Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-7-2023.pdf
PDF · 99.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov, matky: J. W., nar. XX.X.XXXX, bytom S., S. K. XXXX/XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Žilina, IČO: 36 421 910, a otca: L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpený: Mgr. Radislav Otruba, advokát, so sídlom v S., B. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 9. augusta 2022, č. k. 21P/215/2020-608, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že: Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na mal. Q. v sume 165 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej s účinnosťou od 1.9.2020.
Nedoplatok na výživnom na maloletú za obdobie od 1.9.2020 do 31.8.2022 vo výške 840 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 35 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky mal. dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh matky z a m i e t a .
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina, sp. zn. 21P/81/2018-315 z 9.8.2019.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2020, ktoré je povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok I.). Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2020 do 31.8.2022 vo výške 1 680 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok (výrok II.). Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 230 eur mesačne zamietol (výrok III.). V zmysle § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.). Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy o vyživovacej povinnosti otca na maloletú Q. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina z 9.8.2019, č. k. 21P/81/2018-315 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 21.11.2019, č. k. 10CoP/61/2019-350 (ktorý potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie), ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou od 18.4.2018 a rozhodol o zameškanom výživnom, čím sa menil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/138/2016-89 zo dňa 7.10.2016 v
časti o výživnom na maloletú Q.. Vykonaným dokazovaním zistil, že maloletá Q. v čase posledného rozhodovania súdu ukončila ôsmy ročník základnej školy, matka v tom čase pracovala u súčasného zamestnávateľa Cirkevná základná škola D. S. s priemerným čistým mesačným príjmom okolo 800 eur mesačne a bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 170 eur mesačne. Matka bývala s dcérou a priateľom v byte, ktorého vlastníčkou je matka. Otec pracoval v spoločnosti RBR s priemerným mesačným príjmom 800 - 850 eur mesačne, od mája 2018 do júla 2019 bol uznaný práceneschopný a bol poberateľom nemocenských dávok v rozpätí od 829 - 856 eur. Otec bol poberateľom invalidného dôchodku v roku 2017 vo výške 205,60 eur, v roku 2018 vo výške 209,70 eur, v roku 2019 vo výške 215,20 eur. Ďalší príjem otca pochádzal z príležitostnej činnosti SZČO. V súčasnej dobe matka naďalej pracuje na Cirkevnej základnej škole D. S., kde za obdobie od 09/2019 do 11/2020 jej priemerný mesačný čistý príjem predstavoval 862,32 eur, v období od 12/2020 do 03/2022 vo výške 908,32 eur a v období od 03/2022 do 06/2022 vo výške 892,55 eur. Podľa potvrdenia o výplate dôchodkovej dávky zistil, že matka bola poberateľkou invalidného dôchodku v roku 2020 vo výške 179,60 eur, v roku 2021 vo výške 184,30 eur a v roku 2022 vo výške 186,70 eur. Otec v súčasnom období od 1.8.2019 do 31.12.2020 pracoval v spoločnosti LK TRANS-SK, s.r.o., u ktorého v období od 02/2020 do 10/2020 dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 867,12 eur. Od 8.12.2011 doteraz pracuje v spoločnosti DOSS spol. s r. o. ako vodič strojník, jeho priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 12/2021 do 05/2022 bol zistený, ako je konštatované v bode 14 odôvodnenia rozsudku. Otec bol uznaný za práceneschopného v období od 01/2019 - 03/2019, od 09/2019 - 02/2020 z dôvodu prvej operácie bedrového kĺbu a následne v období od 12/2020 do 11/2021 z dôvodu druhej operácie bedrového kĺbu s tým, že poberal nemocenskú dávku priemerne vo výške 840 - 870 eur mesačne, ako je podrobne uvedené v bode 16 odôvodnenia. Z potvrdenia o dávkach dôchodkového poistenia zistil, že otec bol poberateľom invalidného dôchodku v roku 2020 vo výške 298,40 eur, v roku 2021 vo výške 306,20 eur a v roku 2022 vo výške 310,20 eur. Zároveň z daňového priznania mal preukázané, že v roku 2019 za výkon podnikateľskej činnosti otec dosiahol príjmy vo výške 10 290,20 eur, výdavky vo výške 6 633,91 eur, v roku 2020 príjmy vo výške 6 295,80 eur a výdavky vo výške 5 794,91 eur a v roku 2021 príjmy vo výške 3 486,10 eur a výdavky vo výške 4 942,42 eur. U maloletej od posledného rozhodovania súdu sa zvýšili jej oprávnené potreby tým, že aktuálne maloletá nastúpila na štúdium na strednej škole - Spojenej škole v Žiline - Bytčici na študijný odbor informačné systémy a služby, ako aj v dôsledku vývoja životných nákladov (§ 78 ods. 3 zákona o rodine). S prechodom maloletej na vyšší stupeň vzdelávania vznikajú zvýšené výdavky na zakupovanie učebných pomôcok, bežným je technické vybavenie domácnosti, ako počítač, tlačiareň, súvisiace s dištančným vzdelávaním. Nestotožnil sa s výškou všetkých výdavkov, udávaných matkou na maloletú a to v podobe životného poistenia a sporenia v sume 32,40 eur a 63,60 eur, ktoré nevznikli, a taktiež neuznal výdavky na psychoterapiu vo výške 40 - 60 eur, nakoľko z predložených dokladov vyplynulo, že maloletá absolvovala návštevu psychológa pravidelne raz do mesiaca, výnimočne išlo o dve stretnutia za mesiac. Rovnako upozorňuje na pochybenie pri započítaní nákladov na školu - ZRPŠ, poistenie, pracovné zošity, ako náklady, ktoré sa vynakladajú ročne a nie mesačne. Za odôvodnené potreby maloletej tak potom považoval náklady na stravu, obedy 25 eur, cestovné 15 eur + náklady na oblečenie, hygienu a zakúpenie liekov v súvislosti s atopickým ekzémom a psychoterapiu, školské poplatky a pomôcky vo výške 7 eur mesačne a poistenie vo výške 20 eur. Je zrejmé, že zmena pomerov nastala aj na strane matky, jej príjem sa mierne zvýšil, valorizoval sa jej invalidný dôchodok, výdavok v podobe jej životnej poistky vo výške 119,60 eur na strane matky reálne nebol a aktuálne jej odpadol aj výdavok v podobe splátky úveru. Na strane otca pribudol výdavok splátky pôžičky vo výške 250 eur, ktorú si bral za účelom vyplatenia vyporiadaného BSM a aj na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 23.5.2022, s ktorým je spojená mesačná splátka vo výške 264,32 eur, ktoré však nepovažoval za nevyhnutné náklady na strane otca, na ktoré pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadal. Aj napriek tomu, že otec v konaní preukázal niekoľko mesiacov trvajúcu práceneschopnosť z dôvodu výmeny bedrových kĺbov, otec svoje výdavky neprispôsobil zmene jeho zárobkových pomerov, pričom z dokazovania vyplýva, že aj v čase trvania PN otec bol poberateľom nemocenských dávok v priemere okolo 850 eur + valorizovaného invalidného dôchodku. Na strane otca prihliadol na skutočnosť, že v rámci výkonu podnikateľskej činnosti za rok zarobil 5 000 eur, čo priemerne predstavuje sumu 416 eur mesačne. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že bolo dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na mal. Q. vo výške 200 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že za obdobie od 1.9.2020 do 31.8.2022 vznikol nedoplatok na výživnom v rozdiele sumy zvýšenej vyživovacej povinnosti a predtým hradenej vyživovacej povinnosti (24 mesiacov x 70 eur), povolil otcovi splácať nedoplatok na výživnom v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. o nedoplatku na výživnom podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. V nadväznosti na ust. § 232 ods. 3 CSP, nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý povolil otcovi splácať nedoplatok na výživnom vo výške 1 680 eur v splátkach po 20 eur mesačne, čo bude činiť 84 splátok, t. j. vykonávanie splátok 7 rokov od právoplatnosti rozsudku. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a povoliť otcovi splácať nedoplatok na výživnom v mesačných splátkach vo výške 70 eur mesačne spolu s bežným výživným.
3. Proti výroku prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Poukázal na stranu 3 návrhu matky na zvýšenie výživného ohľadom sumarizovania mesačných nákladov na maloletú v celkovej výške 531,50 - 584,50 eur, po kontrole sumarizácie tieto náklady predstavujú sumu 290 - 300 eur mesačne. V predchádzajúcom rozsudku súdu prvej inštancie matkou vyčíslené náklady predstavovali sumu 310 eur, čo znamená, že tieto sa nezvýšili, práve naopak klesli. Obdobné je možné konštatovať aj o vyčíslených výdavkoch matky na domácnosť, ktoré oproti predchádzajúcemu rozsudku vyčíslené matkou na sumu 950 eur podstatne klesli, čo je aj v súlade so závermi súdu prvej inštancie, vyhodnotené v bode 22 napadnutého rozsudku. Porovnaním príjmovej stránky matky v roku 2019, vtedy sa pohyboval príjem okolo 970 eur (750 eur + invalidný dôchodok 170 eur), od 01/2022 sa príjem matky pohybuje okolo 1 090 eur (príjem zo závislej činnosti 908 eur + invalidný dôchodok vo výške 184,30 eur), z čoho je zrejmé, že príjem matky sa oproti poslednému rozhodnutiu zvýšil. Súd prvej inštancie v bode 23 nesprávne vyhodnotil jeho príjem z podnikateľskej činnosti vo výške 416 eur mesačne, nakoľko tento predstavuje iba hrubý príjem, v rámci ktorého nie sú zahrnuté náklady potrebné na dosahovanie tohto príjmu. Súd prvej inštancie napriek zisteniu, že u matky a maloletej došlo k poklesu výdavkov, rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti. Súd nesprávne priznal výživné od 1.9.2020 napriek tomu, že návrh na súd bol podaný až 1.10.2020. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu účastníkov (v merite veci) nevyjadril, súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34CSP) po zistení, že odvolanie podal včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 65 a § 66 CMP, ktorý podľa § 388 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zmenil.
6. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine v spojení s podmienkami uvedenými v § 75 ods. 1 a § 62 zákona o rodine je možné hodnotiť ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní súdu. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t. j. o podstatnú zmenu.
7. Pri stanovovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné vychádzať predovšetkým z možností a schopností rodičov. Možnosti sú chápané ako objektívna kategória, schopnosti ako subjektívna kategória. Rozsah vyživovacej povinnosti je podmienený okrem možnosti, schopnosti a majetkových pomerov taktiež odôvodnený potrebami dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je závislá najmä od jeho veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu prípravy na budúce povolanie, záľub a záujmov, skutočnosti či žije s rodičmi alebo naopak; iné potreby má dieťa útleho veku a iné napr. dieťa dospievajúce, či vysokoškolák. Pri skúmaní potrieb opravného dieťaťa je nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale i potreby vyskytujúce sa len napr. v dobe letných prázdnin a pod. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne vyskytujúcich sa (bežných) potrieb dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju, teda aj potrieb, vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potrieb vzniknutých celkom náhodne.
8. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že naposledy o vyživovacej povinnosti otca bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina z 9.8.2019 č. k. 21P/81/2018-315, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Q. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou od 18.4.2018 a rozhodol o nedoplatku na výživnom za obdobie od 18.4.2018 do 31.8.2019, ktorý rozsudok na základe podaného odvolania bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline dňa 21.11.2019 č. k. 10CoP/61/2019-350.
9. Vychádzajúc z podmienok uvedených v § 78 ods. 1 zákona o rodine, súd prvej inštancie podrobne v dôvodoch svojho rozhodnutia v bode 21 vyhodnotil atribúty a zákonné podmienky (§ 75 ods. 1 a § 62 zákona o rodine), ktoré viedli súd v predchádzajúcom rozhodnutí k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca na mal. Q., t. j., z akých možností, schopností a zárobkových pomerov obidvoch rodičov a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v tom čase pri rozhodovaní vychádzal. Je zrejmé, že naposledy bolo rozhodované o vyživovacej povinnosti otca na mal. Q. v roku 2019, t. j. v čase, keď mal. Q. nastupovala do posledného ročník druhého stupňa základnej školy, kedy súd už prihliadal na zvýšené výdavky maloletej v súvislosti s prípravou na ďalšie povolanie, pričom zisťovaním odôvodnených potrieb na strane maloletej v súčasnom období boli zistené zvýšené výdavky v súvislosti s cestovaním mimo súčasného bydliska vo výške 15 eur mesačne a súd prvej inštancie prihliadol aj na zvýšené výdavky v súvislosti s nástupom na odbornú strednú školu a v súvislosti s vekom maloletej - v dôsledku vývoja životných nákladov. Odvolací súd preto súhlasne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v zmysle podmienok § 78 ods. 1 v spojení s podmienkami uvedenými v § 75 ods. 1 a § 62 zákona o rodine došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, v dôsledku prechodu z nižšieho stupňa školy na vyšší stupeň (strednej - odbornej školy), v súvislosti s čím sa predpokladajú zvýšené výdavky, súvisiace s vyučovacím procesom odborného charakteru a v danom prípade aj na zvýšenie výdavkov na cestovné do susediacej mestskej časti Žiliny; a ďalej súvisiace aj s pribúdajúcim vekom maloletej, vzhľadom na jej kultúrne, spoločenské a športové vyžitie, u ktorých nárast takýchto výdavkov zákon predpokladá.
10. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania ohľadom zisťovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, odvolací súd dospel k záveru, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2019 a následného podania návrhu v roku 2020, k podstatnej zmene pomerov na strane obidvoch rodičov nedošlo v takej miere - predpokladaných ust. § 78 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona o rodine, ktoré by odôvodňovalo aj zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti v porovnaní s okolnosťami na základe predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že príjem matky oproti poslednému rozhodnutiu súdu sa zvýšil, valorizoval sa invalidný dôchodok, výdavok v podobe životnej poistky vo výške 119,60 eur na strane matky reálne nebol zistený a aktuálne odpadol aj výdavok v podobe splátky úveru. Taktiež na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov v jeho zárobkových možnostiach a schopnostiach, prípadne v majetkových pomeroch, keďže jeho príjem bol determinovaný v okolnostiach zhoršenia jeho zdravotného stavu (vykonania dvoch operácií), ktoré príjmovo bolo kryté nemocenskými dávkami. Súd prvej inštancie aj napriek skutkovým zisteniam na základe výsledkov vykonaného dokazovania konštatovaných v bodoch 10 - 12, nesprávne v bode 23 vyhodnotil, že otec mal príjem aj z podnikateľskej činnosti vo výške 5 000 eur ročne, resp. vo výške 416 eur mesačne, keď vychádzal len z hrubého príjmu podnikania a neprihliadal na výdavky uvádzané otcom v daňovom priznaní, i keď tieto skutočnosti boli súdom prvej inštancie zisťované.
11. Vychádzajúc tak zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, hodnotiac odvolacím súdom, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov len v odôvodnených potrebách maloletej, ako bolo vyššie konštatované, aplikujúc podmienky uvedené v § 78 odst. 1 v spojení s podmienkami v § 75 ods. 1 a § 62 ods. 2, 4 a 5 zákona o rodine, dospel k záveru, že je dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. na sumu 165 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2020, kedy maloletá nastúpila na štúdium na strednú školu, pričom pokiaľ návrh bol podaný matkou maloletej elektronicky na súde dňa 30.9.2020, nie je v rozpore s ust. § 77 ods. 1 zákona o rodine a zaužívanou súdnou praxou priznať výživné od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bol návrh na určenie (zvýšenie) výživného podaný.
12. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom vo výroku o určení rozsahu vyživovacej povinnosti, odvolací súd, vychádzajúc z toho, že za obdobie od 1.9.2020 do 31.8.2022 vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 840 eur (24 mesiacov x 35 eur), považoval za dôvodné vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci (výšky určenej vyživovacej povinnosti, možností, schopností a zárobkových pomerov na strane povinnej osoby) povoliť splácať nedoplatok na výživnom vo výške 35 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
13. O trovách (prvostupňového a odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu týchto trov nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z nich náhradu trov priznať.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)