Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/61/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. D., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, Staničná 5, Galanta a t.č. plnoletej B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. D., deti rodičov – matka: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. D. a otec: G. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX H., o návrhu navrhovateľa: I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B. D., na osvojenie maloletých detí, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.03.2023, č.k. 21P/8/2023-61, jednomyseľne, takto

rozhodol:

I. Konanie o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa t.č. plnoletej B. A., nar. XX.XX.XXXX sa z a s t a v u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti, v ktorej zamietol návrh navrhovateľa na osvojenie maloletej B. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletej B. A., nar. XX.XX.XXXX m e n í takto:

Od právoplatnosti tohto rozsudku:

- sa maloletá B. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletá B. A., nar. XX.XX.XXXX stávajú osvojencami osvojiteľa I. F., nar. XX.XX.XXXX, slovenského štátneho občana, bytom C. XXXX/XX, B. D.,

- osvojiteľ bude zapísaný v rodnom liste maloletej B. A., nar. XX.XX.XXXX v Knihe narodení matričného úradu H. J. K., L. XXXX, M. XX, N. O. XXX na miesto biologického otca,

- osvojiteľ bude zapísaný v rodnom liste maloletej B. A., nar. XX.XX.XXXX v Knihe narodení matričného úradu H. J. K., L. XXXX, M. XXX N. O. XXX na miesto biologického otca,

- maloletá B. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletá B. A., nar. XX.XX.XXXX budú mať priezvisko „F.“.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľa (manžela matky) na osvojenie maloletých detí B., nar. XX.XX.XXXX, B., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX a vo výroku II. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 97 ods. 1, 2, § 98, § 99 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 3, § 101 ods. 1 veta prvá, § 102 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, § 105, § 106 ods. 1, 2, § 108 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o rodine“), § 38 ods. 1, § 143, § 144 ods. 1, 2, 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), § 217 ods. 1 prvej vety zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa, keď vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 13.04.2018, č.k. 22P/31/2018-55 (ktorý nadobudol právoplatnosť 24.04.2018) bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti A.: B., nar. XX.XX.XXXX, B., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otec maloletých detí bol zaviazaný prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa po 50 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a styk otca s maloletými deťmi bol upravený na každú párnu sobotu a nedeľu od 9:00 hod. do 10:00 hod. za prítomnosti matky s uložením povinnosti matke maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť (v určenom čase maloleté deti odovzdať otcovi v mieste bydliska matky a po skončení styku) a povinnosti otcovi v určenom čase maloleté deti odovzdať matke v mieste jej bydliska. Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 07.04.2021, č.k. 22P/106/2020-314 bolo konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti a konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zastavené. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že nebola splnená hmotnoprávna podmienka osvojenia spočívajúca v udelení súhlasu otca maloletých detí s osvojením (§ 101 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine), keď otec maloletých detí na pojednávaní vyjadril svoj nesúhlas s osvojením maloletých detí manželom matky a súčasne zistil, že otec nebol žiadnym spôsobom obmedzený alebo pozbavený výkonu svojich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom, výkon jeho rodičovských práv a povinností mu nebol ani pozastavený.

3. Pokiaľ ide o skúmanie podmienky kvalifikovaného nezáujmu otca o maloletých, súd prvej inštancie zistil, že otec maloletých detí síce maloleté deti nenavštevuje, ani s nimi nie je v kontakte, avšak svoj záujem o maloleté deti preukazuje tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči nim plní pravidelne a včas, nemá žiadne nedoplatky na výživnom. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že záujem o deti sa nemusí vždy prejaviť osobným stretávaním, ale aj z iného konania rodiča musí byť jednoznačne zrejmé, že mu osud jeho detí nie je ľahostajný. Vo vzťahu k stretávaniu sa otca s maloletými deťmi a kontaktovaniu sa s nimi súd prvej inštancie zistil, že otec nedisponuje telefónnymi číslami na maloleté deti, čo predstavuje prekážku v možnosti ich kontaktovať. Otec maloletých detí navyše pred súdom prvej inštancie uviedol, že svoje deti mal vždy rád, ale nekontaktoval a nestretával sa s nimi z dôvodu obáv pre vyhrážky matky maloletých detí a navrhovateľa spočívajúce vo fyzickom ublížení. Súd prvej inštancie ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že rodičia maloletých detí spolu žiadnym spôsobom nekomunikujú, pričom matka maloletých detí sa mylne domnieva, že nemá dôvod dávať otcovi informácie o maloletých deťoch. Uviedol, že na riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Rodičia aj po rozvode manželstva zostávajú zákonnými zástupcami svojich detí. Preferenčný rodič by si mal dobrovoľne plniť informačnú povinnosť vo vzťahu k druhému rodičovi a druhý rodič má možnosť (a zo zákona aj povinnosť) obstarať si informácie o maloletých deťoch (napr. informovaním sa v školách, ktoré maloleté deti navštevujú, u ich lekára a pod.). Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci nebolo možné aplikovať ustanovenie § 102 písm. a/ Zákona o rodine, keďže otec maloletých detí si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a v prejavení záujmu o deti mu bránila závažná prekážka spočívajúca v obave o svoj život a zdravie. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na názor maloletej B. a maloletej B.. Maloletá B. onedlho dosiahne plnoletosť, navrhovateľa berie ako nevlastného otca a oslovuje ho „I.“, na svojho biologického otca sa pamätá. Maloletá B. vie kto je jej biologickým otcom, avšak nepamätá si na neho a navrhovateľa oslovuje „otec“. Ani maloletá B., ani maloletá B. neboli úplne stotožnené so zmenou svojho priezviska, ktorá zmena by nastala ich osvojením navrhovateľom, obe si chceli ponechať svoje doterajšie priezviská. Maloletá B. nevie o tom, kto je jej biologickým otcom a za svojho otca považuje navrhovateľa. Súd prvej inštancie zdôraznil, že každé dieťa má právo poznať svoj pôvod, každé dieťa má právo poznať vlastných rodičov a zároveň má aj právo na ich starostlivosť v zmysle čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Takisto má aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v zmysle čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa uvádza právo každého subjektu na rešpektovanie svojho rodinného života. Z týchto ustanovení podľa súdu prvej inštancie vyplýva záujem chrániť a posilňovať predovšetkým prirodzené rodinnoprávne vzťahy (väzby) a náhradné inštitúty využívať iba v tých prípadoch, keď s ohľadom na stav prirodzene právnych rodinných väzieb možno usúdiť, že je pre dieťa lepšie tieto väzby nezachovať a ponechať priestor pre

vytvorenie väzieb s novou rodinou, biologické príbuzenstvo má však prednosť pred osvojením. Súd prvej inštancie napokon poukázal na to, že základnou podmienkou osvojenia je zabezpečenie trvalého zlepšenia pomerov dieťaťa a zaistenia mu chýbajúceho rodinného prostredia, ktoré by zaručovalo jeho riadnu výchovu v súlade s výchovnými cieľmi spoločnosti. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že matka s maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom kontinuálne už od roku 2017

- 2018 a maloleté deti tak majú zabezpečené úplné rodinné prostredie a zúčastňujú sa aj na užívaní výhod, ktoré plynú zo spolužitia v spoločnej domácnosti s rodičom a jeho manželom.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhujúc odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí z dôvodu, že biologický otec maloletých detí neprejavuje o ne žiadny záujem a v súčasnosti si neplní riadne vyživovaciu povinnosť, keď s plnením vyživovacej povinnosti mešká. Namietol nesprávne pochopenie vyjadrenia maloletej B. a B. kolíznym opatrovníkom, ktoré podmienilo rozhodnutie súdu prvej inštancie. Podľa odvolateľa biologickému otcovi nikto nevytváral prekážky pre styk s deťmi, v konaní nebolo preukázané, že otec maloleté deti nenavštevuje z dôvodu obavy o svoj život a zdravie. Naopak, na osobu otca v dôsledku agresívneho správania mala byť niekoľkokrát privolaná hliadka polície, keď sa sám vyhrážal bývalej manželke. Navrhovateľ k osobe biologického otca maloletých uviedol, že je psychiatrickým pacientom so sklonmi k samovražde. O blokovaní jeho telefónneho čísla zo strany maloletých detí došlo na základe ich vlastného rozhodnutia, pričom o mieste ich pobytu má vedomosť. Navrhovateľ zdôraznil, že v prípade, ak odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdí, dôjde k rozvráteniu harmonického rodinného spolunažívania v novej rodine. Maloleté deti ich biologický otec sklamal tým, že je alkoholik a agresor, ich mamu bil a urážal niekoľko rokov, čo bol aj jeden z dôvodov ich rozchodu a neskôr aj rozvodu manželstva. Maloleté deti si k nemu vytvorili rodinné puto, majú vytvorené zázemie a pocit kompletnej rodiny v zostave v akej žijú.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s návrhom na osvojenie maloletých detí, keď biologický otec maloletých detí tieto nenavštevuje a nie je medzi nimi žiadny kontakt. Po pojednávaní si biologický otec uvedomil, že by mal s návrhom súhlasiť, čo jej potvrdil aj v telefonickom rozhovore.

7. Otec v písomných vyjadreniach z 22.05.2023 a 28.06.2023 k odvolaniu uviedol, že v čase, keď sa odsťahovala jeho bývalá manželka zo spoločnej domácnosti, bol bez zamestnania a prišiel aj o vodičský preukaz z dôvodu používania alkoholických nápojov. Tento stav bol zapríčinený stratou prvorodenej dcéry, ktorá tragicky zahynula, zároveň zostal sám bez práce a s dlhmi, ktoré mu zanechala bývalá manželka, čo znášal zle a hľadal útechu v alkohole. Hoci sa s bývalou manželkou hádal, nikdy ju neudrel. Po rozvode sa snažil spojiť s dcérami, avšak vždy mu bolo znemožnené sa s nimi stretnúť a odpoveďou mu boli vždy nejaké výhovorky. Podstúpil protialkoholické liečenie, snažil sa nájsť si prácu a dlžoby a zameškané výživné za pomoci otca a brata začal splácať. Už viac ako rok má aj späť vodičský preukaz, avšak aktuálne prišiel o prácu, ktorú vykonával na dohodu u p. P. v I.. Bude sa snažiť aj naďalej hľadať prácu, keď okrem výživného ešte spláca dlh za auto. Neželá si, aby jeho dcéry podstupovali ťahanie po súdoch a vypovedanie na súde, čo ich môže poznačiť a obáva sa aj toho, že si budú myslieť že je to kvôli biologickému otcovi a aj tak poznačené vzťahy medzi nami sa ešte viac zhoršia. Preto súhlasí, aby si deti osvojil navrhovateľ I. F., bytom C., XXXX/XX, B. D., ktorý sa toho času o ne stará.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 C.m.p., s nariadením odvolacieho pojednávania (§ 384, § 385 C.s.p.), v priebehu ktorého účastníkov podľa § 147 ods. 2 C.m.p. poučil o význame osvojenia z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa a spoločnosti, o právnych následkoch osvojenia a o povinnostiach osvojiteľa, doplnil dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci (§ 35, § 68 C.m.p.) prečítaním listín doložených do spisu v priebehu odvolacieho konania a výsluchmi účastníkov na pojednávaní odvolacieho súdu, a po jeho vyhodnotení dospel k nasledujúcim záverom.

9. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 369 ods. 1 C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

11. Podľa § 369 ods. 2 C.s.p. ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

12. Podľa § 369 ods. 3 C.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

13. Po zohľadnení dispozitívneho úkonu navrhovateľa zo dňa 26.02.2024, ktorým vo vzťahu k t.č. plnoletej B. A., nar. XX.XX.XXXX zobral odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie späť v čase, kedy o jeho odvolaní v tejto časti nebolo rozhodnuté, odvolací súd výrokom I. rozhodnutia konanie o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa t.č. plnoletej B. A., nar. XX.XX.XXXX podľa § 396 ods. 3 C.s.p. zastavil.

14. Odvolací súd následne podrobil odvolaciemu prieskumu rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh navrhovateľa na osvojenie maloletej B. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletej B. A., nar. XX.XX.XXXX. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.).

15. Podľa § 35 C.m.p. je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

16. Podľa § 36 C.m.p. je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

17. Podľa § 68 C.m.p. odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu považuje za potrebné.

18. Čo do zistenia stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, vzťahujúceho sa na pomery navrhovateľa, otca a matky a oboch maloletých detí, ako aj na závery dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a vyjadrenia sa účastníkov konania, podrobne uvedené v ods. 1-20 rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nepovažuje za potrebné v tomto rozhodnutí opakovať.

19. K predmetu odvolacieho prieskumu konštatuje, že z dôvodu potreby vyhodnotenia nových skutkových okolností a doplneného dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci (výsluchmi účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom výpisu z registra trestov navrhovateľa z 19.03.2024, daňového priznania navrhovateľa za rok 2023, správy Obce B. D. z 16.02.2024, nahliadnutím do verejne prístupného živnostenského registra, správy kolízneho opatrovníka z 20.02.2024) zistil nasledovné podstatné skutočnosti týkajúce sa obdobia po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie.

20. Otec po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie v písomných podaniach zo dňa z 22.05.2023 a 28.06.2023 súhlasil „s osvojením maloletých detí navrhovateľom I. F., bytom C. XXXX/XX, B. D., ktorý sa toho času o ne stará“.

21. V priebehu pojednávania nariadeného odvolacím súdom na deň 20.03.2024 otec nesúhlasil s osvojením oboch maloletých detí poukazujúc na to, že podľa informácie od najstaršej dcéry obe dcéry kolíznemu opatrovníkovi povedali, že nechcú byť osvojené, kolízny opatrovník však v písomnom vyjadrení napísal niečo iné. Otec vyslovil domnienku, že keď budú dcéry staršie, prídu za ním. Najstaršia dcéra od matky s manželom odišla pre nezhody s objednávaním dvoch telefónov, ktoré musela platiť, povedala mu, že keď nesúhlasila so zmenou priezviska, tak ju navrhovateľ udrel. Od posledného pojednávania dve mladšie dcéry nekontaktoval, nemá na nich čísla, keďže matka a navrhovateľ telefóny menia, výživné na deti stále platí, na posledné Vianoce ako aj na Vianoce predtým im poslal aj niečo naviac, zvykol deťom posielať aj pohľadnice k sviatkom. Kontaktovať sa s dvoma mladšími deťmi sa od posledného rozhodnutia súdu nepokúsil, neskúšal to, keďže v minulosti mu nebol s nimi umožnený

kontakt, netelefonoval im, telefonoval len s matkou po jej telefonáte, ktorý sa týkal najstaršej dcéry. Najstaršia dcéra B. býva po odchode z domácnosti matky u babky (stará matka zo strany matky), každú sobotu a nedeľu býva u neho na obed, podľa jeho vedomostí si B. Q. B. telefonujú a aj sa osobne stretli, B. vždy hovorí, že má sestry pozdravovať. Nikdy sa nedožadoval styku tak ako mu bol upravený, nechcel aby k nim chodili policajti a nechcel deti tomuto vystavovať. Kolízneho opatrovníka vo vzťahu k umožneniu styku s deťmi nikdy nepožiadal o pomoc. Pred 4-5 rokmi sa občas stávalo, že pri návšteve starej matky ho deti občas navštívili.

22. Navrhovateľ v priebehu pojednávania na odvolacom súde uviedol, že sa pridržiava dôvodov svojho odvolania, trvá na osvojení v tomto čase už len dvoch maloletých detí – B. a B. s tým, že maloleté deti by osvojením mali priezvisko „F.“, ktoré prijala ich matka sobášom s ním. Maloleté deti vnímal od začatia spolužitia s matkou ako vlastné, staral sa o ne po všetkých stránkach, inak sa nedalo, keďže začal žiť so ženou s troma deťmi. Najmenšia B. doposiaľ nevie, kto je jej biologický otec, ako otca vníma jeho. Maloleté deti majú kontakt aj s rodinou z jeho strany, bežne sa navštevujú. Otec maloletých detí tieto ani v minulosti a ani od posledného rozhodnutia súdu nekontaktoval, nemal o ne záujem, nie je pravda, že mu bolo bránené. Otec nikdy nezavolá, pred nedávnom s manželkou telefonovali po tom, ako mu zavolala manželka. Pokiaľ by sa otec naozaj chcel stretnúť s deťmi, mal na to možnosti, mohol žiadať aj o pomoc štátne orgány. Tvrdenia otca o styku s deťmi u babky sa týkajú obdobia ešte z čias manželstva rodičov, kedy matka s deťmi opakovane od otca utekala a vracala sa k nemu do spoločnej domácnosti. Ak otec tvrdí, že videl navrhovateľa napr. venčiť psa, mohol mu aj kedykoľvek povedať, že chce vidieť deti. Navrhovateľ napokon uviedol, že by bol rád, keby bolo jeho návrhu vyhovené, kladné rozhodnutie je v záujme detí, ktoré dlhodobo vychováva, stará sa o ne, maloleté deti majú k nemu vytvorený vzťah, hovoria mu tatino.

23. Z doplneného dokazovania odvolací súd zistil, že navrhovateľ je bezúhonný, je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, je zdravotne spôsobilý, naďalej vykonáva na základe živnostenského oprávnenia z 16.09.2022 živnosť - prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, čistiace a upratovacie služby, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), od 13.04.2023 aj činnosť údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla a od 28.08.2023 činnosť poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla, z ktorých podľa predloženého daňového priznania za rok 2023 dosahuje príjem.

24. Obec B. D. v písomnom podaní z 16.02.2024 uviedla, že nemá informáciu o osobných, majetkových a morálnych pomeroch navrhovateľa. Komisiou pre verejný poriadok nebolo jeho správanie prejednávané a nebolo mu uložené kárne opatrenie.

25. Matka v priebehu pojednávania na odvolacom súde uviedla, že deti jej partnera vnímali pozitívne od začiatku vzťahu, staral sa o ne, vozil ich do školy, pomáhal jej aj s finančnou stránkou. B. vie kto je jej biologický otec, s týmto nemá vytvorený žiaden vzťah, ako otca vníma manžela matky. B. bola v čase rozpadu partnerského vzťahu s otcom ešte maličká, nevie že má iného biologického otca, nebolo jej to nutné hovoriť, za otca považuje navrhovateľa, ktorý sa o ňu od útleho detstva stará. Deti sa stýkajú aj s rodinou z jej strany. Najstaršiu B. manžel udrel jedenkrát po tom ako prišla domov opakovane pod vplyvom alkoholu, B. odišla z domu preto, že jej matka nedovolila odísť s chlapcami do Maďarska. Otec posiela výživné poštovou poukážkou na adresu, kde matka s rodinou býva, vie kde to je, v dedine bývajú aj jeho rodičia, sama bývalá svokra jej povedala, že otec nechce prísť za deťmi, keď navštívi rodičov. Deti nemajú žiadne kontakty s rodičmi otca, títo o ne nejavia záujem a ona nemá dôvod ich k nim vodiť. Najstaršia B. nebýva v spoločnej domácnosti od decembra 2023, kedy po hádke odišla bývať k starej matke (zo strany matky), osobne sa nestretávajú, píšu si. B. sa stretáva s B., aktuálne sa pripravuje na maturity a má aj priateľa. Menšie deti boli u starej matky z jej strany naposledy na Vianoce 2023, B. sa s otcom stretnúť nechce, jej názor matka rešpektuje, pričom sa v budúcnosti môže rozhodnúť aj inak, B. ani nevie, že jej biologickým otcom je niekto iný. Všetky jej deti (vrátane najmladšieho syna) majú blízky vzájomný vzťah, dve najstaršie dcéry si denne píšu, sú vo vzájomnom kontakte, sú vychované vo vzájomnej blízkosti a pomoci. Podľa názoru matky prípadné osvojenie dvoch menších detí nebude mať na ich vzájomný súrodenecký vzťah akýkoľvek dopad.

26. Kolízny opatrovník maloletých detí na pojednávaní odvolacieho súdu uviedol, že pri pohovore pred rokom dve staršie dcéry vnímali navrhovateľa ako blízku osobu, ktorá sa o ne stará, problém mali

výlučne s priezviskom, keď najstaršia B. bola blízko k veku dospelosti a už si nevedela predstaviť, že si zmení priezvisko. Na ostatnom pohovore vykonanom pred týmto pojednávaním maloletá B. pôsobila bezprostredne, nebola nervózna, uvedomovala si dosah toho čo hovorí. Povedala, že s odstupom ďalšieho roka, keď sa jej vzťah s biologickým otcom nikam neposunul, už nemá výhrady k priezvisku, ktoré by osvojením mala používať. O navrhovateľovi sa vyjadrovala pozitívne. S odstupom jedného roka, kedy nedošlo k žiadnemu posunu vzťahu medzi biologickým otcom a maloletými deťmi, kolízny opatrovník navrhol návrhu navrhovateľa vyhovieť.

27. Zo správy kolízneho opatrovníka maloletých detí zo dňa 20.02.2024 vyplýva, že počas šetrenia uskutočneného dňa 16.02.2024 sa v domácnosti na adrese C. XXXX/XX, B. D. zdržiavala matka maloletých detí, najmladší syn matky I. B. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletá B. A., nar. XX.XX.XXXX. Bytové pomery rodiny sa od ostatného šetrenia nezmenili, rodina obýva jednopodlažný štvorizbový dom, ktorý pozostáva z kuchyne spojenej s obývačkou, zo spálne, dvoch detských izieb, kúpeľne a WC. Dom je vkusne a účelne zariadený štandardným nábytkom. Počas šetrenia bol v domácnosti poriadok na požadovanej úrovni. Mesačné náklady na domácnosť sú tvorené splátkou hypotéky v sume 660 eur, elektrinou v sume 240 eur, Digi v sume 26 eur, štyrmi telefónnymi paušálmi v sume 160 eur, vodným a stočným, ktoré platia v polročných intervaloch v sume cca 200 eur. Navrhovateľ je SZČO v odbore stavebníctvo s mesačným príjmom v sume cca 4 500 eur, matka maloletých detí je toho času na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu najmladšieho syna, jej mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku v sume 345 eur, z prídavkov na štyri deti v sume 240 eur a z čiastočného invalidného dôchodku v sume 238 eur. Matka uviedla, že otec posiela výživné na maloleté deti pravidelne, nad rámec výživného poslal deťom 100 eur na vianočné sviatky. Zdravotný stav maloletých detí je od posedného šetrenia nezmenený. Plnoletá B. A., nar. XX.XX.XXXX od decembra 2023 nebýva v spoločnej domácnosti, býva u starých rodičov zo strany matka v obci O. A., navštevuje 4. ročník Strednej odbornej školy agrotechnickej v A., odbor cestovný ruch, učí sa dobre a chcela by pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Podľa vedomostí matky sa plnoletá B. stretáva so svojím biologickým otcom. Matka ďalej uviedla, že s osvojením detí svojím manželom naďalej súhlasí, nakoľko sa v plnej miere podieľa na výchove maloletej B. a maloletej B.. Počas šetrenia kolízneho opatrovníka bola maloletá B. v škole, táto je aktuálne žiačkou 3 ročníka Základnej školy vo B. D., učí sa dobre, je zdravá, nemá vedomosť o svojom biologickom otcovi a podľa matky ani nie je vhodné, aby sa o svojom biologickom otcovi dozvedela. Pri poslednom šetrení zo strany úradu bolo možné spozorovať, že maloletá vnímala navrhovateľa ako svojho otca. Maloletá B. bola doma z dôvodu choroby, spontánne reagovala na otázky a po vysvetlení dôvodu návštevy uviedla, že je žiačkou 9. ročníka Základnej školy vo B. D., učí sa dobre, budúci školský rok by chcela ísť študovať na hotelovú akadémiu do Galanty alebo na pedagogickú do Trnavy. S biologickým otcom nemá žiaden kontakt, nemá o neho záujem, nevie si predstaviť, o čom by sa s ním bavila, keď tu pre ňu celé roky nebol. Vie, že staršia sestra B. udržuje kontakt s otcom najmä teraz, keď s nimi nebýva v spoločnej domácnosti. Navrhovateľa oslovuje otec, má s ním vytvorený dobrý vzťah ako má byť medzi otcom a dcérou, rozprávajú sa o všetkom. Ak nepracuje, trávia voľný čas spolu ako rodina, chodievajú na výlety, alebo keď sú doma hrajú spoločenské hry alebo si radi pozrú spolu film. Maloletá uviedla, že už nemá problém so zmenou priezviska po navrhovateľovi a pozitívne by pre ňu bolo aj to, že napríklad pri prihláške na strednú školu by nemusela riešiť súhlas so svojím biologickým otcom, ale s navrhovateľom. V domácnosti matky a navrhovateľa jej nič nechýba.

28. Podľa § 97 ods. 1 Zákona o rodine osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.

29. Podľa § 97 ods. 2 Zákona o rodine o osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.

30. Podľa § 98 Zákona o rodine osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 3.

31. Podľa § 99 ods. 1, 2 Zákona o rodine medzi osvojiteľom a osvojencom musí byť primeraný vekový rozdiel. Osvojiť možno len maloleté dieťa, ak je osvojenie v jeho záujme.

32. Podľa § 100 ods. 1 Zákona o rodine osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba.

33. Podľa § 100 ods. 3 Zákona o rodine ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa. Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

34. Podľa § 101 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 101 ods. 4 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa schopné posúdiť dosah osvojenia, je potrebný aj jeho súhlas.

36. Podľa § 102 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.

37. Podľa § 105 Zákona o rodine osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa. Spoločný osvojenec manželov bude mať priezvisko určené vyhlásením snúbencov pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4 pre ostatné deti. To platí aj v prípade, že osvojiteľom je manžel matky osvojenca.

38. Podľa § 106 ods. 1, 2 Zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom. Ak je osvojiteľ manželom jedného z rodičov osvojenca, príbuzenské vzťahy medzi osvojencom, rodičom a jeho príbuznými zostávajú zachované.

39. Podľa § 108 Zákona o rodine osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.

40. Podľa § 143 C.m.p. konanie o osvojenie možno začať len na návrh.

41. Podľa § 38 ods. 1 C.m.p. ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

42. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

43. Podľa čl. 7.1 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

44. Odvolací súd s odkazom na § 99 ods. 2 Zákona o rodine zdôrazňuje, že cieľom pri osvojení je sledovať záujem maloletého dieťaťa ako najvyšší princíp. Osvojenie má zabezpečiť trvalé zlepšenie osobných a právnych pomerov dieťaťa, pritom neslobodno stratiť zo zreteľa najvážnejší následok osvojenia a tým je strata doterajších rodinnoprávnych väzieb s biologickou rodinou dieťaťa. Podľa čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa má právo poznať svojich rodičov a tiež právo na ich starostlivosť, podobne má právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom (čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa). Z uvedeného vyplýva záujem chrániť a posilňovať predovšetkým prirodzené rodinnoprávne väzby a náhradné inštitúty využívať len v prípadoch, keď s ohľadom na stav prirodzenoprávnych rodinných väzieb možno usúdiť, že je pre dieťa lepšie tieto nezachovať a nechať priestor na vytvorenie väzieb s novou rodinou. Osvojenie teda ako zrušenie pôvodných rodinnoprávnych vzťahov prichádza do úvahy len vtedy, ak biologickí rodičia definitíve nemôžu, alebo nechcú svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávať a obnovenie ich starostlivosti, resp. výkonu ich rodičovských práv nie je možné očakávať. Pre vyhovenie návrhu na osvojenie musí

mať súd za preukázané, že výhody budúceho života dieťaťa prevažujú nad nevýhodami. Hodnotenie najlepšieho záujmu dieťaťa má byť teda výsledkom zváženia, či za existujúceho stavu rodinnoprávnych vzťahov aj vzhľadom na perspektívnosť ich zlepšenia, je pre dieťa lepšie zrušiť existujúce prirodzené rodinné väzby a vytvoriť fikciu novej rodiny. Treba mať tiež na zreteli, že dieťa je súčasťou širšej rodiny v priamej aj pobočnej línii, preto treba v takomto prípade dôsledne zistiť a zvážiť vzťahy dieťaťa k členom jeho biologickej rodiny a opačne.

45. Pokiaľ ide o prípad návrhu na osvojenie manželom rodiča maloletého dieťaťa (tzv. nepravé osvojenie) upravené v ust. § 100 ods. 1, 3 Zákona o rodine, ktoré je osvojením individuálnym, hoci jeho konečným dôsledkom je vytvorenie úplnej rodiny, ako pri spoločnom osvojení, je treba ako podstatnú skutočnosť zdôrazniť, že pri osvojení manželom rodiča (alebo osvojiteľa) dieťaťu netreba vytvoriť chýbajúce výchovné a rodinné prostredie v pravom zmysle slova, ide skôr o vytvorenie právneho rámca pre už existujúci faktický stav. Formálne ide o individuálne osvojenie, v dôsledku ktorého vzniká úplná rodina. Naplnenie podmienky záujmu dieťaťa možno vidieť napríklad v okolnosti, že manžel sa o dieťa osobne stará od jeho útleho veku, materiálne ho zabezpečuje, viaže ich vzájomné citové puto, dieťa ho považuje za svojho rodiča a bolo by vhodné, keby malo priezvisko zhodné so súrodencami. Súdy však nesmú pripustiť osvojenie ako určitý prostriedok riešenia osobných sporov medzi biologickými rodičmi, keď sa s novým manželom snažia vylúčiť druhého rodiča z výkonu rodičovských práv a povinností, hoci ten má záujem o ich plnenie. V prípade návrhu osvojenia maloletého dieťaťa manželom rodiča (alebo osvojiteľa) je dôležité preskúmať i stav, priebeh, perspektívu, dĺžku známosti či manželstva a vyhodnotiť, či sa už mohlo z hľadiska jeho trvania osvedčiť do podania návrhu na osvojenie. Ďalej je potrebné skúmať vzťah ďalších príbuzných záujemcu o osvojenie k dieťaťu, rovnako vzťah príbuzných biologického rodiča k maloletému dieťaťu a naopak, vzťah dieťaťa k nim. Trvanie partnerského vzťahu je rovnako dôležité z hľadiska možnosti vytvorenia blízkeho vzťahu medzi navrhovateľom a dieťaťom, keďže práve na jeho základe sa formujú väzby umožňujúce stabilne nahradiť chýbajúcu otcovskú starostlivosť. Pri osvojení je tak nutné zo strany súdu zisťovať a dospieť k jednoznačnému záveru, že citové väzby sú už vytvorené, stabilné, výchovné prostredie sa nemení.

46. V posudzovanej veci súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie vo vzťahu k maloletým deťom založil na úvahe o splnení zákonných predpokladov na strane navrhovateľa (§ 98, § 99 ods. 1 Zákona o rodine), o existencii súhlasu matky maloletých detí s osvojením maloletých detí navrhovateľom (§ 100 ods. 3 Zákona o rodine) a nesplnení hmotnoprávneho predpokladu súhlasu otca maloletých detí s osvojením (§ 101 ods. 1 Zákona o rodine) za situácie, kedy v predmetnej veci nebolo možné aplikovať ustanovenie § 102 písm. a/ Zákona o rodine, keďže otec maloletých detí si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a v prejavení záujmu o deti mu bránila závažná prekážka spočívajúca v obave o svoj život a zdravie.

47. V čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo doplneným dokazovaním zistené, že na strane navrhovateľa sú aj naďalej splnené zákonné predpoklady pre osvojenie maloletých detí podľa § 98, § 99 ods. 1 Zákona o rodine, tento má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonný, na jeho strane neboli doplneným dokazovaním zistené okolnosti smerujúce k pochybnostiam o jeho osobnostných, zdravotných, morálnych predpokladoch a ani o spôsobe jeho života a života osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, t.j. matky a aktuálne troch maloletých detí (námietky v tomto smere neprodukovali ani ostatní účastníci konania) a medzi navrhovateľom a oboma maloletými deťmi je primeraný vekový rozdiel. Matka s osvojením maloletých detí súhlasí (§ 100 ods. 3 Zákona o rodine).

48. Aj keď otec v písomných vyjadreniach k odvolaniu z 22.05.2023 a 28.06.2023 (o.i.) uviedol, že súhlasí, aby si „maloleté deti osvojil navrhovateľ I. F., bytom C. XXXX/XX, B. D., ktorý sa toho času o ne stará“, v priebehu pojednávania pred odvolacím súdom (20.03.2024) nesúhlasil s osvojením oboch maloletých detí poukazujúc na to, že „podľa informácie od najstaršej dcéry obe dcéry kolíznemu opatrovníkovi povedali, že nechcú byť osvojené, kolízny opatrovník však v písomnom vyjadrení napísal niečo iné“ a zároveň vyslovil domnienku, že „keď budú dcéry staršie, prídu za ním“. Zmenený postoj otca k osvojeniu maloletých detí v čase rozhodovania odvolacieho súdu znamenal nesplnenie zásadného hmotnoprávneho predpokladu - súhlasu otca maloletých detí s osvojením (§ 101 ods. 1 Zákona o rodine) a nutnosť dôsledného posúdenia možnej aplikácie ustanovenia § 102 písm. a/ Zákona o rodine, v kontexte vyhodnotenia najlepšieho záujmu maloletých detí podľa § 99 ods. 2 Zákona o rodine.

49. Ustanovenie § 102 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky osvojenia a vymedzuje kritériá, za ktorých možno osvojenie ako najsilnejšiu formu zásahu do rodičovských práv uskutočniť aj bez súhlasu rodičov. Hoci zákon v zásade vyžaduje súhlas rodičov s osvojením, nezáujem rodičov o dieťa v niektorých prípadoch by malo dosahovať takú intenzitu, kedy u nich možno hovoriť o zániku pocitu zodpovednosti za osud dieťaťa. Za týchto podmienok ich ľahostajný a nežiaduci postoj k vlastnému dieťaťu nezlučujúci sa s prirodzeným vzťahom rodiča k dieťaťu odôvodňuje úpravu, ktorá vo vzájomnej súvislosti medzi rodičovskými právami a povinnosťami a záujmom dieťaťa o zabezpečenie vhodného výchovného prostredia uprednostňuje záujem dieťaťa (či sú takéto okolnosti dané, súd preskúmava v súdnom konaní). Ide o zásadnú otázku dotýkajúcu sa osobného statusu dotknutých osôb s ďalekosiahlymi následkami pre ďalšiu existenciu práv a povinností v takej citlivej oblasti, ako sú vzájomné vzťahy rodičov a detí, a preto sa vyžaduje dôsledný prístup ku skutkovým zisteniam potrebným pre záver v takejto veci. Slovné spojenie „neprejavovali skutočný záujem“ zdôrazňuje skutočnosť, že formálny záujem rodiča nemožno považovať za právne relevantné prejavenie záujmu. Prejavom záujmu o dieťa nie je len priamy styk rodiča s dieťaťom, ale i iné prejavy rodičov, z ktorých je zrejmé, že sa dieťaťa nemienia zriecť. Avšak relevantnou skutočnosťou, ktorá musí byť skúmaná, je skutočnosť, či rodičovi v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. Preukázanie tejto okolnosti spôsobuje, že nenastanú účinky kvalifikovaného nezáujmu.

50. Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutočného stavu veci v čase jeho rozhodovania dospel k záveru, že otec v čase od rozhodnutia súdu prvej inštancie (od 20.03.2023) neprejavoval skutočný záujem o obe maloleté deti a v konaní pred odvolacím súdom neprodukoval tvrdenia a ani nepreukázal, že mu v prejavení záujmu bránila závažná prekážka. Pri posudzovaní tejto otázky nemohol vychádzať iba z nespornej skutočnosti, že otec si voči maloletým deťom riadne plnil a plní vyživovaciu povinnosť, určenú mu v ostatnom rozhodnutí súdu (rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 13.04.2018, č.k. 22P/31/2018-55), ale musel posudzovať, či otec o maloleté deti javil akýkoľvek záujem, ktorý je možný podriadiť pod termín kvalifikovaného záujmu, ktorý sa nemusí vždy prejaviť iba osobným stretávaním, z konania otca by však muselo byť jednoznačne zrejmé, že mu osud maloletých detí nie je ľahostajný. Z doplneného dokazovania odvolacím súdom nebolo preukázané, že chovanie otca a jeho postoj k maloletým deťom, ku ktorým si síce riadne plní vyživovaciu povinnosť a najstaršej, t.č. plnoletej dcére „vždy hovorí, že má sestry pozdravovať“, zároveň opakovane v máji a júni 2023 súhlasil s osvojením maloletých detí (ktorý súhlas dňa 20.03.2024 pred odvolacím súdom následne odvolal), nezaujímal sa o ich život (zdravotný stav, školské povinnosti, mimoškolskú činnosť, záujmy a pod.), neuchádzal sa o možnosť styku s nimi aj napriek tomu, že v obci, kde majú maloleté deti bydlisko pravidelne navštevuje svojich rodičov, a to ani počas telefonátu s matkou (týkajúceho sa t.č. plnoletej dcéry), a ani nevykonával žiadne aktívne kroky smerujúce k vytvoreniu vzájomného vzťahu s maloletými deťmi (vrátane uchádzania sa o pomoc zo strany štátnych orgánov), by bolo možné jednoznačne posúdiť ako jeho kvalifikovaný záujem o maloleté deti. Pokiaľ otec pred odvolacím súdom verbalizoval všeobecné tvrdenie o tom, že kontaktovať sa s dvoma mladšími deťmi sa od rozhodnutia súdu prvej inštancie nepokúsil, neskúšal to, keďže v minulosti mu nebol s nimi umožnený kontakt, netelefonoval im, keďže nemá ich telefónne čísla, tieto nemohol odvolací súd posúdiť ako okolnosti brániace otcovi v prejavení skutočného záujmu o maloleté deti. Podotýka, že otec pred odvolacím súdom aj napriek usmerneniu uvádzal okolnosti z obdobia, ktoré nebolo pre rozhodovanie odvolacieho súdu podstatné (z obdobia pred rozvodom manželstva, resp. tesne po rozpade partnerského vzťahu rodičov), jeho vyjadrenia boli miestami vzájomne protirečivé a pred súdom pôsobil neisto a nepresvedčivo. Dôsledkom uvedeného odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľa na rozdiel od súdu prvej inštancie vychádzal z premisy, že v čase jeho rozhodovania nebol na osvojenie maloletých detí potrebný súhlas otca, keďže tento počas najmenej šiestich mesiacov neprejavoval o maloleté deti skutočný záujem (§ 102 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine). V nadväznosti na túto úvahu nepovažoval za potrebné sa ďalej zaoberať odvolacími námietkami navrhovateľa poukazujúceho na to, že otec o maloleté deti neprejavoval záujem dlhodobo pred rozhodnutím súdu prvej inštancie a namietal pravdivosť tvrdení otca produkovaných pred prvoinštančným súdom, že v styku s maloletými deťmi mu bránila obava o život a zdravie.

51. Po komplexnom vyhodnotení najlepšieho záujmu maloletých detí, so zohľadnením všetkých podstatných okolností posudzovanej veci dospel odvolací súd k záveru, že v čase jeho rozhodovania sú splnené podmienky pre osvojenie maloletých detí navrhovateľom. Pri tejto úvahe zohľadňoval vývoj rodinnej situácie maloletých detí vyplývajúci z dokazovania vykonaného prvoinštančným súdom a doplneným odvolacím súdom z ktorého jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa osobne a aj finančne stará o maloleté deti od nadviazania partnerského vzťahu s matkou (od roku 2017, od roku 2022

sú manželmi), obe maloleté deti majú k nemu blízky citový vzťah (ktorý je vzájomný), oslovujú ho „tatino“, maloletá B. považuje navrhovateľa za biologického otca, maloleté deti neudržiavajú žiaden kontakt ani s blízkou rodinou otca aj napriek tomu, že starí rodičia zo strany otca bývajú v rovnakej obci. Odvolací súd pri rozhodovaní zohľadňoval aj názor maloletej B. prezentovaný v priebehu pohovoru s kolíznym opatrovníkom zo dňa 16.02.2024 z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva jej odcudzenie od biologického otca („nemá s ním žiaden kontakt, nemá o neho záujem, nevie si predstaviť, o čom by sa s ním bavila, keď tu pre ňu celé roky nebol“) a blízky vzťah k navrhovateľovi, ale zároveň aj bezvýhradné akceptovanie následkov jej osvojenia navrhovateľom v podobe zmeny priezviska na „F.“. Za správny považuje prístup kolízneho opatrovníka, ktorý s maloletou B., ktorá za biologického otca považuje navrhovateľa (ktorý sa o ňu od útleho detstva staral) nevykonal pohovor k otázkam osvojenia a z rovnakých dôvodov k nemu nepristúpil ani odvolací súd. Tvrdenie otca o tom, že „dcéry kolíznemu opatrovníkovi povedali, že nechcú byť osvojené, kolízny opatrovník však v písomnom vyjadrení napísal niečo iné“ posúdil ako účelové a nepravdivé, zohľadňujúc jednak obsah oboch správ kolízneho opatrovníka zaobstaraných v konaní (z 13.03.2023 a 20.02.2024) a aj vyjadrenie zástupcu kolízneho opatrovníka na pojednávaní odvolacieho súdu uvádzajúceho, že pri pohovore pred rokom dve staršie dcéry vnímali navrhovateľa ako blízku osobu, ktorá sa o ne stará, problém mali výlučne s priezviskom, keď najstaršia B. bola blízko k veku dospelosti a už si nevedela predstaviť zmenu priezviska, na ostatnom pohovore maloletá B. pôsobila bezprostredne, nebola nervózna, uvedomovala si dosah toho čo hovorí a povedala, že s odstupom ďalšieho roka, keď sa jej vzťah s biologickým otcom nikam neposunul, už nemá výhrady k priezvisku, ktoré by osvojením mala používať. Odvolací súd pri rozhodovaní napokon zohľadňoval aj okolnosť, že osvojenie maloletej B. a B. navrhovateľom by nemalo predstavovať riziko prípadného narušenia sesterských vzťahov oboch maloletých detí s najstaršou sestrou, t.č. už plnoletou B..

52. V nadväznosti na úvahu prezentovanú v predchádzajúcej časti odôvodnenia odvolací súd podľa § 105 a § 108 Zákona o rodine rozhodol aj o priezvisku oboch maloletých detí (ktorým je priezvisko osvojiteľa) a o tom, že osvojiteľ bude zapísaný v matrike v rodných listoch oboch maloletých detí namiesto biologického otca.

53. S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh navrhovateľa na osvojenie maloletej B. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletej B. A., nar. XX.XX.XXXX podľa § 388 C.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

54. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52, § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p..

55. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).