Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/40/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpená advokátkou: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Záhradnícka 37, proti žalovanej: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. N., V. ulica X/XX, zastúpená B. R., G. N. - B., V. XX, o zaplatenie 825,90 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30. decembra 2021, č. k. 5C/38/2018-326, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 30. decembra 2021, č. k. 5C/38/2018-326 žalobu zamietol. Druhým výrokom rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1-4, § 788 ods. 1-4, zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. e/,f/ a j/, § 6 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, § 12 ods. 1-3 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 825,90 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou uzavreli poistnú zmluvu - číslo návrhu XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: V pričom dňa 19.08.2016 došlo v obci G. N. k dopravnej nehode - poistnej udalosti, pri ktorej vodič motorového vozidla EČV: V pri odbočovaní na mieste mimo cesty sa nepresvedčil, či nie je predchádzaný, následkom čoho došlo k zrážke s predchádzajúcim vozidlom EČV: Y Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu poškodenej B. R. s tým, že sťaženie spoločenského uplatnenia poškodenej bolo vyčíslené na sumu vo výške 2.311 eur a takúto sumu žalobca poukázal poškodenej dňa 12.01.2018. Zároveň bolestné poškodenej bolo vyčíslené na sumu vo výške 442,- eur a táto suma bola poukázaná žalobcom dňa 12.01.2018. Žalobca ďalej uviedol, že celkovo tak z poistnej udalosti vyplatil poškodenej sumu vo výške 2.753,- eur. Keďže žalovaná poistné za obdobie od 21.07.2016 do 20.10.2016, ktoré bolo splatné dňa 21.07.2016 zaplatila až dňa

19.08.2016 tak v čase poistnej udalosti bola v omeškaní s platením poistného. Okrem toho poistnú udalosť nenahlásila v lehote 15 dní od vzniku škodovej udalosti, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za ňu vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Preto vyzval žalovanú výzvou zo dňa 13.07.2018 na náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 825,90 Eur, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy zo dňa 13.07.2018, avšak žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Z uvedených dôvodov si tak uplatňuje proti žalovanej svoj peňažný nárok. 4. Okresný súd Levice vo veci rozhodol dňa 13.05.2019 o podanej žalobe rozsudkom, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 825,90 eura s prísl. a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania. Na odvolanie žalovanej odvolací súd uznesením zo dňa 21.10.2021 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konania a rozhodnutie.

5. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd zistil, že dňa 21.07.2016 uzavreli žalobca a žalovaná poistnú zmluvu dňa 21.07.2016 so začiatkom poistenia 21.07.2016 s tým, že predmetom takéhoto poistenia bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: V značky X. X.. Vlastníkom, resp. držiteľom takéhoto motorového vozidla bola žalovaná, ktorá zároveň bola poistníkom takejto poistnej zmluvy, pričom začiatok poistenia bol dojednaný 21.07.2016. Zmluvné strany si tiež dojednali, že poistným obdobím bol technický (poistný) rok, pričom poistné malo byť platené štvrťročne poštovým peňažným poukazom. Výška ročného poistného bola dojednaná 104,55 eur a lehotné poistné bolo určené 26,14 eura. Zároveň z relácie dopravnej polície Policajného zboru o priebehu dopravnej nehody súd zistil, že dňa 19.08.2016 o 8:45 hod. došlo k dopravnej nehode v obci G. N. - B. takým spôsobom, že žalovaná ako vodička osobného motorového vozidla X. X., EČV: V EX po ceste I/51 v obci G. N. - B. smerom od mesta Nitra na mesto Levice chcela s vozidlom odbočiť v smere doľava do dvora rodinného domu č. XX/X s tým, že v tom čase rovnakým smerom jazdil vodič L. na nákladom motorovom vozidle A., EČV: Y ktoré vozidlo X. predchádzal v ľavom jazdnom pruhu a následkom nedostatočného sa presvedčenia žalovanou, či nie je pri odbočovaní na miesto mimo cestu predchádzaná, došlo k zrážke medzi pravou prednou častou vozidla A. a ľavou bočnou časťou odbočujúceho vozidla X.. Následkom nárazu boli vozidlá odhodené vľavo mimo cestu, kde došlo k poškodeniu dopravnej značky, ako aj k poškodeniu oplotenia rodinného domu. Celková škoda pri takejto dopravnej nehode bola určená sumou 4.000,- eura a priamym účastníkom bol B. L., pričom nehodu zavinila žalovaná. Hlavnou príčinou takejto dopravnej nehody bolo nesprávne odbočovanie - neopatrné odbočovanie, v dôsledku čoho došlo k porušeniu povinnosti vodiča, a to nevenovaniu sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v cestnej premávke v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z., § 4. Škoda na nákladnom motorovom vozidle A. bola vyčíslená na sumu 2.500,- eur a škoda na X. X. na sumu 1.500 eur. Z oznámenia o škodovej udalosti poškodeným zo dňa 10.01.2018 vyplýva, že B. R. oznámila žalobcovi predmetnú dopravnú nehodu, ktorú spôsobila žalovaná vozidlom, ktoré bolo ňou poistené, pričom toto vozidlo aj viedla a zároveň bola aj jeho držiteľom. Poškodená uviedla, že bola pripútaná na mieste spolujazdca vo X. X., keď pri odbočovaní vľavo do nich narazilo iné vozidlo, a to nákladné motorové vozidlo A., pocítila bolesť v oblasti rebier a chrbtice. V dôsledku tejto skutočnosti došlo ku škode na zdraví podľa lekárskej správy. Podľa posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý podal MUDr. Roman Kollár dňa 22.12.2017 v Leviciach vyplýva, že poškodenie B. R. bolo ohodnotené na 190 bodov, išlo o poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, a to ľahké. Žalobca oznámil poškodenej listom zo dňa 15.01.2018, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil jej výpočet výšky plnenia, ktoré bolo určené na sumu 2.311 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Z listinného dokladu čl. 25 súd zistil, že dňa 17.01.2018 bola zúčtovaná platba za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.311 eur, ktoré bolo vyplatené poškodenej. Z posudku o bolestnom, ktorý vypracoval MUDr. Roman Kollár tiež vyplýva, že poškodenej bola priznaná náhrada na bolestnom vo výške 25 bodov v súvislosti s dopravnou nehodou. Následne žalobca oznámil listom zo dňa 15.01.2018, že poskytne poškodenej poistné plnenie vo výške 442 eur z titulu bolestného. Podľa listinného dokladu (čl. 30) bolo preukázané, že dňa 17.01.2018 bolo zúčtované plnenie žalobcu vo výške 442,- Eur v prospech poškodenej. Návrhom na uplatnenie regresnej pohľadávky číslo poistnej udalosti: XXXXXXXXXX žalobca navrhoval uplatniť si regres voči žalovanej, a to vo výške 693,30 eura, čo predstavuje 30 % z vyplatenej sumy poškodenej z titulu zníženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.311,- Eur a to z dôvodu, že bola v omeškaní s platením poistného a nenahlásila poistnú udalosť. Návrhom na uplatnenie regresnej pohľadávky žalobca navrhol uplatniť voči žalovanej sumu 132,60 eura, ktorá predstavuje 30 % zo sumy 442 eur a ktorá bola vyplatená poškodenej z titulu bolestného, pričom ako dôvod uvádzal žalobca omeškanie s platením poistného, resp. nenahlásenie poistnej udalosti. Podľa výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 21.07.2016 do 05.10.2018 vyplýva, že predpis poistného bol v období od 21.07.2016 do 20.10.2016 26,14 Eur, pričom platba bola žalovanou uskutočnená dňa 19.08.2016. Za obdobie

od 21.10.2016 do 20.07.2017 bol evidovaný predpis poistného vo výške 78,42 eura s tým, že táto suma predstavuje nedoplatok. Zo záznamu o dopravnej nehode (čl. 148) vyplýva, že dopravnú nehodu zavinila žalovaná, pričom tento záznam podpísala žalovaná ako aj vodič L.. Vodič L. zároveň uviedol, že motorové vozidlo A. je poistené v Komunálnej poisťovni a. s. Zo zápisu o obhliadke poškodeného vozidla (čl. 150) vyplýva popis poškodenia motorového vozidla žalovanej s tým, že takýto listinný doklad mal byť doručený Slovenskej kancelárii poisťovateľov dňa 12.10.2016. Komunálna poisťovňa a. s. listom zo dňa 10.10.2016 vyúčtovala Slovenskej kancelárii poisťovateľov sumu 50 eur za vykonanie prvotných likvidačných úkonov. Komunálna poisťovňa a. s. listom zo dňa 10.10.2016 oznámila žalovanej, že vinník dopravnej nehody nie je poistený v ich poisťovni, a preto postupujú takúto záležitosť Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Žalovaná si formou tlačiva označeného ako „uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa 30.08.2016 (čl. 153) uplatnila náhradu škody z titulu dopravnej nehody, pretože podľa jej názoru zavinil dopravnú nehodu vodič L.. Listom zo dňa 13.07.2018 následne žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 825,90 eur v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy z titulu regresnej náhrady, pretože žalovaná neoznámila dopravnú nehodu v zákonnom termíne, resp. bola v omeškaní s platením poistného. Tento list bol doručený žalovanej dňa 19.07.2018. Podľa odborného vyjadrenia č. 71/2018 znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s. r. o. v odbore zdravotníctvo a farmácia, vo veci posúdenia návrhu bodového hodnotenia poškodenej B. R. znalecká organizácia ohodnotila návrh bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedeného v lekárskom posudku MUDr. Romana Kollára zo dňa 22.12.2017 ako čiastočne za preukázaný s tým, že poškodenej prináleží 126,67 bodov. Uznesením Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Levice zo dňa 29.03.2019 súd zistil, že trestné stíhanie týkajúce sa predmetnej dopravnej nehody bolo zastavené, pretože nebolo prípustné v zmysle § 9 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku, nakoľko nebol daný súhlas poškodeného, a to B. R. a to z dôvodu, že ide o jej dcéru - žalovanú. Z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 24.04.2019 okrem iného vyplýva, že trvá na podanej žalobe a podľa jej názoru žalovaná nepredložila žiadny dôkaz o tom, že nezavinila dopravnú nehodu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 10.05.2019 žalovaná súhlasila, aby sa konalo v jej neprítomnosti, žiada žalobu zamietnuť s poukazom na skutočnosť, ktorú uviedla v podanom odpore, ako aj z dôvodu, že bolo vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania, ktoré nie je právoplatné, pretože nebolo doposiaľ doručené poškodenej. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2021 tiež uviedla, že pokiaľ ide o označenie pracovníčky poisťovne - žalobcu, ktorá jej mala povedať dňa 19.08.2016, aby nahlásila dopravnú nehodu do Komunálnej poisťovne a. s. tak tú videla iba raz, pričom to bola odfarbená blondína a nebola označená menom. Žalovaná ďalej uviedla, že sa necíti byť zodpovedná za uvedenú dopravnú nehodu, pretože podľa jej názoru je zodpovedný druhý vodič B. L.. Ďalej poukázala tiež na skutočnosť, že ona dávala znamenie o odbočovaní motorového vozidla doľava a to už 100 m pred samotným odbočovaním čo potvrdí aj poškodená B. R. ako aj B. R.. Navrhuje preto žalobu zamietnuť, pretože nebola preukázaná jej zodpovednosť za dopravnú nehodu. Okrem toho si svoju oznamovaciu povinnosť splnila, pričom pracovníčka žalobcu neprevzala takéto oznámenie a dala jej pokyn, aby takéto oznámenie zaslala do poisťovne druhého vodiča. Prvoinštančný súd tiež výzvou zo dňa 11.02.2021 (čl. 200) vyzval žalobcu v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, aby uviedol ďalšie skutkové tvrdenia a to k otázke tvorby záveru o 30 % regresu resp. čo bolo podstatou výpočtu tejto sumy ako aj preukázať súvis mnohosti a závažnosti naplnenia dôvodov podľa § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. zodpovednosti alebo spoluzodpovednosti žalovanej. Tiež súd vyzval žalobcu, aby uviedol ďalšie skutkové tvrdenia ohľadom zodpovednosti žalovanej na dopravnej nehode resp. spoluzavinenia iných osôb. Na túto výzvu žalobca nereagoval. Právny zástupca žalobcu vo svojom elektronickom vyjadrení zo dňa 07.06.2021 uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pretože na základe relácie dopravnej polície bola žalovaná určená ako vinník dopravnej nehody. Iné relevantné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že žalovaná nie je vinná z dopravnej nehody žalobca k dispozícii nemá, a preto navrhol oboznámiť sa s priestupkovým spisom. Listom zo dňa 08.02.2018 žalobca oznámil žalovanej, že po prešetrení poistnej udalosti trvá na predmetnom regrese a to z dôvodu, že neoznámila škodovú udalosť v lehote 15 dní od jej vzniku s tým, že tú oznámila Komunálnej poisťovni. Z potvrdenia OR PZ Levice, Okresný dopravný inšpektorát Levice bolo zistené, že žalovaná nie je držiteľom ako aj vlastníkom motorového vozidla LV XXX EX od 25.08.2016. Podľa zápisu o obhliadke motorového vozidla zo dňa 23.08.2016 vozidlo žalovanej utrpelo totálnu škodu. Podľa podacieho hárku (čl. 163) žalovaná ako odosielateľ prostredníctvom pošty dňa 23.08.2016 zasielala poštovú zásielku Komunálnej poisťovni a. s. Z listinného dokladu (čl. 223) bolo tiež zistené, že vodič L. dňa 30.08.2016 doplnil údaje k nahláseniu škodovej udalosti. Okresný súd tiež vyzval žalobcu, aby oznámil meno, priezvisko a bydlisko zamestnankyne, ktorá pracovala dňa 22.08.2016 na pobočke žalobcu v Leviciach u ktorej chcela žalovaná odovzdať doklady o oznámení dopravnej nehody, pričom žalobca na takúto výzvu nereagoval. Podľa výpisu registra priestupkov žalovanej (čl.

248) žalovaná nebola postihnutá za žiadny priestupok. Rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. 11C/54/2017 zo dňa 17.12.2019 bol žalobcovi priznaný voči žalovanej nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 67 eur s prísl. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 67 eur z titulu dopravnej nehody zo dňa 19.08.2016, pretože žalovaná neoznámila škodovú udalosť v lehote 15 dní a žalobca vyplatil Generali poisťovňa a. s. sumu 1.782,90 eur z titulu refundácie finančných prostriedkov vyplatených poškodenému z poistenia majetku. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje náhradu časti poistného plnenia v rozsahu 67 eur (3,76 % z vyplateného poistného plnenia). Tunajší súd dospel k záveru, že takýto nárok žalobcu je dôvodný, pretože žalovaná porušila svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, pričom nepostačuje, že to oznámila Komunálnej poisťovni a. s. Z tohto dôvodu tak žalovaná nepreukázala splnenie takejto zákonnej povinnosti. Podľa názoru súdu v takomto rozhodnutí zo znaleckého posudku vyplýva záver, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodičky - žalovanej počas odbočovania vľavo v dôsledku čoho došlo k vytvoreniu kolíznej situácie pre vodiča vozidla A. a tým aj k ohrozeniu tohto vodiča a to takým spôsobom, že v okamihu, kedy vodič vozidla A. mohol rozpoznať priečneho premiestnenia vozidla X. vľavo, už nemohol dopravnej nehode zabrániť a to ani v prípade, že by sa pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou rýchlosťou. Jednoznačne tak zavinila nehodu žalovaná, a preto súd priznal nárok žalobcovi. Takéto konanie nebolo ku dňu 18.10.2021 právoplatne skončené, pretože proti takémuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a spis sa nachádzal na odvolacom súde (ide o skutočnosť zistenú z elektronického registra súdu). Podľa správy ORZ Levice zo dňa 28.09.2016 polícia eviduje takúto poistnú udalosť ako dopravnú nehodu, pričom zavinenie bolo znalcom z odboru doprava cestná určená na žalovanú. Generali poisťovňa listom zo dňa 12.10.2016 oznámila K. S., že mu poskytne poistné plnenie vo výške 1.785,90 eur z titulu škody spôsobenej vyššie uvedenou dopravnou nehodou. Generali poisťovňa listom zo dňa 19.08.2016 tiež požiadala žalobcu o refundáciu vyplateného poisteného plnenia poškodenému K. S. a to vo výške 1785,90 eur. Žalobca listom zo dňa 29.11.2016 oznámil Generali poisťovni a. s., že mu vypláca sumu 1.782,90 eur. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Levice, dopravný inšpektorát, ČVS: ORP-118/ DI-LV-2017 súd zistil, že uznesením o začatí trestného stíhania 18.10.2017 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a to v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 19.08.2016, ktorej účastníkmi bola žalovaná a vodič B. L.. Žalovaná pri svojom výsluchu zo dňa 14.03.2019 v procesnej pozícii svedka uviedla, že s vozidlom chcela odbočiť do dvora rodinného domu, pričom v obci znížila rýchlosť na 50 km/h a asi 100 m od domu dala znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava s tým, že pred odbočovaním sa asi 1 sekundu pozrela do stredného spätného zrkadla, kde v tom istom pruhu ako jej vozidlo videla zelené vozidlo. Nenapadlo ju, že takéto vozidlo ju bude obiehať a dôjde k zrážke. Podľa jej názoru odbočovanie vľavo a predbiehanie vozidla sa uskutočnilo v tom istom momente. Svedkyňa - poškodená B. R. pri svojom výsluchu zo dňa 14.03.2019 uviedla, že v čase dopravnej nehody sedela v motorovom vozidle, ktoré viedla žalovaná (jej dcéra), pričom tá v obci znížila rýchlosť na 50 km/h a dala znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Následne pri odbočovaní pocítila veľký náraz a ich vozidlo bolo odhodené mimo cestu, potom si už nič nepamätá. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva č. 31/2019 okrem iného vyplýva, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodičky vozidla X. (žalovanej) počas odbočovania vľavo na miesto ležiace mimo cesty. V dôsledku nesprávneho spôsobu odbočovania vodičky vozidla X. došlo k vytvoreniu kolíznej situácie pre vodiča vozidla A. a tým aj k ohrozeniu tohto vodiča a to takým spôsobom, že v okamihu kedy vodič vozidla A. mohol rozpoznať priečneho premiestnenia vozidla X. vľavo, už nemohol dopravnej nehode zabrániť a to ani v prípade, že sa pohyboval rýchlosťou pre daný úsek maximálne dovolenou. Z technického hľadiska nie je možné jednoznačne ustáliť, či vodič vozidla A. mal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy, pretože technicky nie je možné vyhodnotiť, kedy vodička - žalovaná začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. V prípade ak vodička vozidla X. odbočenie vľavo vykonala tak, že najprv dala znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a až následne vľavo tak potom vodič A. nemal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy. V prípade ak vodička vozidla X. začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním tak ako to uvádza pri opise priebehu nehodového deja tak potom technika jazdy vodiča vozidla A. bola nesprávna z hľadiska jeho včasnosti reakcie na uvedené znamenie o zmene smeru jazdy vozidla X. vľavo, pričom tento vodič mal možnosť včasnou reakciou plynule znížiť rýchlosť jazdy za vozidlom X. a tým dopravnej nehode zabrániť. Za uvedených podmienok bola oneskorená reakcia vodiča vozidla A. sekundárnym prvkom technickej príčiny dopravnej nehody. Z tohto posudku tiež vyplýva, že vodič A. viedol na začiatku nehodového deja motorové vozidlo rýchlosťou cca 54km/h. Zároveň z technického hľadiska nie je možné vyhodnotiť a jednoznačne ustáliť, kedy vodička vozidla X. začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy

vľavo. V prípade ak toto vykonala v súlade s opisom nehodového deja zo strany vodiča vozidla A. potom je technicky prijateľné, že vodič A. nemal možnosť zabrániť dopravnej nehode. Vodička vozidla X. mala technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť a to v prípade, ak by správne vyhodnotila dopravnú situáciu za svojím vozidlom a správne by vyhodnotila, že svojím manévrom odbočenia dôjde k vytvoreniu kolíznej situácie pre vodiča vozidla A., ktoré jazdilo za ňou. G. vozidla X. mala k dispozícii také technické signály, z ktorých mohla jednoznačne vyhodnotiť, že odbočením vľavo ohrozí vodiča vozidla A., ktoré predchádza jej vozidlo. Tento posudok zároveň uviedol, že v odbornom vyjadrení č. 27/2016, ktoré vypracoval Ing. Ján Jenčo tento ustálil za príčinu vzniku dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy vodičky vozidla X., avšak sa nezaoberal problematikou rozdielneho opisu nehodového deja zo strany vodičov A. a X.. Pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Josefa Veverku č. 59/2017 tak ten stanovil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy vodičky vozidla X.. Tento znalec sa však tiež nezaoberal otázkou kedy bol zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy a vplyvom na technickú príčinu dopravnej nehody. Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie Ing. Igora Morávka č. 93/2016 tak znalecký ústav uviedol, že nesprávne vyhodnotil problematiku ohrozenia a to v rozpore s ustálenou ako aj publikovanou metodikou odporúčanou pre znalcov z odboru doprava cestná ako aj v rozpore s posúdením priebehu nehodového deja, pretože vodička X. mala pri odbočovaní vyhodnotiť situáciu za svojím vozidlom v čase tesne pred začiatkom odbočovania vľavo. Preto ani konštatovanie o tom, že vodička vozidla X. neohrozila vozidlo A. nie je správne. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 28.09.2016 vyplýva, že žalovaná pri dopravnej nehode svojím konaním porušila § 19 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke čím sa dopustila priestupku proti bezpečnosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/, l/ zákona o priestupkoch. Podľa záznamu o dopravnej nehody zo dňa 19.08.2016 bola dopravná nehoda zapríčinené nesprávnym odbočovaním žalovanej, pričom sa nedostatočne presvedčila o tom, či nie je predchádzaná iným vozidlom. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 26.08.2016, ktoré podala žalovaná súd zistil, že tá pri zmene smeru jazdy dala znamenie o takejto zmene a pred odbočovaním sa pozrela do ľavého spätného zrkadla, kde nevidela žiadne vozidlo. Zo záznamu o podaní vysvetlenia vodičom R. L. zo dňa 19.08.2016 vyplýva, že pred ním jazdiace vozidlo X. dalo znamenie o zmene smeru jazdy doprava a začalo spomaľovať, pričom on dal znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Keď bolo vozidlo X. asi 2-5m pred ním v pravom jazdnom pruhu tak spozoroval, že vodička dala znamenie o zmene smeru jazdy doľava a hneď aj začala odbočovať vľavo. Týmto manévrom vošla do jeho jazdnej dráhy, pričom sa snažil vyhnúť zrážke čo sa však nepodarilo. Zo záznamu o podaní vysvetlenia B. R. zo dňa 26.08.2016 bolo zistené, že ten bol v čase dopravnej nehody na okraji chodníka pri rodinnom dome, kde čakal svoju dcéru - žalovanú a manželku. V klesaní cesty videl prichádzať vozidlo X. X., pričom žalovaná dala asi 100 m od vchodu do ich domu znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava a ako prichádzala k domu tak spomalila. Od začiatku domu č. 24 na ul. V. spozoroval nákladné vozidlo, ktoré začalo brzdiť a jazdilo pri stredovej čiare ľavými kolesami a jazdil vo svojom jazdnom pruhu, t. j. v ľavom jazdnom pruhu od Nitry na Levice. Keď toto nákladné vozidlo začalo brzdiť tak dcéra bola už pri ich dome a skoro stála, pričom vodič vozidla prestal ovládať a nevedel ho zastaviť. Nákladné vozidlo tak nevedelo zastaviť, dcéra začala odbočovať v smere doľava a v tom momente vodič nákladného vozidla zo šikma nabral vozidlo, ktoré viedla dcéra a k nárazu došlo v ľavom jazdnom pruhu. Následne po dopravnej nehode dňa 19.08.2016 mu vodič nákladného vozidla povedal, že jeho dcéra mala dané znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a nie vľavo, pričom následne dňa 20.08.2016 tento vodič pri podpise formulára o nehode uviedol, že jeho dcéra nemala vôbec dané znamenie o zmene smeru jazdy. Zo záznamu o podaní vysvetlenia B. R. zo dňa 26.08.2016 resp. 23.09.2016 okrem iného vyplýva, že sedela v čase dopravnej nehody v motorovom vozidle X. X. ako spolujazdkyňa svojej dcéry, pričom dcéra znížila v obci rýchlosť na 50 km/h a dala znamenie o zmene smeru jazdy v smere doľava s tým, že sa približovali k domu. Pri odbočovaní pocítila veľký náraz a už si nič nepamätala.

6. Zo záznamu o podaní vysvetlenia I. I. zo dňa 19.08.2016 za Slovenskú správu ciest bolo zistené, že im vznikla škoda vo výške 314,72 eur za poškodenie dopravnej značky. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 28.09.2016 K. S. bolo zistené, že on je majiteľom rodinného domu, pričom pri dopravnej nehody bolo poškodené oplotenie a škodu odhaduje na sumu 1.814,40 eur. Túto škodu si bude uplatňovať z domovej poistky. Zo zápisu o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 19.08.2016 boli zaistené stopy, zistená situácia na mieste nehody ako aj stav účastníkov nehody. Súd sa tiež oboznámil s fotodokumentáciou dopravnej nehody. Podľa odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom Ing. Jenčom č. 27/2016 bol zistený pravdepodobný a z technického hľadiska prijateľný priebeh nehodového deja s tým, že motorové vozidlo značky X. X. sa v dobe pravdepodobného počiatku nehodového deja pohybovalo rýchlosťou 14,20 až 15.59 km/hod. a motorové vozidlo A. rýchlosťou 54,99 km/h až 56,99 km/h. Zároveň tento

znalec dospel k záveru, že možno konštatovať, že príčinou vzniku kolíznej situácie bola nesprávna technika a spôsob ovládania vozidla vodičom vozidla zn. X. X.. Podľa evidenčnej karty žalovanej (čl. 194-196) jej bolo udelené vodičské oprávnenie dňa 03.06.2015 s tým, že jej bola uložená bloková pokuta resp. jej bola uložená sankcia za priestupok a to neudelenie vodičského oprávnenia - nezloženie skúšky z odbornej spôsobilosti. Tiež jej bol zadržaný vodičský preukaz. Zo znaleckého posudku č. 59/2017 Ing. Josefa Veverku okrem iného vyplýva, že technickou príčinou vzniku nehodového deja bolo konanie vodičky vozidla X. X., ktorá odbočovala vľavo na mieste ležiace mimo cestu v čase, kedy už bola predchádzaná vozidlom zn. A. a počas odbočovania ohrozila vodiča za ňou idúcim. Z odborného vyjadrenie Ing. Igora Moráveka č. 93/2016 okrem iného vyplýva, že podľa simulačnej analýzy techniky jazdy vodiča vozidla A. pri dodržaní max. povolenej rýchlosti v obci by vozidlo X. X. bezpečne odbočilo cez ľavý jazdný pruh do dvora rodinného domu za podmienky, že by vozidlo A. malo pri vstupe do obce rýchlosť max. 50 km/h a rýchlosť vozidla X. X. by bola tiež max. 50 km/h, pričom ich rýchlosti by boli rovnomerné a ich vzájomná vzdialenosť by bola 54,42 m. Podľa odborného stanoviska č. 179/2017 Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 11.09.2017 okrem iného vyplýva, že obaja znalci (Ing. Jenčo a Ing. Veverka) vyhodnotili, že príčinou predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla X., avšak obaja znalci však nezohľadnili správne a komplexne problematiku ukazovateľa zmeny smeru jazdy. Zároveň Ing. Jenčo nesprávne uviedol vo svojom posudku, že zapnutie resp. ukázane zmeny smeru jazdy nemá vplyv na určenie príčiny dopravnej nehody, pretože takéto tvrdenie nie je správne. V predmetnom stanovisku ďalej ústav uviedol, že z jednotlivých výpovedí vyplývajú rozdielne opisy nehodového deja z hľadiska ukazovateľa zmeny smeru jazdy vozidla X., pretože vodič vozidla A. uvádzal, že vozidlo X. spomaľovalo a dalo ukazovateľ zmeny smeru jazdy vpravo a začalo vchádzať na pravú krajnicu a vodička vozidla X. uvádzala, že dala ukazovateľ zmenu smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním. Takéto rozpory síce znalec nemôže odstrániť, avšak tieto majú priamy vplyv na vyhodnotenie príčiny predmetnej dopravnej nehody. Z uvedených dôvodov je tak potrebné príčinu dopravnej nehody vyhodnotiť alternatívne pre opis nehodového deja podľa oboch vodičov, ktorí boli účastníkmi predmetnej dopravnej nehody. Obaja znalci správne vyhodnotili príčinu dopravnej nehody za predpokladu, že priebeh nehodového deja bol v súlade s opisom nehodového deja podľa vodiča vozidla A., avšak znalci sa nezaoberali vyhodnotením príčiny dopravnej nehody pre priebeh podľa vodičky vozidla X.. V prípade ak by priebeh nehodového deja bol v súlade s opisom vodičky vozidla X. (dala ukazovateľ o zmene smeru jazdy vľavo včas) tak technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vozidla X. (vodička nesprávne vyhodnotila situáciu za svojím vozidlom v dôsledku čoho odbočovala spôsobom, kedy z technického hľadiska ohrozila vodiča vozidla A. čím vytvorila kolíznu situáciu) ako aj nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla A. (vodič začal vykonávať predchádzanie napriek tomu, že vozidlo X. malo ukazovateľ zmeny smeru jazdy vľavo, čím si vodič znemožnil zabrániť dopravnej nehode). Pri takomto priebehu nehodového deja mal každý z účastník dopravnej nehody technickú možnosť nehode zabrániť a to nezávisle na konaní druhého účastníka dopravnej nehody. Rozhodnutím o prerušení konania o priestupku zo dňa 24.11.2016 OR PZ Levice prerušil priestupkové konanie do vypracovania predloženia znaleckého dokazovania účastníkom konania - žalovanej. Takéto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2016. Zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 09.11.2016, ako aj 24.11.2016 okrem iného vyplýva, že žalovaná bola vypočutá, pričom pri svojom výsluchu uviedla, že sa necíti byť vinná z dopravnej nehody, pretože ak by vodič A. išiel predpísanou rýchlosťou od začiatku obce tak by k nehode nedošlo. Preto takúto dopravnú nehodu spôsobila nepozornosť vodiča A.. Tiež bol ako svedok vypočutý B. R., ktorý uviedol, že videl celý priebeh dopravnej nehody, lebo stál pred bránou domu. K vykloneniu A. z pravého jazdného pruhu do ľavého prišlo 10 - 12 metrov za vozidlom X., ktoré v tej chvíli už začínalo stáčať predné kolesá smerom do ľava a v očiach laika začali obaja vodiči robiť svoje úkony takmer naraz. Vodič A. sa mimo cesty do jarku dostal z toho dôvodu, že pri jeho obiehaní v poslednej chvíli sa ložná plocha prudko naklonila do ľava čím vodič vozidla A. neudržal riadenie na ľavej krajnici a samotný náklon jeho vozidla ho stiahol zo šikma do jarku s nárazom do oplotenia domu a týmto manévrom narazil do vodičky vozidla X., ktorá podľa neho nemala vôbec šancu zareagovať na tento jeho núdzový manéver. Nie je tiež pravda vodiča A., že vodičku auta X. predbiehal 50 m v ľavom jazdnom pruhu, pretože oproti išiel autobus. Tiež je nezmyselné tvrdenie vodiča auta A., že vodička auta X. najskôr odbáčala do prava a potom následne do ľava. Svedok B. L. uviedol, že s A. vozidlo žalovanej predchádzal a na základe toho, že videl ako vozidlo X. pribrzďuje tak sa toto vozidlo snažil obísť vľavo pri brzdení ho stočilo doľava a došlo k nárazu. Tiež uviedol, že vchádzal do obce rýchlosťou cca 57 - 60 km/h, pričom on začal brzdiť, lebo mu vozidlo X. vošlo do ľavého jazdného pruhu pri odbáčaní do domu. Vozidlo X. bolo od začiatku brzdenia s vozidlom A. asi tak cca 10-15 metrov s tým, že zodpovedal na ďalšie otázky. Ing. Ján Jenčo pri svojom výsluchu uviedol, že sa pridržiava svojho znaleckého posudku. V

zápisnici zo dňa 18.05.2017 znalec Ing. J. Veverka uviedol, že zodpovedal na otázky zástupcu žalovanej v súvislosti s dopravnou nehodou a jeho znaleckým posudkom, ktorý vypracoval. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 17.01.2017 bolo zistené, že Ing. Ján Jenčo podal vysvetlenie k odbornému vyjadreniu č. 93/2016, ktoré vypracoval znalec Ing. Morávek. Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 02.03.2017 B. R. vyplýva, že tá bola spolujazdkyňou žalovanej pri dopravnej nehode s tým, že obe utrpeli poranenia. Uznesením zo dňa 29.03.2019 OR PZ Levice rozhodlo o zastavení trestného stíhania voči žalovanej a to z dôvodu, že poškodená nedala súhlas s trestným stíhaním žalovanej podľa § 211 Trestného poriadku. Následne uznesením Okresnej prokuratúry Levice zo dňa 27.08.2019 bola zamietnutá sťažnosť B. R. proti uzneseniu OR PZ Levice zo dňa 29.03.2019.

7. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca a žalovaná platným spôsobom uzavreli dňa 21.07.2016 poistnú zmluvu. Predmetom tejto zmluvy bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to X. X. EČV: V a podľa názoru súdu má tento právny vzťah spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože žalobca uzatváral takúto zmluvu ako právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti poisťovníctva a žalovaná uzatvárala takúto zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Za nespornú tiež možno považovať skutočnosť, že žalovaná ako poistník - majiteľ motorového vozidla a zároveň ako vodič motorového vozidla, bola účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 19.08.2016 v obci G. N., kde došlo k stretu prevádzok s nákladným motorovým vozidlom A., EČV: Y pričom pri tejto dopravnej nehode došlo k poškodeniu zdravia B. R. v dôsledku čoho jej žalobca vyplatil celkovú sumu vo výške 2.753,- eur, a to dňa 12.01.2018. Táto suma pozostávala jednak z bolestného vo výške 442,- eur, ako aj zo sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.311,- eur. Žalobca si nárok na vznik náhrady za poistné plnenie uplatňoval z dôvodu, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením poistného s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. 8. S takouto argumentáciou žalobcu sa súd prvej nestotožnil, pričom poukázal na právny názor odvolacieho súdu, ktorý vo svojom uznesení (bod 25 odôvodnenia) uviedol, že nebolo preukázané omeškanie žalovanej s plnením platby poistného. Prvoinštančný súd preto opätovne poukazuje na skutočnosť, že z uzavretej zmluvy a z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy vyplýva, že poistným obdobím bol 1 rok s tým, že poistné sa malo platiť štvrťročnou splátkou vo výške 26,14 Eur. Poistné za poistné obdobie od 21.07.2016 do 20.10.2016 bolo zaplatené dňa 19.08.2016 (v čase spôsobenia dopravnej nehody). Poistné bolo v poistnej zmluve dojednané ako ročné poistné a nie ako štvrťročné poistné, a preto dohodnuté splátky ročného poistenia predstavujú len spôsob jeho platenia. V tomto prípade bolo potrebné aplikovať osobitný právny predpis, t. j. zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako lex specialis, ktorý má pre splatnosť poistného samostatné ustanovenie, konkrétne ustanovenie § 8 ods. 2, v zmysle ktorého: „Poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.“ Pokiaľ teda žalovaná v čase, keď došlo k poistnej udalosti, a to dňa 19.08.2016 bola v omeškaní so zaplatením splátky ročného poistného, ktorá mala byť splatná podľa tvrdení žalobcu 21.07.2016, a túto splátku zaplatila až 19.08.2016, tak nebola v omeškaní so zaplatením dohodnutého ročného poistného, ako to tvrdil žalobca v podanej žalobe, pretože poistné v tomto prípade predstavuje výšku zodpovedajúcu dojednanému ročnému poisteniu, pričom zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva, že nezaplatením niektorej zo splátok poistného v lehote jeho splatnosti sa stane splatné celé ročné poistné, v dôsledku čoho by bolo možné až potom vyvodzovať omeškanie žalovanej, ako poistníka s platením poistného, a to s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. Tiež je potrebné uviesť, že poistným obdobím bol dojednaný technický (poistný) rok, pričom začiatok poistenia bol dohodnutý od 21.07.2016, a preto podľa názoru súdu poistné obdobie trvalo až do 21.07.2017. Do tohto dňa tak žalovaná mohla zaplatiť dlžné poistné, a preto z uvedených dôvodov tak v deň, kedy došlo ku škodovej udalosti nebola žalovaná v omeškaní so splácaním poistného, pretože tá by mohla byť v omeškaní len so zaplatením splátky ročného poistného. Pojem poistné je tak potrebné vykladať ako poistné vo výške dojednaného ročného poistného (§ 8 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z.) s tým, že splátky poistného predstavujú len spôsob jeho platenia. Z predložených listinných dôkazov tak nevyplýva, že by žalovaná bola v omeškaní so zaplatením poistného ku dňu poistnej udalosti, a preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že aj z tohto dôvodu mu vznikol nárok na náhradu poistného plnenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/73/2002 zo dňa 22.10.2002 tak aj z takého rozhodnutia vyplýva, že poistený, ktorý v čase poistnej udalosti mal zaplatené poistné nie je v omeškaní hoci poistné zaplatil po lehote jeho splatnosti. Zároveň je potrebné uviesť, že podľa výpisu z inkasného účtu (čl. 33), ktorý

predložil žalobca vyplýva, že žalovaná zaplatila poistné dňa 19.08.2016 teda v deň poistnej udalosti. Žalobca však nepreukázal a ani nenavrhol žiadny dôkaz o tom, že by žalovaná uhradila poistné až po dopravnej nehode, pričom táto dôkazná povinnosť zaťažovala žalobcu. Okrem toho súd poukazuje aj na skutočnosť, že v inom súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11C/54/2017 si žalobca uplatňoval voči žalovanej regresný nárok z titulu rovnakej poistnej zmluvy ako aj poistnej udalosti, ale len z dôvodu podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. a nie aj z dôvodu podľa § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z. z. omeškanie z platením poistného v čase poistnej udalosti. Žalobca tak nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že by bola žalovaná v omeškaní so zaplatením poistného. 9. Súd následne preskúmal nárok žalobcu a to s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a to z dôvodu, že žalovaná neoznámila žalobcovi do 15 dní vznik škodovej udalosti, pričom v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu skúmal aj zodpovednosť žalovanej na škodovej udalosti ako základný predpoklad možného regresného nároku žalobcu, pričom takéto zavinenie preukazuje žalobca. Zo znaleckých posudkov resp. odborného vyjadrenia, ktoré sú obsiahnuté v pripojenom trestnom spise resp. priestupkovom spise však nemožno jednoznačne konštatovať zavinenie žalovanej pri vzniku škodovej udalosti. Súd predovšetkým poukazuje na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva č. 31/2019 z ktorého okrem iného vyplýva, že z technického hľadiska nie je možné jednoznačne ustáliť, či vodič vozidla A. mal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy, pretože technicky nie je možné vyhodnotiť, kedy vodička - žalovaná začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo. V prípade ak vodička vozidla X. odbočenie vľavo vykonala tak, že najprv dala znamenie o zmene smeru jazdy vpravo a až následne vľavo tak potom vodič A. nemal technickú možnosť dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy. V prípade ak vodička vozidla X. začala dávať znamenie o zmene smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním tak ako to uvádza pri opise priebehu nehodového deja tak potom technika jazdy vodiča vozidla A. bola nesprávna z hľadiska jeho včasnosti reakcie na uvedené znamenie o zmene smeru jazdy vozidla X. vľavo, pričom tento vodič mal možnosť včasnou reakciou plynule znížiť rýchlosť jazdy za vozidlom X. a tým dopravnej nehode zabrániť. Za uvedených podmienok bola oneskorená reakcia vodiča vozidla A. sekundárnym prvkom technickej príčiny dopravnej nehody. Okrem toho z odborného stanoviska č. 179/2017 Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 11.09.2017 vyplýva, že aj keď znalci Ing. Jenčo a Ing. Veverka vyhodnotili ako príčinu dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy žalovanej tak nezohľadnili rozdielne opisy nehodové deja, nakoľko podľa tvrdení žalovanej dala ukazovateľ zmeny smeru jazdy vľavo cca 100 m pred odbočovaním. Zároveň podľa priebehu nehodového deja podľa tvrdení žalovanej mal každý z účastníkov dopravnej nehody technickú možnosť nehode zabrániť a to nezávisle na konaní druhého účastníka dopravnej nehody. Z tohto dôvodu tak nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaná zavinila škodovú udalosť, pretože jej vina nebola preukázaná ani v trestnom resp. v priestupkovom konaní a nemožno ju vydedukovať ani z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v pripojenom trestnom resp. priestupkovom spise. Okrem toho samotná žalovaná tak v trestnom konaní (resp. priestupkovom konaní) ako aj počas výsluchu v súdnom konaní jednoznačne uviedla, že pri odbočovaní dávala ukazovateľ zmenu smeru jazdy vľavo a nie vpravo ako to tvrdí vodič L., pričom túto skutočnosť potvrdila aj spolujazdkyňa - svedkyňa B. R.. Aj keď ide o matku žalovanej tak jej svedecká výpoveď bola od počiatku konzistentná, pričom podľa názoru súdu ju potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná odbočovala k rodinnému domu, v ktorom býva a teda poznala miestne pomery, a preto je nelogické, aby dávala ukazovateľ zmeny smeru jazdy doprava - na opačnú stranu ako má rodinný dom. Preto súd vyhodnotil aj výpoveď svedkyne B. R. ako dôveryhodnú napriek príbuzenskému pomeru k žalovanej. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, žalovaná, jej zástupca ako aj svedkyňa B. R. tvrdili, že boli na pobočke žalobcu oznámiť škodovú udalosť v zákonnej lehote, ale pracovníčka žalobcu im povedala, že majú ísť oznámiť takúto škodovú udalosť to Komunálnej poisťovne, pretože tam bolo poistené motorové vozidlo vodiča L.. Takéto tvrdenie podľa názoru môže byť pravdivé, pretože ako vyplýva z listinného dôkazu (čl. 249) označeného ako „uplatnenie nároku na náhradu škody“ tak žalovaná dňa 30.08.2016 si uplatnila v Komunálnej poisťovni a. s. nárok na náhradu škody z titulu predmetnej poistnej udalosti, pričom takejto poisťovni bola listina doručená dňa 31.08.2016. Škodová udalosť tak bola nahlásená v lehote 15 dní. Súd si takéto tvrdenie žalovanej o tom, že konala pri ohlasovaní poistnej udalosti podľa pokynu zamestnankyne žalobcu nemohol overiť iným dôkazom, pretože žalobca napriek tomu, že bol vyzvaný výzvou zo dňa 30.08.2021, aby oznámil zamestnankyňu podľa opisu žalovanej, ktorá pracovala dňa 22.08.2016 na jeho pobočke v Leviciach, kde žalovaná mala nahlásiť škodovú udalosť (čl. 259) tak na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, pričom žalovaná riadnym spôsobom označila skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a žalobca napriek výzve neoznámil takéto skutočnosti, tak súd považoval tvrdenie žalovanej o tom, že oznámila takúto

škodovú udalosť na základe pokynu pracovníčky žalobcu do inej poisťovne za pravdivé a preukázané. Preto nemohla žalovaná porušiť svoju povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože konala na pokyn žalobcu a ide tak o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré si nesplnila svoju zákonnú povinnosť. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že od počiatku škodovej udalosti nebolo jednoznačne preukázané, kto zavinil dopravnú nehodu, pretože obaja vodiči tvrdili, že dopravnú nehodu zavinil ten druhý. Súd preto žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, pretože neboli splnené zákonné podmienky pri priznanie takéhoto nároku. 10. Súd prvej inštancie konštatoval, že nevykonal dôkaz, ktorý navrhovala žalovaná (výsluch znalca Ústavu súdneho inžinierstva), pretože ho považuje za nadbytočný, nakoľko by neozrejmil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu, pričom s prihliadnutím na odstup času od jeho vypracovania by znalec s najväčšou pravdepodobnosťou zotrval na svojich záveroch uvedených v posudku. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že aj keď v rozsudku sp. zn. 11C/54/2017 zo dňa 17.12.2019 dospel iný sudca tunajšieho súdu k záveru, že boli splnené podmienky pre priznanie regresu podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. z dôvodu, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť oznámiť vznik škodovej udalosti žalobcovi v zákonnej lehote, tak súd v tomto konaní s obdobným nárokom dospel k inému skutkovému ako aj právnemu záveru a to po vykonanom dokazovaní a s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu. Zároveň je potrebné uviesť, že legitímne očakávanie ako kategória právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napr. nález ÚS SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06) nemôže účastník vyvodzovať z každého rozhodnutia súdu, ale iba z takého, ktoré možno charakterizovať ako konštantnú alebo zásadnú judikatúru. V danej veci tak neprávoplatne rozhodnuté konanie vedené pod sp. zn. 11C/54/2017 nespĺňa takéto kritérium konštantnej resp. zásadnej judikatúry, a preto súd nebol viazaný takýmto rozhodnutím. 11. Súd zároveň s poukazom na ustanovenie § 49, § 52 a v spojení s § 53 CSP neprihliadol na námietku zaujatosti, ktorú vzniesol zástupca žalovanej na pojednávaní zo dňa 16.08.2021, pretože táto námietka neobsahovala všetky zákonné náležitosti, týkala sa okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe súdu resp. jeho rozhodovacej činnosti a následne zástupca žalovanej na nej netrval. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1, 3 CSP, pretože žalovaná bola úspešná tak v prvoinštančnom konaní ako aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc vyhovieť odvolaniu. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru keď konštatoval, že zo znaleckých posudkov, respektíve odborného vyjadrenia, ktoré sú obsiahnuté v pripojenom trestnom spise, respektíve v priestupkovom spise však nemožno jednoznačne konštatovať zavinenie žalovanej pri vzniku škodovej udalosti. Pokiaľ išlo o zavinenie dopravnej nehody, tak v znaleckom posudku číslo 31/2019, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva jednoznačne vyplýva záver, že technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bola predovšetkým nesprávna technika jazdy vodičky vozidla X. počas odbočovania vľavo na miesto ležiace mimo cesty. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaná vznik škodovej udalosti poisťovateľovi do 15 dní neoznámila. Napriek tomu súd konštatoval, že môže byť pravdivé tvrdenie, že žalovaná si uplatnila v komunálnej poisťovni nárok na náhradu škody. Žalovaná bola v čase vzniku poistnej udalosti v omeškaní s platením poistného a v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne zaplatenia poistného pred vznikom dopravnej nehody. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre spisová značka 8Co/92/2020 zo dňa 11.11.2021, v ktorom bol uplatnený regresný nárok z tej istej poistnej udalosti a v ktorom konaní uznal žalovanú ako vinníka dopravnej nehody s povinnosťou nahlásiť poistnú udalosť svojmu poisťovateľovi.

14. Žalovaná sa vyjadrila písomne k odvolaniu žalobcu s tým, že v tej istej škodovej udalosti žalobca voči nej uplatňoval iný regres. Už vtedy mu uviedla rovnaké skutočnosti ako uvádza v tomto konaní a on tieto skutočnosti akceptoval a regres číslo XXXXXXXXXX zrušil. Rozsudok považuje žalovaná za zákonný a spravodlivý.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku prvoinštančného súdu, postupujúc pritom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k tomu

záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne aj odôvodnením správny, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd poukazuje na právne a skutkové závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje, preto ich všetky nebude opakovať. 19. Vzhľadom na to, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. Uvedené sa týka aj závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý vychádzal zo záveru úspechu žalovanej. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie opätovne rozhodoval vo veci uplatneného procesného nároku žalobcu, pričom prvoinštančný súd v zmysle záväzných právnych názorov odvolacieho súdu v skoršom zrušujúcom uznesení aj rozhodol. 20. Vzhľadom na existenciu správneho záveru o nepreukázaní rozhodujúcej skutočnosti v otázke zavinenia a zodpovednosti žalovanej, nemožno odvodene hovoriť o ďalších otázkach v súvislosti s rozsahom regresu, ktorý bol uplatnený žalobcom. Odvolací súd len pre úplnosť a v krátkosti konštatuje, že zmluvný poistný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol platne založený s tým, že bolo dohodnuté ročné poistenie s dohodnutými štvrťročnými splátkami. Napriek skutočnosti, že v konaní po zrušení skoršieho rozsudku súdu prvej inštancie bolo reflektované k otázke „hodnoty“ regresu zo strany odvolacieho súdu (otázkou bolo prečo práve 30 % zo sumy plnenia), v ďalšom konaní žalobca relevantne k tejto otázke odpoveď neponúkol. 21. Napriek tomu odvolací súd konštatuje, že predpokladom úspechu žalobcu v tomto konaní bolo aj to, že preukáže zavinenie žalovanej pri dopravnej nehode vo vzťahu ku škode. Nepostačovalo konštatovanie, že za ňu žalobca plnil z poistenia. Ak by regresný nárok na plnenie poisťovne, ktoré bolo plnené poškodenej osobe zakladala sama skutočnosť plnenia voči osobe poškodenej, potom by osoba, za ktorú bolo plnené poisťovňou bola bez ďalšieho zodpovednou osobou, čo prípustné nie je. Zavinenie žalovanej preukazuje žalobca. 22. Odvolací súd prednostne poukazuje na argument žalobcu o inom konaní (OS Levice sp. zn. 11C/54/2017), v ktorom mala byť zistená zodpovednosť žalovanej za dopravnú nehodu. Odvolací súd konštatuje, že nie je odôvodnením a skutkovými zisteniami súdu v inom konaní viazaný (nevylučujúc tým preferenciu zachovania právnej istoty v podmienkach právneho štátu), pričom z hľadiska presvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tomto konaní sa odvolací súd priklonil a považuje závery súdu prvej inštancie v tomto konaní za správne a spravodlivé. 23. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o existencii zavinenia žalovanej na dopravnej nehode, pretože znalecké závery vrátane odborného vyjadrenia znaleckého ústavu zo dňa 11.09.2017, v rámci voľného hodnotenia dôkazov a existencie konzistentného postoja žalovanej k otázke viny na dopravnej nehode nasvedčujú záveru, že žalobcovi sa nad všetku pochybnosť nepodarilo preukázať zavinenie žalovanej. Ide o základný predpoklad existencie povinnosti žalobcu plniť za žalovanú v prípade jej zodpovednosti. Ak taká zodpovednosť neexistovala, neexistovala ani povinnosť žalobcu plniť na základe poistnej zmluvy za žalovanú. Preto tiež nemohlo vzniknúť regresné právo žalobcu voči žalovanej. 24. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 25. Odvolací súd poukazuje na to, že zo záverov odborného stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva nevyplýva jednoznačná zodpovednosť žalovanej ani pokiaľ ide o prípadný rozsah zodpovednosti. Odhliadnuc od zaoberania sa povinnosťami účastníkov premávky, keď v prípade signalizácie odbočovania vľavo nemôže za ním idúce vozidlo predchádzať takéto vozidlo (vodič nesmie predchádzať, ak vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a nemožno ho predísť vpravo podľa § 15 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z.), závery odborného stanoviska správne

poukazovali na existenciu dvoch tvrdených skutkových dejov, pričom jeden skutkový dej tvrdený vodičom A. by predpokladal zodpovednosť žalovanej a druhý skutkový dej by nasvedčoval absencii zavinenia žalovanej. K skutkovému deju, ktorý zakladal zodpovednosť žalovanej jednoznačne unesenie dôkazného bremena realizované žalobcom nebolo. Nemožno v prípade pochybností konštatovať jednoznačné zavinenie žalovanej. V tomto konaní sa dokazovala (žalobca musel dokázať bez pochybností) žalovanej vina na dopravnej nehode (ako predpokladu vzniku nároku na regres) a nie jej nevina (žalovaná nemala povinnosť preukazovať svoju nevinu). 26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne odôvodnený potvrdil. 27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že v odvolacom konaní žalobca nebol s odvolaním úspešný, preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).