Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16Co-143-2023.pdf
PDF · 141.65 KB
Case nature
Subarea
16Co/143/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v právnej veci navrhovateľa: D. K., U.. XX.X.XXXX, M. XXX/X, R., zastúpeného advokátkou JUDr. Natáliou Šrámelovou, Pri smaltovni 3603/4, Bratislava, IČO: 50 741 101, proti odporcovi: G. T., U.. XX.XX.XXXX, D. M. XXXX/XX, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 47C/5/2023-49, zo dňa 29.6.2023, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Pezinok č. k. 47C/5/2023-142, zo dňa 4.9.2023 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.
II. Navrhovateľovi p r i z n á v a proti odporcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením, v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi do 3 dní od doručenia rozhodnutia hnuteľné veci bližšie špecifikované vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Navrhovateľovi priznal proti odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 337 ods. 1 C. s. p. poučil odporcu, že môže podať voči navrhovateľovi neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby bude zrušenie neodkladného opatrenia. Stranami tohto konania budú navrhovateľ ako žalovaný a odporca ako žalobca. Predmetom tohto konania bude vrátenie do pôvodného stavu. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu 31.5.2023 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi špecifikované hnuteľné veci. V podanom návrhu uviedol, že odporca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese D. M. XX, D., a to rodinného domu so súpisným číslom XXXX, na pozemku - parcele registra V., Č. XXXX o výmere 298 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, v katastrálnom území D., obec D., okres D., evidovaný v katastri nehnuteľností Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva číslo XXX (ďalej len "nehnuteľnosť"). Od roku 2019 si navrhovateľ vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti prenajímal izbu za účelom bývania, a to na základe nájomných zmlúv. Všetky záležitosti ohľadom nájmu vybavoval a s ním komunikoval odporca, ktorý zároveň vystupoval ako zástupca ostatných spoluvlastníkov. Nájomné zmluvy sa uzatvárali vždy na dobu jedného roka. Naposledy bola nájomná zmluva uzatvorená na dobu od 1.9.2022 do 1.9.2023. Mesačné nájomné za izbu bolo vo výške 150 eur, pričom navrhovateľ odovzdával nájomné odporcovi každý mesiac v hotovosti, o čom mu odporca vystavoval príjmový pokladničný doklad. Naposledy mal zaplatené nájomné za obdobie od 15.3.2023 do 15.4.2023, aktuálnu nájomnú zmluvu súdu predložiť nemôže, nakoľko mu je zadržiavaná odporcom. Dňa 3.4.2023 prišiel odporca osobne za ním a požiadal ho, aby upratal spoločné priestory rodinného domu v lehote do 6.4.2023, s čím súhlasil. Následne odporca odišiel na poschodie rodinného domu, kde býva a vzápätí (za cca 5 min.) sa vrátil za navrhovateľom a nútil ho, aby podpísal listinu, ktorú nechcel podpísať,
avšak odporca ho pod hrozbou, že vymení zámky na nehnuteľnosti donútil, aby listinu podpísal, čo nakoniec narýchlo urobil bez toho, aby poznal obsah listiny. Následne dňa 5.4.2023 v ranných hodinách navrhovateľ v zmysle ústnej dohody s odporcom poupratoval spoločné priestory a odišiel do práce. V prenajatej izbe bol naposledy 6.4.2023, pričom odtiaľ odišiel okolo 15:00 hod., pretože cestoval na veľkonočné sviatky za rodinou na východné Slovensko. Po sviatkoch dňa 10.4.2023 v nočných hodinách (cca o 21:00 hod.) sa vrátil domov. Do nehnuteľnosti ani do svojej prenajatej izby sa však nedostal, nakoľko sa nedali odomknúť dvere na prístupovej bránke k rodinnému domu. Snažil sa dozvoniť odporcovi, ktorý ale na zvonenie nereagoval napriek tomu, že bol zjavne doma, pretože v rodinnom dome sa svietilo. Nakoľko nemal pri sebe žiadne veci a v nočných hodinách nemal kam ísť, na miesto privolal políciu. Privolaná policajná hliadka sa taktiež snažila dozvoniť aj dovolať odporcovi, avšak bezúspešne. Nakoľko sa navrhovateľ do svojej prenajatej izby v ten deň nedostal a v nočných hodinách nemal kam ísť, bol nútený zaplatiť si nocľah v hoteli v Bratislave. Podotkol, že udalosti sa odohrali počas trvania nájomného vzťahu a odopretie vstupu do jeho prenajatej izby bolo v rozpore so zákonom a nájomnou zmluvou. V nasledujúcich dňoch sa niekoľkokrát pokúšal o prístup do svojej prenajatej izby, tiež sa snažil skontaktovať s odporcom a dohodnúť sa s ním na sprístupnení nehnuteľnosti za účelom prevzatia vecí, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzali, nakoľko v nehnuteľnosti zostali všetky jeho osobné veci, vrátane dokumentov, všetko zariadenie a vybavenie domácnosti, ako aj zariadenie a vybavenie, ktoré používal pri výkone svojho povolania (pracuje ako programátor). Išlo o hnuteľné veci, ktoré sú uvedené v zápisnici o výsluchu zo dňa 19.4.2023, ale aj ďalšie hnuteľné veci, pričom zoznam všetkých hnuteľných vecí, ktoré odporca zadržiava, je uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi zadržanými vecami sa nachádza aj dokumentácia týkajúca sa nájomného vzťahu. Z uvedeného dôvodu nemôže priložiť nájomnú zmluvu k tomuto návrhu. V podanom návrhu ďalej uviedol, že časť hnuteľných vecí, ktoré špecifikoval, mu bolo zverených do užívania treťou osobou. Predmetné veci sú teda vo vlastníctve tretej osoby - spoločnosti R. F., E.. A.. O.., E. E. R. XX, R., B.: XX XXX XXX, a má ich v oprávnenej držbe. Všetky ostatné zadržiavané hnuteľné veci sú jeho vlastníctvom. Doklady o kúpe niektorých hnuteľných vecí priložil k podanému návrhu. Doklady k ostatným veciam sa mu nepodarilo dohľadať. Odporca na jeho žiadosti nereagoval, ignoroval ho a zatajoval sa pred ním, neodovzdal mu jeho veci ani za prítomnosti príslušníkov polície, ktorí sa na adresu nehnuteľnosti dostavili opätovne dňa 15.4.2023. Počas rozhovoru s príslušníkmi polície odporca uviedol, že si bude môcť svoje veci zobrať, ak bude v izbe poriadok, inak mu to neumožní. Po vstúpení do izby odporca skonštatoval, že je v izbe neporiadok a neumožnil mu zobrať si svoje veci. Navrhovateľ vyzval odporcu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom odovzdania vecí aj písomne, a to výzvou zo dňa 13.4.2023, ktorú si však neprevzal v odbernej lehote a zásielka sa mu vrátila. Nakoľko odporca mu odmietol sprístupniť nehnuteľnosť a odovzdať mu jeho veci, podal dňa 15.4.2023 na neho trestné oznámenie. Ku dňu doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd sa jeho hnuteľné veci nachádzajú v nehnuteľnosti odporcu v jeho dispozícii. Odporca mu veci zadržiava zámerne, protiprávne a bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Odporca si voči navrhovateľovi formálne neuplatnil žiadne zádržné ani záložné právo ani žiadny iný nárok, ktorý by opodstatňoval zadržiavanie jeho vecí. Ako výlučný vlastník, resp. oprávnený držiteľ hnuteľných vecí sa týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby mu odporca hnuteľné veci vydal, nakoľko ich zadržiava protiprávne. Ide pritom o veci, ktoré nutne potrebuje k bežnému životu a k výkonu svojej práce. V prípade nevydania vecí mu hrozí spôsobenie a zväčšovanie škody na jeho majetku a na majetku ďalších osôb. Počas trvania protiprávneho stavu, ktorý spôsobil odporca nemá z vecí žiaden úžitok, ktorý by inak ako ich vlastník, resp. oprávnený držiteľ mohol mať, pričom veci strácajú na hodnote každým dňom ich nepoužívania. Okrem toho dochádza na jeho strane aj k zväčšovaniu škody v podobe ušlého zisku, keďže značná časť vecí mu slúži na výkon jeho povolania a bez týchto vecí nemôže pracovať a dosahovať tak pravidelný príjem, ktorý mal pred vznikom protiprávneho stavu spôsobeného odporcom. Vzhľadom na doterajšie protiprávne konanie odporcu existuje dôvodná obava, že veci poškodí, zničí, stratí alebo neoprávnene scudzí inej osobe. Na druhej strane, následky plynúce z neodkladného opatrenia pre odporcu sú zanedbateľné, nakoľko vydaním vecí nedôjde k žiadnej ujme na právach alebo oprávnených záujmoch odporcu. Nie je sporné, že ide o veci navrhovateľa. Odporca si k veciam neuplatňuje žiadne vlastnícke ani iné obdobné nároky, len ich protiprávne zadržiava.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba ktorej sa navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku
navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
3. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.
4. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že tomuto je potrebné vyhovieť, nakoľko v danej veci je nutné bezodkladne upraviť pomery strán, pričom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie mal z tvrdení navrhovateľa, ako aj z predložených dôkazov za preukázané, že mu zo strany odporcu ako spoluvlastníka nehnuteľnosti, v ktorej mal prenajatú miestnosť nebolo umožnené predmetnú nehnuteľnosť sprístupniť za účelom prevzatia si vecí, ktoré sa v prenajatej miestnosti nachádzajú a sú vo vlastníctve alebo držbe navrhovateľa. Z navrhovateľom predloženého príjmového dokladu vystaveného dňa 15.3.2023 je zrejmé, že uhradil odporcovi nájomné za obdobie od 15.3.2023 do 15.4.2023. Navrhovateľ ako nájomca vyzval odporcu listom zo dňa 13.4.2023 na sprístupnenie bytovej jednotky, na čo odporca nereagoval a neumožnil navrhovateľovi si z danej nehnuteľnosti prevziať veci v jeho vlastníctve alebo držbe. Z vyššie uvedených dôvodov podal na odporcu dňa 15.4.2023 trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Pezinku, OO PZ Modra, ktoré je vedené pod ČVS: ORP-150/PE-PK-2023. Súd prvej inštancie taktiež zastával názor, že konaním odporcu je znemožnené navrhovateľovi domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré sú mu odporcom zadržiavané.
5. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/287/2016 zo dňa 4.8.2016 z ktorého vyplýva, že pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 3/2010). Taktiež je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania.
6. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zastával ten názor, že sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladnosť v danom prípade vzhliadol v skutočnosti, že bez rýchleho odovzdania požadovaných hnuteľných vecí hrozí navrhovateľovi spôsobenie škody na jeho majetku ako aj obava z ich poškodenia, straty alebo neoprávneného užívania treťou osobou, čo by mohlo mať pre navrhovateľa nepriaznivé následky.
7. S poukazom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie nárok navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia za dostatočne osvedčený a preto podľa § 324 ods. 1 až ods. 3 C. s. p., § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2 C. s. p., § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C. s. p., § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, ods. 2 C. s. p., rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal voči odporcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. Proti uzneseniu podal odporca „sťažnosť“, ktorú odvolací súd posúdil ako odvolanie. Z obsahu odvolania vyplýva, že odporca považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za jednostranné, nezákonné, vydané na základe rodinkárstva a korupcie, zneužívanie súdnej moci, ak nie konanie organizovanej skupiny na Okresnom sude Pezinok. Namietal, že napadnuté rozhodnutie mu bolo doručené 6.7.2023 bez možnosti vyjadrenia sa k podaniu odporcu a možnosti doň nahliadnuť; nemal možnosť si v stanovenom termíne zabezpečiť advokáta; na vydanie úradného rozhodnutia neboli prípustné ani zistenia polície pri neoprávnenom vstupe na súkromný pozemok navrhovateľom; na vydanie
predbežného opatrenia nebolo prípustné ani podanie trestného oznámenia na navrhovateľa na polícii; na vydanie predbežného opatrenia neboli prípustné vyjadrenia zásahovej jednotky polície, ktorá mala možnosť pozrieť si škody na majetku spôsobené navrhovateľom; bolo mu upreté akékoľvek poskytnutie dôkazov proti navrhovateľovi. Poukázal na to, že zmluva bola ukončená 31.3.2023, neoprávnený vstup na súkromný pozemok 15.3.2023 (sobota), nevypratanie prenajatého priestoru a odovzdanie kľúčov 31.3.2023 z dôvodu hrubého porušenia zmluvných podmienok; uzamknutie si prenajatého priestoru a bránenie vlastníkovi v jeho užívaní; okupovanie prenajatého priestoru a snaha využívať priestor na vzdialený pristúp/podnikanie. Nakoľko mu bolo upreté vyjadrenie sa k neodkladnému opatreniu k tomuto sa vyjadril: Nemožnosť preukázať, že prenajatý priestor navrhovateľom nebol v súlade zo zmluvnými podmienkami využívaný riadne na bývanie, ale ako podnikateľský priestor, sklad diskov motorového vozidla alebo ako servis. Bol využívaný ako skvot zhromažďovania poškodzovaný odpadom, popolom, ako pajzel plný popola a zvyškov z jedla plesne mastnota na kobercoch, na stenách na kobercoch, totálna devastácia prenajatého priestoru. Z podaného návrhu nevyplýva naliehavý právny záujem, ktorý je podstatný v predmetnom záujme ale skutočnosť, že kto má peniaze, má pravdu. Ďalej je podanie v rozpore s Ústavou SR a Základnou listinou ľudských práv, kde je neprípustné preferovať majetok útočníka okupanta, nad majetok vlastníka domu bytu/okupovanie prenajatého priestoru navrhovateľom jeho uzamknutím a snahou ho využívať a zvyšovať náklady je tiež v rozpore s právnym poriadkom SR a Ústavou SR. Toto sú dôvody naznačujúce preferovanie rodinkárstva a korupcie na okresnom súde Pezinok a preferovanie záujmov navrhovateľa, zamestnanca VZP vyššieho manažmentu, ktorý takto beztrestne okráda ZŤP osoby a s podporou okresného súdu Pezinok beztrestne ich pripravuje o majetok. Priloženú fotodokumentáciu obsahuje podanie zo dňa 7.7.2023, sp. zn. 47C/5/2023, vyjadrenie sa k neodkladnému opatreniu.
9. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázal na to, že odporca vo vyjadrení zo dňa 6.7.2023 uviedol: „Z mojej strany bola a je snaha vydať všetky veci, o ktorých žalobca tvrdí, že sú jeho vlastníctvom avšak nie je v mojich silách tejto požiadavke vyhovieť, nakoľko mám prístup len do spoločných priestorov v RD, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, ale nie do predmetu nájmu (izba) je uzamknutý p. K. podnájomníkom ktorému zmluva skončila 31.3.2023 a kľúče nevrátil. Od predmetu nájmu izby do dnešného dňa p. D. K. neodovzdal kľúče.“ Vyššie uvedené tvrdenie odporcu, že má snahu vydať navrhovateľovi jeho veci, považoval za nepravdivé, účelové a v rozpore s jeho doterajším správaním. Ku dnešnému dňu sú to už štyri mesiace, čo odporca protiprávne zadržiava veci navrhovateľa vo svojej nehnuteľnosti, pričom z jeho konania vyplýva, že nemá žiadnu snahu mu ich vydať. Odporca už niekedy pred 10.4.2023 vymenil zámky na prístupovej bráne k nehnuteľnosti, aby mu tak zabránil v prístupe do prenajatej izby, hoci v tom čase nájomný vzťah ešte trval. Nereagoval ani na predžalobnú výzvu navrhovateľa zo dňa 13.4.2023, ktorú si na pošte neprevzal, a ktorú mu teda musel nechať v poštovej schránke, aby sa aspoň nejako o nej dozvedel. Odporca doteraz neurobil žiadny krok za účelom odovzdania vecí navrhovateľovi. Za taký krok smerujúci k vydaniu je potrebné považovať predovšetkým umožnenie prístupu do prenajatej nehnuteľnosti na čas nevyhnutne potrebný, aby si mohol odsťahovať všetky svoje veci. Uvedený krok môže urobiť bez ohľadu na to, či má alebo nemá kľúč od prenajatej izby. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľ okupuje prenajaté priestory a nemôže mu vydať veci, pretože nemá kľúč od prenajatej izby je nepravdivé, dokonca až absurdné. V prenajatej izbe nebýva (ani bývať nechce), nemá do nej ani prístup, pretože mu ho odporca sám zamedzil. V izbe má uložené len svoje veci, ku ktorým nemá žiadny prístup a ktoré mu odporca protiprávne zadržiava. Navrhovateľ sa nedomáha bývania v nehnuteľnosti odporcu, dobrovoľne súhlasil so skončením nájmu ku dňu 15.4.2023 hoci nemusel, pretože nájomná zmluva mala trvať až do 1.9.2023. Len si chce vziať svoje veci, v čom mu odporca aktívne bráni. Na druhej strane, odporca už pred časom vymenil zámky na vstupnej bráne v snahe zabrániť navrhovateľovi v prístupe do prenajatej izby, a teda nič mu nebráni, aby zámky vymenil aj na prenajatej izbe navrhovateľa. Čo sa týka samotného kľúča od prenajatej izby, ide o kľúč na obyčajný zadlabávací zámok F., H. Č.. XX, a jeho cena na internete je cca 1,03 eura. Dá sa kúpiť kýmkoľvek a kedykoľvek. Ďalej uviedol, že nemal možnosť predmetný kľúč odporcovi odovzdať. Odporca mu do prenajatej nehnuteľnosti odmietol prístup (vymenil zámky na vstupnej bráne, na vstupných dverách rodinného domu aj na dverách spoločných priestorov), pred navrhovateľom sa zatajoval (nereagoval na zvonenie, búchanie, telefonáty hoci bol doma, neotvoril ani v prítomnosti príslušníkov polície) a nijako nereagoval ani na predžalobnú výzvu o sprístupnenie prenajatej nehnuteľnosti (zásielku si na pošte neprevzal a na výzvu v schránke nereagoval). Vyslovil presvedčenie, že odporca má od prenajatej izby ďalší kľúč. Vyplýva to napríklad z priložených fotografií, ktoré do spisu doložil, na ktorých sú veci v prenajatej izbe umiestnené inak, ako keď bol navrhovateľ v izbe naposledy. Odporca teda do izby navrhovateľa chodí a manipuluje s vecami, ktoré sa tam
nachádzajú. Viackrát podmienil vydanie vecí poriadkom v prenajatej izbe. Je však objektívne nemožné, aby sa vysťahoval a uviedol prenajaté priestory do stavu pri prevzatí, ak mu neumožní do nich prístup a odmieta sa s navrhovateľom kontaktovať a akékoľvek pokusy o kontakt doteraz ignoroval.
10. Zdôraznil, že každým dňom neoprávneného zadržiavania hnuteľných vecí odporcom dochádza k narastaniu škody na strane navrhovateľa, ako aj na strane subjektov, ktoré sú vlastníkmi zadržiavaných vecí. V dispozícii odporcu sa nachádzajú všetky jeho osobné veci, vrátane zmluvných, osobných a zdravotných dokumentov, všetko zariadenie a vybavenie navrhovateľovej domácnosti, ako aj zariadenie a vybavenie, ktoré používal pri výkone svojho povolania, v dôsledku čoho navrhovateľ, resp. jeho spoločnosť nemôže dosahovať pravidelný príjem, t. j. odplatu za poskytovanie služieb, ktoré by za normálnych okolností obdržal, a teda dochádza na jeho strane ku vzniku a zväčšovaniu ušlého zisku. Výška škody v podobe ušlého zisku predstavuje za každý celý ukončený kalendárny mesiac sumu v priemere 3.500 eur bez DPH, pričom vyčíslil aj ušlý zisk na strane spoločnosti navrhovateľa R. F. E..A..O.. V ďalšom poukázal na okolnosti, za akých došlo k ukončeniu nájmu a nepravdivé tvrdenia odporcu uvedené vo vyjadrení zo dňa 6.7.2023. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu o údajnom porušovaní zmluvných podmienok a spôsobovania škody a fotografií, ktoré predložil odporca ako dôkaz, tieto považoval za nepravdivé a uviedol vlastné tvrdenia.
11. Odporca v odvolacej replike zopakoval, že z doručeného návrhu nevyplýva naliehavý právny záujem, ktorý je podstatný v predmetnom záujme. Spoločnosť R. F. E..A..O. (E. G. R. R. F. E..A..O..) nepozná, zjavne ide o spoločnosť, ktorej podiel si D.. K. zakúpil. Nevidí žiadny relevantný dôvod, ktorý by oprávňoval p. K. vstupovať z tohto dôvodu na súkromný pozemok, alebo ho oprávňoval neuhradiť spôsobenú škodu a okupovať priestor v rodinnom dome bez zmluvy, zmluva nebola uzatvorená s podnikateľom, ale zo súkromnou osobou pracujúcou vo Volkswagene na bývanie, nie na podnikanie. Zjavne ide o pokus o podvod, zo strany p. K.. Síce vravel, že kúpil podiel na spoločnosti v Petržalke ale to ho neoprávňuje devastovať prenajatý priestor ani kradnúť. Ak by p. K. využíval prenajatý priestor na podnikanie, bola by s ním zmluva automaticky ukončená. Považoval za nemysliteľné, aby v podnájme trpel niekto kvôli osobe ako je p. K. a potom pracoval na letisku. Z tohto dôvodu ide o zjavný podvod, keď tvrdil hliadke PZ, že býva na M. H. R.. Ak chcel p. K. podnikať, mal si prenajať podnikateľský priestor alebo chodiť do práce do Petržalky. Prvé podanie (zakúpené) bez možnosti vyjadrenia zo dňa 29.6.2023, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia malo všetky znaky korupcie a kupovania si spravodlivosti a rodinkárstva s preukázateľným záujmom dostať sa do rodinného domu vlámaním alebo podvodom vyfabulovaným nepreukázateľným tvrdením. Mám peniaze pravdu si kúpim, v rozpore s ústavou a platným právnym predpisom vyjadrenie sa k zakúpenému neodkladnému opatreniu zo dňa 29.6.2023 od sudkyne R., kde Q. G. odmietla konať nezákonne a vzdala sa prejednávania vo veci. Ako sťažnosť na jednostranné korupčné správanie Okresného súdu Pezinok bez záujmu o zistenie skutkového stavu, o poznanie skutkového stavu bez záujmu o dôkazy a v rozpore zo zákonom Ústavou SR a aj právom na spravodlivý proces (bez akejkoľvek možnosti ochrany vlastného majetku v rozpore s Ústavou a základnou listinou práv a slobôd). Zamestnanci súdu neskontrolovali škodu spôsobenú p. K.. Polícia nespísala úradný záznam o škode (nik nemal záujem si daný stav overiť spísať úradný záznam). Kde útočník a zlodej si kupuje spravodlivosť a zákonnosť, správa sa ako nedotknuteľný mafián a spôsobuje škodu značného rozsahu bez dodržania a rešpektovania dohodnutých zmluvných podmienok a môže beztrestne brániť spoluvlastníkom vo využívaní a v ochrane svojho majetku. V tomto prípade boli porušené práva spoluvlastníkov rodinného domu mafiánskymi praktikami korupciou a zneužívaním súdnej moci, rodinkárstvom. To sa deje na Okresnom súde Pezinok a neustále dokladovanie a fotokópie zistení len túto skutočnosť potvrdzujú. D.. K. sa rozhodol jednostranne nerešpektovať dohodnuté zmluvné podmienky, kradol jedlo ostatným, lašoval po neuzamknutej izbe a premiestňoval nábytok zo spoločných priestorov do izby, ktorú si prenajal, poškodzoval steny, poškodzoval majetok majiteľov a spoluvlastníkov, fajčil v prenajatých priestoroch napriek tomu, že to zmluva výslovne zakazuje, neustále vetral, čím spôsoboval navýšenie cien za teplo, kradol nájomníkom jedlo, neudržiaval poriadok ani v izbe ani spoločných priestoroch, znečisťoval hygienické zariadenia, WC, kúpeľňu, nemal žiadne hygienické návyky, správal sa ako narkoman a skvoter, bránil spoluvlastníkom v prenajímaní svojho majetku opakovane, buď chýbal nábytok v neuzamknutej izbe, alebo bolo znečistené WC alebo kúpeľňa alebo plesnivý riad v kuchyni. Keďže mu bolo 8.11. doručený opakovane návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s možnosťou vyjadrenia uviedol, že ide o opakované zakúpené konanie vyfabulovaným tvrdením bez možnosti overenia a tvrdenia osoby, ktorá nemá žiadny zákonný prístup na súkromný pozemok. Ide o snahu dostať sa do rodinného domu cudzej osoby v rozpore s Ústavou SR ako aj základnou listinou práv a slobôd osobe, ktorá bola zadržaná políciou pri snahe o vniknutie na cudzí
pozemok. Opakovane bez akéhokoľvek vlastníckeho práva k pozemku k rodinnému domu, opakovane podozrenie s korupcie zneužitie súdnej moci rovnako ako rozhodnutie 1 SPR/5/23 takéto právo v SR nemá ani policajt ani súd vstupovať do súkromného bytu bez súhlasu vlastníka ako sa snaží zakúpiť p. K. D. na okresnom súde, vlámanie nevyšlo bol prichytený.
12. Navrhovateľ sa nesnaží a nesnažil uhradiť spôsobenú škodu ani uviesť prenajatý priestor do pôvodného stavu v akom ho prevzal, ale snaží sa obohatiť na základe korupcie a neoprávneného vniknutia a snahy dotlačiť jedného vlastníka k vlámaniu a poškodzovaniu cudzej veci, toto je jeho taktika. Zmluva s p. K. skončila 31.3.2023 z dôvodu opakovaného porušenia zmluvných podmienok krádeže, lašovania a premiestňovania nábytku z neuzamknutých izieb, ako aj opakovaného znečisťovania spoločných priestorov p. K., ktorý nemá základné hygienické návyky (znečistene WC, kúpeľňa plesnivé riady v kuchyni a odpad po celých spoločných priestoroch). Opakujúce sa bránenie p. K. a možnosti prenajať niekomu izbu nik nechcel s takýmto človekom ako je p. K. bývať. Nakoľko znepríjemňoval život spolubývajúcemu, ktorý tiež nakoniec skončil so slovami, že s takým hovädom sa žiť nedá. Okamžité ukončenie zmluvy z dôvodu hrubého porušenia zmluvných podmienok bolo p. K. a opakovaných sťažnosti na krádeže a porušovanie zmluvy bola p. K. ústne oznámená 15.3.2023, kedy prišiel zaplatiť nájom za mesiac marec. Ak by bol p. K. odovzdal predmet nájmu bez poškodenia, uprataný v stave tak, ako ho prevzal, bolo by mu zo sumy nájmu za daný mesiac odrátaných počet odbývaných dní a ostatná suma za nájom by mu bola vrátená. P. K. sa ale rozhodol nerešpektovať dohodu, upratať spoločné priestory a odstrániť ním nahromadené odpadky a prípadné škody nahradiť a odovzdať predmet nájmu v stave, akom ho prevzal. Dňa 2.4.2023 bez akejkoľvek komunikácie išiel do rodinného domu, na dotaz, kedy odovzdá predmet nájmu len stroho odpovedal že on nemá kam ísť. Dňa 2.4.2023 spísal všetky ústne dohodnuté podmienky a išiel za p. K., aby si ich prečítal a podpísal. Už tam bola aj ústna dohoda z 15.3.2023 ako aj možnosť do 3 pracovných dní upratať a vypratať predmet najmú upratovacou spoločnosťou čo aj podpísal. Keďže znovu p. K. nedodržal dohodnuté podmienky a nakoľko byt obýval neoprávnene bez zmluvy bez rešpektovania dohôd, boli na RD vymenené zámky W. F. (na bránu vstup do domu a do bytu), izba bola a je uzamknutá p. K.. Dňa 15.4.2023 v sobotu sa p. K. vlámal - vnikol na pozemok rodinného domu v snahe odvŕtať všetky vložky, vymeniť ich za vlastné a odviesť veci z bytu či rodinného domu. Takto to povedal privolanej hliadke. Hliadka preverila zmluvu, doklady, naliehala na umožnenie vstupu, tak umožnil hliadke a p. K. za podmienky, že p. K. užíval predmet nájmu - izbu riadne na bývanie a nespôsobil prenajímateľom žiadnu škodu. Opak bol pravdou, izba bola zdevastovaná, plná odpadkov stena rozobraná chýbajúca popol kolesa z auta zničený koberec špina pleseň z jedla škvrny sladkých nápojov a oleja z pneumatík, hliadka tam objavila množstvo popola a drogové náčinie, odpadky a oblečenie všade na zemi ako v skvote. Keďže sa nepotvrdilo tvrdenie p. K., že predmet nájmu užíval riadne a nespôsobil prenajímateľom ani nájomcom žiadnu škodu, bola izba p. K. uzamknutá a bol odvedený hliadkou na Obvodne oddelenie D. G. Z.. zo slovami, že on to tak nenechá a on mi ešte ukáže. Hliadka polície zápis ani fotky zo škody nespísala, na čo, ich to nezaujíma. Príďte podať trestne oznámenie to som aj urobil. Dňa 6.7.2023 mu bolo doručené neodkladné opatrenie na základe požiadavky p. K. a snaha dostať sa do rodinného domu bez akejkoľvek snahy a záujmu o zistenie skutkového stavu zistenia vlastníckeho vzťahu len na základe tvrdenia D.. K. a súdnemu nariadeniu jednému z vlastníkov vlámať sa do bytu spoluvlastníka rodinného domu a umožniť vstup p. K. do ním okupovanej izby. Mafiánske praktiky okresného sudu Pezinok a zneužitie súdnej moci na základe korupcie a rodinkárstva. Na základe vyfabulovaných tvrdení p. K., ktoré nik nemá možnosť overiť. Podľa týchto tvrdení by mala izba obsahovať asi moderne výpočtové stredisko a nie skvot ako to zistila hliadka. Je zarážajúce, že si napriek plných rečiam ústavy a zákonov môže p. K. kúpiť na okresnom sude to, čo si nemôže v SR dovoliť ani sudca ani policajt - teda vstúpiť do rodinného domu. Sťažnosť na vydané neodkladne opatrenie na objednávku zaslané na okresnú a generálnu prokuratúru doloženie fotodokumentácie. Do 8.11. sa p. K.Š. nesnažil spôsobenú škodu uhradiť. Ale zas sa snaží o opakované vyjadrenie sa k neodkladnému opatreniu, v ktorom nemá záujem o úhradu spôsobenej škody ale v ňom nabáda jedného z vlastníkov vlámať sa do bytu spoluvlastníkov a vydať vyfabulované veci, o ktorých žiaden zo spoluvlastníkov nevie, že by sa tam mohli medzi tým odpadom nachádzať. Nik ich tam nevidel, ani hliadka, ale nik sa v tej špine neprehrábaval, preto aj túto žiadosť považuje za nedôvodnú. Nik zo štátnych orgánov nemal záujem toto tvrdenie preveriť. Keď sa zlodej narkoman a skvoter snaží v rozpore s právnym poriadkom dostať do rodinného domu do bytu v rozpore zo zákonom len na základe jeho ničím a nikým nepotvdených tvrdení, čo svedčí o korupcii na okresnom sude a nedodržiavania ústavy platných právnych predpisov a kupovania si beztrestnosti na okresnom sude Pezinok a snaha o podvod a krádež a útok na ZŤP osobu p. K., ktorý si takto vyberá obete. D.. K. je zamestnancom Sociálnej poisťovne takže ma prístup k ZŤP osobám. D.. K. mal zmluvu na prenájom izby na bývanie nie podnikanie nie
na skladovanie diskov a pneumatík nie servis bicyklov zanášanie bytu odpadom mastnotou z obalov jedla ako aj sladkých nápojov, ktoré sú v danej izbe až po strop. D.. K. nevznikla žiadna škoda, ktorá by vznikla s porušením zmluvy zo strany prenajímateľa. Boli očistené viackrát spoločné priestory, ktoré znečistil, bola opravená pračka, ktorú pokazil, bol vyčistený byt, keď p. K. upchal odpad papierovými kapesníkmi, ktoré sa nerozpušťajú vo vode, bolo viackrát očistené WC, ktoré ani nesplachoval tieto veci boli nafotené a zdokumentované. D.. K. nie je oprávnený si klásť podmienky a úkolovať vlastníkov, ani ich navádzať za pomoci okresného sudu na trestný čin neoprávneného vniknutia a vlámania sa do bytu spoluvlastníka. Vlastníci rodinného domu na ulici D. M. Č.. XX nesúhlasia s nátlakovými a účelovými protiprávnymi rozhodnutiami, ktoré sú v rozpore s právnym poriadkom a Ústavou SR a zneužívaním súdnej moci a korumpovaním a rodinkárstvom a kupovaním si spravodlivosti. Žiaden z vlastníkov p. K. v ukončení zmluvy nebránil, podľa vopred dohodnutých podmienok a to upratať a vypratať predmet nájmu a odovzdať ho v stave, v akom ho prevzal alebo uhradil spôsobenú škodu, podpísal ukončenie zmluvy a odovzdať kľúče. D.. K. to nezvládol ani za 25 dní od kedy sa o ukončení zmluvy dozvedel. D.. K. mal a má možnosť uhradiť spôsobenú škodu, odovzdať izbu v stave, v akom ju prevzal, neurobil tak nerešpektoval žiadne dohody konal ako mafián podvodník feťák a skvoter. Z tohto dôvodu nesúhlasil, aby ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov rodinného domu na ulici D. M. XX sa dopúšťal trestného činu a umožnil D.. K. vstup do rodinného domu do bytu jedného zo spoluvlastníkov, do odovzdania predmetu nájmu v stave, v akom ho prevzal a uhradenia spôsobenej škody. Inak budú musieť na náklady p. K. izbu za pomoci svedkov otvoriť, uplatniť zádržné právo predajom a umorením spôsobenej škody, teda zákonným spôsobom. Uviedol, že nie sú si vedomí, že by došlo k akémukoľvek porušeniu zmluvy zo strany spoluvlastníkov alebo porušenia písomnej dohody medzi spoluvlastníkmi. Preto žiadal o zamietnutie tohto protiprávneho konania a zneužívania súdnej moci. Tiež uviedol, že D.. K. mu spôsobil škodu vo výške 4.525,12 eura, za vybavenie izby 2.928,12 eura, vyčíslil ostatné náklady, spolu 1.597 eur. Doplnil doklady vyjadrení GP a Okresnej prokuratúry plus dokumentáciu ako vyzerala izba pri sprístupnení hliadke PZ zasahujúcej pri neoprávnenom vniknutí, skládky p. K. a znečisťovanie spoločných priestorov, doplnil vyjadrenie všetkých vlastníkov rodinného domu na snahu o vydanie veci z okupovaného priestoru, ktorý si p. K. uzamkol a odmietol vypratať a uviesť do pôvodného stavu p. K. bez úhrady spôsobenej škody, od 31.3.2023 skončenie zmluvy z dôvodu hrubého porušenia zmluvy a krádeži. Naďalej okupuje daný priestor, sa aj naďalej snažil o krádež elektriny aj po skončení zmluvy sa uzamknutím zneprístupnením priestorov a úmyselne bráni vlastníkom v jeho využívaní. Rovnako vyvracia tvrdenie p. K., že prenajatý priestor užíval riadne a nespôsobil prenajímateľom žiadnu škodu. Rovnako vyvracia tvrdenie, že v byte nefajčil, že 6 pohárov plných špakov vyniesol na balkón z izby a zotrvali na balkóne 4 mesiace. Rovnako vyvracia aj tvrdenia D.. K., že prenajatý priestor užíval riadne na bývanie, nakoľko zjavne na okresnom sude Pezinok sa dá spravodlivosť zakúpiť, zvažuje obrátiť sa aj na ombudsmana pre ZŤP osoby, aby sa pozrel na dodržiavanie právneho poriadku a podvodov, do ktorých sú zapojené súdne organy, ako aj zamestnanci sociálnych poisťovní ako D.. K., ktorý majú pristúp k osobným údajom samostatne žijúcich ZŤP osôb.
13. Navrhovateľ v odvolacej duplike uviedol, že nepovažuje za nevyhnutné vyjadriť sa ku každému jednotlivému tvrdeniu odporcu uvedenému vo vyjadreniach. Poukázal na to, že vyjadrenia odporcu obsahujú množstvo nezmyselných a urážlivých tvrdení na adresu navrhovateľa, súdu, ako aj orgánov činných v trestnom konaní, ktoré odporca nielenže nepreukázal, ale nemajú ani žiadny súvis s predmetom tohto konania. K podstatným argumentom odporcu, ktoré súvisia s predmetom tohto konania, sa už vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 11.8.2023 označenom ako „Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného voči Uzneseniu Okresného súdu Pezinok spis. zn. 47C/5/2023 zo dňa 29.6.2023“. V celom rozsahu sa pridržiava svojich tvrdení uvedených v predmetnom vyjadrení a z dôvodu prehľadnosti nepovažuje za potrebné opakovať ich aj v tomto podaní. K tvrdeniam odporcu týkajúcim sa otázky vydania hnuteľných vecí uviedol, že odporca vo svojom odvolaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 7.7.2023, a ktoré bolo súdom vyhodnotené ako odvolanie voči neodkladnému opatreniu, uviedol nasledovné: „Z mojej strany bola a je snaha vydať všetky veci, o ktorých žalobca tvrdí, že sú jeho vlastníctvom, avšak nie je v mojich silách tejto požiadavke vyhovieť, nakoľko mám prístup len do spoločných priestorov v RD, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, ale nie do predmetu nájmu (izba) je uzamknutý p. K. podnájomníkom ktorému zmluva skončila 31.3.2023 a kľúče nevrátil. Od predmetu nájmu izby do dnešného dňa p. D. K. neodovzdal kľúče.“ Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenie zaslal odporcovi písomnú výzvu zo dňa 10.8.2023, ktorá mu bola doručená dňa 22.8.2023, a na základe ktorej ho vyzval, aby mu oznámil vhodný dátum a čas, kedy by sa mohol dostaviť na adresu nehnuteľnosti za účelom prevzatia si svojich hnuteľných vecí. Na túto výzvu reagoval odporca e-mailom zo dňa 22.8.2023, kde okrem iného uviedol, že mu nemá čo vydať, a teda k vydaniu hnuteľných vecí do dnešného dňa nedošlo. Tým chce povedať, že vyjadrenia odporcu, ako aj jeho celkové doterajšie správanie postráda
akúkoľvek logiku a rácio. Z argumentácie odporcu v podstate ani nie je možné dovodiť, z akého dôvodu nechce navrhovateľovi vydať jeho hnuteľné veci, prípadne mu umožniť ich vysťahovanie z prenajatej izby a uvedenie izby do stavu ako pred začatím nájmu. Tvrdenia odporcu o údajnom poškodzovaní predmetu nájmu sú vymyslené a účelové, pričom tieto tvrdenia nijako nepreukázal a rozsah údajne spôsobenej škody, ako aj jej vyčíslenie stále rozširuje a obmieňa podľa toho, ako sa mu to práve hodí. Nelogické a nevyspytateľné správanie odporcu ešte viac umocňuje naliehavú potrebu vydania vecí navrhovateľovi. Vzhľadom na správanie sa odporcu má dôvodnú obavu, že odporca veci navrhovateľa zničil alebo poškodil. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu naznačujúce, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo dosiahnuté korupčným správaním okresného súdu navrhovateľa alebo ďalších osôb, tieto tvrdenia sú absurdné, vymyslené a dokonca hraničiace s trestným činom krivého obvinenia v prípade, ak ich odporca uvádza úmyselne, aby ho poškodil a znemožnil mu výkon jeho práv. Odporca tieto svoje tvrdenia nielenže nijakým spôsobom nepreukázal, ale dokonca neuvádza ani konkrétne skutkové tvrdenia nasvedčujúce, že by v predmetnej veci došlo k spáchaniu niektorého z trestných činov korupcie. Podotkol, že sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zákonným spôsobom domáha svojich práv a právom chránených záujmov. Samotná skutočnosť, že sa mu rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia nepáči alebo s ním nesúhlasí neznamená, že bolo dosiahnuté trestným činom. Z uvedených dôvodov predmetné vyjadrenia odporcu považuje za irelevantné a nepovažuje za potrebné sa nimi ďalej zaoberať.
14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
15. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že tomuto je potrebné vyhovieť, nakoľko v danej veci je nutné bezodkladne upraviť pomery strán, pričom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie mal z tvrdení navrhovateľa, ako aj z predložených dôkazov za preukázané, že mu zo strany odporcu ako spoluvlastníka nehnuteľnosti, v ktorej mal prenajatú miestnosť nebolo umožnené predmetnú nehnuteľnosť sprístupniť za účelom prevzatia si vecí, ktoré sa v prenajatej miestnosti nachádzajú a sú vo vlastníctve alebo držbe navrhovateľa. Z navrhovateľom predloženého príjmového dokladu vystaveného dňa 15.3.2023 je zrejmé, že uhradil odporcovi nájomné za obdobie od 15.3.2023 do 15.4.2023. Navrhovateľ ako nájomca vyzval odporcu listom zo dňa 13.4.2023 na sprístupnenie bytovej jednotky, na čo odporca nereagoval a neumožnil navrhovateľovi si z danej nehnuteľnosti prevziať veci v jeho vlastníctve alebo držbe. Z vyššie uvedených dôvodov podal navrhovateľ na odporcu dňa 15.4.2023 trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Pezinku, OO PZ Modra, ktoré je vedené pod ČVS: ORP-150/PE-PK-2023. Súd prvej inštancie taktiež zastával názor, že konaním odporcu je znemožnené navrhovateľovi domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré sú mu odporcom zadržiavané, pričom mal za to, že sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladnosť v danom prípade vzhliadol v skutočnosti, že bez rýchleho odovzdania požadovaných hnuteľných vecí hrozí navrhovateľovi spôsobenie škody na jeho majetku ako aj obava z ich poškodenia, straty alebo neoprávneného užívania treťou osobou, čo by mohlo mať pre navrhovateľa nepriaznivé následky.
19. Odporca v podanom odvolaní poukazuje len na nevhodný spôsob užívania nehnuteľnosti navrhovateľom a škodu tým spôsobenú, avšak ničím nespochybňuje závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie o splnení zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, pre ktoré návrhu vyhovel. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň pripomína, že podľa §
380 C. s. p. je viazaný dôvodmi odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie nachádzajúca podklad v zodpovednosti strany za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
20. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ odporca v podanom odvolaní vecne ani právne neargumentuje proti dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, znemožnil tým odvolaciemu súdu uskutočniť prieskum napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti. Dôsledkom toho je, že odvolací súd nemohol dôjsť k inému záveru, než tomu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
21. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na vyjadrenie odporcu zo dňa 6.7.2023, v ktorom uviedol, že z jeho strany bola a je snaha vydať všetky veci, o ktorých navrhovateľ tvrdí, že sú jeho vlastníctvom, na strane druhej poukazuje na „okupáciu“ nehnuteľnosti navrhovateľom, paradoxne však na výzvy navrhovateľa na vydanie vecí, či sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vypratania nehnuteľnosti nereaguje. Je treba tiež dodať, že ak má odporca za to, že mu voči navrhovateľovi svedčí nárok na náhradu škody, tento si môže uplatniť samostatnou žalobou. Spôsobená škoda právo zadržiavať veci, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa, resp. ktoré mal v oprávnenej držbe, odporcovi nezakladá.
22. Za nedôvodné posúdil odvolací súd aj námietky odporcu, že nemal možnosť vyjadriť sa k podaniu navrhovateľa, nahliadnuť doň, resp. že mu bolo odopreté akékoľvek poskytnutie dôkazov proti odporcovi pred vydaním napadnutého uznesenia a nemal možnosť si zabezpečiť v stanovenom termíne ani advokáta, V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia, zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a odôvodnených prípadoch. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C. s. p. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. V záujme prevencie zmarenia účelu neodkladného opatrenia doručí súd návrh na jeho nariadenie ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd vždy uznesením, a to aj v prípade, ak má návrh povahu podania vo veci samej. Proti uzneseniu, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené alebo ktorým bol návrh na jeho nariadenie zamietnutý, je v zmysle § 357 písm. d) C. s. p. prípustné odvolanie, v ktorom strana, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, môže namietať konkrétne vady rozhodnutia súdu prvej inštancie a predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo napokon odporca aj využil (na tom nič nemení skutočnosť, že vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie návrhu vyhovel, sú ním predložené dôkazy bez právnej relevancie). Neodkladným opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom. Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu SR zo 4.8.2020, sp. zn. III. ÚS 294/2020, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.6.2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019). Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie sa nedopustil odporcom vytýkaných pochybení a tieto nezakladajú žiadnu vadu
napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o ustanovenie advokáta, odvolací súd uvádza, že bolo výlučne vecou odporcu a jeho aktívneho prístupu, aby si v lehote na podanie odvolania zabezpečil advokáta na zastupovanie v konaní, pokiaľ to považoval za potrebné na uplatňovanie alebo bránenie svojich práv.
23. Na uvedenom základe odvolací súd uzatvára, že odvolanie odporcu nebolo spôsobilé svojou odvolacou argumentáciou privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v prospech odvolateľa. A pretože odporca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd tvrdenia uvádzané v odvolaní vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Na uvedenom základe odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).