obvinení bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú VšZP uhradila, a to za špecializovanú ambulantnú starostlivosť 137,20 eur, lekársku službu prvej pomoci 48,49 eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 177,54 eur, lekárne, výdaje, optiky a distribútori 6,98 eur, doprava 18,88 eur, spolu v sume 389,09 eur, ktorú si v trestnom konaní uplatnili ako nárok na náhradu škody. Svedok G. Q. (člen posádky RZP) dňa 5.5.2022 uviedol, že tento konkrétny výjazd si nepamätá, lebo už uplynul rok od výjazdu a takých výjazdov majú množstvo. Po predložení záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby G. A. z 24.4.2021 uviedol, že v posádke sú vždy dvaja, tento záznam spisovala p. A.. Vie uviesť len to, čo je uvedené v zázname. Spomína si, že ho brali na psychiatrické oddelenie, zrejme to nebolo nič výnimočné, keďže mu to neutkvelo v pamäti. Ohľadom kolóniek, je tam čas odovzdania pacienta na psych. oddelení, čas ukončenia je čas ukončenia výjazdu na stanici, dôvod udáva operačné stredisko, na mieste určujú diagnózu. OA znamená osobná anamnéza, LA lieková anamnéza, AA alergická anamnéza, TO terajšie ochorenia, poskytnutie PP- poskytnutie prvej pomoci, TO je to, čo kolegyňa zistila na mieste od pacienta alebo svedkov alebo od policajtov. Ani po prečítaní údajov, sa mu tento výjazd nevybavil. Zo zápisu sa domnieva, že zrejme pre suicidálne sklony bol prevezený na psychiatriu, domnieva sa, že to povedal pacient, ale netvrdí, že to tak bolo. Z ďalších kolóniek usudzuje, že nešlo o nič výnimočné, ťažko bolo zhodnotiť stav, keď pacient nechce spolupracovať, ako to kolegyňa píše. Vykonané vyšetrenia boli v norme. Dole je zapísané spolupráca s policajným zborom, čo znamená, že bola vykonaná asistencia polície pri prevoze pacienta. Zásah primárny znamená na adresu, indikovaný znamená, že mal opodstatnenie, pričom stav je zaškrtnuté nezmenený. Terapia sine znamená, že pacientovi nebolo podané nič intravenózne ani muskulárne. Keďže si nepamätá konkrétnu osobu a výjazd, tak nevie uviesť, či mal pán A. nejaké zranenia. Ak by mala dotyčná osoba zranenia, bolo by to poznačené v strede tlačiva a vyznačené na kresbe osoby. Keby sa sťažoval na nejaké zdravotné ťažkosti, bolo by to zaznamenané v zázname. Nepamätá si, ako sa správal pán A. na mieste, nepamätá si, či mal nejaké samovražedné prejavy. Na psychiatrické oddelenie bol prevezený pre suicidálne sklony, ak by mu nič nebolo, nechali by ho na polícii. Ak by bol len opitý a agresívny, tak to nie je dôvod na hospitalizáciu na psychiatrii. Nevie povedať, či sa pán A. vyjadroval k dôvodu jeho prítomnosti na polícii. Sprievod polície v 90% zvykne operačné stredisko vyslať rovno hliadku polície. Niekedy vyhodnotia na mieste, že je potrebné volať políciu. V prípade agresívneho pacienta je štandard, že ho sprevádzajú, niekedy priamo v sanitke a niekedy autom za nimi. Zo záznamu nevie povedať, či sa poškodený sťažoval na to, že ho napadli policajti. Zrejme ak bol napadnutý, mal by nejaké povrchové zranenia. A keďže sa odmietol vyšetriť, tak je ťažko takého pacienta vyšetrovať. Ak by mal nejaké poranenia, bolo by zapísané o aký druh poranenia ide a na panákovi by bolo vyznačené, kde konkrétne na tele sa nachádza. Nespomína si, či sa pacient sťažoval na bolesť, ale v kolónke bolesť je zaškrtnuté sine, čiže bez bolesti. Ak je v zázname konštatovanie test odmietol, nespolupracuje, agresívny, má suicidálne sklony, ťažko sa mu vyjadruje, lebo záznam spísala kolegyňa. Zo štylizácie mu vychádza, že to bolo vlastné zistenie. Svedkyňa A. O. A. (člen posádky RZP) dňa 23.5.2022 vypovedala, že na tento konkrétny výjazd si nespomína pre odstup času a preto, že na policajnom oddelení boli odvtedy viackrát. Vie uviesť okolnosti len zo záznamu a do záznamu spisujú okolnosti ako ich zistili. Záznam spisovala ona, je tam čas, kedy vyrazili, čas, kedy boli na adrese, čas odovzdania pacienta, bola to psychiatrická ambulancia v Nemocnici v J.. Dôvod je uvedené to, čo im nahlásili z operačného strediska, OA- osobná anamnéza, píšu, čo im uvedie, LA – lieková anamnéza, t.j. aké lieky pacient užíva, TO – terajšie ochorenia, čo na pacientovi našli, zistili, sú tam písané ich vlastné zistenia na mieste, je tam uvedené, že pacient nespolupracuje. Nevyšetrené znamená, že nebol popočúvaný fonendoskopom. Z kolóniek vyplýva, že
mu bol zmeraný tlak, saturácia a pulzy, neurologický nález mal v norme, čo bolo posúdené na základe vizuálneho zhodnotenia, keďže je tam uvedené, že nespolupracoval a nedal sa vyšetriť, dalo by sa zhrnúť, že všetko bolo na pacientovi v poriadku s výnimkou toho, že bol pod vplyvom alkoholu, iné problémy nemal. Diagnózu zadávala ona, pričom vyhodnotila stav totožný s tým, čo bolo nahlásené operačným strediskom, poloha v sede znamená polohu, v ktorej bol prevážaný. Spolupráca s policajným zborom nevie uviesť v akej forme bola, myslí že ich sprevádzali na oddelenie, keďže je v zázname uvedené, že nespolupracuje a je agresívny. Na otázku, či si všimla na pánovi A. nejaké zranenia uviedla, že určite nie, ak by mal nejaké poranenia, bolo by to uvedené v kolónke poranenia a vyznačené na postave. Ak by sa na niečo sťažoval, bolo by to vyznačené v konkrétnej kolónke napr. bolesť. Nevie sa vyjadriť ako sa pán A. správal, keď prišli, vie uviesť len to, čo je v zázname, kde zapísala, že leží na zemi, že je agresívny, ale nevie uviesť akým spôsobom bol agresívny, čo konkrétne robil alebo hovoril. Je uvedené, že mal samovražedné sklony, ale nevie konkrétne uviesť ako sa to prejavovalo, možno len povedal, že sa chce zabiť alebo to povedali policajti. Nevie, prečo bol prevezený na psychiatrické oddelenie, vychádza zo záznamu, že bol pod vplyvom alkoholu a agresívny. Nespomína si, či sa sťažoval, že bol napadnutý inou osobou, ale zo záznamu to nevyplýva. Ak by bol napadnutý, bolo by to uvedené v zázname. Aj povrchové zranenia by boli zaznačené a uvedené v zázname. Na otázku, či prehliadli telo pána A. uviedla, že určite nie, zvlášť ak bol agresívny a nespolupracoval, iba viditeľné časti. Pri meraní tlaku si osoba musí vyhrnúť aspoň rukáv, nevie na ktorej ruke bol meraný tlak pánovi A., ale ak by tam bolo viditeľné zranenie, zapísala by to. Svedok G. R. S. dňa 19.7.2022 vypovedal, že pracuje ako lekár na psychiatrickom oddelení v Nemocnici Agel v Levoči. Pred rokom, keď bol na oddelenie prijatý G. A. mal zaradenie sekundárneho lekára na oddelení. Na tohto pacienta si spomína. Išlo o hospitalizáciu pacienta pred začatím jeho služby a prijímala ho G. E., ktorá už na oddelení nepracuje. Z dokumentácie uvádza, že pacient bol privezený RZP službou v sprievode polície pre neprimerané agresívne správanie voči okoliu, údajné suicidálne proklamácie v ebriete, t.j. vyhrážky samovraždou v opitosti. Počas vyšetrenie bola u pacienta pozorovaná opitosť, orientačne 1.-2. bol prijatý na oddelenie s jeho súhlasom za účelom krátkej observácie, čiže pozorovania. Čo sa týka stupňa opitosti, stupeň jedna až dva všeobecne znamená pacient je podnapitý, forenzne nevýrazne, je emotívnejší, ľahšie sa rozčúli alebo raduje, emotivita je labilnejšia, nie je tam porucha vedomia, nie sú prítomné poruchy pamäte. Observácia prebehla bez komplikácii, opitosť odznela, depresia alebo závažné ochorenie nebolo pozorované. Pacient bol na vlastnú žiadosť, napriek rade lekára zotrvať na oddelení, prepustený do následnej ambulantnej starostlivosti. Čo sa týka telesnej stránky, tak boli pozorované odreniny na rukách a hlave ako aj škrabance na chrbte. Pacient sa sťažoval, resp. upozorňoval, že má hemofíliu, nejavil známky nejakého krvácania ani sa nesťažoval na nejaké ťažkosti, ostatný somatický nález bol v norme, čo sa týka fyzikálneho vyšetrenia, keď sa zisťuje, aké vyšetrenia potrebuje. Boli mu vykonané štandardné laboratórne vyšetrenia, v ktorých bola pozorovaná minimálna odchýlka glykémie, inak boli v norme. Ambulantnú správu spísanú pri prepustení k jeho hospitalizácii z 24.4.2024 – 24.4.2021 spisoval on, ale obsahuje údaje spísané MUDr. Sabolovou v prijímacej správe, ktorú doplnil o svoje zistenia, konkrétne dopísal text ,,dodatočne“ a následne informácie, ktoré sú za tým uvedené, ako aj výsledky laboratórnych vyšetrení, odsek epikríza a diagnostický záver a odporúčania. Zranenia ktoré uviedol, pozoroval a boli uvedené aj v prijímacej správe. Ak by pozoroval nejaké ďalšie, doplnil by ich. K zisteným na hlave drobných exkoriácií frontálne a parientálne si nespomína, či pacient uvádzal ako k ním došlo. Nepozoroval u neho samovražedné prejavy. Pacient uvádzal, že mali nejakú oslavu, bol venčiť psa, močil pri kontajneri alebo niečo podobné a mal nejaký konflikt s policajtmi. Povedal, že na sprostú otázku, dostali sprostú odpoveď. Nespomína si, čo uviedol k dôvodu, prečo bol privezený na psychiatriu K skratke SPP uviedol, že znamená, čo psychiater pozoruje a popisuje, čo zistil, teda že nebol agresívny, nesprával sa neprimerane, suicidálne ideácie počas vyšetrenia negované, t.j. poprel, že by sa chcel zabiť. Vyzlečeného ho nevidel, škrabance videl na odhalených častiach tela. Pri posudzovaní jeho stavu vychádzal z vyšetrenia pacienta počas vizity a zdravotnej dokumentácie. Skúmal anamnestické údaje, teda overoval si informácie, či pacient nevykazoval samovražedné sklony u družky. Brali ho ako ambulantného pacienta s pobytom do 24 hodín. Kto bol pri vyšetrení pacienta v ambulancii sa nevie vyjadriť, neprijímal ho on. Štandardne policajti nebývajú pri vyšetrení prítomní. K známkam násilia na pacientovi sa vie vyjadriť len z toho, čo sa dočítal v dokumentácii, t.j. odreniny na rukách a záhlaví, škrabance na chrbte. Pacient ho upozorňoval že trpí ochorením, ktoré je spojené so zvýšeným krvácaním. Symptómy spojené s krvácaním do hlavy poprel, tiež poruchu vedomia, ktorá by bola spojená s úrazovým mechanizmom. Sťažoval sa na bolesť ruky. Nezaznamenal problémy so sluchom ani sa nesťažoval na problémy so sluchom. Diagnóza bol akútna intoxikácia s údajnými heteroagresívnymi... Odporučil mu abstinovať od alkoholu, v prípade zhoršenia stavu kontrolu na psychiatrickej ambulancii podľa potreby a informovať sa o výsledku testu na Covid.
Štandardne sa zistenia zapisujú do elektronického systému nemocnice, čo sa hneď po vyhotovení prijímacej správy vytlačí a autorizuje pečiatkou a podpisom. Táto prijímacia správa sa stáva súčasťou dokumentácie, následne sa vytlačí dekurz, čo je list, ktorý sa zapisuje, čo sa s pacientom významné robí počas hospitalizácie a pri ukončení hospitalizácie/observácie si lekár vyhotovuje prepúšťaciu/ ambulantnú správu. Na začiatku je väčšinou každý prijatý na hospitalizáciu a záleží, či bude na oddelení do 24 hodín, vtedy ho evidujú ako ambulantného pacienta, pacienti s pobytom viac ako 24 hodín pokračujú v poskytovaní zdravot. starostlivosti ústavnou formou. K odseku, kde je nedopísaná veta, sa nevie vyjadriť, písala to kolegyňa.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia G. O. F. k zraneniam poškodeného. Podľa znaleckého posudku č. 36/2021 poškodený G. A. dňa 23.4-24.4.2021 utrpel pomliaždenie hlavy, pomliaždenie horných končatín obojstranne, pomliaždenie ľavého členka a perforáciu blany bubienka ľavého ucha. Ohľadom pomliaždenia hlavy mal poškodený odreninu na pravej strane čela, odreninu v čelovej oblasti vľavo, pomliaždenie v spánkovo- temennej oblasti vľavo a pomliaždenie pravého ucha. Z lekárskeho hľadiska ide o ľahké poranenie. Pri pomliaždení horných končatín obojstranne mal pomliaždenie pravej hornej končatiny v oblasti lakťa modrinu, vyššie nad lakťom v oblasti trojhlavého svalu tri krvné podliatiny. Pomliaždenie ľavej hornej končatiny bolo v oblasti trojhlavého svalu krvná podliatina, medzi zápästím a prstami viaceré odreniny s opuchom, v zápisnici o prehliadke tela je popisovaná tenká odrenina pozdĺž zápästia a mierny opuch ľavej ruky v oblasti záprstia palca a ukazováka, k tomu povrchové odreniny prebiehajúce cirkulárne na zápästí. Ide o poranenie ľahké. Pomliaždenie ľavého členka je popisované v zápisnici o prehliadke tela. Počas hospitalizácie na internom absolvoval 26.4.2021 ultrazvukové vyšetrenie, ktorým bolo v oblasti členka popisované ložisko charakteru krvnej podliatiny, modriny o veľkosti 19x12x27mm a pri ňom menšie ložisko veľkosti 10mm. Ide o poranenie ľahké, nevyžiadalo si špeciálnu liečbu, krvná podliatina sa časom vstrebala. Perforácia bubienka ucha bude hodnotená znalcom z odboru ORL. Všetky poranenia boli spôsobené mechanizmom tupo pôsobiacej sily, ktorou boli zasiahnuté jednotlivé časti tela. Pomliaždenie hlavy – bola zasiahnutá hlava v čelovej oblasti vpravo aj vľavo, vo vlasatej časti nad ľavým uchom a v oblasti pravého ucha. Poškodený bol teda do hlavy zasiahnutý minimálne štyrikrát. Intenzita jednotlivých úderov bola nízka, max. na rozhraní nízkej a strednej intenzity. Mohli vzniknúť údermi rukou, fackou alebo päsťou resp. ich kombináciou. Mohli by vzniknúť aj kopnutiami, ak by poškodený ležal na zemi. S určitosťou nevzniklo pádom poškodeného na zem ani tým, že by sa hodil na zem. Nezodpovedá tomu lokalizácia poranení. Pohmoždenia horných končatín obojstranne, pomliaždenia oboch lakťov mohlo vzniknúť pri páde poškodeného na zem, aj v situácii ak by sa hodil o zem, aj sotením. Išlo by o nízku až stredne vysokú intenzitu. Mohlo by vzniknúť aj tak, že bol ležiaci na zemi kopaný a chránil si hlavu nastavením horných končatín. Intenzita by bola nízka až stredne vysoká. Pomliaždenia v oblasti trojhlavých svalov oboch končatín by mohlo byť odtlačkom prstov pri uchopení poškodeného a stlačení. Intenzita by bola nízka až stredne vysoká. Poranenie lokalizované v oblasti ľavého zápästia by mohlo predstavovať odtlačok puta, ktorým bol pripútaný o radiátor. Odreniny na zápästí ruky vznikli zrejme trením o radiátor ku ktorému bol pripútaný. Intenzita pôsobiacej sila bola nízka. Pomliaždenie ľavého členka mohlo vzniknúť kopnutím do tejto oblasti, keď poškodený stál alebo sedel. Aj keď ležal na zemi. Intenzita pôsobiacej sily bola stredne vysoká. Z medicínskeho hľadiska mohli posudzované zranenia vzniknúť spôsobom, ktorý uvádzal poškodený, čiže údermi rukami, ktorými bola zasiahnutá hlava, musel byť zasiahnutý min. štyrikrát. Pomliaždenie lakťov mohlo vzniknúť pre páde na zem ako aj kopnutím, keď sa bránil a kryl sa. V oblasti trojhlavého svalu mohli byť spôsobené odtlačkami prstov, na ľavom zápästí pásovitá odrenina môže byť odtlačkom puta, keď bol pripútaný o radiátor a vtedy mohli vzniknúť aj odreniny na ľavej ruke. Pomliaždenie ľavého členka mohlo vzniknúť kopnutím. Predmetné zranenia si vyžadovali dobu liečenia a práceneschopnosti do 7 dní. Obmedzovaný v obvyklom spôsobe života bol tým, že 24.4.2021 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, musel sa prispôsobiť nemocničnému režimu. 24.4 absolvoval chirurgické vyšetrenie, bol obmedzovaný hospitalizáciou na internom oddelení od 26.4. do 30.4.2021.Počas liečby bol obmedzovaný bolesťami poranených častí, lieky na tlmenie bolesti nedostával.
Na doplňujúce otázky znalec uviedol ohľadom pomliaždenia hlavy presnejší charakter poranení, napr. rozlíšenie medzi odreninou a krvnou podliatinou urobil na základe zhodnotenia celej zdravotníckej dokumentácie, vyšetrovacieho spisu, zápisnice o prehliadke tela. Prehliadka tela bola 27.4.2021, poranenia mohli vzniknúť z 23.4. na 24.4. a vychádza z toho, že v úradnom zázname OO PZ v Levoči vyhotovenom 23.4,. kde je popisovaný priebeh zákroku, je uvedené, že osoba nezranená a pri prijatí do nemocnice v Levoči na psychiatrické oddelenie, ktoré sa udialo 24.4. o 01.47h bolo čo sa týka hlavy
popisované lekárom, že na hlavy sú drobné exkoriácie frontálne, t.j. v čelovej oblasti a parientálne. Sumárne sa to dá zahrnúť pod pomliaždenie, ale ide o odreninu. Potom už boli ďalšie krvné podliatiny, ktoré sa mohli tvoriť časom a boli popisované na pravom uchu a nad ľavým uchom. Mechanizmov vzniku odrenín na čele sa vo všeobecnosti nazýva mechanizmus tupo pôsobiacej sily. Vzhľadom k ich lokalizácii nevznikli pádom na zem, lebo by musel štyrikrát spadnúť na zem a každý raz na iné miesto. Viacerými pádmi by mohli vzniknúť. Odreniny na čele by mohli vzniknúť aj oterom o drsnú podložku alebo stenu, alebo v rámci auta, závisí to od konkrétnej situácie. Pomliaždenie spánkovo temennej oblasti vľavo a pomliaždenie pravého ucha by mohli vzniknúť dvoma samostatnými pádmi, ale ľavú stranu je už potrebné hodnotiť aj v spojitosti s poranením bubienka v ľavom uchu. K odrenine na zápästí ľavej ruky by mohla vzniknúť aj trením o iný predmet ako radiátor. K mechanizmu, že poškodený ležal na rukách svojou váhou telom a nechcel ich vytiahnuť a trením o zem, keď mal ruky pod sebou by záležalo od toho, ako by poškodený ležal na zemi. Ak by si priľahol ruku a bola by mu zo strany obžalovaných vyťahovaná ruka silou je teoreticky možné, ak je podložka dostatočne pevná, ale v čase vypracovania znaleckého posudku nemal všetky údaje a až pri výsluchu a mu bolo povedané, že na radiátore nebolo identifikované DNA. Aj samotný poškodený vysvetľoval tak, že má odreniny na ruke aj od pút a je možné, že odrenina, ktorá bola za ukazovákom a za palcom ľavej ruky vznikla aj oderom o spojovací mechanizmus medzi putami. Pri ľavom členku vychádzal lekárskej správy, kde bolo zadokumentované, že pomliaždenie sa nachádzalo pod povrchovou vrstvou bolo hlbšie a je tam popisované podľa ultrazvuku ako krvná podliatina hematóm vo veľkosti 19x12x27 mm, vedľa neho ďalšie menšie pomliaždenie 10 mm. Modrina vychádzala z hĺbky toho tkaniva, takže sa objavila až neskôr a mohlo to zodpovedať tomu, že 26.4. už bola na ultrazvuku zachytená. Okrem možného mechanizmu kopnutím prichádza do úvahy množstvo mechanizmov tupého charakteru. Nejedná sa o podvrtnutie členka, lebo je to popisované v oblasti svalu, ktorý sa nachádza vyššie nad členkom. V dokumentácii ani v žiadnych správach nebolo popisované poranenie hrudníka, preto si myslí, že ani nebolo. Poškodený bol chirurgom vyšetrovaný po prepustení z psychiatrického oddelenia a o poranení hrudníka nie je žiadna známka. Po predložení fotodokumentácie z obhliadky tela poškodeného uviedol, že sa neodváži to jednoznačne posúdiť, mohlo by to byť ako naznačená krvná podliatina na ľavej strane hrudníka, bočnej strane, ale jednoznačne to nevie potvrdiť. To, čo sa nachádza smerom ku chrbtu nad ľavou bradavkou, tak vyzerá ako odfarbujúca sa krvná podliatina, to znamená, že už by mala mať nejaké 4 - 5 dni. Je tam krvná podliatina na ramene a tá ešte nie je v takom štádiu hojenia a vstrebávania ako je to druhé, takže logicky vychádza, že tá by mala byť staršia. Na otázku, či všetky zistené poranenia poškodeného zodpovedajú kopancom, úderom päsťou v počte 40 krát a následne 50 úderov z každej strany, čiže okolo 140 - 150 úderov v intenzite extrémnej silnejšej aj slabšej znalec uviedol, že počet tých úderov alebo zasiahnutí je nadsadený, určite nedošlo k takejto intenzite. Určite to nebolo v takomto počte je presvedčený o tom, že to nebolo v takej intenzite použitej sily ako to poškodený uvádzal. Jeho vnímanie mohlo byť rozlične keď hovoril, že aj celková stresová situácia, keď hovoril, že ho to veľmi bolelo, ale to nie sú tak závažné poranenia, aby tá intenzita použitej sily bola taká vysoká ako uvádzal. Všetky poranenia sa pohybovali medzi nízkou až stredne vysokou intenzitou, najväčšia sila bola na členku. Možnosť kopancov by pripustil na základe hlásenia OO PZ z 23.4., kde je doslova uvedené, že boli použité donucovacie prostriedky hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany podľa príslušných paragrafov. Ak vzniklo nejaké poranenie kopnutím, tak je to poranenie nad členkom a tie ostatné poranenia vznikli rukami. K mechanizmu vzniku zranenia poškodeného tak, že mu bol ležiac na zemi daný uvoľňovací úder do rebier, následne bola vytiahnutá ruka spod jeho tela, boli mu dané putá by mohlo zodpovedať len poranenie hrudníka, o ktorom sa dozvedel teraz, ale iné poranenie ani nie, určite tam nie sú zahrnuté poranenia hlavy a bubienka ucha. Ku konaniu voči poškodenému použitím páky, t.j. uchopenie okolo oblasti cez hlavu s tým, že ho pravou rukou chytil v oblasti krku, nedusil ho, len využil túto páku prostredníctvom ktorej danú osobu dal do kľaku a následne do ľahu, počas toho ako sa osoba nachádzala v ľahu, si ruky skryla pod telo, preto smerovali výzvy, aby povolila ruky kde táto osoba však používala fyzickú silu, bránila sa donucovacím prostriedkom, z toho dôvodu bol použitý jeden uvoľňovací úder na oblasť rebier v dôsledku čoho uvoľnil ruky a priložili mu putá, zdvihli a naložili do vozidla uviedol, že tento mechanizmus s istotou nezodpovedá alebo neurčuje to, akým spôsobom mohlo vzniknúť poranenie hlavy, lebo hlava nebola vôbec kontaktovaná pri tom. Zranenie mal mať podľa fotografie na ľavej strane hrudníka a uvoľňovací úder mal dostať na pravú stranu hrudníka. K obmedzeniu v obvyklom spôsobe života uviedol, že všetko sú ľahké poranenia a nezávažné poranenia, ktoré spôsobujú nejaké estetické obmedzenia aj to nie v takej miere, lebo odreniny na tvári neboli v takom rozsahu, aby ho
funkčne limitovali. Bol obmedzovaný v tom, že mal modriny, mal odreniny, ale bol plne sebestačný pre všetky činnosti, ktoré vykonával. Obmedzenie bolo krátkodobé a v trvaní do sedem dní, kým sa vstrebala väčšina podliatin a ak pretrvávali nejaké, nespôsobovali obmedzenie. Z hľadiska bolesti nemusel užívať lieky. Musel ísť do nemocnice na hospitalizáciu kvôli tomu, že trpí hemofíliou, bol v sledovaní ako prevencia toho, žeby mohlo vzniknúť vnútrolebečné krvácanie. Pre vypracovanie znaleckého posudku nemal záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby z RZP. Po nahliadnutí do neho uviedol, že z neho nevplýva, aby osoba bola nejak zranená, ale funkciou rýchlej lekárskej pomoci je zabezpečovať životne dôležité funkcie a transport pacienta na pracovisko, kde sa o neho budú vedieť postarať. Poranenia, o ktoré sa jedná sú tak ľahké poranenia, že podľa jeho názoru pacient nebol ani kompletne zoblečený, lebo nebol na to dôvod. Zranenia už mal napísané v správe z psychiatrie. K tomu, či by zranenia popisované v znaleckom posudku mohli vzniknúť medzi 24.4. 1:09h do času 24.4. do 1:47h uviedol, že teoreticky áno, ale to by v podstate museli vzniknúť v sanitke.
Obžalovaný B. B. sa vyjadril, že ak znalec povedal, že v rámci donucovacích prostriedkov vychádzal z úradného záznamu, kde boli uvedené aj kopy, tak v informačnom systéme nie je možne vybrať jednotlivý úder alebo hmat, chvat, ale celé znenie podľa § 51 ods. 1 písm. a) sa musí elektronicky nahodiť, hoci sa použili len hmaty, chvaty.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Dušan Sukovský k zraneniam poškodeného. Podľa znaleckého posudku č. 50/2022 u poškodeného G. A. boli v súvislosti s 23.4-24.4.2021 popísané poranenia – povrchová odrenina čela vpravo, povrchová odrenina čela vľavo, hematóm hlavy nad ľavou ušnicou, hematóm na predno-hornej časti pravej ušnice, hematómy paže vpravo, hematóm lakťa vpravo, hematóm paže vľavo, hematóm lakťa vpravo, povrchové odreniny chrbta ľavej ruky, povrchová odrenina zápästia vpravo, povrchová odrenina zápästia vpravo, hematóm hrudníka na prednej strane vľavo, hematóm hrudníka na bočnej strane vľavo, hematóm v oblasti vonkajšej strany členka vľavo a pri ORL vyšetrení – perforácia blany bubienka vľavo. K mechanizmu vzniku zranení uviedol, že na oblasť čela obojstranne pôsobila tupá sila na malú plochu s evidentnou tangenciálnou zložkou a vznikla povrchová odrenina čela vpravo a vľavo. Jednalo sa jednoznačne o oter hlavy poškodeného o drsnú podložku, nejednalo sa o kolmo pôsobiacu tupú silu napr. úder rukou, päsťou a nejednalo sa o kopnutie obutou nohou. S prihliadnutím na veľmi malú závažnosť poranenia, nedá sa určiť presný pôvod vzniku poranenia. Intenzita pôsobiacej sily bola veľmi malá. Mechanizmus vzniku hematómu hlavy nad ľavou ušnicou bol pôsobenie tupej sily, vzhľadom na malú závažnosť sa mohlo jednať o rôzny podklad pôsobiacej sily ako je náraz hlavou o tvrdú podložku, pôsobenie tvrdšej časti tela inej osoby. Poranenie nevzniklo na základe kopnutia obutou nohou. Pôsobiaca sila bola malá. Pri hematóme na predno-hornej časti pravej ušnice sa mohlo jednať o rôzny podklad pôsobiacej sily, ako je náraz do tvrdej podložky, pôsobenie tvrdšej časti tela pri vzájomnom naťahovaní sa. Poranenie nevykazuje známky cieleného úderu päsťou, jednoznačne nevzniklo kopnutím obutou nohou. Pôsobiaca sila bola malá. Hematómy paže vpravo a hematómy paže vľavo imponujú ako pôsobenie prstov rúk inej osoby, uchopenie, stlačenie za pažu. Jednoznačne možno vylúčiť ako spôsob vzniku úder päsťou a kopnutie obutou nohou Intenzita pôsobiacej sily bola malá až stredne veľká v dolnom pásme rozmedzia. Na oblasť zadnej strany lakťov pôsobila tupá sila a poranenia mohli vzniknúť pri samopáde poškodeného na zem. Sila bola malá až stredne veľká v dolnom pásme rozmedzia. Povrchové odreniny chrbta ľavej ruky vzniklo na základe pôsobenia tangenciálnej sily, t.j. oteru ruky o drsnú podložku. Mohlo dôjsť k tomu, keď došlo k vytiahnutia ruky menovaného spod jeho tela. Povrchová odrenina zápästia vpravo vznikla na základe pôsobenia naložených pút. Hematóm hrudníka na bočnej strane vľavo vzniklo pôsobením tupej sily, mohlo vzniknúť počas cieleného zákroku príslušníka polície, tj. Úderom päsťou do bočnej strany hrudníka. Intenzita pôsobiacej sily bola stredne veľká na dolnej hranici stupňa závažnosti. Hematóm hrudníka na prednej strane vľavo vzniklo v období pred posudzovaným obdobím, o čom svedčí farba hematómu. Hematóm v oblasti vonkajšej strany členka vľavo imponuje ako následok podvrtnutia členkového kĺbu ľahkého stupňa, ku ktorému mohlo dôjsť v hocijakej fáze priebehu zásahu polície príp. i mimo zásahu. Pri perforácii blany bubienka vľavo v čase vzniku poranenia dochádza k vzniku krvácania z vonkajšieho zvukovodu, k vzniku silnej bolesti v uchu, v krátkom čase po jeho vzniku dochádza k vzniku poruchy sluchu a pocitov v zmysle pískania, hučania. Zranenia poškodeného nezodpovedajú popisu priebehu incidentu tak, ako ho popísal poškodený, nezodpovedá počet útokov na jeho osobu ako ani intenzita pôsobiacej sily. Adekvátnou dobou líčenia poranení je čas cca 6 dní, a t aj s prihliadnutím na ochorenie poškodeného v zmysle hemofílie B. Poškodený mohol mať bolesti v miestach poranenia, ktorých intenzita mohla byť slabá cca 2 dni v oblasti hematómu na ľavej strane hlavy, slabá po dobu cca 4-5 dní v oblasti zadnej strane
lakťa na oboch stranách a v oblasti ľavej strany hrudníka a ľavého členka. Odreniny čela, hematóm na pravom uchu, hematóm v oblasti paže zvyčajne nespôsobujú bolesti. Poškodený mohol byť obmedzený vo fyzickej aktivite, ako sú ťažšie práce, dlhšia a rýchlejšia chôdza, športovanie. Nebol obmedzovaný v bežných denných činnostiach, ani odkázaný na pomoc inej osoby. Poranenie, ktoré utrpel boli ľahkého stupňa. Priznané poranenia mohli vzniknúť v inkriminovanom čase. S prihliadnutím na hemofíliu B stredne ťažkého stupňa možno uviesť, že k vzniku hematómov u poškodeného došlo aj po pôsobení menšej sily ako by to bolo u zdravej osoby. Na doplňujúce otázky uviedol k tomu, že hematóm na predno-hornej časti pravej ušnice nevykazuje známky cieleného úderu päsťou, tak všetky pohmoždenia vykazujú známky ľahkého poranenia, alebo ľahkého stupňa poškodenia mäkkých tkanív. A ak poškodený uvádzal, že bol neustále bitý a to spôsobom, že bol udieraný päsťou, otvorenou rukou a kopaním, sám poškodený vylúčil žeby vraj spadol, čo ja zas v rozpore s objektivitou, pretože ho našla posádka RZP na zemi ležať. V prípade úderu päsťou štandardne nachádza sa istý stupeň poranenia mäkkých tkanív, ktoré majú svoj rozsah a ten je závislý od veľkosti päste. V tomto prípade je to drobný, malý hematóm nad horným okrajom pravej ušnice. Ak by na túto oblasť bol vedený úder päsťou, tak by nemohlo vzniknúť také malé poranenie, pretože dopad päste spôsobí na takejto ploche väčší rozsah poškodenia. Fotografie boli robené s odstupom troch dní, čiže aj hematóm už bol tzv. vyfarbený, to znamená, že sa od času vzniku po čas kedy bola robená fotka zvýraznil a rozlial sa. Jedná sa o pacienta, ktorý je hemofilik, čo znamená výrazná tendencia ku vzniku hematómov aj po menšom incidente. Ak by ho niekto udrel päsťou tak ako on popisuje bitie veľkej intenzity a bolesti, tak by vznikol veľký hematóm, na väčšej ploche. Ak by aj intenzita úderu päsťou bola nízka, musela by byť väčšia plocha. Možno ale pripustiť úder, ak by vyčnievajúca časť ruky dopadla na to miesto, niečo, čo je malou plochou, ktorou ale môže byť napr. aj vrchol lakťa, niečo malé. Ak používa pojem cielený úder, je to preto, že ak chce niekto cielene udrieť, a len hánkom, tak to nebude iba pohlavok, ale tá závažnosť poranenia by musela byť na väčšej ploche a závažnejší stupeň poranenia. A poškodený uvádzal, že cielene ho bili. V súvislosti s hematómom nad ľavou ušnicou a hematómom na predno-hornej časti pravej ušnice nemohlo vzniknúť kopnutím obutou nohou, lebo prvá vec je plocha nohy, ktorá pôsobí na miesto. V praxi sa v prípade kopnutia s nohou stretávajú s tým, že vzniknú plošné veľké hematómy adekvátne tomu, aká je obuv. Druhá vec je, že obuv má drsnú plochu a ďalšia známka je to, že v mieste kopnutia je odrenina, ak dopadne na obnažené miesto. Pri odreninách čela vpravo a čela vľavo sa jednalo sa o oter hlavy o stenu, zem, niečo drsné. Poškodený v prípade konfliktu bol blízko pri stene, tak to povedal, takže sa pritom nejakom naťahovaní mohol otrieť o stenu. Pri páde na zem môže aj takto dôjsť k tomu, lebo snažili sa mu dať ruky spod tela smerom dozadu a on sa mykal, a ak krúti hlavnou z jednej strany na druhú. Boli popísané odreniny povrchové na viacerých miestach, tak má za to, že sa muselo jednať o oter o drsnú podložku. Takýto oder nemôže vzniknúť úderom päsťou ani úderom otvorenou rukou. A ak by to kopnutím obutou nohou, rozsah poškodenia bol na väčšej ploche. Úderom päsťou nevznikajú takéto plošné odreninky, tak vznikajú typické hematómy a keď je úder silnejší, napr. na oblasť oka, vznikne natrhnutie obočia, teda typické pre údery päsťou je, že vznikne buď opuch, hematóm. Na otázku, že pri zraneniach na čele poškodeného na jednej strane konštatoval, že zo súdnoznaleckého hľadiska sa nedá určiť presný dôvod vzniku poranení a na druhej strane vylúčil mechanizmus spočívajúci v údere otvorenou rukou alebo päsťou uviedol, že má znalosti, 40 ročnú prax, na to aby vedel posúdiť, ktoré poranenie ako môže vzniknúť. Príznaky tohto poranenia, ako plocha na ktorej sa odrenina nachádza, ktoré je aj fotograficky zachytené, na základe jeho znalosti a skúsenosti tvrdí, že tieto poranenia nevznikli úderom päsťou, nevznikli kopnutím nohy a nevznikli úderom otvorenou rukou. K hematómu hlavy nad ľavou ušnicou uviedol, že vzniklo vo vlasatej časti hlavy a bolo popísané veľmi povrchne, lebo nenapísali rozsah hematómu. Preto napísal, že mohlo vzniknúť rôznym spôsobom. Tak isto mohol byť úder päsťou na túto oblasť, úder lakťom, akákoľvek tupú sila tu mohla byť. Ohľadom bubienka neexistovali typické známky poškodenia bubienka hneď po jeho vzniku. Príznaky poranenia sa objavili až po 37 hodinách. Ak praskne aj keď nie je hemofília, bude výtok z ucha. Do špecifikácie chirurga a traumatológa patria všetky poranenia. A pokiaľ traumatológ zistí, že v užšom spektre mu to poranenie neprináleží, tak to posunie špecialistovi. Vyjadril sa k tomuto poraneniu okrajovo, pričom vychádzal zo svojich odborných znalosti, zatiaľ každý pacient, ktorý mal perforáciu bubienka a prišiel na chirurgiu, mal krvácanie z ucha. Pri hodnotení mechanizmu vzniku hematómov na lakťoch pôsobením tupej sily, napr. možný samopád poškodeného, vychádzal z toho, že poškodený spadol na zem, na zemi ho našli pracovníci RZP a popísali, že na polícii sa hodil o zem a ležal do ich príchodu, a nie je napísané ako ho našli ležať, čiže vychádzal ako z jednej z variant vzniku pohmoždenín, ktoré boli na zadno-vnútornej strane pádom za súčasného odretia obidvoch lakťov. Iný možný mechanizmus vzniku poranenia môže byť všetko, čo
pôsobilo tupo na túto oblasť napr. aj tupý úder. Vznik poranenia kopom, ak poškodený ležiac na zemi sa mal brániť rukami zohnutými v lakťoch kopom smerujúcim do hlavy si nevie predstaviť. Hematómy hrudníka na bočnej strane vľavo boli zdokumentované a policajti priznali, že bol vedený úder na oblasť hrudníka, aby mu uvoľnili ruky, ktoré mu potrebovali dostať spod jeho tela. Čo sa týka farebnosti, je to taká do fialova, orientačne zodpovedá trom dňom ako boli robené fotografie. Všetky hematómy prechádzajú farbami, ale v ktorom dni sa ktorá farba u dotyčného človeka objaví to záleží od rýchlosti vstrebávania, od veľkosti hematómu a tak ďalej. Orientačne usúdil na základe svojich znalosti, že tie hematómy ktoré priznal, spadajú do časového obdobia tých troch dni asi, lebo všetky mali rovnakú farbu až na jeden, ktorý bol žltý, ktorý bol napravo, na prsnom svale. Mohli vzniknúť aj pol dňa skôr, alebo neskôr. Aj napriek tomu, že poškodený mal ležať na bruchu a mal si skrývať ruky pod telom, tak bočnú stranu brucha a hrudníka má obnaženú, teda mohlo k tomu takým spôsobom dôjsť. Že uvoľňovací úder použil obžalovaný na oblasť vpravo a zranenie je vľavo si možno nevšimol, vychádzal z toho, že úder smeroval na ľavú stranu. Na pravej strane nie je ani popis, ani hematóm. Hematómu v oblasti hrudníka na bočnej strane vľavo zodpovedá stredne veľká na dolnej hranici pôsobiaca sila, hematóm hrudníka na prednej strane vľavo je pred posudzovaným incidentom a hematóm v oblasti hrudníka na bočnej strane vľavo stredne veľká na dolnej hranici áno. K možnému mechanizmu vzniku poranenia hematómu v oblasti vonkajšej steny členka vľavo uviedol, že pozdĺžny hematóm ide do fialovej farby, ako keby pozdĺž dolného okraja päty s opuchom nad tým, bez odrenín, bez ďalších známok pohmoždenia. Preto mu to skôr imponuje ako ľahulinké podvrtnutie so stečeným hematómom. K inému mechanizmu vzniku takéhoto poranenia napr. kopom, úderom by sa opýtal, akú mal obuv poškodený, lebo keď mal napr. vysokú členkovú obuv, tak ak bol do tej oblasti udretý päsťou, povie, že bol udretý päsťou do tej oblasti a stiekol mu hematóm dole rovno na pätu. Toto je evidentne stečený hematóm. Fotografia bola robená s odstupom troch dní, čiže niečo sa odohralo vyššie nad tým a mohlo to potom stiecť, napr. poškodený udrel do niečoho, keď mal vysokú obuv, mohol byť kopnutý, mohol byť udretý do miesta nad hematómom. K tvrdeniam G. F., ktorý vylúčil ako mechanizmus vzniku tohto zranenia podvrtnutie s poukazom na vykonané USG vyšetrenie z 26.4., na to, že pomliaždenie sa nachádzalo pod povrchovou vrstvou, bolo hlbšie, je popisované ako krvná podliatina, hematóm vo veľkosti 19x12x27 mm, vedľa neho ďalšie menšie pomliaždenie 10 mm, a modrina vychádzala z hĺbky tkaniva, a je konkrétne popisované veľmi presne, že v oblasti svalu, vyššie nad členkom, uviedol, že ide o iné poranenie ako sa posudzuje, pretože je to USG predkolenia, v oblasti členka sa žiadne svaly nenachádzajú. Predkolenie je predkolenie a členok je členok, predkolenie je od kolena po členok. Ľavý hematóm nemá nič s členkom. Hematóm, ktorý je a sa rozoberá, sa nachádza dokonca pod členkom, čiže mimo členkového kĺbu a už úplne mimo predkolenia. K tomu, či zistené a popísané poranenia poškodeného zodpovedajú kopancom, úderom päsťou, dlaňou v počte cca 100 v intenzite extrémnej, silnej aj slabšej, alebo cca 140 úderov kopom, päsťou, dlaňou, silnejšie, slabšie, extréme silno uviedol, že všetky poranenia okrem bubienka, boli ľahkého stupňa. Jednalo sa o pacienta hemofilika, tak pôsobiaca sila, ktorá spôsobila vznik hematómov bola určite malá. Ohľadom počtu nejakých faciek a tak ďalej môže povedať, že poškodený klame, iné slovo nevie nájsť. Dostať 50 úderov smerujúcich na oblasť hlavy a mať tam dve odreninky v oblasti čela a dva hematómy na pravej a ľavej strane v takom rozsahu, ako boli popísané je absolútne nesúlad s tým, čo hovorí. Poranenia na vnútornej paži nemožno získať kopnutím alebo úderom, ale vznikli jednoznačne úchopom ruky inej osoby. Ak by na oblasť hlavy mala pôsobiť stredne veľká sila úderov päsťami a nedajbože kopnutím, charakter poranenia by bol väčší, rozsiahlejší a v tomto prípade takmer s určitosťou by u hemofilika vzniklo vnútro-lebečné krvácanie.
So súhlasom obžalovaných a prokurátora bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 8/2021 doc. MUDr. Norberta Lukána, z Odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológa, doplnok z znaleckému posudku č. 10/2021 a výpoveď znalca z 19.5.2022. Podľa záverov znaleckého posudku č. 8/2021 utrpel G. A. v noci z 23.4.2021 na 24.4.2021 poúrazové prederavenie blany bubienka ľavého ucha sprevádzané náhlou poruchou sluchu ľahkého stupňa a ušnými šelestami, ktoré bolo spôsobené druhou osobou, a to úderom/ údermi dlaňou na oblasť ľavej polovice hlavy, tváre, pričom bola zasiahnutá ušnica a vchod do zvukovodu. Poškodený má vrodenú poruchu zrážanlivosti krvi a keďže nedodržiaval režim hemofilika, ORL výkon sa musel oddialiť a dňa 7.5.2021bola poškodenému na urýchlenie procesu hojenia naložená vodiaca fólia, ktorá prekryla poškodenú blanu bubienka. Na kontrole 25.6.2021 bola blana bubienka zahojená, hojenie malo hladký nekomplikovaný priebeh. Znalec nemal k dispozícii zápisnice z výsluchov poškodeného, svedkov a k mechanizmu vzniku ktorý popisoval poškodený vychádzal z lekárskych správ. Úderom na oblasť vchodu vonkajšieho zvukovodu dôjde vo vnútri k uzatvoreniu vzduchového stĺpca a následkom zvýšenia
tlaku vzduchu dôjde k prederaveniu blany bubienka. Najčastejšie to býva úder dlaňou, ktorý nemusí byť intenzívny. Iná spôsobom vzniku poranenia nie je pravdepodobný. Akútna ľahká jednostranná porucha vľavo a ušné šelesty sú sprievodnými znakmi popísaného úrazu. Úraz si nevyžiadal hospitalizáciu, nebolo potrebné chirurgické ošetrenie. Skutočnosť, že poškodený bol hospitalizovaný na internom oddelení pre jeho nedôslednosť priamo nesúvisí s dĺžkou potrebnou na poskytnutie ORL starostlivosti. I napriek predĺženiu prípravnej fázy, dĺžka hojenia nepresiahla obvyklý interval, za ktorý sa považuje nekomplikovaný priebeh. Nekomplikované prederavenie blany bubienka si z ORL hľadiska nevyžaduje dlhšiu PN ako 14 dní a ohľadom na systémovú diagnózu (hemofília B) max. 21 dní. Z medicínskeho hľadiska ide o úraz ľahký. Nebol výrazne obmedzovaný v bežnom spôsobe života, nebol odkázaný na pomoc iných, bol sebestačný. Stav nevyžadoval dodržiavanie liečebného režimu s výnimkou chrániť ucho pre vniknutím vody a vzhľadom na jeho prácu ani táto podmienka neobmedzovala jeho bežný život. V doplnku č. 10/2021 k znaleckému posudku č. 8/2021 znalec uviedol, že po oboznámení sa s obsahom výpovede poškodeného a svedkov je zrejmé, že pri zákroku príslušníci polície používali neprimeranú silu a údery na oblasti tela, ktoré nie sú nevyhnutné pri pacifikovaní vyšetrovaného. Všetci zhodne vypovedajú, že policajti bili poškodeného, pričom je zrejmé z výpovede poškodeného, že dostával údery a facky. Do ľavej polovice tela. Znalec nevie identifikovať, ktorý úder spôsobil prederavenie blany bubienka, úder nemusí intenzívny, stačí uzavretie a zvýšenie tlaku vo zvukovode a jemná štruktúra blany bubienka sa naruší. V tomto posudzovanom prípade iný spôsob vzniku poranenia nie je možný. Z výpovede znalca zo dňa 19.5.2022 k tomu, či zranenie poškodeného mohlo vzniknúť aj spôsobom, ktorý popisujú obvinení, keď obvinený G. mal použiť páku, v dôsledku ktorej poškodený kľakol na zem a následne bol položený do ľahu, poškodený mal ruky pod sebou, aktívne sa bránil tak bol z pravej strany použitý uvoľňovací úder na oblasť rebier, kde sa potom podarilo vytiahnuť jeho ruky a použiť putá, znalec uviedol, že nemohol vzniknúť takýmto spôsobom, musel tam byť úder, facka na zvukovod, iná alternatíva neexistuje. K tomu, či je možné, že poškodený krvácal z ucha až s odstupom niekoľkých hodín od útoku uviedol, že môže to byť, nakoľko je hemofilik, na druhej strane to nemusí byť. Takmer v 100 percentách nedochádza vôbec ku krvácaniu. Ak išlo o malé množstvo, je možné, že sa to ,,nazbieralo“ a keď ležal, vytieklo to. Ochorenie hemofília neprispelo k vzniku tohto zranenia žiadnou mierou, iba tým, že oddialilo začiatok liečby, t.j. naloženie silastikovej fólie, ktorá sa používa na urýchlenie procesu hojenia. Defekt by sa zahojil aj bez naloženia tejto fólie, je ťažké určiť za aký časový úsek. Pri konštatovaní, že poškodený nedodržiaval režim hemofilika vychádzal z lekárskych správ, kde bolo konštatované, že neabsolvoval pravidelné kontroly. Nie je možné určiť, kedy došlo k poraneniu ľavého ušného bubienka. K zhojeniu určil predpokladaný čas 14-21 dní, nemohlo to byť zhojené skôr. Podľa neho nebol poškodený nijako obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, ak jeho povolaním nie je potápač a pod. Ucho je párový orgán, ak počuje na jedno ucho úplne, výpadok sluchu na druhom nijak neovplyvňuje jeho možnosť orientácie aj komunikáciu. Krvácanie poškodeného by vysvetlil hemofíliou, kde došlo k oneskoreniu krvácania z okraja rany. Pri vyšetrení dňa 24.4.2021 chirurgom, nemuselo byť krvácanie viditeľné vo vchode do zvukovodu a vnútro zvukovodu nemá možnosť chirurg vyšetriť. Neprimeranosť použitej sily príslušníkov polície a dostávaní úderov a faciek vyvodil z výpovedí poškodeného, svedkov a mechanizmu vzniku perforácie. K tomu, z čoho usúdil, čo znamenalo v podaní svedkov, že ho bili, znalec uviedol, že pre neho slovo bili, znamená úder resp. facku otvorenou rukou, päsťou. Nie je to otázka medicínskeho charakteru a použité slová vychádzali z výpovedí osôb, čo pre neho medicínsky nič neznamená. Pre neho je podstatný mechanizmus – uzavretie vzduchového stĺpca vo zvukovode, ktoré spôsobilo natrhnutie blany bubienka.
Na hlavnom pojedovaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy: Z lekárskej správy Nemocnice Agel Levoča, psychiatrické oddelenie vyplynulo, že od dňa 24.4.2021 od 01.47 h do 24.4.2021 trvala hospitalizácia poškodeného G. A.. V správe konštatované drobné exkoriácie frontálne a parientálne. Diagnostický záver : porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu, akútna intoxikácia s údajnými heteroagresívnymi prejavmi suicidálnymi proklamáciami. Odišiel po podpísaní negatívneho reverzu. Podľa lekárskej správy Nemocnice Agel v Levoči, ÚPS chirurgia z 24.4.2021 zistenou diagnózou bolo povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, druh poranenia bližšie neurčený. Zistený mierny edém ľavej ruky , početné drobné zasušené povrchové exkoriácie, na pravom zápästí početné povrchové drobné zasušené cirkulárne prebiehajúce exkoriácie.
Z ďalších lekárskych správ vyplýva, že poškodený bol od 26.4.2021 do 30.4.2021 hospitalizovaný v Nemocnici Poprad za účelom podávania substitučnej liečby pri hemofílii
Podľa záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby, ktorý vypracovala privolaná hliadka rýchlej zdravotnej pomoci sa pacient nachádza na policajnej stanici, leží na zemi, uviedol, že pri vypočúvaní je rozčúlený, nechce odpovedať na otázky, nespolupracuje, agresívny, má suicidálne sklony.
Podľa inštruktážneho záznamu OO PZ Levoča od 19.30 h dňa 23.4.2021 do 7.30 h dňa 24.4.2021 mali spoločnú hliadku práp. H. G. a F. B. B.. Podľa úradného záznamu o predvedení osoby podľa § 18 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z. bol dňa 23.4.2021 o 23.25 h predvedený G. A., uvedené jeho generálie, dôvod predvedenia: odmietla preukázať svoju totožnosť, osoba nebola zranená pri prevzatí, známky zranenia nie, osoba silne pod vplyvom alkoholu, poučenie osoby o jej právach vykonané dňa 23.4.2021 o 23.30 h. Predvedenú osobu prepustil práp. H. G. dňa 24.4.2021 o 00.50 h. V kolónke iné závažné skutočnosti podľa okolností prípadu je rozsiahlejšie popísaný postup hliadky a priebeh zákroku voči poškodenému s tým, že na OO PZ Levoča realizovaný priestupok proti verejnému poriadku v zmysle § 47 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Z.z. evid. pod ORPZ-PP-OPP6-280/2021-P. Z hlásenia o použití donucovacích prostriedkov zo dňa 23.4.2021 vyplynulo, že bolo vypracované hlásenie o použití donucovacích prostriedkov dňa 23.4.2021 o 23.25 h v J. podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z.z. proti G. A. F. B. a podľa § 51 ods. 1 písm. c) zák. č. 171/1993 Z.z. práp. G.. Osoba predvedená v zmysle § 18 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z.z. Zo záznamu zo služby vyplynulo, že hliadka (obžalovaní) realizovali predvedenie, použitie donucovacích prostriedkov vrátane popisu udalosti s poškodeným G. A.. Z poučenia osoby pri použití oprávnenia policajta požadovať preukázanie totožnosti vyplynulo, že dňa 23.4.2021 o 23.25 h bol poškodený poučený d a o 23.30 h prevzal výtlačok poučenia, čo odmietol podpísať. Zo zoznamu udalosti vyplynulo, že osoba poškodeného G. A. bola vylustrovaná 23.4.2021 o 23.40 h, používateľom porada301872. Detail záznamu o osobe v logu je z 23.4.2021 o 23.38 h, ďalšie vyhľadávanie v logu je zaevidované dňa 23.4.2021 o 23.50 h a 23.59 h používateľom VODI1310288.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 26.4.2021 vyplynulo, že bola vykonaná na OO PZ Levoča a zadokumentovaná bola miestnosť č. 109, v ktorej boli zaistené biologické stopy z operadla koženkovej lavice, z podlahy pod koženkovou lavicou, zo šmuhy nachádzajúcej sa na mape nad koženkovou lavicou, zo škvrny nachádzajúcej sa v ľavej hornej časti radiátora medzi 3. a 4. rebrom. Ďalšia obhliadka miesta činu prebehla dňa 24.4.2021 v J. na sídlisku K. pred bytovým domom č. 13 v rámci ktorej bol fotograficky zadokumentovaný obytný dom č. 13, pred ktorým je betónovo-asfaltová plocha, jeho vchod so strieškou, pohľad od vchodu na detské ihrisko na trávnatej ploche s lavičkami a detskými preliezkami.
Dňa 27.4.2021 v NsP Poprad bola vykonaná prehliadka tela poškodeného G. A. so zadokumentovaním odreniny v čelovej oblasti v pravej hornej časti pod vlasmi o rozmere cca 2 cm na ľavej strane v čelovej oblasti o priemere 1,5 cm. Na pravej ruke v oblasti lakťa modrina o priemere 5 cm a vyššie nad lakťom tri modriny o priemere cca 1-1,5 cm. Na ľavej ruke v oblasti tricepsu z vnútornej strany podliatina o priemere 2cm. V oblasti zápästia tenká odrenina pozdĺž zápästia o dĺžke 4 cm. Medzi zápästím a prstami viaceré odreniny s chrastami a opuchom. Nad členkom ľavej nohy modrina- výron.
Z písomného uplatnenia nároku na náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Všeobecnou zdravotnou poisťovňou vyplynulo, že poistencovi G. A. do 21.6.2021 bola poskytnutá zdravotná poisťovňa, za ktorú poisťovňa uhradila sumu 137,20 eur za špecializovanú ambulantnú starostlivosť, lekárske služby prvej pomoci 48,49 eur, spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky 177,54 eur, lekárne, výdajne, distribútori 6,98 eur, doprava 18,88 eur, spolu 389,09 eur. Túto sumu si uplatnili ako nárok na náhradu škody v trestnom konaní.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplynulo, že poškodený G. A. má záznam o priestupku poľa § 47 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil dňa 23.4.2021 v čase okolo o 23.25 h na sídlisku Rozvoj v Levoči vykonávaním malej fyzickej potreby pred obytným domom č. 13 a č. 12 v areáli detského ihriska, za ktorý bol postihnutý pokarhaním. Z priestupkového spisu Okresného úradu F., H. B. B. E. L. H./XXXXXX je zrejmé, že ako priestupca bol prejednaný G. A. za priestupok zo dňa 23.4.2021, výsledkom bol rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 27.5.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.6.2021.
Zo služobného hodnotenia nadriadeným obžalovaného por. B. B. vyplynulo, že príslušníkom PZ je od 1.4.2013, služobne zaradený na Obvodnom oddelení PZ Levoča, prešiel viacerými funkciami. Pri
výkone štátnej služby pristupuje k jemu zvereným úlohám zodpovedne, vykonáva ich na požadovanej úrovni. Pridelené trestné spisy, priestupky, dožiadania spracováva tiež na požadovanej úrovni. Pri plnení úloh je iniciatívny, samostatný, dobre zvláda náročné a záťažové situácie, je psychicky odolný, ochotný pomáhať, prejavuje záujem o odborný a profesijný rast. Počas služby dodržiava zásady služobnej disciplíny. Rozkazy a pokyny nadriadených plní včas, má slušné vystupovanie, dostatočnú dávku disciplinovanosti a zdvorilosti. V kolektíve je obľúbený. Patrí medzi najaktívnejších policajtov na úseku odhaľovania, objasňovania a zisťovania páchateľov trestných činov a priestupkov. Dlhodobo v rámci obvodného oddelenia dosahuje najlepšie výsledky. Za kvalitné plnenie úloh a vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností mu boli v rokoch 221,2020 a 2019 udelené po dve finančné odmeny. Niekoľkokrát bol odmenený zvýšením osobného príplatku. V roku 2015 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, nakoľko si na pevnom stanovišti neplnil úlohy a v roku 2017 za škodovú udalosť so služobným vozidlom. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne s tým, že sa nevedie záznam, aby bol stíhaný za priestupkovom konaní. V evidencii priestupkov má jeden záznam o priestupku na úseku cestnej premávky zo dňa 4.5.2019. V odpise z registra trestov nemá žiadny záznam.
U obžalovaného práp. H. G. zo služobného hodnotenia nadriadeným vyplynulo, že príslušníkom PZ je od 1.2.2012, služobne zaradený na Obvodnom oddelení PZ Levoča, prešiel viacerými funkciami. Pri výkone štátnej služby pristupuje k zvereným úlohám zodpovedne, vykonáva ich na požadovanej úrovni. Pridelené trestné spisy, priestupky, dožiadania a iné písomnosti spracováva na požadovanej úrovni a v stanovených termínoch. Pri plnení úloh je iniciatívny, samostatný, dobre zvláda náročné a záťažové situácie, je psychicky odolný, ochotný pomáhať, prejavuje záujem o odborný a profesijný rast. Počas služby dodržiava zásady služobnej disciplíny, rozkazy a pokyny nadriadených plní včas, má dostatočnú dávku disciplinovanosti a zdvorilosti. V kolektíve je obľúbený. Patrí medzi aktívnejších policajtov na úseku odhaľovania, objasňovania a zisťovania páchateľov trestných činov a priestupkov a v rámci obvodného oddelenia dosahuje veľmi dobré výsledky. Za kvalitné plnenie úloh a vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností mu boli v rokoch 2021,2020 udelené po dve finančné odmeny a v roku 2019 jedna. Niekoľkokrát bol odmenený zvýšením osobného príplatku. V roku 2017 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, nakoľko sa nenachádzal na pevnom stanovišti a v roku 2021, nakoľko sa nenachádzal v plánovanom úseku hliadky. Z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne s tým, že na neho neboli podávané žiadne sťažnosti, nebol riešený v priestupkovom konaní. V evidencii priestupkov má jeden záznam o priestupku na úseku cestnej premávky zo dňa 4.9.2021. V odpise z registra trestov nemá žiadny záznam.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:
V konaní nebolo sporné, že obžalovaní B. B. a H. G. ako príslušníci policajného zboru vykonali v čase medzi 22.35 h dňa 23.04.2021 do 00.50 h dňa 24.04.2021 v J. sa sídlisku K. voči poškodenému G. A. služobný zákrok, v rámci ktorého použili donucovacie prostriedky a následne poškodeného predviedli na Obvodné oddelenie v Levoči, za účelom zistenia jeho totožnosti ako osoby podozrivej zo spáchania priestupku.
Už ale ohľadom samotného priebehu služobného zákroku obžalovanými sa verzie o jeho priebehu rozchádzajú a vytvorili sa dve skupiny dôkazov. Na jednej strane sú výpovede oboch obžalovaných, ktoré sa v podstate zhodujú, keď obaja obžalovaní B. B. aj H. G. uviedli, že pri služobnom zákroku postupovali riadne. Po príchode na miesto, na sídlisku K. videli poškodeného G. A. močiť, použili výzvu polícia a opýtali sa, čo robí. Poškodený nereagoval, pokračoval v močení, tak opätovne použili výzvu, na čo poškodený pribehol a vulgárne im nadával. Vystúpili z vozidla, poškodený bol vyzvaný na preukázanie totožnosti, čo ignoroval a odchádzal preč. Použili opakovanú výzvu vrátane poučenia, že pokiaľ odmietne preukázať svoju totožnosť, bude predvedený na útvar PZ, a to aj za použitia donucovacích prostriedkov. Poškodený to odignoroval, preto H. G. voči nemu použil páku, prostredníctvom ktorej ho dal do kľaku a následne do ľahu. Poškodený si skryl ruky pod telo, na výzvu, aby uvoľnil ruky reagoval použitím fyzickej sily, bránil sa používaniu donucovacích prostriedkov, preto B. B. použil uvoľňovací úder na oblasť rebier. Obaja teda potvrdili, že sa opakovane legitimovali, že sú policajti, použili voči poškodenému výzvy v zmysle zákona, no poškodený nereagoval na výzvy, bol arogantný, bránil sa použitiu donucovacích prostriedkov. Priložili mu putá, zdvihli ho a naložili do vozidla. Na obvodnom oddelení mu odovzdali poučenie o jeho právach, čo odmietol podpísať,
zisťovali jeho totožnosť a spisovali administratívu. Popreli, aby na obvodnom oddelení došlo z ich strany k akémukoľvek fyzickému násiliu voči poškodenému. Poškodený pokračoval v tom, že im nadával, vyhrážal sa im, že budú prepustení z práce, vyhrážal sa, že sa zabije, že pozabíja ich. Po spísaní všetkých potrebných dokumentov bol prepustený, pričom sa hodil sa na zem a prestal reagovať. Zavolali rýchlu zdravotnú pomoc, na základe správania sa poškodeného si RZP vyžiadala asistenciu polície, pretože aj za ich prítomnosti bol agresívny a bol odvezený na psychiatrické oddelenie, kde komunikovali s lekárom.
Na druhej strane je výpoveď poškodeného G. A., ktorý priebeh konania policajtov popísal diametrálne ináč. Potvrdil, že bol v okolí bytovky, kde býva a venčil psa. Predtým požil červené víno. Počul príchod auta, čomu nevenoval pozornosť a ako na neho niekto kričí, že čo robí. Videl stáť nejakého pána, ale ťažko zrakovo postihnutý, preto nevidel, kto to je. Povedal, že venčí psa, nech sa nestará, on je tu doma. Na to pristúpili k nemu dvaja a začali ho biť. Kľakol si, chránil si hlavu, kričal, aby ho nebili. Že sú to policajti, si uvedomil, až keď ho dvihli. Vyzvali ho, aby preukázal svoju totožnosť, on uviedol, že tam býva, aby išli hore a ukáže im občiansky preukaz. Povedali, že nikde nepôjde a pôjde s nimi. Chcel odniesť psa, ale ich to nezaujímalo. Videl, že prišli susedia, ktorí psa zobrali. Odviezli ho na obvodné oddelenie, kde ho vyzvali, aby sa identifikoval, na čo im vulgárnejšie odpovedal, že to neurobí. Sedel na stoličke alebo lavici, pričom mu dali facku, mal putá, spadol zo stoličky, a ľavou rukou ho pripútali o radiátor. Vulgárnejšie im nadával a oni ho bili. Trvalo to asi dve hodiny, bili ho extrémnou intenzitou, silnejšou aj slabšou. Po určitom čase prestal reagoval, ľahol si a oni sa zľakli. Vyliali na neho pohár vody a zavolali RZP. Odviezli ho na psychiatriu, odkiaľ odišiel na druhý deň na reverz. Doma si uvedomil, že má hematóm na hlave, odreniny a opuchy po tele, preto išiel na chirurgiu. Z ucha mu tiekla krv, hospitalizovali ho na internom oddelení. Zdravotné problémy mal tri mesiace. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že keď prišlo auto, nevšimol si, aby bolo policajné. Pri venčení psa nevykonával žiadnu inú činnosť a vylúčil, aby močil. Síce zápisnicu o priestupku o tom, že močil, podpísal, lebo išlo iba o pokutu 30,- eur. Osoby sa nepredstavili, neadresovali mu žiadne výzvy, nevidel, čo majú oblečené. Nevie uviesť, ktorý ho bil, ale cítil rany rukou, nohou do svojej ľavej strany. Zdrapili ho a mlátili ho rukami, kopali nohami. Prestali ho biť, až keď prišli susedia, aj to po určitom čase. Pri bytovke od nich obdržal minimálne 40 úderov, po 20 úderov od každého z nich. Že sú policajti zistil, keď sa postavil a žiadali ho preukázať totožnosť. Predtým ho to, nežiadali. Pred bytovkou on nepoužil žiadne vulgarizmy, až na oddelení. Na oddelení ho opäť bili, dostával údery a kopy od hlavy až po lýtko na ľavej strane. Bol tam hodinu a po až dve a po celý čas ho bili, natáčali ho na telefón. Bol udretý každým z nich po päťdesiatkrát. Potom rezignoval, ľahol si na chrbát a prestal reagovať, čoho sa zľakli, vyliali na neho pohár vody a zavolali RZP.
Výpoveď poškodeného je jediný priamy usvedčujúci dôkaz. Výpoveď poškodeného však musel súd vyhodnotiť ako nepresvedčivú , nakoľko tejto výpovedi nenasvedčovali ostatné dôkazy, dokonca viaceré jeho tvrdenia ostatné vykonané dôkazy vyvracali. Výpoveď poškodeného javila známky skresľovania, vykresľovania seba v lepšom svetle a značnom zveličovaní konania obžalovaných.
Poškodený G. A. napríklad poprel, aby v rámci kontaktu s policajtmi pri bytovke, im vulgárne nadával. Uviedol, že vulgárny začal byť až na obvodnom oddelení. Túto skutočnosť však vyvracajú obaja obžalovaní, ktorí popísali slovné a vulgárne útoky zo strany poškodeného na ich osoby. Práve ich výpovediam a nie poškodeného nasvedčujú aj výpovede svedkov N. N. a O. H., susedov poškodeného, ktorí chvíľu videli incident medzi obžalovaným a poškodeným z okna a následne zišli pred bytovku. Obaja títo svedkovia pritom potvrdili, že poškodený policajtom vulgárne nadával. Obaja títo svedkovia v rozpore s výpoveďou poškodeného a v súlade s výpoveďami obžalovaných potvrdili, že keď zišli dole, poškodený už bol v aute a oni zobrali voľne pobehujúceho psa. Poškodený pritom tvrdil, že prišli ešte v čase, keď ho policajti bili a on im psa odovzdal. Čo sa týka výpovedí týchto svedkov k okolnostiam skutku, musí súd uviesť, že výpovede svedkov nepreukazujú skutočnosť, že obžalovaní poškodeného bili. Svedkyňa N. N. síce kladne odpovedala na otázku, či videla, aby policajti poškodeného bili, avšak z jej výpovede vyplynulo, že z okna kvôli brániacej strieške videla ležiaceho poškodeného, bolo vidieť ruky obžalovaných a sused kričal au. Videla nadrapovanie. Uvedený popis, ale zodpovedá tomu, čo uviedli obžalovaní, a to že poškodeného dali do kľaku a potom do ľahu, použili páku a uvoľňovací úder, ktorým prekonávali odpor poškodeného a je logické, že už pri takomto oprávnenom použití donucovacích prostriedkov mohol poškodený aukať. Svedkyňa potvrdila, že konkrétne údery nevidela a v podstate to, že je poškodený bitý vyvodzovala najmä z toho, že ,,aukal“. K tomu, že v prípravnom konaní uviedla, že videla, že policajti sotili poškodeného na zem a bili ho uviedla, že bolo to v noci, bolo to rýchle a mohlo to tak byť. Je nutné ale
uviesť, že keďže to bolo rýchle, sotenie ktoré uviedla svedkyňa, mohla byť použitá páka obžalovaným G., ktorou dostal poškodeného do ľahu. Nie s úplnou istotou svedkyňa potvrdila, že sa jej zdá, že policajti pýtali občianky preukaz poškodeného v dobe, keď ešte oni boli v byte. Svedok O. H. tiež v rámci spontánnej časti uviedol, že konanie ktoré videl z okna bytu vnímal ako naťahovanie, čo znamená, že ho bili, asi ho chceli spacifikovať. Okolnosti, ktoré videl z okna popísal tak, že poškodený ležal na zemi, policajti čupeli pri ňom a bili ho. K tomu, či videl konkrétny fyzický útok zo strany policajtov uviedol, či je normálne takto manipulovať s človekom. V prípravnom konaní na tú istú otázku uviedol, že nevidel konkrétny fyzický útok. Nevidel kopy, ale videl ako idú ruky. Tiež potvrdil, že sa mu zdá, že policajti kričali niečo ako občiansky preukaz. Svedok v rámci výpovede uvádzal, že videl náprah rukou, súd musí skonštatovať, že svedok vyvrátil, aby videl, že by bol poškodený kopnutý obžalovanými a tiež, že nevedel popísať aký iný konkrétny fyzický útok z ich strany videl a stále to popisoval ako naťahovanie sa medzi policajtmi a susedom. Toto naťahovanie, ale v skutočnosti môže nasvedčovať popisu zákroku obžalovanými, ktorí popísali ako použili donucovacie prostriedky voči poškodenému, ktorý sa im aktívne bránil. Keď zišli dole, svedok uviedol, že so susedom už nerozprávali, čo je opäť v rozpore s tým, čo uvádzal poškodený, ale v súlade s tým, čo uviedli obžalovaní. Čiže títo svedkovia aj keď sa vyjadrili, že policajti poškodeného bili, uviesť mechanizmus bitky nevedeli a pre svedkyňu Iľašovú bolo primárne to, že poškodený aukal a svedok H. ohľadom bitia v podstate potvrdil len, že videl náprah rukou a zároveň potvrdil, že videl, že poškodený sa vzpriečal, vzpieral, teda ním videný náprah rukou mohol byť aj v rámci použitých donucovacích prostriedkov.
Ďalšia významná skutočnosť, ktorá spochybňuje pravdivosť a hodnovernosť výpovede poškodeného je jeho opis použitého fyzického násilia voči jeho osobe policajtmi. V súhrne možno uviesť, že poškodený popísal minimálne 40 úderov a kopov zo strany obžalovaných pred bytovkou a pokračovalo to jeden a pol hodinovým bitím na policajnej stanici, údermi rukami, päsťou, kopancami, po päťdesiat od každého z obžalovaných, pričom intenzitu fyzického násilia popísal v rozmedzí extrémnej až po slabú. V trestnom konaní boli ako dôkaz vykonané dve znalecké dokazovania z odvetvia chirurgia a traumatológia znalcami MUDr. Piovarčim a MUDr. Sukovským. Obaja znalci sa bez výhrad a rozdielov zhodli v tom, že určite v danom prípade nedošlo k toľkým úderom a v takej intenzite ako to popisoval poškodený G. A..
Ďalším dôkazom vyvracajúcim časť výpovede poškodeného G. A. ohľadom konania obžalovaných na obvodnom oddelení je výpoveď svedka G. F.. Svedok ako policajt bol v tom čase na stálej službe. Popísal konanie poškodeného, ktorý odmietol uviesť svoju totožnosť. Po zistení jeho totožnosti, spísaní hlásení, bol poškodený prepustený zo zadržania pričom sa hodil na zem a odmietal spoluprácu. Jeho správanie na oddelení popísal ako skratové, buď bol ticho alebo nadával, či vyhrážal sa. Svedok vylúčil, aby na oddelení došlo k fyzickému útoku na poškodeného. Svojou výpoveďou teda vyvrátil tvrdenia poškodeného o dlhotrvajúcom fyzickom násilí páchanom na poškodenom, pričom súd nemôže skonštatovať, že výpoveď svedka F. sa javí ako účelová, pretože ako uviedol, bližší vzťah ako pracovný s obžalovanými nemá a na druhej strane je výpoveď poškodeného, ktorej pravdivosť je značne spochybnená ostatnými dôkazmi a najmä ohľadom fyzického násilia sú jeho tvrdenia vyvrátené aj znaleckým dokazovaním, ktorým boli u neho zistené ľahké poranenia.
K jednotlivým poraneniam, ktoré boli u poškodeného popísané je potrebné uviesť, že pri poraneniach horných končatín obojstranne sa obaja znalci zhodli, že mohli vzniknúť aj pri použití donucovacích prostriedkov, zakladaním pút, či úchopom rukou. Pri pomliaždeninách hlavy išlo o odreniny resp. pomliaždeniny na štyroch miestach. Zo znaleckého skúmania pritom tiež vyplýva, že zranenia mohli vzniknúť okrem toho ako tvrdil poškodený, aj oterom o drsnú podložku alebo stenu. Ak pádom o zem, muselo by ísť o viacnásobné pády, lebo boli min. štyri odreniny. Tu z výpovede obžalovaných vyplynulo, že poškodený pri bytovke ležal na zemi, na asfalte, kládol aktívny odpor, či z výpovede poškodeného a svedka H. vyplývalo, že mal byť spacifikovaný blízko steny bytovky. Nie je teda jednoznačne možné jednoznačne vylúčiť iný mechanizmus vzniku odrením na hlave poškodeného, ako o tom vypovedal poškodený . Ohľadne poranenia členku bolo zistené, že okrem mechanizmu vzniku kopnutím, je možný akýkoľvek mechanizmus tupého charakteru. Tvrdenie o údajnom kopnutí resp. kopoch zo strany obžalovaných vyplýva pritom iba z výpovede poškodeného G. A., ktorá je nepresvedčivá a to vrátane toho, čo uvádzal o spôsobe fyzického napadnutia, či už počtu úderov alebo intenzity. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že musel pôsobiť tupý mechanizmus. Všetky poranenia boli z lekárskeho hľadiska klasifikované ako poranenia ľahké.
Jediný sporé poranenie je poúrazové prederavenie blany bubienka ľavého ucha, pri ktorom znalec skonštatoval, že muselo vzniknúť úderom dlaňou, pričom stačil jeden úder, ktorý nemusel byť intenzívny. Keďže ani z výpovede poškodeného ani iného dôkazu sa nedá presne určiť, ktorý z obžalovaných mohol udrieť poškodeného po uchu, nemožno im obom pričítať zodpovednosť za toto poranenie. Je potrebné opäť uviesť, že čo sa týka výpovede poškodeného o spôsobe vzniku zranení, sile a intenzite úderov je táto časť ničím nepodložená a vyvrátená znaleckým skúmaním zároveň. Na základe takejto výpovede poškodeného, nemožno doslova ,,vytrhnúť“ niektoré poranenia alebo jedno poranenie a tvrdiť, že je objektivizované znalcami a v takejto určitej časti uveriť poškodenému, keď jeho celá výpoveď javí známky tendenčnosti a zveličovania.
Na základe takto podanej výpovede poškodeného G. A. je nutné skonštatovať, že súd nemá prečo neveriť obžalovaným, že po príchode na miesto pred bytovku poškodeného použili voči nemu výzvy, najprv na upustenie od protiprávneho konania, keď močil na verejnom priestranstve, čo síce poškodený popieral, ale súd tomu neuveril nielen z dôvodu, že by si policajti nemali dôvod vymýšľať takéto konanie poškodeného, ale aj preto, že bol uznaný za vinného zo spáchania tohto priestupku, aj keď už následne spochybňoval tento priestupok. Nejaví sa pravdivá výpoveď poškodeného o tom, že nevedel, že sa jedná o policajtov až do momentu, keď ho po zbití dvihli zo zeme. Už bola preukázaná snaha poškodeného seba vykresliť v lepšom svetle, keď poprel vulgarizmy na policajtov pri bytovke, čo sa ukázalo ako nepravdivé tvrdenie, tak nie je dôvod neveriť obžalovaným, že opakovane použili výzvy a preukázali svoju príslušnosť k polícii uvedením slova polícia. Ak by súd pripustil, že v dôsledku zrakového hendikepu poškodený nerozpoznal služobné auto, či policajnú rovnošatu, aj keď išlo o blízky kontakt s obžalovanými už od začiatku, išlo o dlhoročných policajtov, u ktorých nebol dôvod začať vykonávať svoje právomoci bez toho, aby sa uviedli ako policajti.
Súd teda konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané to, čo sa im za vinu kládlo obžalobou, a to aby obžalovaní poškodeného sotili na zem a opakovane ho udierali po celom tele vrátane hlavy a aby po jeho predvedení na obvodné oddelenie ho pripútali o radiátor a opätovne bezdôvodne udierali po celom tele vrátane hlavy, čim mali porušiť svoju povinnosť postupovať podľa § 8 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z., teda aby pri vykonávaní služobnej činnosti nedbali na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto ich činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného ich služobnou činnosťou.
Ďalej súčasťou popisu skutku v obžalobe bolo konanie obžalovaných, ktoré malo spočívať v tom, že poškodenému neumožnili poskytnúť ním deklarovanú súčinnosť pri preukázaní svojej totožnosti. Tu sa súd s týmto popisom skutku opäť na základe vykonaného dokazovania nemôže stotožniť. Poškodený bol pri kontakte s obžalovanými pri bytovke vulgárny, arogantný, posielal ich preč so slovami, že on je tam doma a podobné reči, a odmietal poskytnúť akúkoľvek súčinnosť pri preukázaní svojej totožnosti. Na to obžalovaní začali voči nemu služobný zákrok a po opakovanom poučení aj o možnosti použitia donucovacích prostriedkov a predvedenia jeho osoby na obvodné oddelenie za účelom jeho stotožnenia poškodený neposkytol potrebnú súčinnosť. Z ďalšieho vývoja je pritom zrejmé, že jeho totožnosť potrebovali zistiť, lebo bol pristihnutý pri páchaní priestupku proti verejnému poriadku, za ktorý bol aj právoplatne postihnutý. Ustanovenie § 18 ods. 4 zák. č. 171/1993 Z.z. hovorí o tom, že ak vyzvaná osoba nemôže preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo 2 a ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti nemôže hodnoverne preukázať svoje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska, policajt je oprávnený postupovať podľa odseku 3. V prvom rade je nutné uviesť, že toto ustanovenie predpokladá, že vyzvaná osoba chce preukázať svoju totožnosť na výzvu policajta, poskytne súčinnosť, ale nepodarí sa jej totožnosť preukázať. V danom prípade poškodený na výzvu preukázať svoju totožnosť nebol súčinný a odmietal to. Aj keď súd pripustí skutočnosť, že následne si mohol si uvedomiť, že je lepšie spolupracovať, je nutné uviesť, že keď už policajti začali služobný zákrok, bolo ich povinnosťou ho dokončiť. Nebolo by v súlade s riadnym vykonaním služobného zákroku, keby mu zrazu dali dole putá, alebo ani nenasadili a reagovali na to, že im počas výkonu služobného zákroku uviedol, že tam býva a majú s ním ísť hore (k bytu), kde im ukáže občiansky preukaz, tak, že by poškodenému, ktorý nemal normálne reakcie na ich osoby a výkon ich právomoci, umožnili vojsť do bytu, čím by pritom ako sa poškodený správal riskovali, že už dvere neotvorí. Obžalovaní museli dokončiť služobný zákrok a zistiť totožnosť poškodeného, ktorý nespolupracoval, preto nebolo preukázané, že porušili svoju povinnosť podľa § 18 ods. 4.
Ďalšie konanie obžalovaných, ktoré tvorilo popis skutkovej vety spočívalo v tom, že aj keď totožnosť poškodeného zistili najneskôr o 23.50 h, prepustili ho až o 00.50 h nasledujúceho dňa, čím mali porušiť ustanovenie § 18 ods. 5 v tom, že policajt je povinný odovzdať predvedenú osobu príslušným orgánom, inak osobu ihneď prepustí. Obžalovaní na svoju obranu uviedli, že potrebovali vypísať úradné záznamy a hlásenia, poškodený mal právo podať vysvetlenie k priestupku. Čo bolo preukázané z výpovede obžalovaných, svedka F. a pripustil to aj poškodený, že na oddelení nespolupracoval, odmietol im všetko podpísať. Hodnotiť do akého času by to bolo primerané a kedy už nie je tak špekulatívne, ale isto takéto konanie nie je tak závažné, aby zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaných, keďže tvrdenia poškodeného o tom, že počas tú dobu mal byť na oddelení neskutočne bitý dokonca pripútaný o radiátor sa v žiadnom smere nepreukázali.
Javilo by sa tiež ako nelogické konanie obžalovaných, ktorí ak by mali poškodenému ublížiť na zdraví, a boli si vedomí neoprávneného konania, ktoré by mohlo z ich strany napĺňať až znaky niektorého z trestných činov, zavolali k nemu ešte rýchlu zdravotnú službu a nechali ho odviezť rovno do nemocnice, aj keď na psychiatrické oddelenie, ale do nemocnice. Súd nemá pocit, ktorý prezentoval prokurátor, že tu bola snaha navodiť dojem psychickej lability poškodeného, pretože aj zo záznamu RZP vyplynulo, že poškodený nechcel spolupracovať, bol agresívny a ak by vyhodnotili, že mu nič nemalo byť, nechali by ho na polícii. Tiež súd stráda motív, aký by mali policajti k takému protiprávnemu konaniu, keďže vzhľadom na dlhodobý výkon povolania policajta prišli do kontaktu aj s takým správaním ako mal poškodený. Zároveň podľa hodnotenia nadriadeného ide o bezproblémových policajtov, so slušným vystupovaním, dobre zvládajúcich záťažové a náročné situácie a policajtov s najlepšími výsledkami pri plnení svojich úloh.
Na základe takto vykonaného dokazovania, pri pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodeného G. A. a neexistencii uceleného súhrnu dôkazov, ktoré by jeho výpoveď podporovali a ničím nespochybňovali, tak súd nemôže jednoznačne a bez dôvodných pochybností prijať záver o tom, že sa skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, stal. Na preukázanie viny obžalovaným musí existovať súhrn priamych i nepriamych dôkazov, ktoré tvoria logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré v spojitosti spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku tak, že je súčasne vylúčený akýkoľvek iný právny záver. Na základe zistenia dôvodných pochybností o spáchaní skutku, tieto súd riešil v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaných. Preto súd rozhodol o oslobodení obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Poškodených G. A. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., Bratislava súd odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, čo je obligatórne rozhodnutie pri vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.