Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/7/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.03.2024, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T/33/2023 zo dňa 18.12.2023, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku

u k l a d á :

1/ obžalovanému A. B., nar. XX. XXXX XXXX v C., D., trvale bytom: C., obec D. XX, D., prechodne bytom E., F. G., štátna príslušnosť: D., národnosť: D., toho času v Ústave na výkon väzby Košice,

podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 10 (desať) rokov.

2/ obžalovanému H. I., nar. XX. XXXXX XXXX v J., D., trvale bytom: K., D., prechodne bytom: E., L. M. N. XXX, F. G., štátna príslušnosť: D., národnosť: I., toho času v Ústave na výkon väzby Košice,

podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 10 (desať) rokov.

3/ obžalovanému G. B., nar. X. XXXXXXX XXXX v H., D., trvale bytom: H., D., prechodne bytom: E., F. G., štátna príslušnosť: D., národnosť: I., toho času v Ústave na výkon väzby Košice,

podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (piatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 10 (desať) rokov. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ukladá trest prepadnutia vecí:

- mobilný telefón značky Samsung A52, čiernej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, tel. číslo: +XXXXXXXXXXX(Play), +XXXXXXXXXXX(Orange),

- mobilný telefón značky Samsung A32, čiernej farby s čiernym plastovým obalom, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, tel. číslo +XXXXXXXXXXXX,

- mobilný telefón zn. Samsung A13, čiernej farby s čiernym plastovým obalom, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, telefónne číslo +XXXXXXXXXXX,

- motorové vozidlo Renault Megane, čiernej farby, s evidenčným číslom: F. XXXXX, VIN: O. - v úschove Ministerstva vnútra SR, Centrum bezpečnostnotechnických činností Topoľčianky, sklad P., L. E. E. XXX/ X, P.,

- motorové vozidlo Mercedes - Benz CLK 200, čiernej farby, s evidenčným číslom: Q. XXXXX, VIN: K.

- v úschove Ministerstva vnútra SR, Centrum bezpečnostnotechnických činností Topoľčianky, sklad P., L. E. E. XXX/X, P..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaných A. B., G. B. a H. I. vinných zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- Tural EIBOV, narodený XX.XX.XXXX, dňa 16.01.2023 v čase o 13.25 hod., v úmysle získať pre seba finančnú výhodu vo výške 2.500,- €, nedovolene pomáhal pri prechode cez územie Slovenskej republiky piatim príslušníkom R. I. G. a to I. D., narodený XX.XX.XXXX, S. I., narodený XX.XX.XXXX, E. J., narodený XX.XX.XXXX, H. A., narodený XX.XX.XXXX a H. S., narodený XX.XX.XXXX, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, ani nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a to tým spôsobom, že tieto osoby na neznámom mieste vo vnútrozemí Maďarska, neďaleko maďarsko- srbskej štátnej hranice naložil do osobného motorového vozidla značky Renault Megane, čiernej farby, s evidenčným číslom F. XXXXX, VIN: O., ktoré mu za týmto účelom odovzdal G. B., narodený XX.XX.XXXX, s cieľom previezť tieto osoby cez územie Slovenskej republiky a Poľska až na hranicu s Nemeckom, pričom predmetné vozidlo bolo dňa 16.01.2023 v čase o 13:25 hod., na štátnej ceste č. X/XX v smere z obce J. na obec S. K. A., spozorované hliadkou OCDŠK Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov, kde ho hliadka začala prenasledovať a snažila sa ho zastaviť, na čo obžalovaný A. B. reagoval tak, že s vozidlom zrýchlil a následne v obci S. K. A. zišiel z cesty číslo X/XX na cestu T., kde vozidlo odstavil pred bránou do areálu spoločnosti H., spoločnosť s ručením obmedzeným a z auta ušiel, avšak po chvíli bol privolanou hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Hanušovce nad Topľou vypátraný pri potoku neďaleko sídla spoločnosti R., ako sa skrýval za stromom, pričom ho počas celej cesty cez územie Maďarska a Slovenska sprevádzalo osobné motorové vozidlo značky Mercedes - Benz CLK 200, čiernej farby, s evidenčným číslom: Q. XXXXX, VIN: K., v ktorom sa nachádzali H. I., narodený XX.XX.XXXX, ako vodič tohto vozidla a G. B., narodený XX.XX.XXXX, ako spolujazdec, čím takto za odplatu doposiaľ vyčíslenú na sumu 2 500,- €, pre piatich

príslušníkov R. I. G., ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky alebo osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, organizovali a pomáhali pri ich prechode cez územie Slovenskej republiky,

za čo im bol

obžalovanému A. B.

podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona a bez zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a osem mesiacov, pričom s odkazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere päť rokov,

obžalovanému H. I.

podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a bez zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, pričom s odkazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere päť rokov a

obžalovanému G. B.

podľa § 355 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a bez zistenia priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov, pričom s odkazom na § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere päť rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona bol uložený trest prepadnutia vecí:

- mobilný telefón značky Samsung A52, čiernej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, tel. číslo: +XXXXXXXXXXX(Play), +XXXXXXXXXXX(Orange),

- mobilný telefón značky Samsung A32, čiernej farby s čiernym plastovým obalom, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, tel. číslo +XXXXXXXXXXXX,

- mobilný telefón zn. Samsung A13, čiernej farby s čiernym plastovým obalom, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, telefónne číslo +XXXXXXXXXXX,

- motorové vozidlo Renault Megane, čiernej farby, s evidenčným číslom: F. XXXXX, VIN: O. - v úschove Ministerstva vnútra SR, Centrum bezpečnostnotechnických činností Topoľčianky, sklad P., L. E. E. XXX/ X, P.,

- motorové vozidlo Mercedes - Benz CLK 200, čiernej farby, s evidenčným číslom: Q. XXXXX, VIN: K.

- v úschove Ministerstva vnútra SR, Centrum bezpečnostnotechnických činností Topoľčianky, sklad P., L. E. E. XXX/X, P..

Proti predmetnému rozsudku podal priamo do zápisnice po vyhlásení rozsudku odvolanie obžalovaný A. B., ktoré prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil podaním zo dňa 25.01.2024, pričom odvolanie smerovalo len čo do výroku o treste.

Poukázal na to, že k skutku sa priznal už v prípravnom konaní, pred súdom urobil vyhlásenie o vine, spolupracoval v priebehu konania s orgánmi činnými v trestnom konaní, pomáhal objasňovať trestnú činnosť. Zdôraznil, že nebola spôsobená žiadna škoda, za spáchanie skutku prejavil úprimnú ľútosť a ospravedlnil sa. Prisľúbil, že sa viac trestnej činnosti nedopustí, nemá žiadnu motiváciu k páchaniu obdobnej trestnej činnosti. Uviedol, že v ústave na výkon väzby sa správa slušne a disciplinovane, povinnosti a obmedzenia v ústave dôkladne plní, je prispôsobený režimu, podieľa sa na aktivitách,

dodržiava ústavný poriadok, výkon väzby prebieha v žiadúcom sociálnom smere, nebol mu uložený disciplinárny trest. Uložený trest odňatia slobody považuje vzhľadom na okolnosti za neprimerane prísny, pričom u neho sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností je daný priestor na nápravu, keďže spáchaný skutok bol ojedinelým vybočením z inak riadneho života, pričom zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že u obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti. Pri ukladaní trestu mal súd prihliadať na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa, a to tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby. Poukázal na predložené lekárske správy o zdravotnom stave svojej matky, ktorej diagnostikovali rakovinu, čo bolo motívom ku konaniu, ktoré mu je kladené za vinu. Od neho je závislá jeho matka ako aj partnerka a ich deti. Trest odňatia slobody bude mať za následok dlhodobé odlúčenie od rodiny, čo bude znamenať ochladenie vzťahov a rodinných väzieb. Obžalovaný má záujem zaradiť sa do spoločnosti, čo je možné len pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný poukázal na náklady a réžiu v ústave na výkon trestu na jedného odsúdeného, pričom zdôraznil, že v jeho prípade ide o občana tretej krajiny, čo by malo byť zohľadňované, pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody ako hospodárneho riešenia. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok o treste vo vzťahu k obžalovanému A. B. a sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 148 ods. 2, § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 39 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému uloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, prípadne aj za uloženia probačného dohľadu.

Proti predmetnému rozsudku podal priamo do zápisnice po vyhlásení rozsudku odvolanie H. I., ktoré prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil podaním zo dňa 08.02.2024. Poukázal na konštatovanie súdu v odôvodnení, že z vykonaných dôkazov má vyplývať, že obžalovaný vedel, akú činnosť vykonáva a že tým pomáha pri nedovolenom prekročení štátnej hranice Slovenska. Súd však tieto dôkazy nekonkretizoval, keďže žiadne dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného neboli prokuratúrou predložené. Z opisu skutkového stavu nevyplýva naplnenie obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu prevádzačstva vo vzťahu k obžalovanému; nie je zrejmé, v čom má spočívať úmyselné konanie obžalovaného, resp. presvedčenie, že mal mať vedomosť, že dochádza k páchaniu trestnej činnosti. Zdôraznil, že na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov, vykonaných v súlade s Tr. poriadkom, tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, a súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o pravdepodobnosť. Z dôkazných prostriedkov má byť preukázané, mimo akejkoľvek rozumnej pochybnosti, že obžalovaný je vinný. Ak sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten pre obvineného priaznivejší. Z princípu prezumpcie neviny vyplýva pravidlo in dubio pre reo, t.j. ak nie je v dôkaznom konaní dosiahnutá istota o existencii relevantných skutkových okolností, ak sú prítomné dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku skutku či osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalšieho dôkazu, je potrebné rozhodnúť v prospech obvineného. Zdôraznil, že vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal spôsobom uvedeným v obžalobe, že obžalovaný predstavuje závažnú hrozbu pre spoločnosť ako celok a že on je tou osobou, ktorá mala spáchať skutok, resp. sa mala na jeho spáchaní podieľať. Obžalovaný poukázal na to, že súd rozhodol o vine, pričom vychádzal iba z podozrenia, bez podloženia dôkazmi. Obžalovaný nemal vedomosť o organizovaní prepravy migrantov, o tom, že G. B. sa má na takomto konaní tiež aktívne zúčastňovať. Je možné, že spoluobžalovaný B. obžalovaného využil ako vodiča, nepovedal mu o skutočnom dôvode cesty do H., no je tiež možné, že ani G. B. o týchto skutočnostiach nevedel. Obžalovaný bol celý čas presvedčený, že ide len o výlet do J., pričom to vyplýva aj z obsahu jeho mobilného telefónu, fotiek turistických pamiatok, atď. Obžalovaný namieta taktiež výšku uloženého trestu, ktorý považuje za neprimerane prísny. Poukázal na to, že doposiaľ nebol súdne trestaný, nedopúšťal sa ani žiadnych priestupkov a žil riadnym spôsobom života. Nie je osobou nebezpečnou pre spoločnosť, neboli mu preukázané žiadne priťažujúce okolnosti. Uloženie vysokého trestu je skôr kontraproduktívne, ako účelné. Aj pri existencii dôkazov o vine obžalovaného mal súd s odkazom na § 39 ods. 1 Tr. zákona znížiť ukladaný trest, keďže aj trest podstatne kratšieho trvania postačuje na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Obžalovaný navrhol, aby ho odvolací súd spod skutku oslobodil, keďže nebolo preukázané, že sa skutku dopustil.

Proti predmetnému rozsudku podal priamo do zápisnice po vyhlásení rozsudku odvolanie G. B., ktoré prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil podaním zo dňa 06.02.2024, s odkazom na § 2 ods. 10, ods. 12 a ods. 19, § 168, § 321 ods. 1, § 322 ods. 1 Tr. poriadku, argumentujúc, že súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a uložil tak neprimeraný trest. Obžalovaný poprel účasť na prevádzačstve, s obžalovaným B. sa poznal 3-4 mesiace pred zadržaním, asi 2 týždne predtým mu požičal auto, aby robil vo Q. taxikára za odplatu 300 – 350 poľských zlotých na týždeň. B. nedal pokyny na vyzdvihnutie a prevoz migrantov, keby vedel, že ide o prevádzačstvo, auto B. nepožičia. Žiadne peniaze mu nesľuboval, ani nedal. Keď prechádzali Slovenskom, blízko F., policajti tam uzavreli cestu, zastavili ich, pýtali doklady, pasy im zobrali, podľa pokynov polície mali ísť za nimi až na to miesto, kde bol zastavený B. v aute s migrantmi. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním, vo vzťahu k vine obžalovaného, nebolo preukázané usvedčenie priamo či nepriamo zo spáchania skutku. Priame dôkazy neboli predložené, z nepriamych vyplýva len pravdepodobnosť, domnienky o tom, že skutok mohol spáchať tiež aj obžalovaný, vedú k podozreniu, no nevylučujú reálnu možnosť, že páchateľom je iná osoba. Na takýchto záveroch nie je možné oprieť vinu obžalovaného, ktorá tak nie je vo veci preukázaná bez relevantných pochybností a je namieste uplatnenie zásady prezumpcie neviny. Vo vzťahu k uloženému trestu obžalovaný poukázal na to, že ten je neprimerane prísny, vzhľadom na všetky okolnosti a osobu obžalovaného, a takýto trest nemôže splniť svoj účel. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil, podľa § 321 ods. 1 písm. b/ a § 322 ods. 1 Tr. poriadku vrátil vec okresnému súdu na nové rozhodnutie, resp. aby podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku vo výroku o treste podľa § 39 ods. 1, 4 Tr. zákona uložil obžalovanému trest s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vrátane trestu vyhostenia.

Okresný prokurátor vo vyjadrení k podaným odvolaniam, v podaní zo dňa 16.02.2024 uviedol, že podané odvolania nie sú dôvodné a tie navrhuje zamietnuť. Zdôraznil, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený, boli vykonané dostatočné dôkazy, ktoré vinu obžalovaných jednoznačne preukázali. Súd prijal vyhlásenie obž. B. o vine, pričom túto skutočnosť zohľadnil pri ukladaní trestu, kde tomuto obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Trest v tejto výmere je primeraný. Obžalovaní H. I. a G. B. vinu popreli, avšak tá bola preukázaná vykonanými dôkazmi. Z výsluchu obž. A. B. vyplynulo, že auto, v ktorom prevážal nelegálnych migrantov, patrilo G. B.. Je zrejmé, že počas jazdy autom a aj následne, keď bol prenasledovaný príslušníkmi polície, telefonoval A. B. spoluobžalovaným. Priznal, že na prevoze migrantov sa dohodol s obžalovaným B., ktorý mu posielal aj súradnice, kam má ísť. Nemožno opomenúť jeho výpoveď z prípravného konania, kedy jednoznačne potvrdil, že na prevoze sa dohodol s B., ktorý mu sľúbil finančnú odmenu 2.500,- eur. Obžalovaní I. a B. uviedli, že boli v J. na výlete, no neozrejmili, z akého dôvodu išli dňa 16.01.2023 v skorých ranných hodinách najprv k H. - R. hranici a následne spoločne identickou trasou ako A. B. cez H. republiku, Slovenskú republiku a smerom do F., pričom práve pri H. - R. hranici došlo k naloženiu migrantov do motorových vozidiel. Obaja tvrdili, že obžalovaného B. len stretli, avšak je zjavné, že v J. deň pred skutkom trávili čas spoločne, o čom svedčí fotodokumentácia z ich mobilných telefónov. Vo vozidle, ktoré riadil obžalovaný A. B., sa v čase jeho zastavenia políciou nachádzali piati príslušníci R. I. G. a to I. D., S. I., E. J., H. A. a H. S., pričom títo svedkovia potvrdili, že obžalovaný A. B. počas jazdy s niekým komunikoval prostredníctvom telefónu. Bolo preukázané, že obžalovaný B. dňa 25.11.2022 kúpil motorové vozidlo značky Renault Megane, čiernej farby. Vlastníkom motorového vozidla Mercedes - Benz CLK 200, čiernej farby, je I.. Boli zaistené mobilné telefóny obžalovaných, pričom boli extrahované dáta, bola vykonaná analýza informácií, a bolo zistené, že v mobilnom telefóne patriacom obžalovanému A. B. sa nachádzalo viacero fotografií zo dňa 15.01.2023, vyhotovených v J. a na týchto je A. B. spoločne s obžalovanými H. I. a G. B.. Rovnako v mobilnom telefóne obžalovaného H. I. sa nachádza viacero fotografií, ktoré boli vyhotovené v dňoch 14.01.2023 - 15.01.2023, na ktorých sú zachytené rôzne miesta v meste J.. V mobilnom telefóne obžalovaného G. B. sa okrem iného nachádzajú snímky z navigácie zo dňa 16.01.2023, na ktorých sú zachytené miesta a trasy v H. a na R. - F. pohraničí. Prokurátor poukázal na analýzu informácií poskytnutých Maďarskou políciou, z ktorých je zrejmé, na akom úseku sa jednotlivé vozidlá nachádzali v určitom čase. Z informácií vyplýva, že motorové vozidlá Renault Megane a Mercedes - Benz vyrazili v takmer totožnom čase z totožného miesta na území H. a postupne sa presúvali s malými časovými odchýlkami po tej istej trase až k miestu, kde došlo k ich zadržaniu políciou. Vozidlá svoju trasu kopírovali a na jednotlivých kontrolovaných úsekoch sa nachádzali v približne rovnakom čase, pričom vozidlo značky Mercedes - Benz išlo prvé a nasledovalo ho vozidlo Renault Megan. Možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že všetci traja obžalovaní po predchádzajúcej spoločnej dohode previezli

piatich príslušníkov R. G., ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, najmenej od H. - R. hranice, cez územie H. a následne cez H. - Slovenskú hranicu, mali v úmysle pokračovať do F. a následne do K., pričom tak konali zištne, za účelom dosiahnutia materiálneho profitu. Obžalovaní I. a B. vo vozidle Mercedes - Benz sprevádzali A. B., pričom B. A. B. navigoval a usmerňoval a I. šoféroval. I. jednoznačne vedel, čo koná a konal tak vedome. Všetci traja obžalovaní činnosť vykonávali za odplatu, ako vyplýva z výpovedí svedkov, osôb, ktoré boli prevádzané. Tvrdenia obžalovaných I. a B., že s vecou nemajú nič spoločné a v J. boli len na výlete, možno považovať za nehodnoverné, nakoľko z vykonaných dôkazov vyplýva len jeden jednoznačný záver. Tvrdenia I. a B. uvedené v odvolaniach neobstoja; námietky, že obžaloba je postavená len na nepriamych dôkazoch, nie sú dôvodné. Vinu obžalovaných preukazuje výpoveď obžalovaného A. B., listinné dôkazy (kúpne zmluvy), správa Maďarskej polície o trase oboch vozidiel, ale aj fotodokumentácia z mobilných telefónov. Vykonané dôkazy spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaných, a súčasne vylučujú možnosť iného záveru. Súd môže oprieť výrok o vine aj o nepriame dôkazy za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vcelku spoľahlivo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru. Súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne, v súlade s § 2 ods. 12 Tr. poriadku, dôkazy hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, z čoho vyvodil logicky odôvodnené skutkové zistenia. Súd zákonne uznal všetkých troch obžalovaných za vinných zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, pričom tento skutkový stav bol jednoznačne preukázaný. Vo vzťahu k uloženým trestom uviedol, že sú zákonné a primerané, uložené na dolnej hranici trestnej sadzby. U I. a B. neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, najmä s poukazom na osoby a postoj obžalovaných k prejednávanej veci.

Krajský súd na základe včas podaného odvolania oprávnenými subjektmi postupoval v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, súd prihliadol len v prípade, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že odvolanie obžalovaného A. B. smerovalo len proti výroku o treste. Čo sa týka výroku o vine, tento odvolaním obžalovaného napadnutý nebol.

Odvolanie obžalovaných H. I. a G. B. boli pôvodne podané aj čo do výroku o vine, tak aj do trestu, pričom na verejnom zasadnutí došlo u týchto obžalovaných čiastočne k modifikácii rozsahu odvolania, nakoľko vyhlásili, že skutok, ktorý sa im kladie za vinu, spáchali, a skutok oľutovali.

Odvolací súd preskúmavajúc vec na základe podaných odvolaní, zohľadňujúc vyhlásenia obžalovaných na verejnom zasadnutí pred krajským súdom, sumarizujúc vykonané dôkazy, konštatuje, že spáchanie skutku, tak ako bol ustálený súdom prvého stupňa, bolo preukázané, k jeho spáchaniu došlo v spolupáchateľstve obžalovanými A. B., G. B. a H. I., pričom tento záver zodpovedá vykonanému dokazovaniu, priznaniu A. B. už v rámci prípravného konania, ktoré je v zhode so zistenými skutočnosťami. Skutkový stav bol súdom prvého stupňa zhodnotený správne, pričom prijatému záveru následne zodpovedali aktuálne vyhlásenia obžalovaných prednesených na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom.

Tento záver je možné oprieť o získané a vykonané dôkazy, výstupy zo správ Maďarskej polície preukazujúce spoločný pohyb oboch motorových vozidiel, Mercedes Benz a Renault Megane po území H. republiky a následne ich presun cez Slovensko smerujúc do F., čo je v zhode s výpoveďami svedkov, občanov R. G., ktorí mali byť prevážaní, a ktorí vypovedali, kde približne malo dôjsť k naloženiu týchto osôb do áut na území H., rovnako ich vyhlásenie, že za tento prevoz zaplatili. Ďalej výpoveď obžalovaného A. B. a jeho priznanie k skutku spolu s usvedčením spolupáchateľov, v spojení s ostatnými dôkazmi, ako boli prezentované súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku, objektívne preukazujú, že skutkový stav bol zistený správne, dostatočne a krajský súd na tieto zistenia v plnom rozsahu odkazuje

a stotožňuje sa v rozsahu uznania viny so závermi súdu prvého stupňa. Keďže odvolacie konanie spolu s konaním pred súdom prvého stupňa tvoria jeden celok, s totožným predmetom konania, odvolací súd opätovne nerekapituluje všetky dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých súd prvého stupňa urobil záver o vine.

V konaní tak bolo u obžalovaných bez rozumných pochybností dostatočne preukázané naplnenie pojmových znakov zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Odvolací súd takto následne preskúmaval na podklade podaných odvolaní výroky napadnutého rozsudku, ktorými bol obžalovaným uložený trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov (obž. B. a obž. I.), resp. štyri roky a osem mesiacov (obž. B.), spolu s trestami vyhostenia a trestami prepadnutia veci, pričom dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok vo výroku o treste, vo vzťahu k všetkým trom obžalovaným zrušiť a v tejto časti rozhodnúť opätovne z dôvodu, že uložené tresty odňatia slobody sú neprimerane prísne, zohľadňujúc skutočnosť, že odvolania boli podané výlučne v prospech obžalovaných.

Odvolací súd konštatuje, že primeranosť ukladaného trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je akceptovanie sankcie ako spravodlivého následku protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii dôjsť nemôže. Uznanie spravodlivosti trestu má zároveň tiež pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada o.i. na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa), či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osoby obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových vlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu tak, aby viedol riadny život, vyjadrujúc zároveň morálne odsúdenie páchateľa za spáchaný skutok, pričom zároveň má pôsobiť odradzujúco pre iných od páchania trestnej činnosti. Tak ako pri rozhodovaní o vine, i pri rozhodovaní o treste sa presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu, rešpektujúc § 34 Tr. zákona a zásady ukladania trestov.

Základná zákonná trestná sadzba pri trestnom čine prevádzačstva, podľa § 355 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona je sedem až desať rokov.

Vo vzťahu k obžalovanému A. B. odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške trestu aplikoval § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona, priznajúc poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona a mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby na výmeru štyroch rokov a osem mesiacov.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Pre použitie postupu vedúceho k mimoriadnemu zníženiu trestu v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona je potrebné, aby boli zistené také okolnosti prípadu alebo pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa pravidelne v iných obdobných prípadoch a zároveň, ak by aplikácia základnej trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom bola pre páchateľa neprimerane prísna, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti by vzhľadom na všetky okolnosti postačoval aj trest kratšieho trvania. Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú predovšetkým také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť najmä povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu, pričom tieto musia byť takej intenzity, aby ich bolo možné posúdiť ako výnimočné okolnosti prípadu. Medzi mimoriadne pomery páchateľa je zase potrebné zaradiť tie okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu. Môže ísť napr. o rodinné pomery, alebo zdravotný stav obžalovaného. Aj tieto však musia vykazovať známky určitej mimoriadnosti, výnimočnosti

a neobvyklosti. Takýmito okolnosťami a pomermi páchateľa môžu byť aj inak poľahčujúce okolnosti, a to za predpokladu že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností. Nie je možné vylúčiť, že viacero okolností, ktoré inak samy o sebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona.

U obžalovaného A. B. takéto mimoriadne okolnosti zistené boli; a to samotný výrazný prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností voči priťažujúcim 3:0, berúc do úvahy tiež osobné pomery páchateľa. Z hľadiska osoby obžalovaného krajský súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že spáchanie predmetného skutku je vzhľadom na jeho doterajší život ojedinelým vybočením a nejde o osobu opakovane páchajúcu trestnú činnosť a nerešpektujúcu spoločnosťou stanovené pravidlá. Tieto skutočnosti potom vo svojom súhrne vedú k dôvodnému záveru, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom by bolo pre obžalovaného v prejednávanej veci neprimerane prísne a odôvodňujú pri ukladaní trestu aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Odvolací súd zohľadniac odvolanie podané týmto obžalovaným, poukazujúc na skutočnosť, že ide o osobu bez záznamu v Registri trestov, jeho priznanie a aktívnu spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, zohľadňujúc osobu páchateľa, jeho rodinnú situáciu, konštatujúc že išlo o jediné vybočenie v rámci doposiaľ vedeného slušného života, posúdil uložený trest za neprimerane prísny. U obžalovaného ide o otca maloletých detí, o ktoré sa staral, pričom je namieste prihliadnuť na zdravotný stav jeho matky, kde malo byť získanie finančných prostriedkov na jej liečbu práve motívom spáchania skutku, tiež prihliadnuc na informáciu o smrti otca obžalovaného v marci 2024. Súd je toho názoru, že trest odňatia slobody v ešte nižšej výmere, pri rešpektovaní § 39 ods. 3 Tr. zákona, v zmysle ktorého ak súd ukladá trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je zákonná dolná hranica trestnej sadzby aspoň päť rokov, bude v prípade tohto obžalovaného a možnosti jeho nápravy postačujúci a zároveň primeraný a spravodlivý, napĺňajúci účel trestu z pohľadu generálnej a aj individuálnej prevencie, tak ako to vyžaduje § 34 Tr. zákona. Odvolací súd však trvá na tom, že napriek týmto skutočnostiam, viacerým poľahčujúcim okolnostiam a splneniam podmienok pre mimoriadne zníženie trestu, je vzhľadom na samotnú závažnosť skutku, ktorý nie je možné bagatelizovať a zľahčovať jeho spoločenskú nebezpečnosť, je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody znížený na polovicu spodnej trestnej sadzby, v trvaní troch rokov a šesť mesiacov. Tento trest, podľa názoru odvolacieho súdu bude postačujúci a zároveň primeraný závažnosti spáchaného skutku a bude dostatočne pôsobiť na osobu obžalovaného.

Vo vzťahu k obžalovaným G. B. a H. I. odvolací súd ustálil, pri existencii dvoch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ a l/ Tr. zákona a pri neexistencii priťažujúcich okolností, berúc do úvahy vyhlásenie o priznaní k spáchaniu skutku na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom a o oľutovaní svojho činu, beztrestnú minulosť a bezúhonný život týchto obžalovaných v dobe pred spáchaním predmetného skutku, rovnako existenciu dôvodov na mimoriadne zníženie trestu. Neprimeraná prísnosť trestu odňatia slobody v zmysle ustanovení Tr. zákona viedla súd k postupu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona aj vo vzťahu k týmto obžalovaným, obdobne ako to bolo pri A. B., zohľadňujúc však rozdielny postoj týchto obžalovaných v priebehu celého vyšetrovania veci a popieranie spáchania skutku (na rozdiel od obž. B.), rešpektujúc zásadu primeranosti a spravodlivosti, čo viedlo nakoniec odvolací súd k uloženiu trestov odňatia slobody v trvaní piatich rokov nepodmienečne zhodne u týchto obžalovaných.

Odvolací súd vo vzťahu k všetkým trom obžalovaným rozhodol zároveň o uložení trestu vyhostenia v trvaní desiatich rokov, za splnenia podmienok podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že aj keď boli súdom prvého stupňa obžalovaným uložené tresty vyhostenia v trvaní piatich rokov, nemožno v tomto prípade hovoriť o zhoršení postavenia obžalovaných uložením trestu vyhostenia v dlhšom trvaní, nakoľko je nevyhnutné zohľadniť skutočnosť, že výmera uloženého trestu odňatia slobody bola všetkým trom obžalovaným znížená, t.j. vo vzťahu k dĺžke obmedzenia ich osobnej slobody rozhodnutím súdu došlo k zlepšeniu ich celkového postavenia.

Odvolací súd zdôrazňuje, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody je plne v súlade so zásadami ukladania trestov, odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaných, keďže nemožno opomenúť, že pri spáchanom trestnom čine prevádzačstva, v jeho kvalifikovanej podstate podľa odseku 3, závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona; na viacerých osobách, nemožno

hovoriť o bezvýznamnej trestnej činnosti. Súd je toho názoru, že uložené tresty v danom trvaní sú nevyhnutné pre dosiahnutie účelu trestu, no zároveň primerane rešpektujú osoby obžalovaných, ich bezúhonnú trestnú minulosť a existujúce poľahčujúce okolnosti.

Odvolací súd konštatuje, že zaradenie obžalovaných osôb do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je správne a zákonné, v súlade s § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže tí neboli v posledných desiatich rokoch pre spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Krajský súd pri zrušení výroku o teste nanovo rozhodol aj o treste prepadnutia vecí, definovaných vo výroku rozhodnutia, s odkazom na § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Na základe týchto skutočností, opierajúc sa o skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania rozhodol odvolací súd tak, že zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku na podklade odvolaní podaných obžalovanými podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. poriadku a súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol a uložil tresty obžalovaným tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.