Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-204-2020.pdf
PDF · 100.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/204/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. F. J., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pochádzajúceho z rodičov matky L. T., W.. XX.XX.XXXX, bytom N., Ž. C. XX a otca C. J., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., T. XX, t.č. bytom H.U. XX, Y., M., I., V., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o výške výživného zo strany otca na mal. F. J., W.. XX.XX.XXXX tak, že:
II. Zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. F. J., W.. XX.XX.XXXX zo sumy 30,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom XX.XX.XXXX opakovane do budúcna.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX žiadala zvýšenie výživného zo strany otca na mal. F. zo sumy 30,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne, počnúc od XX.XX.XXXX, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.
2. Podaný návrh matka zdôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 6 rokov, pričom sa za tu dobu aj podstatne zmenili pomery. Maloletý navštevuje 1. ročník Základnej školy, úmerne sa navýšili náklady na jeho výživu, ošatenie a iné potreby. Otec nad rámec súdom určeného výživného nič neprispieva. Syn vo voľnom čase bude navštevovať rôzne záujmové krúžky. Matka je nezamestnaná a je poberateľkou rodičovského príspevku na mladšie dieťa z terajšieho manželstva. Má vedomosť, že otec žije v V., pracuje a jeho príjem je dostačujúci, aby hradil výživné, Tiež si v roku XXXX zakúpil nehnuteľnosť v hodnote 70.000,- Eur.
3. Otec sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote písomne nevyjadril, napriek tomu, že na to bol súdom vyzvaný. Taktiež nepredložil žiadne listinné dôkazy ani návrhy na vykonanie dokazovania. Na súdne pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o jeho odročenie, preto súd za splnenia zákonných podmienok konal a rozhodol v neprítomnosti otca.
4. Súd vykonal pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, dokazovanie vykonal výsluchom matky a svedkyne Y. J., starej matky otca, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
5. Matkou maloletého F. je L. T., W.. XX.XX.XXXX a otcom je C. J., W.. XX.XX.XXXX, ktoré skutočnosti plynú z lustrácie Registra obyvateľov SR.
6. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zveril mal. Briana Gabča do osobnej starostlivosti matky s právom maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a súčasne otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 30,- Eur mesačne k 15-tému dňu v mesiaci vopred, k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
7. Pokiaľ ide o pomery mal. F. a jeho rodičov, maloletý toho času s matku žijú v sociálnom byte spoločne s terajším manželom matky a dcérou pochádzajúcou z jej terajšieho manželstva, za ktorý matka uhrádza 150,- Eur mesačne.
8. Matka je nezamestnaná, doposiaľ nikdy nepracovala. Jej príjem predstavuje len prídavok na dve deti vo výške 51,50 Eur mesačne. Mesačné náklady na domácnosť sú vo výške 500,- Eur, z ktorých 250,- Eur uhrádza jej terajší manžel na výživu troch maloletých detí. Manžel tiež uhrádza 150,- Eur na zdravotné odvody. Na zabezpečenie stravy pre seba, manžela a mal. deti matka uhrádza cca 450,- Eur mesačne. Maloletý F. má zabezpečené oblečenie a obuv v dostatočnom množstve vzhľadom na jeho vek, ktoré matka zakupuje priebežne, syn totiž veľmi rýchlo rastie. Manžel matky je SZČO a zarába 1.200,- Eur až 1.300,- Eur mesačne.
9. K pomerom otca súd zistil, predovšetkým zo svedeckej výpovede Y.Á. J., starej matky otca, ako aj spisu tun. súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX, že tento sa dlhodobo zdržiava v V., kde sa zdržiava dobu 5-6 rokov, podľa účastníckej výpovede matky otec pracuje s týždenným príjmom 1.200 dolárov, vykonáva výkopové práce, podľa svedeckej výpovede Y. J. je otec nezamestnaný, občasne, možno raz za týždeň si brigádnicky privyrobí. Býva v sociálnom byte spoločne s otcom, bratom, ako aj ďalšími príbuznými. Všetci sú nezamestnaní, poberajú sociálne dávky. Svedkyňa Y. J. vrámci svojej svedeckej výpovede ďalej uviedla, že je to ona, kto hradí poštou za otca výživné na mal. F., doposiaľ platila 30,- Eur, od leta XXXX zasiela 50,- Eur. Tieto peniaze uhrádza z peňazí, ktoré jej zasiela priamo otec. Tento matke peniaze neposiela priamo preto, lebo prevod peňazí trvá dlhšie. S návrhom matky na zvýšenie výživného 200,- Eur nesúhlasí, nie je v jeho možnostiach platiť takéto výživné, schopný je uhrádzať výživné 50,- Eur. So synom sa vôbec nekontaktuje.
10. K pomerom otca súd ďalej zistil, že tento je výlučným vlastníkom rodinného domu a priľahlých pozemkov v N., podľa svedkyne Y. J. dom bol pre otca zakúpený z peňazí otcovej manželky, jej rodičov, rodičov otca C. J. a pripustila, že sa aj otec mohol podieľať čiastkou na jeho kúpu, bližšie okolnosti nevedela uviesť. Dom je v súčasnej dobe neobývaný, zakúpený bol pre prípad návrtu otca na Slovensko.
11. Otec má podľa svedeckej výpovede Y. J. vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom, ktoré má s terajšou manželkou.
12. Maloletý F. navštevuje H. ročník Základnej školy J. Q. XX U. N., kde matka uhradila na začiatku školského roka 50,- Eur za zakúpenie školských potrieb, pomôcok, oblečenia. Doposiaľ matka uhradila zhruba 60,- Eur od začiatku školy na rôzne potreby a pomôcky. Stravuje sa v škole, v súčasnej dobe matka už nemusí hradiť stravné, doposiaľ to bolo 25,- Eur mesačne. Taktiež uhrádza za školský klub tzv. družinu 10,- Eur mesačne. F. rad číta, občasne si sám zakúpi knihy, ktoré v škole ponúkajú, hradí ich matka. Rád by navštevoval hudobnú krúžok, bude nutné mu však zaobstarať varhany. Má tiež bicykel, ktorý mu zakúpil terajší manžel matky. Matka mal. F. mesačne sporí po 20,- Eur. Maloletý je zdravý.
13. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
17. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 244/2021 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2021 suma alebo úhrn súm 99,56 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
18. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2021 predstavuje čiastku 29,87 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
22. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že s poukazom na skutočnosť, že u mal. F. došlo k zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v pôvodnom rozhodnutí o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, je potrebné návrhu matky vyhovieť. Maloletý F. je v súčasnej dobe žiakom X. ročníka základnej školy, v čase poslednej úpravy navštevoval materskú školu v N.. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že nie je možné vyhovieť matke vo výške ňou požadovanom rozsahu výživného, nakoľko síce odôvodnené potreby dieťaťa to odôvodňujú, avšak súd má zato, že v súčasne dobe nie je v možnostiach a schopnostiach otca takého výživné hradiť. Tu je nutné upriamiť pozornosť na zásadný fakt, že súdom určená posledná výška vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa je len vo výške 30,- Eur, pričom táto suma je blízka, dokonca takmer sa rovnajúca výške zákonnej minimálnej vyživovacej povinnosti. Výška výživného určená v pôvodnom súdnom konaní nevychádzala pri rozhodovaní súdu zo subjektívnych pomerov otca, nakoľko ako aj zo spisu ale predovšetkým rozsudku sp.zn. XXP/XXX/XXXX je zrejmé, že otec bol aj v predchádzajúcom súdnom konaní značne pasívny. Súd vychádzal teda výlučne z objektívnej povinnosti rodiča plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť. I v čase poslednej úpravy výšky výživného bol otec prijímateľom sociálnych dávok v V., tieto však nesporne oproti roku XXXX stúpli.
29. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd taktiež skúma, či nastala zmena pomerov či už u rodičov alebo dieťaťa, a v kontexte toho prihliada, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Tu možno konštatovať, že za odôvodnené potreby možno považovať výživu vo vlastnom slova zmysle, osobné hmotné potreby ako aj potreby spojené s rozvojom osobnosti dieťaťa, jeho mimoškolské a záujmové aktivity. Uvedené potreby je však nutné posudzovať v kontexte majetkových pomerov rodičov. Tiež je potrebné uviesť, že nepochybne matkou vyčíslené pravidelné výdavky nezahŕňajú a ani nemôžu zahŕňať všetky nevyhnutné výdavky spojené s dennodenným životom. Zo strany otca je prirodzená snaha o čo najnižšiu možnú sumu výživného zvlášť v situácií ak ku stretávaniu ani kontaktovaniu ako takému otca s deťmi nedochádza. Určitý benevolentný postoj otca vidí súd aj v tom, že výživné zo strany otca je uhrádzané jeho starou matkou. Na druhej strane tiež vo vzťahu k otcovi treba uviesť, že otec sa so synom vôbec nekontaktuje, čo vytvára nutnosť u matky vykonávať celodennú starostlivosť o maloletého vrátane celodennej/celoročnej materiálnej stránky starostlivosti. V prípade pravidelného kontaktu otca s dieťaťom je časť finančných výdavkov spojených či už s trávením voľného času, stravou a pod. prenášaných na otca. Avšak ak k tomuto nedochádza, je nutné zo strany otca uvedené kompenzovať zvýšenou čiastkou sumy výživného. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je totiž nutné vždy prihliadať na rozsah styku a aj jeho skutočnú realizáciu.
30. Nesporné je tiež, že náklady na maloletého objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, či už jednorazové alebo pravidelné, jednak aj pokiaľ ide o náklady na bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc zreteľ jeho vek.
31. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku XXXX, v ktorom roku bolo právoplatne rozhodnuté o poslednej úprave výživného pre maloletého stúpli, ale aj u maloletého došlo o posun na ďalší stupeň vzdelávania a preto súd musel brať zreteľ aj túto okolnosť, ktorá sama osebe odôvodňuje zvýšenie sumy výživného.
32. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
33. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 01.04.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného, napríklad vymáhanie výživného súdnym exekútorom z dôvodu jeho neplatenia.
Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný rodič skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Matka požadovala aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. F. zo sumy 30,- Eur na sumu 200,- Eur. Príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť relevantným spôsobom, otec svoje majetkové pomery nezdokladoval, súdneho pojednávania sa nezúčastnil. Zohľadňujúc vyššie uvedené, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého má súd zato, že je v majetkových možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné na mal. F. v sume po 100,- Eur. Súd zohľadnil u otca potencionálny príjem, vzhľadom na jeho dlhodobé bydlisko, ako aj spôsob obživy. Ako miesto plnenia výživného súd určil k rukám matky a deň zročnosti výživného, v súlade s návrhom matky, 20-tý deň v mesiaci.
34. Súd rozhodol o zvýšení výživného počnúc odo dňa XX.XX.XXXX, t.j. odo dňa vyhlásenia rozhodnutia, prihliadajúc na odôvodnenú potrebu zvýšeného výživného ako aj na skutočnosť, že prítomná svedkyňa Y. J., ktorá za otca hradí výživné je podľa jej svedeckej výpovede v dennom kontakte s otcom.
35. S poukazom na súdom priznanú sumu výživného 100,- Eur, súd návrh matky v prevyšujúcej časti nad sumu 100,- Eur ako aj, návrhu matky na priznanie výživného, dokonca spätne pred začatím súdneho konania zamietol, nakoľko nezistil zákonného dôvody hodné osobitného zreteľa na takýto postup.
36. Týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. sp.zn. XXP/XXX/ XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. F..
37. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé
39. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
40. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko súd nezistil žiadne závažne skutočnosti, aby bolo potrebné zaviazať na ich úhradu niektorého z účastníkov konania, súd o týchto trovách preto rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
42. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa prítomní matka i kolízny opatrovník vzdali práva podať odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.