Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/98/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v spore žalobcu: KLIMAK, s.r.o., Štúrova 165, 949 01 Nitra, IČO: 36 545 198, právne zastúpeného: A. B. B., C. D. XXX/XX, XXX XX D. proti žalovanému: EuroAdvance, s. r. o., Černyševského 26, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 716 201, právne zastúpeného: Studio Legale, s.r.o., Galandova 3, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 811 874, o zaplatenie 4.458,72 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/229/2012 - 377 zo dňa 03.05.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/229/2012 - 377 zo dňa 03.05.2022 v časti sídla žalovaného tak, že má správne znieť: „Černyševského 26, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka“ a v časti sídla právneho zástupcu žalovaného tak, že má správne znieť: „Galandova 3, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto“.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/229/2012 - 377 zo dňa 03.05.2022 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.458,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 2.675,23 eur od 12.10.2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.783,49 eur od 10.02.2018 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2, § 391 ods. 2, § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 1, § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 a ods. 3, § 537 ods. 1, ods. 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, ods. 3 a ods. 6, § 555 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 560 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 562 ods. 1, § 563 ods. 1, § 564, § 369 ods. 1 v znení účinnom do 31.01.2013, § 369 ods. 1 – ods. 3 v platnom znení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 853 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.07.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.675,23 eur s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so

žalovaným uzatvorili dňa 22.07.2010 Zmluvu o dielo (ďalej aj ako „Zmluva o dielo“ alebo „Zmluva“), predmetom ktorej bola dodávka a montáž stavebných dokončovacích prác – ÚK, chladenie, MaR, VZT, v priestoroch prevádzky „Restaurant MASSIMO“, nachádzajúcej sa v bloku „F“ stavby RIVER PARK na Dvořákovom nábreží a Nábreží arm. gen. L. Svobodu v Bratislave (ďalej aj ako „dielo“ alebo „zariadenia“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola Príloha č. 1: Zadanie, PD a Príloha č. 2: Cenové ponuky - CPPKL002563.017, CPPKL002563.019, CPPKL002563.023 a CPPKL002563.024. Zmluvné strany si v čl. 5 bod 5.1 Zmluvy a v súlade s Dodatkom č. 1 k Zmluve dohodli cenu diela v sume 133.155,18 eur bez DPH. V čl. 5 bod 5.2 Zmluvy si zmluvné strany dohodli, že 5% z ceny diela tvorí zádržné. Nárok na uvoľnenie zádržného vzniká zhotoviteľovi podľa zmluvného dojednania čl. 5 bod 5.4 Zmluvy o dielo. Žalobca žalovanému vystavil za vykonané práce faktúru č. 100217 na sumu 75.526,17 eur splatnú dňa 22.08.2010 (prvá časť nevyplateného zádržného v sume 1.904,02 eur), faktúru č. 100367 na sumu 11.909,41 eur splatnú dňa 07.11.2010 (prvá časť nevyplateného zádržného v sume 300,24 eur) a faktúru č. 100404 na sumu 18.681,87 eur splatnú dňa 28.11.2010 (prvá časť nevyplateného zádržného v sume 470,97 eur). Žalobca teda vo vystavených faktúrach zohľadnil zmluvné dojednanie čl. 5 Zmluvy o dielo. Žalobca dielo žalovanému odovzdal celkovým odovzdávacím a preberacím protokolom a žalovaného vyzval na uvoľnenie prvej časti zádržného v sume 2.675,23 eur (1.904,02+300,24+470,97), ktoré bolo splatné dňa 10.09.2010. Žalovaný žalobcovi zádržné ani po výzve zo dňa 18.06.2012 nezaplatil, preto si žalobca žalobou uplatnil tiež nárok na zákonné úroky z omeškania zo žalovanej istiny.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež uviedol, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že riadne vykonanie diela na základe Zmluvy o dielo v znení Dodatku č. 1 žalobcom bolo zabezpečené okrem iného formou tzv. zádržného, ktoré si strany v Zmluve dohodli vo výške 5% z ceny diela. Žalovaný poukázal na to, že v celkovom odovzdávacom a preberacom protokole samotný žalobca odporúčal užívateľovi po uvedení do prevádzky vykonať na prevzatom zariadení skúšobnú prevádzku, ktorá preverí funkčnosť zariadení a parametre, pričom objektívne preverenie zariadení bolo možné len v prevádzkových podmienkach. Počas prevádzky žalovaný zistil, že dielo má vadu, ktorú oznámil žalobcovi s požiadavkou na jej odstránenie, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. Žalovaný zdôraznil, že podľa čl. 5 bod 5.4 Zmluvy nárok na uvoľnenie žalobcom uplatnenej sumy vo výške 3% zádržného mu vznikne na základe osobitnej žiadosti, ktorú má právo doručiť po podpise Preberacieho protokolu a po úplnom odstránení všetkých vád diela. Žalovaný konštatoval nesplnenie ani jednej kumulatívnej podmienky a žalobca tak nebol vôbec oprávnený na doručenie žiadosti o uvoľnenie zádržného a žalobou uplatnený nárok doteraz vôbec nevznikol. Žalovaný tiež namietol žalobou uplatnený úrok z omeškania, keď mal za to, že žalovaný sa nemôže dostať do omeškania s plnením povinnosti, ktorá mu ešte nevznikla. Podľa žalobcu sa preberacie konanie uskutočnilo podľa čl. 4 bod 4.3 Zmluvy o dielo, bol vyhotovený celkový preberací protokol, v ktorom žalovaný žiadne vady alebo nedorobky neuviedol a dielo bez výhrad prevzal. Žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného týkajúceho sa jeho výzvy na odstránenie vád sa nezakladá na pravde a žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že pri preberacom konaní boli vady a že by na tieto vady žalobcu upozornil alebo vyzval na ich odstránenie. Žalovaný až dňa 22.08.2012 doručil žalobcovi odpoveď na výzvu právnej zástupkyne žalobcu, zaslanej dňa 18.06.2012, v ktorej sa uvádza, že vady majú spočívať v nefunkčnosti klimatizácie, kúrenia, odvetrávania kuchyne v priestoroch reštaurácie a zároveň vyzval žalobcu, aby v lehote 7 dní od doručenia výzvy kontaktoval žalovaného za účelom obhliadky diela. V tejto súvislosti poukázal žalobca na čl. 6 Zmluvy upravujúci zodpovednosť za vady a sankcie a konštatoval, že vady uvedené žalovaným v liste považoval za reklamáciu vád diela počas plynutia záruky za dielo, pričom na túto reklamáciu sa vzťahuje len ustanovenie čl. 5 bod 5.4.2 Zmluvy, teda ustanovenie týkajúce sa zádržného vo výške 2% z ceny diela. Záručná doba uplynula dňa 09.09.2012. Z obhliadky vád diela, počas plynutia záručnej doby, ktorá sa uskutočnila dňa 04.09.2012, bol spísaný záznam, v ktorom sú spísané reklamované vady a v ďalšej časti záznamu je popísaný priebeh kontroly. Žalobca tiež uviedol, že pri obhliadke žalovaný nepredložil záznamy o vykonávaní pravidelných servisných skúšok a bolo zistené, že so zariadeniami sa neodborne manipulovalo, a to aj napriek tomu, že pred odovzdaním diela žalobca zaškolil zamestnancov žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že dielo realizoval podľa projektovej dokumentácie vypracovanej pre žalovaného spoločnosťou KLIMA KONZULT, spol. s r.o..

4. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.08.2017 žalobca rozšíril žalovaný nárok o zaplatenie druhej časti zádržného v sume 1.783,49 eur, vzhľadom na skutočnosť, že sa stala splatná aj táto časť zádržného vo výške 2% z ceny diela, nakoľko uplynula záručná doba dva roky, a to dňa 09.09.2012. Žalobca uviedol, že žalovanému zaslal výzvu na

zaplatenia druhej časti zádržného, avšak žalovaný na výzvu nereagoval a zádržné neuvoľnil. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 25Cb/229/2012 - 132 zo dňa 24.01.2018 pripustil zmenu žaloby s tým, že nový žalobný návrh znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.458,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 1.904,02 eur od 11.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 300,24 eur od 11.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 470,97 eur od 11.09.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 1.269,35 eur od 11.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 200,16 eur od 11.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 313,98 eur od 11.09.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení.“

5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1Cob/238/2019-288 zo dňa 17.06.2021 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 25Cb/229/2012 - 224 zo dňa 18.06.2019 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie by mal skúmať nielen to, či bolo doslovne naplnené konkrétne zmluvné dojednanie, ale aj postoj, správanie a konanie sporových strán z hľadiska ich snahy dosiahnuť naplnenie sporných dojednaní, najmä to, či niektorý z účastníkov nemal záujem na nesplnení neskôr vytýkaných povinností alebo či svojím postojom a konaním neprispel alebo nezavinil nesplnenie takých zmluvných dojednaní, na splnenie ktorých sa viažu jeho povinnosti. Podľa odvolacieho súdi je potrebné pritom brať na zreteľ, že žalovaný dielom fakticky disponuje. Ďalšou úlohou prvoinštančného súdu v novom konaní by malo byť opätovné posúdenie nároku žalobcu na doplatenie zvyšku ceny diela (zádržného), posúdiť konanie žalovaného v súvislosti s nepodpísaním protokolu o prevzatí diela a následným uplatnením vád diela ako aj posúdiť podmienky diferencovania pre vznik nároku na zaplatenie zádržného vo výške 3% z ceny diela a pre vznik nároku na zaplatenie zádržného vo výške 2% z ceny diela.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že v konaní nepovažoval za sporné, že medzi žalobcom v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaným v právnom postavení objednávateľa bola dňa 22.07.2010 uzavretá Zmluva o dielo v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného dielo - dodávku a montáž stavebných dokončovacích prác - ÚK, chladenie, MaR, VZT, v priestoroch prevádzky „Restaurant MASSIMO“, nachádzajúcej sa v bloku „F“ stavby RIVER PARK na Dvořákovom nábreží a Nábreží arm. gen. L. Svobodu v Bratislave, v súlade s podmienkami stanovenými zmluvou a dielo odovzdať žalovanému a žalovaný sa zaviazal riadne vykonané dielo prevziať a zaplatiť za jeho vykonanie cenu za dielo vo výške 133.155,18 eur. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný cenu diela zaplatil, a to okrem zádržného vo výške 5% z ceny diela, ktoré žalobca v súlade s čl. 5 bod 5.2 Zmluvy o dielo zohľadnil vo fakturácii. Žalobca si listom zo dňa 05.04.2011 uplatnil u žalovaného nárok na uvoľnenie 3% zádržného z ceny diela podľa čl. 5 bod 5.4.1 Zmluvy o dielo a listom zo dňa 09.01.2014 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na uvoľnenie zostávajúcich 2% zádržného z ceny diela podľa čl. 5 bod 5.4.2 Zmluvy o dielo. Žalovaný žalobcovi zádržné neuvoľnil. Žalobca sa tak v konaní domáhal doplatenia ceny diela, a to v rozsahu zadržaného zádržného žalovaným v zmysle čl. 5 Zmluvy o dielo v celkovej výške 4.458,72 eur s príslušenstvom, nakoľko mal žalobca za to, že boli splnené všetky zmluvnými stranami dohodnuté podmienky na uvoľnenie zádržného zo strany žalovaného v zmysle Zmluvy o dielo. Za spornú v konaní považoval súd prvej inštancie otázku riadneho vykonania diela žalobcom, teda existenciu vád diela a odovzdanie diela a s tým súvisiacu otázku, či boli naplnené podmienky na uvoľnenie zádržného v zmysle Zmluvy o dielo. Po vykonaní dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil v konaní ako dôkaz znalecký posudok č. 21/2014 vypracovaný znalcom E. F. dňa 19.11.2014 v inom konaní. Naopak k žalobca na vyvrátenie tvrdení žalovaného o existencii vád diela predložil v konaní ako dôkaz znalecký posudok č. 3/2017, ktorý bol vypracovaný znalcom E. G. dňa 28.08.2017 rovnako v inom konaní. Súd prvej inštancie prisvedčil argumentácii žalobcu, že v prípade predmetného konania ako aj konania vedeného pod sp. zn. 35Cb/205/2012, sa jedná o vykonanie diela v tých istých priestoroch reštaurácie MASSIMO a predložené znalecké posudky možno použiť ako listinný dôkaz aj v tomto konaní. Zo záveru znalca E. F. vyplynulo, že vzduchotechnické a klimatizačné zariadenia v priestoroch reštaurácie MASSIMO RISTORANTE sú funkčné len v obmedzenej miere a nesprávnym nastavením VZT zariadenia nezabezpečujú také mikroklimatické podmienky, aké sú potrebné k pocitu pohody pre hostí reštaurácie. Zo záverov znalca E. G. vyplynulo, že žalovaný dodal a zrealizoval dielo v súlade s projektovou dokumentáciou za dodržania projektových parametrov. Tento záver podľa súdu nespochybňuje ani znalecký posudok E. F., keď nespochybňuje vyhotovenie diela žalobcom v súlade s projektovou dokumentáciou a uvádza, že odsávací výkon zariadení ako aj vykurovací výkon zariadení je dostatočný a odvoláva sa najmä na údajné nedostatočné zaučenie

personálu žalovaného zo strany žalobcu. Súd prvej inštancie však považoval za preukázané, že žalobca vykonal zaučenie personálu, a to na základe predloženého Protokolu o zaškolení obsluhy zo dňa 15.12.2010. Z tohto protokolu vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku aj znalec E. G., ktorý zároveň v znaleckom posudku č. 3/2017 ako priamu alebo nepriamu príčinu žalovaným namietaných vád diela označil chyby a nedostatky pôvodného projektu stavby a realizácie stavby a spôsob, akým žalovaný VZT využíval a tiež konštatoval, že žalobca vykonal dielo riadne a v rozsahu objednávky, čím splnil povinnosti dodávateľa diela. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie v konaní žiadnymi relevantnými námietkami nespochybnil závery uvedené v znaleckom posudku č. 3/2017. Prvoinštančný súd mal ďalej z predložených Protokolov za preukázané, že boli vykonané kontroly rozvodov vykurovania a chladenia, kontrola rozvodov a skúška vodotesnosti, že boli vykonané individuálne, ako aj komplexné skúšky zariadení a bol preukázaný chod strojov a zariadení a ich bezpečnosť a funkčná spoľahlivosť. Protokoly o skúškach sú zároveň podpísané objednávateľom, ako to vyplýva z objednávky č. MC-003-2010 zo dňa 18.06.2010. Na základe vykonaného dokazovania tak dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaným tvrdené vady diela neboli v konaní preukázané, z predložených Protokolov ako aj zo znaleckého posudku č. 3/2017 mal súd preukázané, že dielo bolo zo strany žalobcu riadne zhotovené a dokončené bez vád. Ako ďalej súd prvej inštancie uviedol, splnenie povinnosti zhotoviteľa riadne vykonať dielo je naviazané aj na ďalšiu podmienku, a to riadne odovzdanie diela. Medzi stranami v konaní bolo sporné, či došlo k riadnemu odovzdaniu diela žalobcom ako zhotoviteľom žalovanému ako objednávateľovi v zmysle Zmluvy o dielo. Žalovaný v konaní namietal, že dielo nebolo riadne odovzdané, nakoľko na Preberacom protokole absentuje podpis žalovaného ako objednávateľa, pričom žalovaný ani nebol zo strany žalobcu na prevzatie diela vyzývaný. Naopak žalobca mal za to, že aj s poukazom na závery znaleckého posudku E. G. bolo preukázané, že dielo bolo vykonané riadne a bez vád a že bolo riadne odovzdané. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný dielom disponoval a práce preberali tí, korí práce objednávali, teda zástupcovia investora. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nepovažoval za sporné užívanie diela žalovaným od roku 2010, pričom v súčasnosti ho užíva spoločnosť Livello, s.r.o.. Z výsluchu svedka B. H. mal súd prvej inštancie za preukázané, že zhotoviteľov prác v komplexe River Park, v ktorom sa nachádza aj nebytový priestor, ktorý bol v nájme žalovaného, zabezpečoval investor stavby s tým, že žalovaný ako nájomca nebytového priestoru v danom prípade odsúhlasoval navrhnutú cenu diela, na základe čoho následne uzavrel so žalobcom Zmluvu o dielo na vykonanie diela

- dodávku a montáž stavebných dokončovacích prác - ÚK, chladenie, MaR, VZT v priestoroch obchodnej prevádzky „RESTAURANT MASSIMO“. Zároveň bolo preukázané, že svedok (v danom čase konateľ žalovaného) nemal vedomosť ani sa nezúčastňoval dohodnutých skúšok, ale skúšok sa zúčastňovali tí, ktorí práce objednávali, v danom prípade p. I. ako osoba označená aj v objednávke prác žalovaným č. MC-003-2010 zo dňa 18.06.2010. Z výsluchu svedka B. H. vyplýva, že žalovaný reklamoval vady diela prostredníctvom investora stavby, ktorý následne prišiel prevádzku žalovaného obhliadnuť a vec riešil so zhotoviteľom. Potom, ako si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na vyplatenie časti zádržného podľa čl. 5 bod 5.4.1 Zmluvy o dielo (3% z ceny diela), vyzval žalovaný žalobcu na odstránenie vád písomne listom zo dňa 16.08.2012, na základe čoho sa dňa 04.09.2012 vykonala kontrola diela za účasti zástupcov zhotoviteľa aj objednávateľa. Zároveň žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 22.08.2012 uviedol, že zistil, že dielo má vady (ktorých existencia nebola v konaní preukázaná) počas prevádzky predmetných zariadení. V nadväznosti na uvedené skutočnosti tak súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný dané dielo reálne užíval, oznamoval vady prostredníctvom investora stavby a následne listom zo dňa 16.08.2012 aj žalobcovi a dané zariadenia tvoriace dielo používal a toto bolo žalovaným prevádzkované. Zároveň súd konštatoval, že dielo bolo žalobcom vykonané riadne a bez vád, nakoľko mal zo znaleckého posudku č. 3/2017 preukázané, že príčinou žalovaným tvrdených vád diela bola chyba pôvodného projektu stavby a tiež spôsob, akým žalovaný užíval VZT, pričom znalec E. G. zároveň skonštatoval, že žalobca dielo vykonal riadne a v rozsahu objednávky. Zo skutkových zistení tak považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že žalovanému ako objednávateľovi bolo umožnené s dielom nakladať a tiež užívanie diela žalovaným a existencia vád, za ktoré by zodpovedal žalobca, nebola v konaní preukázaná. Žalobca tak dielo riadne dokončil, umožnil žalovanému s dielom nakladať a dielo užívať a tento dané zariadenia prevádzkoval. Za preukázané považoval súd prvej inštancie aj skutočnosti, že protokoly o vykonaných skúškach zo dňa 09.09.2010, zo dňa 21.06.2010, zo dňa 18.06.2010, zo dňa 30.08.2010, zo dňa 02.09.2010, ako aj Protokol o komplexných skúškach zo dňa 09.09.2010, boli za objednávateľa podpisované zástupcom uvedeným v objednávke diela č. MC-003-2010 zo dňa 18.06.2010. Svedok B. H. uviedol, že žalovaný neurčil žiadnu osobu oprávnenú preberať a kontrolovať práce, čo je však v rozpore s listinným dôkazom - predloženou objednávkou č. MC-003-2010. Svedok zároveň uviedol, že vykonaných skúšok sa zúčastňovali zástupcovia investora ako objednávatelia prác. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že strany sporu sa v zmysle čl. 5 bod 5.3 Zmluvy o dielo

dohodli, že cena diela bola splatná na základe čiastkových faktúr, ktoré boli vystavované mesačne pozadu percentuálnym podielom vykonaných prác a dodávok v príslušnom mesiaci a všetkých prác a dodávok v zmysle Východiskových podkladov, pričom žalobca ako zhotoviteľ bol oprávnený vystaviť čiastkovú faktúru až na základe súpisu prác a dodávok v príslušnom mesiaci potvrdené objednávateľom, pričom predmetné súpisy prác za objednávateľa rovnako podpisovali zástupcovia investora. Žalobca tak podľa súdu prvej inštancie žalobca umožnil žalovanému s dielom nakladať a dielo užívať, tento dielo aj užíval a prevádzkoval od roku 2010, pričom súd nemal preukázanú existenciu vád diela, teda dielo bolo žalobcom vykonané riadne a bez vád. Žalovaný fakticky dielom disponoval, avšak absentuje podpis žalovaného ako objednávateľa na Preberacom protokole. V konaní bolo preukázané, že osoba označená v objednávke prác žalovaného č. MC-003-2010 (p. I.) sa za objednávateľa prác zúčastňoval na vykonaných skúškach ako aj odsúhlasoval súpis vykonaných prác k faktúre vystavenej žalobcom žalovanému, ktorá bola následne žalovaným (okrem dojednaného zádržného) žalobcovi v celom rozsahu uhradená. Osoba označená v objednávke č. MC-003-2010 dňa 09.09.2010 podpísala za objednávateľa Protokol o komplexných skúškach (podpísaný aj žalobcom), v zmysle ktorého neboli zistené žiadne nedostatky a podpísaní zástupcovia si na jeho základe vzájomne odovzdali a prebrali zmontované zariadenie po vykonaných skúškach ako prevádzkyschopné do trvalého užívania. Zároveň bol dňa 09.09.2010 podpísaný Preberací protokol žalobcom ako zhotoviteľom a zástupcom investora, ktorého možno s poukazom na ustanovenie § 555 ods. 4 ObZ v spojení s § 853 OZ považovať za hodnovernú a nestrannú osobu, nakoľko tento zabezpečoval priebeh a kontrolu vykonaných prác na celej stavbe. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že podpis žalovaného ako objednávateľa na Preberacom protokole absentoval, nakoľko žalovaný nebol na preberacie konanie vyzvaný, avšak žalovaný žalobcovi uhradil vystavené faktúry na cenu diela (bez zádržného) a dielo fakticky prevzal, mal ho v dispozícii, dielo užíval a zariadenia používal, a to aj bez podpisu na Preberacom protokole.

7. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zároveň uviedol, že účelom zádržného v zmysle čl. 5 bod 5.2 Zmluvy bolo zabezpečenie práva žalovaného na riadne a včasné zhotovenie diela a na riadne a včasné odstránenie vád diela. Keďže súd mal v konaní preukázané riadne a včasné zhotovenie diela žalobcom bez vád, za ktoré by žalobca ako zhotoviteľ zodpovedal, a tiež reálne disponovanie a užívanie zhotoveného diela žalovaným, vzhľadom na účel dojednaného zádržného nebol daný dôvod na ďalšie zadržiavanie časti ceny diela (ako dojednaného zádržného) zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie zdôraznil, že jeho úlohou bolo skúmať nielen to, či bolo doslovne naplnené konkrétne zmluvné dojednanie, ale aj postoj, správanie a konanie strán sporu z hľadiska ich snahy dosiahnuť naplnenie sporných dojednaní, najmä to, či niektorý z účastníkov nemal záujem na nesplnení neskôr vytýkaných povinností alebo či svojím postojom a konaním neprispel alebo nezavinil nesplnenie takých zmluvných dojednaní, na splnenie ktorých sa viažu jeho povinnosti s tým, že je v danom prípade potrebné brať na zreteľ, že žalovaný dielom fakticky disponuje. Žalovaný dielo fakticky užíval, samotného preberacieho konania sa nikdy nedomáhal, dielo mal vo svojej faktickej dispozícii a žalobcovi zaplatil cenu diela (okrem zmluvne dojednaného zádržného), Preberací protokol bol okrem žalobcu ako zhotoviteľa podpísaný hodnovernou osobou - investorom, ktorého zástupca kontroloval. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že samotná okolnosť nepodpísania Preberacieho protokolu žalovaným podľa čl. 4 Zmluvy nemala vplyv na riadne a bezvadné dokončenie diela žalobcom a jeho reálne a faktické odovzdanie žalovanému, a teda dielo možno podpísaním Protokolu o komplexných skúškach zo dňa 09.09.2010 (aj za objednávateľa) a podpisom Preberacieho protokolu žalobcom a zástupcom investora považovať za riadne odovzdané.

8. Súd prvej inštancie v nadväznosti na viazanosť názoru vysloveného odvolacím súdom, posúdil podmienky vzniku nároku žalobcu na vyplatenie zádržného diferencovane pre vznik nároku na zaplatenie zádržného vo výške 3% z ceny diela a pre vznik nároku na zaplatenie zádržného vo výške 2% z ceny diela. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 5 bod 5.4.1 Zmluvy o dielo a uviedol, že podmienkami na vyplatenie zádržného v časti 3% z ceny diela boli osobitná žiadosť žalobcu ako zhotoviteľa o vyplatenie zádržného doručená žalovanému, podpis Preberacieho protokolu a úplné odstránenie vád diela žalobcom. Žalobca vyzval žalovaného na základe čl. 5 bod 5.4.1 Zmluvy o dielo o uvoľnenie 3% zádržného z ceny diela za akciu „Restaurant MASSIMO“ listom zo dňa 05.04.2011 a prostredníctvom právnej zástupkyne aj opätovne listom zo dňa 18.06.2012. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 16.08.2012 oznámil žalobcovi, že zádržné neuvoľní a vyzval žalobcu na odstránenie vád diela, za ktoré mal zodpovedať žalobca, existencia ktorých však na základe vykonaného dokazovania nebola v konaní preukázaná. Protokol o komplexných skúškach podpísaný dňa 09.09.2010 a Preberací protokol podpísaný dňa 09.09.2010 žalobcom a zástupcom investora potvrdzoval, že dielo dokončené

žalobcom bolo žalovanému odovzdané bez vád. Dielo tak bolo žalobcom ako zhotoviteľom riadne odovzdané dňa 09.09.2010 a v zmysle čl. 5 bod 5.4.1 Zmluvy o dielo tak žalobcovi po doručení osobitnej žiadosti zo dňa 05.04.2011 žalovanému vznikol nárok na vyplatenie časti zádržného vo výške 3% z ceny diela, teda v sume 2.675,23 eur. V danom prípade boli splnené podmienky dojednané stranami v zmysle čl. 5 bod 5.4.1 Zmluvy o dielo a žalobca má voči žalovanému nárok na vyplatenie zádržného v sume 2.675,23 eur. V prípade nároku na vyplatenie zádržného vo výške 2% z ceny diela, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na základe čl. 5 bod 5.4.2 Zmluvy na uvoľnenie splatného zádržného 2% z ceny diela za akciu „Restaurant MASSIMO“ listom zo dňa 09.01.2014, pričom zádržné žiadal žalobca uhradiť do 17.01.2014. V čase zaslania výzvy na uvoľnenie zádržného 2% z ceny diela uplynuli 2 roky odo dňa odovzdania diela žalovanému, teda odo dňa 09.09.2010 (dva roky uplynuli dňa 09.09.2012), preto boli naplnené aj v Zmluve o dielo dojednané podmienky na vyplatenie druhej časti zádržného žalobcovi žalovaným, teda zádržného vo výške 2% z ceny diela v sume 1.783,49 eur a nárok žalobcu aj vo vzťahu k vyplateniu zádržného v sume 1.783,49 eur žalovaným súd vyhodnotil ako dôvodný a preukázaný. Súd prvej inštancie v nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a došlo k splneniu zmluvných podmienok v zmysle čl. 5 bod 5.4 zmluvy o dielo, a to na vyplatenie oboch častí zádržného (3% z ceny diela a 2% z ceny diela) žalovaným, a teda nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 4.458,72 eur bol preukázaný a dôvodný. Zároveň, keďže žalovaný žalobcovi nezaplatil zvyšok ceny diela (zádržného) riadne a včas, dostal sa do omeškania ako dlžník s plnením svojho peňažného záväzku. Nárok žalobcu na vyplatenie zádržného bol v zmysle čl. 5 bod 5.4 Zmluvy o dielo viazaný na osobitnú žiadosť žalobcu doručenú žalovanému na uvoľnenie zádržného, teda nárok žalobcu na vyplatenie zádržného nevznikol automaticky odovzdaním diela a odstránením vád diela (3% z ceny diela), resp. uplynutím dvojročnej lehoty (2% z ceny diela). Nemožno sa teda stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa dostal do omeškania už nasledujúci deň po odovzdaní diela, resp. uplynutí doby dvoch rokov a od tohto okamihu by žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalovaný namietal, že sa do omeškania dostal až doručením platobného rozkazu v predmetnom spore. Strany si v zmluve dohodli, že nárok žalobcu na vyplatenie zádržného vzniká na základe osobitnej žiadosti zhotoviteľa doručenej objednávateľovi a ďalej za splnenia podmienok uvedených v bodoch 5.4.1 a 5.4.2 Zmluvy o dielo. Vo vzťahu k časti zádržného v sume 2.675,23 eur (3% z ceny diela) súd prvej inštancie poukázal na e-mail zo dňa 11.10.2011, z ktorého mal preukázané doručenie žiadosti žalobcu o uvoľnenie zádržného (z faktúr č. 100404, č. 100367 a č. 100217) spolu v sume 2.675,23 eur žalovanému. Žalovaný sa tak v tomto prípade dostal do omeškania deň po preukázateľnom doručení uplatnenia nároku na zádržné v časti 3% z ceny diela, t.j. odo dňa 12.10.2011. Vo vzťahu k časti zádržného v sume 1.783,49 eur (2% z ceny diela) súd nemal preukázaný deň doručenie výzvy na vyplatenie zádržného zo dňa 09.01.2014 žalovanému, preto ustálil, že žalovaný sa nepochybne o tejto časti nároku musel dozvedieť doručením návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktorý bol žalovanému doručený spolu s uznesením o pripustení zmeny žaloby dňa 09.02.2018. Súd prvej inštancie tak ustálil, že v uvedenej časti nároku sa žalovaný dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby, teda odo dňa 10.02.2018. Zároveň z vykonaného dokazovania nemal prvoinštančný súd preukázanú zmluvne dohodnutú výšku úrokov z omeškania, preto žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, teda vo výške 9,00% ročne (v zmysle návrhu žalobcu) odo dňa omeškania 12.10.2011 a vo výške 8,05% ročne odo dňa omeškania 10.02.2018. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania ako nepreukázaný zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu a žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu 100%, keď žalobe v rozsahu celej žalovanej istiny a tiež v časti uplatneného príslušenstva vyhovel, a to s poukazom na to, že zohľadnil pomer úspechu vo vzťahu k priznanej istine, nakoľko príslušenstvo nebolo predmetom samostatného nároku. V prípade, ak je príslušenstvo uplatnené spolu s pohľadávkou, jeho súdom priznaná výška, resp. zamietnutie žaloby v časti príslušenstva, nemá vplyv na posúdenie úspechu žalobcu v konaní (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/300/2016-118 zo dňa 26.04.2017).

9. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu výrokov I. a III., podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky s autorizáciou a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1, písm. f) CSP). Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel v konaní k nesprávnemu záveru, že dielo síce bolo zhotovené podľa projektovej dokumentácie a bez vád, zároveň však z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobca písomnými podaniami zo dňa 05.04.2011 a 09.01.2014 žiadal žalovaného o uvoľnenie zádržného. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil preukázanie odovzdania diela zo strany žalobcu, keďže odovzdávací a preberací protokol nie je žalobcom podpísaný.

Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní odovzdania diela tak, ako uvádza čl. 4 ods. 4.1.Zzmluvy o dielo, že dielo sa považuje za odovzdané objednávateľovi (žalovanému) v deň podpisu odovzdávacieho a preberacieho protokolu, ktorým objednávateľ prevezme zhotovené dielo od zhotoviteľa (žalobcu). Podľa ustanovenia čl. 4 ods. 4.3. si žalobca a žalovaný dohodli, že odovzdanie diela sa uskutoční v preberacom konaní, na toto preberacie konanie bol žalobca povinný v postavení zhotoviteľa včas pozvať žalovaného v postavení objednávateľa. Žalovaný konštatoval, že prevzatie diela žalovaným z preberacieho protokolu zo dňa 09.09.2010 nevyplýva, žalovaného podpis na predmetnom protokole absentuje a žalovaný nebol nikdy písomne ani nijakým iným spôsobom vyzvaný na prevzatie diela, ktoré bolo predmetom Zmluvy. V Zmluve o dielo bolo jednoznačne špecifikované odovzdanie diela, pričom za odovzdané dielo sa považuje deň podpisu odovzdávacieho a preberacieho protokolu, táto skutočnosť nebola naplnená, preto podľa žalovaného žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno protokolárneho odovzdania diela. Žalovaný ďalej poukázal na výsluch svedka B. H. na pojednávaní dňa 05.04.2022, ktorý bol štatutárnym zástupcom žalovaného v čase podpisu Zmluvy o dielo a v procese vyhotovenia predmetu diela, teda poznal okolnosti vyhotovenia diela a vedel sa vyjadriť aj k okolnostiam pri odovzdávaní diela, kde konkrétne sa vyjadril na otázku PZ žalovaného: „Boli ste vyzývaný vtedy ako štatutárny zástupca žalovaného na protokolárne prevzatie diela akýmkoľvek spôsobom?“, svedok odpovedal: „Ja som vyzývaný nebol“. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o dielo, t.j. vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela je splnený ukončením a odovzdaním diela. Odovzdanie diela je dvojstranným synalagmatickým vzťahom, t.j. povinnosti zhotoviteľa zodpovedá povinnosť objednávateľa riadne vyhotovený predmet diela prevziať. Zhotoviteľ je však povinný objednávateľa na prevzatie diela vyzvať, pričom k tejto skutočnosti zo strany žalobcu neprišlo. Žalobca tak podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že by vyzýval žalovaného na prevzatie diela. V tomto konaní nedošlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému odopieraniu podpísania Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela dňa 09.09.2010. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/358/2012, podľa ktorého pokiaľ si účastníci v zmluve o dielo dohodli, že dielo bude medzi nimi odovzdané a prevzaté protokolárne, čím sa odchýlili od dispozitívneho ustanovenia § 554 ods. 1 ObZ a k tomuto protokolárnemu odovzdaniu diela nedošlo, nie je možné považovať dielo za odovzdané a prevzatí a tiež vykonané. Zdôraznil, že existencia Odovzdávacieho a preberacieho protokolu tvorí hmotnoprávnu podmienku odovzdania diela a ak nebol protokol podpísaný zmluvnými stranami, nie je možné považovať dielo za odovzdané a prevzaté, pričom s podpísaním preberacieho protokolu si zmluvné strany spojili aj ďalšie právne následky ako vznik práva žalobcu na uvoľnenie zádržného alebo začatie plynutia záručnej lehoty. Záverom žalovaný uviedol, že v konaní s ohľadom na predložené listinné dôkazy a výsluchu svedka B. H. žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o odovzdaní diela a o tom, že medzi sporovými stranami prebehlo preberacie konanie v zmysle ustanovenia čl. 4 Zmluvy. Z uvedeného dôvodu neboli splnené všetky kumulatívne podmienky na uvoľnenie zádržného. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu a žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, alternatívne aby zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 21.06.2022. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného týkajúce sa vád diela a jeho zníženej kvality za účelovú obranu a tvrdenia nezodpovedajúce skutočnosti, čo bolo preukázané jednak znaleckým posudkom č. 3/2017 vypracovaným E. A. G., ako aj sporovým konaním vedeným pod sp. zn. 35Cb/205/2012, ktoré skončilo právoplatným a vykonateľným rozhodnutím v prospech žalobcu. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj znalecký posudok konštatovali, že dielo bolo vykonané žalobcom riadne a v rozsahu objednávky a boli splnené povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa. Žalovaný podľa názoru žalobcu žiadnym právne relevantným spôsobom nenamietal proti záverom znaleckého posudku č. 3/2017. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že do dňa podania vyjadrenia k odvolaniu tieto priestory žalovaný využíva, čo bolo potvrdené aj svedkom na pojednávaní 05.04.2022. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného týkajúceho sa neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu a toto považuje za účelovú obranu, keď vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia vád diela, za ktoré by zodpovedal žalobca. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že v komplexe River Park, v ktorom sa nachádza nebytový priestor v nájme žalovaného, zabezpečoval vykonanie prác investor stavby, ktorý zároveň tieto práce kontroloval a ich prevzatie potvrdzoval. Žalovaný ako nájomca nebytového priestoru odsúhlasoval cenu diela. Samotný proces kontroly a preberania prác vykonávala osoba označená v objednávke žalovaným, čo v konečnom

dôsledku potvrdil aj svedok na pojednávaní dňa 05.04.2022. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno, preukázal oprávnenosť svojho nároku listinnými dôkazmi, dielo vykonal riadne, bez vád, žalovaný dielom disponoval, užíval ho a prevádzkoval tieto zariadenia. Žalobca zotrval na svojich doterajších písomných a ústnych prednesoch, poukázal na rozhodnutie krajského súdu a súdu prvej inštancie, ktoré podľa názoru žalobcu je náležite odôvodnené a rozhodnutie je v súlade s vykonaným dokazovaním. Tvrdenia žalobcu potvrdzuje aj rozhodnutie súdu, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 35Cb/205/2012. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril. Vyjadrenie žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie boli doručené žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu dňa 15.07.2022.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zaväzujúcom výroku I. vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti I. napadnutého rozsudku.

13. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v záhlaví odvolaním dotknutého rozsudku súdu prvej inštancie je nesprávne uvedené sídlo žalovaného „Černyševského 26, 851 01 Bratislava“, čo predstavuje chybu v písaní, nakoľko z výpisu žalovaného z obchodného registra vyplýva, že v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bolo správne sídlo žalovaného „Černyševského 26, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka“. Zároveň bolo v záhlaví rozsudku nesprávne uvedené aj sídlo právneho zástupcu žalovaného „Galandova 3, 811 06 Bratislava“, pričom z výpisu z obchodného registra právneho zástupcu žalovaného je zrejmé, že správne sídlo právneho zástupcu žalovaného v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie bolo „Galandova 3, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto“. V dôsledku uvedeného odvolací súd spôsobom súladným s ustanovením § 224 CSP výrokom I. vyššie špecifikované chyby v písaní v záhlaví napadnutého rozsudku opravil.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a vyjadrenia žalobcu k podanému odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť zaväzujúceho výroku I. a s ním súvisiaceho výroku III. napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokov I. a III. napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 4.458,72 eur s príslušenstvom (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (výrok III.).

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie i v spojení s odvolacími dôvodmi, odvolací uvádza, že tvrdenie žalovaného o tom, že dielo nebolo riadne zhotovené a

odovzdané, pretože žalovaný nebol na prevzatie diela vyzvaný a nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu diela podľa čl. 4 Zmluvy o dielo, nie je akceptovateľné. V prvom rade je potrebné uviesť, že prevzatie diela bolo realizované zástupcom hlavného investora – p. I., ktorý bol uvedený už v objednávke č. MC-003-2010, zúčastňoval sa jednotlivých skúšok diela a tiež bol prítomný pri záverečnom odovzdaní/ prevzatí diela a podpísal aj Celkový odovzdávací a preberací protokol zo dňa 09.09.2010 (čl. 71 spisu), zo záverov ktorého o. i. vyplýva, že zariadenie zodpovedá schválenej technickej a projektovej dokumentácii a podpísaní zástupcovia týmto protokolom vzájomne odovzdávajú a preberajú zariadenie ako prevádzkyschopné do trvalého užívania s ďalšími odporúčaniami pre zariadenie po jeho uvedení do prevádzky a s poučením o prítomnosti fluórovaných skleníkových plynov. Svedok B. H. (konateľ žalovaného v čase realizácie diela) v konaní potvrdil, že zhotoviteľov prác v River Parku, kde sa nachádza aj RESTAURANT MASSIMO, zabezpečoval hlavný investor stavby a žalovaný ako objednávateľ odsúhlasil cenu diela, uzatvoril zmluvu o dielo, pričom skúšok sa nezúčastňoval, ale týchto sa zúčastňovali tí, ktorí práce objednávali, v danom prípade p. I.. Prostredníctvom investora žalovaný aj reklamoval vady diela. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že neurčil žiadnu osobu na preberanie a kontrolovanie prác, avšak z obsahu spisu je zrejmé, že zástupca investora podpisoval aj jednotlivé súpisy prác a dodávok v jednotlivých mesiacoch, na základe ktorých boli vystavované čiastkové faktúry na cenu diela (percentuálny podiel vykonaných prác a dodávok), pričom úhrada ceny diela s výnimkou zádržného je v konaní nesporná. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie uvádza, že je nepochybné, že k odovzdaniu diela zároveň došlo i fakticky, keďže súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie jednoznačne preukázalo prevzatie diela žalovaným, čo potvrdzuje i skutočnosť, že žalovaný s dielom disponoval, správal sa k nemu ako vlastník a za dielo aj riadne zaplatil celú cenu (s výnimkou zádržného). K odovzdaniu zhotoveného diela – dodávka a montáž stavebných dokončovacích prác – ÚK, chladenie, MaR, VZT, v priestoroch prevádzky „Restaurant MASSIMO“ zo strany žalobcu došlo, žalobca dielo ukončil a žalovaný ho prevzal, čomu nasvedčuje i ďalšie správanie sa žalovaného. Žalovaný sa počas celého konania bránil tým, že nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu diela a preto nie sú splnené ani podmienky na vyplatenie zádržného. Avšak z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplýva, že žalovaný dielo fakticky užíva, keď reštaurácia je v prevádzke od roku 2010, čo v konaní nebolo sporné. Ak objednávateľ začal užívať nebytové priestory reštaurácie, kde bolo vykonávané dielo zhotoviteľom (žalobcom), je nevyhnutné logicky vyvodiť, že keby objednávateľ nemal dielo odovzdané, nemal by ani možnosť s ním disponovať. K dokončeniu a odovzdaniu diela tak došlo a na tento záver nemá vplyv ani absencia podpisu žalovaného na protokole o prebratí diela. Tým, že žalovaný dielo v celom rozsahu užíva, došlo k faktickému prevzatiu diela. Navyše je nepochybné, že bolo vykonávané zaučenie personálu žalovaného, čo je zrejmé z Protokolu o zaškolení obsluhy zo dňa 15.12.2010 (čl. 112 spisu) a čo rovnako svedčí o faktickom užívaní diela žalovaným. Žalovaný zároveň tvrdil, že u žalobcu reklamoval vady na diele, čím tiež potvrdzuje, že predmetné dielo považoval za prevzaté a vady, ktoré sa podľa jeho názoru na diele vyskytli u žalobcu i reklamoval, ktoré skutočnosti ale v súdnom konaní nepreukázal, keďže vykonaným dokazovaním nebola preukázaná existencia vád diela tvrdených žalovaným. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný, ktorý nepodpísal protokol o ukončení prác, mal na to skutočné dôvody, teda, že práce neboli riadne ukončené. Je potrebné tiež uviesť, že žalovanému je nesplnenie podmienky – nepodpísanie protokolu na prospech, pretože jeho nepodpísaním by nikdy nemohli nastať podmienky na vyplatenie celej ceny diela vrátane zádržného. Je preto zrejmé, že žalobca dielo ukončil a odovzdal žalovanému, ktorý s ním začal disponovať a dostalo sa teda do jeho priamej dispozície, preto nebolo potrebné jeho písomne prevzatie, pričom žalovaný sa ani po uplynutí lehoty dohodnutej v zmluve na zhotovenie diela jeho odovzdania nedomáhal, pre omeškanie s plnením od zmluvy neodstúpil a preto jeho obrana, že mu povinnosť doplatiť cenu diela v rozsahu zádržného stále nevznikla, lebo dielo dohodnutým spôsobom neprebral a protokol o prevzatí nepodpísal, nemôže založiť dôvodnosť pre nevyplatenie zvyšnej časti ceny diela predstavujúcej zádržné v súlade s podmienkami určenými v Zmluve o dielo.

18. Rovnako nedôvodná je aj obrana žalovaného, podľa ktorej malo dielo vady. Existencia vadného plnenia nebola zo strany žalovaného v súdnom konaní preukázaná, preto mu vznikla povinnosť doplatiť žalobcovi cenu diela v rozsahu zádržného. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že existencia vád nebola v konaní preukázaná, pričom správne poukázal na listinný dôkaz – znalecký posudok č. 3/2017 (vypracovaný znalcom G.), zo záverov ktorého vyplýva, že dielo bolo riadne a v rozsahu objednávky vykonané žalobcom, ktorý dielo vykonal v súlade s projektovou dokumentáciou za dodržania projektových parametrov, pričom žalovaný voči tomuto znaleckému posudku nemal žiadne relevantné námietky. Žalovaný sa bránil predložením listinného dôkazu – znaleckého posudku č. 21/2014 (vypracovaného znalcom F.), z ktorého záverov vyplýva, že vzduchotechnické a klimatizačné

zariadenia v priestoroch reštaurácie boli fyzicky namontované podľa projektu, avšak sú funkčné len v obmedzenej miere a nesprávnym nastavením VZT nezabezpečujú také klimatické podmienky, aké sú potrebné k pocitu pohody pre hostí reštaurácie, pričom poukázal na odsávací aj vykurovací výkon zariadenia, ktorý je podľa znalca dostatočný, problémy však znalec videl v nedostatočnom zaučení personálu žalobcom, keď zariadenie obsluhujú nezaškolení pracovníci kuchyne a pachy z kuchyne sa šíria z kuchyne do reštauračných priestorov. Je tak nepochybné, že ani posudok č. 21/2014 nespochybňuje vyhotovenie diela žalobcom, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o údajné nedostatočné zaučenie personálu, v konaní bol predložený Protokol o zaškolení obsluhy zo dňa 15.12.2010 (čl. 112 spisu), z obsahu ktorého je zrejmé, že došlo k odbornému zaškoleniu štyroch pracovníkov, ktorí svojím podpisom potvrdili zaškolenie s VZT. Tvrdenie znalca F. o nedostatočnom zaškolení personálu je tak v rozpore s predloženým protokolom. Odvolací súd zároveň uvádza, že znalec F. nedostatočné zaškolenie personálu konštatoval až v roku 2014. Zároveň súd prvej inštancie správne poukázal aj na ďalšie listinné dôkazy – Protokol o individuálnych skúškach zo dňa 21.06.2010, Protokol o prepláchnutí a vyčistení systému zo dňa 17.06.2010, Protokol o tlakovej skúške zo dňa 21.06.2010, Protokol o príprave ku komplexným skúškam zo dňa 30.08.2010, Protokol o individuálnych skúškach zo dňa 02.09.2010 a Protokol o komplexných skúškach zo dňa 09.09.2010 (čl. 72-75 spisu), ktoré rovnako dopĺňajú reťazec dôkazov preukazujúcich riadne vykonanie diela bez vád, keď z jednotlivých protokolov vyplýva, že zariadenie bolo zmontované podľa projektovej dokumentácie, bola overená funkčnosť zariadenia, kvalita montážnych prác a zariadenia sú funkčné a prevádzkyschopné. Prítomným na jednotlivých skúškach bol p. I., ktorý bol uvedený už v objednávke zo dňa 18.06.2010, resp. zo dňa 24.06.2010, ktorú žalovaný akceptoval (čl. 47 spisu), pričom jednotlivé protokoly zároveň aj podpísal. Súd prvej inštancie tak na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalobca ako zhotoviteľ riadne dokončil dielo a že v konaní nebola preukázaná existencia vád diela, za ktoré by zodpovedal žalobca.

19. Nakoľko bolo preukázané riadne ukončenie a odovzdanie diela, pričom žalovaným tvrdená existencia vád diela nebola v konaní preukázaná, boli splnené podmienky vzniku nároku žalobcu na doplatenie ceny diela spočívajúcej v zádržnom. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil aj k posúdeniu podmienok na jeho zaplatenie zvlášť pre zádržné vo výške 3% a zvlášť pre zádržné vo výške 2%. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 5 bod 5.4.1 Zmluvy o dielo, podľa ktorého na časť zádržného vo výške 3% vznikne žalobcovi nárok podpisom preberacieho protokolu a po odstránení vád diela, pričom na vyplatenie bola potrebná aj osobitná žiadosť žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie zádržného výzvou zo dňa 05.04.2011 a následne aj listom zo dňa 18.06.2012. Vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňom 09.09.2010 došlo k odovzdaniu diela bez vád a žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie časti zádržného vo výške 3%, súd prvej inštancie správne konštatoval splnenie podmienok pre vyplatenie sumy 2.675,23 eur, ktorá predstavuje 3% zo zádržného. Pre zvyšnú časť zádržného vo výške 2% potom správne súd prvej inštancie postupoval podľa čl. 5 bod 5.4.2 Zmluvy o dielo, podľa ktorého mal žalobca nárok na zádržné na základe žiadosti zhotoviteľa, ktorú má právo zhotoviteľ doručiť po uplynutí dvoch rokov od odovzdania diela žalovanému, t.j. v danom prípade po 09.09.2012. Žalobca ako zhotoviteľ vyzval žalovaného na vyplatenie zvyšnej časti zádržného predstavujúcej 2% dňa 09.01.2014, čím boli splnené podmienky aj pre vyplatenie sumy 1.783,49 eur (2% zádržného). Napokon odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil aj nárok na úrok z omeškania, nakoľko je nepochybné, že žalovaný zádržné žalobcovi doposiaľ neuhradil, čím sa dostal do omeškania. V prípade žiadosti o vyplatenie zádržného vo výške 3% bolo dokazovaním preukázané jej doručenie žalovanému dňa 11.10.2011, odo dňa 12.10.2011 tak bol žalovaný v omeškaním s úhradou sumy 2.675,23 eur. V prípade žiadosti o vyplatenie zádržného vo výške 2% žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 09.01.2014 žalovanému, preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že o tejto sa žalovaný dozvedel až doručením návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktorým si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.783,49 eur, t.j. dňom 09.02.2018, teda v omeškaní s plnením sumy 1.783,49 eur bol až odo dňa 10.02.2018. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, v konaní nebolo preukázané, že by strany jeho výšku určili dohodou. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 9,00% ročne, resp. 8,05% ročne. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom jej rozsahu pokiaľ ide o istinu, jeho záver o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% je rovnako správny.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov I. a III. napadnutého rozsudku,

odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. a III. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).