Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Co-110-2022.pdf
PDF · 116.51 KB
No categories available
12Co/110/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcov: 1/ Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXX, XXX XX P. O., 2/ P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. O. XXX, XXX XX P. O., zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: T.. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XXXX, zastúpenému spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Segeč s.r.o., so sídlom Skuteckého 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 258 039, o zaplatenie sumy XX.XXX,XX eura, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 5C/1/2021-302 zo dňa 23.05.2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e .
Žalobcom 1/, 2/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy X.XXX,XX eura od 17.03.2020 do zaplatenia. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne sumu XX.XXX,XX eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcom 1/, 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu XX,XX%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovia sa po zmene žalobného návrhu domáhali zaplatenia sumy XX.XXX,XX eura z dôvodu, že ako prenajímatelia uzatvorili dňa 01.01.2016 so spoločnosťou ENDOSERVICE-MAC s.r.o. v likvidácii, so sídlom Malokrasnianska 10239/4, Bratislava, IČO: 36 550 680, ako nájomcom a žalovaným ako ručiteľom, zmluvu o nájme nebytových priestorov. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2016 do 31.12.2025, pričom v zmysle bodu 5.1. a 6.3. zmluvy sa nájomca zaviazal uhrádzať nájomné za 1. poschodie vo výške X.XXX,XX eura mesačne, nájomné za podkrovie vo výške X.XXX eur mesačne, paušálnu sumu za upratovacie služby vo výške XXX,- eur mesačne a paušálnu sumu za vodné, stočné, zrážkovú vodu vo výške XX,- eur mesačne. V zmysle článku 9 zmluvy sa žalovaný ako ručiteľ zaviazal, že ak spoločnosť ENDOSERVICE - MAC s.r.o., v likvidácii neuspokojí akúkoľvek pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy, uspokojí ju žalovaný ako ručiteľ.
2. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za nesporné, že žalobcovia ako prenajímatelia a nájomca - obchodná spoločnosť ENDOSERVICE - MAC s.r.o. uzavreli platným spôsobom zmluvu o prenájme nebytových priestorov, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti s tým, že žalovaný prevzal platným spôsobom ručiteľský záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy v prípade, že nájomca nezaplatí dohodnuté nájomné, resp. platby spojené s prevádzkovými nákladmi. Žalobcovia si voči žalovanému ako ručiteľovi uplatnili po zmene žaloby nárok titulom ručiteľského záväzku vo výške XX.XXX,XX eura, keďže nájomca nezaplatil nájomné a prevádzkové náklady za obdobie august 2019 až máj 2021. Z dôvodu, že
žalovaný žalobcami predložené faktúry nerozporoval, súd ich považoval za nesporné. Keďže na nájomcu
- obchodnú spoločnosť ENDOSERVICE - MAC s.r.o. bol dňa 13.08.2019 vyhlásený konkurz, za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený N.. T.. T. Z., ktorý bol v dôsledku tejto skutočnosti oprávnený konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku úpadcu. Z uvedeného dôvodu žalobcovia ustanovenému správcovi dňa 23.09.2020 doručili výzvu na zaplatenie dlhu adresovanú nájomcovi ako dlžníkovi v zmysle § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nájomca nezaplatil nájomné a prevádzkové náklady vo výške XX.XXX,XX eura za obdobie marec 2020 až september 2020. Okrem toho bola dňa 20.05.2021 správcovi konkurznej podstaty doručená výzva právneho zástupcu žalobcov na úhradu dlhu nájomcu v celkovej výške XX.XXX,XX eura za nezaplatené nájomné ako aj prevádzkové náklady za obdobie august 2019 - marec 2020 ako aj obdobie október 2020 až máj 2021. Na základe týchto skutočností súd konštatoval, že ku dňu rozhodnutia boli splnené podmienky podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalobcovia ako veritelia vyzvali dlžníka - nájomcu na zaplatenie dlhu, pričom ten svoj dlh nezaplatil v určenej lehote, a preto im vzniklo právo na uplatnenie si nároku voči ručiteľovi - žalovanému. Zmluvné dojednanie obsiahnuté v článku 9.2 uzavretej zmluvy považoval súd za neplatné pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože ustanovenie § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka je kogentného charakteru a zmluvné strany si tak nemohli platne dojednať, že ručiteľ bude povinný uhradiť pohľadávku žalobcov aj bez ich predchádzajúcej písomnej výzvy adresovanej dlžníkovi - nájomcovi. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že o dlhu voči žalobcom sa dozvedel až po tom, ako mu z upomínacieho súdu bola doručená žaloba spolu s platobným rozkazom, tak k tomu súd uviedol, že Občiansky zákonník vyžaduje doručenie osobitnej výzvy podľa § 548 ods. 1 len dlžníkovi, ale nie ručiteľovi. Z výpisu z Obchodného registra mal súd preukázané, že žalovaný bol v období od 12.02.2002 do 10.07.2019 spoločníkom ako aj konateľom /od 12.02.2002 do 05.02.2019/ v obchodnej spoločnosti ENDOSERVICE- MAC, s.r.o. Z tohto dôvodu žalovaný mal vedomosť o uzavretej nájomnej zmluve ako aj o jeho zákonných povinnostiach vyplývajúcich mu z ručiteľského záväzku, keďže zmluvu podpisoval tak za nájomcu ako aj za ručiteľa. Tiež v zmysle § 547 Občianskeho zákonníka mohol kedykoľvek požiadať veriteľov - žalobcov o oznámenie výšky jeho pohľadávky, čo však neurobil.
3. K obrane žalovaného o šikanóznom výkone práva zo strany žalobcov a o jeho uplatňovaní v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že prenajaté priestory od roku 2019 nájomca neužíval, neplatil dohodnuté nájomné, pričom on ako ručiteľ nemal právo ukončiť zmluvný vzťah so žalobcami, súd uviedol, že podľa jeho názoru nejde zo strany žalobcov o šikanózny výkon práva alebo konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože tí postupovali v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy, ktorá bola dojednaná na dobu určitú, pričom samotný žalovaný, ktorý pôsobil aj ako štatutárny orgán nájomcu do 05.02.2019, mohol požiadať žalobcov o ukončenie nájomného vzťahu formou dohody, resp. iným zákonne dovoleným spôsobom. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že by požiadal žalobcov o ukončenie nájomného vzťahu, pričom svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti ENDOSERVICE-MAC s.r.o. previedol na inú osobu, ktorá podľa správcu konkurznej podstaty môže byť tzv. bielym koňom, pričom aktuálny konateľ nekomunikuje so správcom konkurznej podstaty a ani mu neposkytuje potrebnú súčinnosť. Žalovaný tak mal možnosť sám vyvinúť aktivitu smerujúcu k ukončeniu nájomného vzťahu ešte v čase, keď bol oprávnený konať za nájomcu ako štatutárny orgán alebo mohol požiadať správcu konkurznej podstaty úpadcu - nájomcu, aby ukončil takýto nájomný vzťah. Z výpovede svedka N.. T.. T. Z. - správcu konkurznej podstaty nájomcu vyplynulo, že k ukončeniu nájomného vzťahu došlo výpoveďou zo strany nájomcu, ktorá bola doručená žalobcom dňa 07.05.2021 s tým, že výpovedná doba uplynula dňa 31.07.2021. Súd uviedol, že korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov, ktoré im vyplývajú z právnych noriem. Preto postup súdu podľa § 3 Občianskeho zákonníka môže byť použitý len vo výnimočných situáciách, a to v prípade, keď k výkonu práva založeného právnymi predpismi a na ich základe uzavretou zmluvou dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojovanie iných potrieb, a keď tak hlavnou alebo prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu šikanóznym výkonom práva. Podľa názoru súdu tak žalobcovia nepostupovali spôsobom, ktorý by sa dal považovať za šikanózny výkon práva, resp. konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože si riadnym spôsobom, a to prostredníctvom súdu uplatnili svoje nároky vyplývajúce im z uzavretej nájomnej zmluvy. Bolo tak len na uvážení žalobcov, či využijú svoje právo ukončiť nájomnú zmluvu alebo nie, pričom k prvotnému porušeniu zmluvy došlo zo strany nájomcu, ktorý nezaplatil omeškané nájomné ako aj náklady a následne porušil svoje povinnosti aj žalovaný, ktorý si nesplnil svoj záväzok z titulu ručiteľského záväzku. Súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom peňažnú sumu vo výške XX.XXX,XX eura, pretože nárok žalobcov považoval za dôvodný a preukázaný. Žalobcovia si uplatňovali
svoj nárok vo výške XX.XXX,XX eura, avšak súd prihliadol na účinne vznesenú kompenzačnú námietku žalovaného vo výške X.XXX,XX eura, ktorú žalobcovia nerozporovali.
4. Kompenzačnú námietku žalovaného, ktorou žiadal započítanie jeho pohľadávky voči žalobcom vo výške XX.XXX,XX eura titulom bezdôvodného obohatenia, posúdil súd ako procesnú obranu v zmysle § 147 ods. 2 CSP. Uvedená pohľadávka žalovaného mala vzniknúť tak, že žalovaný ako pristupujúci dlžník sa žalobcom v zmysle notárskej zápisnice zo dňa 03.11.2015 zaviazal uhradiť sumu XX.XXX,XX eura. Súd prijal záver, že z titulu kompenzančnej námietky je možné započítať proti nároku žalobcov len sumu X.XXX,XX eura, pretože v tejto časti žalobcovia pohľadávku žalovaného nerozporovali. Z uvedeného dôvodu tak súd zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy X.XXX,XX eura, keďže si žalovaný účinným spôsobom započítal pohľadávku voči žalobcom, pričom vychádzal z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 11.10.2021, ktorý neuznal kompenzačnú námietku žalovaného v rozsahu sumy XX.XXX,XX eura. V uvedenom rozsahu považoval súd kompenzačnú námietku za nedôvodnú, pretože mala pozostávať z úhrad, ktoré vykonal žalovaný v súvislosti s úhradou dlhu vyplývajúceho z notárskej zápisnice. Keďže išlo o úhrady dlhu z notárskej zápisnice, pričom malo ísť o vklady alebo úhrady poštovými poukážkami zo dňa XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,XX eura, dňa 30.09.2019 vo výške X.XXX,XX eura, dňa 29.10.2019 vo výške X.XXX,XX eura, dňa 30.11.2019 vo výške X.XXX,XX eura, t. j. spolu v sume XX.XXX,XX eura, tak nie je jednoznačne preukázané, že žalovanému v takomto rozsahu vznikla pohľadávka z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný len plnil dlh vyplývajúci z notárskej zápisnice, o čom svedčí aj skutočnosť, že úhrady boli vykonané v období od 27.08.2019 až do 30.11.2019, pričom až úhradami z obdobia od 31.12.2019 do 24.03.2020 bol uhradený dlh vyplývajúci z notárskej zápisnice v celom rozsahu, resp. žalovaný uhradil žalobcom sumu vyššiu o X.XXX,XX eura. Z dôvodu, že žalovaný nepreukázal predloženými listinnými dôkazmi existenciu jeho pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške XX.XXX,XX eura, tak súd nemohol prihliadnuť na jeho kompenzačnú námietku v tejto časti. Svoje rozhodnutie oprel súd o ustanovenia § 3 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 546, § 548 ods. 1, 2, § 580, § 663, § 664, § 671 ods. 1, 2, § 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, 3, 4, § 5 ods. 1, 2, 3, § 7, § 9 ods. 1, 2, 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy X.XXX,XX eura od 17.03.2020 do zaplatenia zastavil, pretože žalobcovia zobrali svoju žalobu čiastočne späť a žalovaný s takýmto čiastočným späťvzatím neprejavil nesúhlas, resp. žaloba bola zobratá čiastočne späť do začiatku pojednávania.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože žalobcovia boli úspešní v súdnom konaní v rozsahu sumy XX.XXX,XX eura, čo predstavuje úspech v konaní v rozsahu XX,XX% a žalovaný bol úspešný v rozsahu sumy X.XXX,XX eura, čo predstavuje úspech v rozsahu X,XX%. Celkový úspech žalobcov v súdnom konaní tak bol v rozsahu XX,XX%. Zastavenie konania v časti úrokov z omeškania zavinili žalobcovia, avšak vzhľadom na to, že ide len o nepatrný neúspech žalovaného v konaní, súd naň pri rozhodovaní o trovách konania neprihliadol.
7. Proti výrokom II. a IV. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že funkciu konateľa vykonával len do XX.XX.XXXX, a preto je správny len záver súdu o tom, že mal vedomosť o uzatvorenej nájomnej zmluve a ručiteľskom záväzku. Nemal však žiadnu vedomosť o tom, či je uhrádzané nájomné v zmysle nájomnej zmluvy. Nikto ho neinformoval o dlžnom nájomnom, ani nevyzýval na jeho úhradu, takže ani nemohol predpokladať, že nejaký dlh na nájomnom tu je. Podľa neho treba rozlišovať vo vzťahu k § 547 Občianskeho zákonníka na možnosť ručiteľa informovať sa na výšku pohľadávky, ak je plnenie dlžníkovi poskytnuté jednorazovo (pôžička, úver a pod.), a ak splatnosť plnenia vzniká pravidelne každý mesiac (nájomné vyplývajúce z nájomnej zmluvy). Z nesprávneho záveru súdu o výkone jeho funkcie
konateľa do 05.02.2019 potom následne vyplývajú aj ďalšie nesprávne závery súdu o tom, že mohol požiadať žalobcov o ukončenie nájomného vzťahu formou dohody, resp. iným zákonne dovoleným spôsobom. Svoj obchodný podiel previedol na tretiu osobu a bol odvolaný z funkcie konateľa, pričom táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na výkon podnikateľskej činnosti spoločnosti ENDOSERVICE- MAC, s.r.o., ani na uhrádzanie nájomného. Predmetom konania je až nezaplatené nájomné za mesiac august 2019, a v tom čase už nebol konateľom spoločnosti ENDOSERVICE-MAC, s.r.o. Na ukončenie nájomného vzťahu nebol vo februári 2019 žiadny dôvod, lebo spoločnosť ENDOSERVICE-MAC, s.r.o. riadne pokračovala vo výkone svojej pôvodnej podnikateľskej činnosti. Za nesprávne považuje aj osvojenie si záverov správcu konkurznej podstaty, že by pri novom spoločníkovi malo ísť o tzv. bieleho koňa len preto, že neposkytuje potrebnú súčinnosť, a tiež záver, že mal požiadať o ukončenie nájomného vzťahu správcu konkurznej podstaty. Takáto jeho snaha by pri ľahostajnom prístupe správcu k svojim povinnostiam aj tak bola márna, lebo správcovi trvalo 8 mesiacov, aby vyhodnotil informáciu o existencii nájomného vzťahu a urobil potrebné právne úkony k jeho ukončeniu. O šikanóznom výkone práva zo strany žalobcov svedčí skutočnosť, že nebol naplnený ekonomický účel nájomnej zmluvy, lebo nájomca priestor nevyužíval po celú dobu omeškania nájomného, ktoré je predmetom tohto konania, a na druhej strane žalobcovia nemali z takéhoto nájomného vzťahu žiadny prospech vo forme zaplateného nájomného. Predmetom žaloby je nájomné za viac ako 22 mesiacov, počas ktorých žalobcovia ako prenajímatelia neurobili žiadny právny úkon, ktorým by ukončili právny vzťah, ktorý im neprinášal žiadny ekonomický prospech. On ako ručiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť trvanie, resp. ukončenie nájomnej zmluvy. Žalobcovia si svoju pohľadávku na dlžnom nájomnom ani neprihlásili prihláškou do konkurzu. On ako ručiteľ bol doslova rukojemníkom v tomto právnom vzťahu, keďže nemal reálne žiadnu možnosť tento právny vzťah ukončiť. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia jeho argumentáciou o šikanóznom výkone práva zo strany žalobcov zaoberal len veľmi okrajovo a všeobecne, a to napriek tomu, že on vzniesol vyššie uvedené námietky opakovane a súd ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia cituje. Rozsudok podľa neho vykazuje znaky arbitrárnosti, nie je preskúmateľný a zakladá aj porušenie jeho ústavných práv na súdnu a inú právnu ochranu. Súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Žalobcovia k odvolaniu žalovaného uviedli, že vo vzťahu k tretím osobám je relevantný dátum skončenia funkcie konateľa z výpisu z obchodného registra 05.02.2019 a nie 21.09.2018. Deň skončenia funkcie konateľa je totiž interná záležitosť spoločnosti, keď podľa vzájomnej dohody pôvodného konateľa a nového konateľa, resp. spoločníkov spoločnosti je možné v zmenovom formulári zápisov do obchodného registra uviesť aj dátum spätný, teda aj dátum pred podaním samotného návrhu. K samotnému zápisu zmeny však dôjde až po podaní návrhu, čo registrový súd zapíše na pravej strane výpisu z obchodného registra (v danom prípade 05.02.2019). Tretie osoby teda ani nemajú možnosť zistiť, kedy fakticky pôvodný konateľ prestal vykonávať funkciu konateľa. Okrem toho, žalovaný aj po skončení funkcie konateľa v spoločnosti naďalej figuroval ako spoločník, a to až do 10.07.2019, teda mal mať záujem na riadnom chode spoločnosti. Pokiaľ sám žalovaný bol ľahostajný vo vzťahu k osudu spoločnosti, nemôže ísť táto benevolencia žalovaného na ťarchu žalobcov. Žalovaný ďalej uvádza, že v prejednávanej veci nebol naplnený ekonomický účel nájomnej zmluvy, lebo nájomca priestor nevyužíval po celú dobu omeškania a oni ako prenajímatelia nemali z nájomného vzťahu žiadny prospech vo forme zaplateného nájomného. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že oni ako prenajímatelia mali spraviť právny úkon, ktorým by ukončili takýto právny vzťah. Súhlasia s tvrdením žalovaného o tom, že každý iný nájomca by takýto nájomný vzťah s prenajímateľmi ukončil, pokiaľ by nájomca postupoval s odbornou starostlivosťou a vzhľadom na svoje majetkové pomery by usúdil, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu nájomného. Majú za to, že právny úkon smerujúci k ukončeniu nájomného vzťahu mohol a mal urobiť sám žalovaný ešte v čase keď bol konateľom nájomcu. Pokiaľ žalovaný mal v úmysle previesť svoj obchodný podiel a vzdať sa funkcie konateľa v spoločnosti, prečo práve žalovaný za účelom ochrany svojich vlastných záujmov (ako ručiteľa), ich nekontaktoval a neinformoval ich o tom, že dochádza k takejto zmene v spoločnosti. Žalovaný vedel, že zo spoločnosti vystupuje, a že v budúcnosti nebude mať žiadny vplyv na chod spoločnosti. Vedel, že spoločnosť je účastníkom nájomného vzťahu s nimi, vedel, že je ručiteľom za záväzky spoločnosti vyplývajúce z tohto nájomného vzťahu, no napriek tomu nerealizoval žiadny právny úkon smerujúci k vypovedaniu nájomnej zmluvy, nepožiadal ich o modifikáciu zmluvy tak, aby naďalej neručil za záväzky spoločnosti z ktorej vystupuje. Podľa ich názoru nemôže ísť na ich ťarchu ľahkovážne počínanie žalovaného, ktorý naviac ako konateľ spoločnosti si musel byť vedomý následkov svojho konania. Tvrdenie žalovaného o tom, že nájomným vzťahom nesledovali žiadny ekonomický účel, považujú za zjavne zavádzajúce a
nepravdivé. Boli predsa v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou ako nájomcom a žalovaným ako ručiteľom nájomcu, a na základe tohto zmluvného vzťahu mali nárok na úhradu nájomného. Pokiaľ aj nájomca svoj záväzok určitú dobu neplnil, nemôže to predsa znamenať, že by zotrvaním v zmluvnom vzťahu aj naďalej, nesledovali ekonomický účel v podobe nájomného. Očakávali, že nájomné bude dodatočne uhradené nájomcom, prípadne ručiteľom, preto nevidia žiadny dôvod na to, aby nájomný vzťah ukončili práve oni. Pokiaľ sa následne rozhodli nájomné vymáhať v rámci súdneho konania, je to legálny spôsob vymáhania pohľadávky a ich zákonné právo, preto nemožno hovoriť o šikanóznom výkone práva. K tvrdeniu žalovaného o tom, že prenajaté priestory nájomca nevyužíval počas celej doby omeškania uviedli, že to, akým spôsobom sa nájomca rozhodne s predmetom nájmu naložiť, teda či sa ho rozhodne užívať alebo nie, je vecou nájomcu. Prenajímateľ má vo vzťahu k predmetu nájmu a konaniu nájomcu jediný záujem, a to, aby tento bol nájomcom užívaný v súlade so zmluvou. Skutočnosť, že sa nájomca rozhodol predmet nájmu neužívať, však v žiadnom prípade nespôsobuje zánik ich nároku na zaplatenie nájomného. K ďalším námietkam žalovaného uviedli, že je ich právom, nie povinnosťou prihlásiť si svoju pohľadávku do konkurzného konania. Pokiaľ usúdili, že prihlásenie pohľadávky nebude smerovať ani len k čiastočnému uspokojeniu ich pohľadávky v konkurznom konaní, tak si túto jednoducho neprihlásili. K tvrdeniu žalovaného o tom, že sa stal rukojemníkom právneho vzťahu, a že výkon ich práva voči jeho osobe ako ručiteľovi je šikanóznym výkonom práva, považujú za účelovú obranu žalovaného. Žalovaný mohol a mal iniciovať ukončenie nájomného vzťahu, resp. dojednať s nimi modifikáciu zmluvy v čase, keď vystupoval zo spoločnosti, no bez akejkoľvek miery odbornej starostlivosti neuskutočnil žiadny právny krok na ochranu svojich práv. O svojom vystúpení zo spoločnosti ich dokonca ani len neinformoval. Zároveň poukázať na okolnosti, ktoré podľa nich preukazujú, alebo aspoň podporujú tvrdenie, že práve žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, keď previedol svoj obchodný podiel na osobu H. T., bytom L. XXX/X, E. nad I., U. XXX XX, ktorý bol v čase prevodu obchodného podielu konateľom a spoločníkom v spoločnosti Profi likvidácie, s. r. o., IČO: 36 550 680, so sídlom T. XXXXX/X, X.. Už z názvu spoločnosti je zrejmé, že žalovaný mal v úmysle spoločnosť ako nájomcu zlikvidovať a zbaviť sa tak záväzkov. Rovnako tak osoba H. T. je v kruhoch likvidácii spoločností a konkurzov známa, keď figuruje ako likvidátor v desiatkach ďalších spoločností (napr. W., s.r.o. v likvidácii, T. X. SK s.r.o. v likvidácii, S. U., s.r.o., T. s.r.o. v likvidácii, atď.). Z. teda musel/mal vedieť, že spoločnosť ako nájomca nebude naďalej hradiť nájomné riadne a včas. Nemôže teda obstáť tvrdenie žalovaného o tom, že nemal vedomosť o tom, aký osud spoločnosť, resp. nájomný vzťah bude mať. Rovnako tak nasvedčuje úmyslu žalovaného zlikvidovať spoločnosť aj to, že v dlhšom časovom období pred svojim vystúpením so spoločnosti realizoval opakované výbery väčších súm z účtu spoločnosti (čo vyplýva zo súpisu všeobecnej podstaty zo dňa 21.10.2019), čím zmaril reálnu možnosť spoločnosti plniť si svoje záväzky, vrátane záväzku z nájomnej zmluvy riadne a včas. Podľa ich názoru preto nemôže obstáť obrana sporovej strany spočívajúca v tvrdení, že druhá sporová strana vykonáva právo šikanóznym spôsobom, keď sama koná v rozpore s dobrými mravmi, resp. sa snaží obchádzať zákon. Odôvodnenie rozhodnutia považujú za vecne správne, dostatočné a presvedčivé. Súd jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo ich výkon práva je v súlade so zákonom a rovnako tak poukázal na to, že k extralegálnym korekčným mechanizmom sa má súd prikloniť len vo výnimočných prípadoch. Z uvedených dôvodov považujú odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť a priznať im nárok na náhradu odvolacieho konania.
9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolanie žalovaného je nedôvodné. Preto tento rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch II. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vzhľadom na to odvolací súd na dôvažok dodáva nasledovné:
10. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, pretože na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov prijal správny právny záver o preukázaní dôvodnosti pohľadávky žalobcov vo výške XX.XXX,XX eura uplatnenej voči žalovanému titulom ručiteľského záväzku. Podstatou sporu bolo uplatnenie pohľadávky voči ručiteľovi (žalovanému), ktorý
na seba prevzal povinnosť voči veriteľovi (žalobcom v pozícii prenajímateľa nehnuteľnosti), že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, ktorým bol nájomca (spoločnosť ENDOSERVICE - MAC s.r.o.). Ustanovenie § 548 Občianskeho zákonníka ukladá ručiteľovi povinnosť splniť dlh, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ vyzval. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobcovia splnili obidve podmienky umožňujúce im uplatniť si svoj nárok voči ručiteľovi (žalovanému), keďže dlžníka písomne vyzvali na splnenie dlhu a dlžník dlh nesplnil. Uvedený záver prezentovaný v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie napokon žalovaný v odvolaní ani nenamietal. Namietal predovšetkým skutočnosť, že svoj obchodný podiel v spoločnosti ENDOSERVICE-MAC, s.r.o. previedol na tretiu osobu, bol odvolaný z funkcie konateľa, a preto o dlhu nevedel a nájomnú zmluvu nemohol ako ručiteľ ukončiť. Zmluvu podľa neho mohli ukončiť žalobcovia, keďže im dlhšiu dobu nebolo uhrádzané nájomné, a poukázal tiež na šikanózny výkon práva zo strany žalobcov.
11. K námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že bolo na rozhodnutí žalovaného ako jediného spoločníka spoločnosti ENDOSERVICE-MAC, s.r.o., či svoj obchodný podiel prevedie na tretiu osobu. Zároveň bol konateľ nájomcu a ako ručiteľ prevzal na seba povinnosť voči veriteľovi, že uspokojí jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, ktorým bol nájomca. Žalovaný musel vedieť, že pokiaľ prevedie svoj obchodný podiel v spoločnosti a nebude v nej vykonávať funkciu konateľa, jeho povinnosť vyplývajúca mu z ručiteľského záväzku mu nezaniká. Napriek tomu sa však rozhodol pristúpiť k prevodu svojho obchodného podielu vedomý si následkov, ktoré sú s týmto krokom spojené, pričom v tomto konkrétnom prípade žalovaný stratil najmä možnosť ovplyvniť ďalší chod spoločnosti, vznik dlhu na nájomnom, prípadne možnosť vypovedať zmluvu o nájme, a nedomyslel ani povinnosť, ktorá mu ako ručiteľovi voči veriteľovi vyplývala zo zmluvy. V čase prevodu obchodného podielu vôbec neriešil svoj záväzok vyplývajúci mu z ručiteľského vzťahu so žalobcami. Podľa názoru odvolacieho súdu vôbec nie je podstatné, či žalovaný funkciu konateľa vykonával do 05.02.2019 alebo do 21.09.2018, a či mal vedomosť o uhrádzaní/neuhrádzaní nájomného v zmysle nájomnej zmluvy. Uvedené nemení nič na tom, že jeho záväzok a povinnosť plniť dlh za dlžníka, mu ako ručiteľovi prevodom obchodného podielu nezanikla.
12. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalovaného, že v prípade žalobcov išlo o šikanózny výkon práva, keďže žalobcom vznikal dlh na nájomnom, nájomca priestor po celú dobu omeškania nájomného nevyužíval a žalobcovia napriek tomu nepristúpili k ukončeniu nájomnej zmluvy. Žalovaný sa celú zodpovednosť za nevypovedanie nájomnej zmluvy snaží preniesť na žalobcov, ktorí mali byť podľa neho tými osobami, ktoré mali zmluvný vzťah s nájomcom ukončiť. Zákon však neukladá povinnosť v prípade neplnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, tento ukončiť. Je na konkrétnej zmluvnej strane, či k takému kroku pristúpi, prípadne si svoje záväzky splní dodatočne, resp. oprávnený sa svojich vzniknutých pohľadávok rozhodne domáhať súdnou cestou, a to za stálej existencie zmluvného vzťahu. Žalovaný sa snaží preniesť zodpovednosť za svoje neuvážené konanie (spočívajúce v prevode jeho obchodného podielu) na žalobcov. Nájomca však bol tým subjektom, ktorý mal prioritne vyvinúť snahu na ukončenie nájomného vzťahu so žalobcami, ak nedokázal plniť povinnosti z neho vyplývajúce. Skutočnosť, že sa nájomca rozhodol predmet nájmu neužívať, nemá za následok zánik nároku žalobcov na zaplatenie nájomného.
13. Rovnako tak bolo na rozhodnutí žalobcov, či si pohľadávku uplatnia v konkurznom konaní alebo ju budú vymáhať súdnou cestou voči žalovanému, keďže šanca na jej uspokojenie v konkurznom konaní bola zrejme minimálna.
14. Nie je pravdou ani tvrdenie žalovaného, že súd sa s jeho námietkou ohľadom šikanózneho výkonu práva vysporiadal len okrajovo. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou žalovaného vysporiadal v bode 29. rozsudku, pričom uviedol, „že korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu právnej istoty a nesmie tak neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov, ktoré im vyplývajú z právnych noriem. Preto postup súdu podľa § 3 Občianskeho zákonníka môže byť použitý len vo výnimočných situáciách, a to v prípade, keď k výkonu práva založeného právnymi predpismi a na ich základe uzavretou zmluvou dochádza z iných dôvodov, ako je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojovanie iných potrieb, a keď tak hlavnou alebo prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť či znevýhodniť povinnú osobu šikanóznym výkonom práva. Podľa názoru súdu tak žalobcovia nepostupovali spôsobom, ktorý by sa dal považovať za šikanózny výkon práva, resp. konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože si riadnym spôsobom, a to prostredníctvom súdu uplatnili svoje nároky vyplývajúce im z uzavretej nájomnej zmluvy. Bolo tak len na uvážení žalobcov, či využijú svoje právo ukončiť nájomnú zmluvu alebo nie,
pričom k prvotnému porušeniu zmluvy došlo zo strany nájomcu, ktorý nezaplatil omeškané nájomné ako aj náklady a následne porušil svoje povinnosti aj žalovaný, ktorý si nesplnil svoj záväzok z titulu ručiteľského záväzku“. Skutočnosť, že žalovaný sa s odôvodnením súdu nestotožnil, neznamená, že odôvodnenie súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalovaného opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné a preto ho ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutých výrokoch potvrdil.
15. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).