Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Er-535-2001.pdf
PDF · 92.1 KB
Case nature
Subarea
3Er/535/2001
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: ORIFLAME SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Staromestská 3, 811 03 Bratislava -mestská časť Staré Mesto, IČO: 31348751, proti povinnému: G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. K. XX, XXX XX D., v konaní o vymoženie 22,57 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z a m i e t a.
II. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z., z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.06.2001 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 07.06.2001, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 18.06.2001 a exekučného titulu - platobného rozkazu sp. zn. 1Ro 628/2000 zo dňa 28.12.2000 právoplatného dňa 19.01.2001 a vykonateľného dňa 19.01.2001 vydaného Okresným súdom Stará Ľubovňa. Tunajší súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 26.06.2001 poverenie pod číslom 5710 004634*.
2. Súdny exekútor dňa 27.03.2020 vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spoločne s výzvou na úhradu trov starej exekúcie v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba, a ktoré následne doručil oprávnenému dňa 31.03.2020.
3. Dňa 29.04.2020 boli tunajšiemu súdu zo strany súdneho exekútora predložené námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 21.02.2020.
4. Mgr. Ján Jurašovský bol rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 43671/2016/152 zo 7. júna 2016 na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu v Starej Ľubovni, Levočská 3, a to s účinnosťou od 1.7.2016, čím menovanému zanikol výkon funkcie exekútora v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) v spojení s § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Za jeho nástupcu vymenovala Slovenská komora exekútorov súdneho exekútora JUDr. Dušana Sopka, so sídlom Exekútorského úradu vo Svite, Okružná 17.
5. Oprávnený vo svojich námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie uviedol, že predmetné exekučné konanie bolo začaté a je vedené podľa zákona č. 233/1995 Z.z., ktorý dôvod zastavenia exekúcie - uplynutie rozhodnej doby v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z.
neupravuje a z takýchto dôvodov neumožňuje. Vzhľadom na to, oprávnený konštatuje porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 1 Protokolu 1. S poukazom na to žiada exekučný súd, aby v rámci rozhodovania o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR o súlade zákona č. 233/2019 Z.z., a to konkrétne jeho ustanovení čl. I § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 1 prvá veta, § 6 ods. 2, § 8 ods. 3 až ods. 6, § 9 ods. 1 až ods. 3, čl. II bod 5 s vyššie uvedenými ustanoveniami Ústavy SR, Dohovoru a Protokolu 1. V námietkach konkrétne a podrobne rozviedol rozpory. Poukázal na zákaz svojvôle pri konaní orgánov verejnej moci, porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, princípu právnej istoty, ako aj obmedzujúci zásah do jeho vlastníckeho práva. Uviedol, že zákon č. 233/201 Z.z. do právneho poriadku retroaktívne zavádza legálnu definíciu starej exekúcie, svojvoľne uzákoňuje zastavenie starých exekúcií v nadväznosti na uplynutie rozhodnej doby a mnoho ďalších vytýkaných rozporov. Taktiež uviedol, že pokiaľ norma nie je spôsobilá dosiahnuť sledovaný cieľ, ide zo strany zákonodarcu o prejav svojvôle nezlučiteľný s princípom právneho štátu. Nakoľko oprávnenému hrozí zastavovanie ďalších starých exekúcií aj v období po podaní týchto námietok, z čoho vyplýva akútna hrozba budúcich zásahov do základných práv a majetkovej sféry oprávneného. Zároveň vzhľadom na enormné množstvo "starých exekúcií" vedených v SR je preukázaná aj existencia všeobecného záujmu na posúdení súladu uvedených ustanovení Ústavným súdom SR v kontexte rizika vzniku značných škôd a ťažko napraviteľných následkov vo vzťahu k veľkému počtu oprávnených. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby súd návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy doplnil aj o požiadavku pozastavenia účinnosti napadnutých ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. do doby jeho rozhodnutia vo veci samej o podanom návrhu. Oprávnený navrhol konanie o námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie prerušiť do meritórneho rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej, a následne námietkam vyhovieť.
6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
8. Podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa ods. 1 písm. a.) nezastavuje, ak ide o a) vymoženie pohľadávky na výživnom, b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie vrátane uspokojenie práva na peňažné plnenie, ak sú vymáhané v tom istom exekučnom konaní, c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu, d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie, e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu, f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur, g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.
9. Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.
10. Podľa § 5 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3.
11. Podľa § 6 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.
12. Podľa § 7 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
13. Podľa § 10 ods.1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
14. Podľa § 243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií; táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora.
15. Oprávnený v tomto podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti zákona č. 233/2019 Z.z. a zdôraznil dopad tejto právnej úpravy na jeho postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní. Zákon v prijatom znení závažným spôsobom zasahuje do základných práv (o.i.) oprávneného, garantovaných na ústavnej ako i na medzinárodnej úrovni a narúša dôveru jednotlivca v právny štát. Oprávnený vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že preruší konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na ústavný súd SR, v rámci ktorého navrhne pozastavenie účinnosti zákona.
16. Súd uvádza, že ciel' odbremenenia súdov od starých exekúcií sleduje práve zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona a otázky, ktoré súvisia s ukončením exekučných konaní zveruje súdnemu exekútorovi ako subjektu, ktorý overuje splnenie podmienok nemajetnosti (vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie). Ako
uvádza dôvodová správa k zákonu, ide o obdobu riešenia už aplikovanú v exekučných konaniach začatých od 1.4.2017. Uvedený zákon zavádza nástroj na ukončenie starých (nemajetných) exekúcií, kde počas niekoľkých rokov nedošlo k vymoženiu pohľadávok z dôvodov nemajetnosti povinných, objektívne preukázanou vykonanými šetreniami majetkových pomerov povinných. V prípadoch, keď súdni exekútori počas niekoľkých rokov dostatočne neprešetrovali majetkové pomery povinných, oprávnení mali zákonom garantované prostriedky na riešenie takejto situácie, napr. cestou zmeny súdneho exekútora, iniciovanie disciplinárneho konania. Zverenie rozhodovacej právomoci exekútorom v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch je právnym inštitútom známym aj v právnych poriadkoch iných štátov (napr. ČR). Práve zákonom č. 233/2019 Z.z. zavádzaný mechanizmus zastavenia starých exekúcií jednoznačne znižuje administratívne zaťaženie exekučných súdov. Tvrdenie oprávneného, že predmetný zákon núti oprávneného k tomu, aby sa v krátkej dobe rozhodol, či chce voči dlžníkovi vymáhať zaplatenie svojej pohľadávky nie je namieste - zákon upravuje možnosť oprávneného po zastavení starej exekúcie podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Nová právna úprava vytvorila dostatočný časový rámec pre oprávneného na zváženie opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnení, ktorí zaplatili paušálne trovy súdnym exekútorom (úhradu ktorých súdny exekútor môže, ale aj nemusí požadovať) za každú zastavenú starú exekúciu v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môžu požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Naviac ustanovenie o úhrade trov exekúcie súdneho exekútora oprávneným z dôvodu zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, je súčasťou Exekučného poriadku s účinnosťou od 1.februára 2002. Po začatí exekúcie sú majetkové pomery povinného predmetom preskúmavania, teda oprávnený v priebehu celej exekúcie znáša riziko úhrady trov exekúcie súdneho exekútora v prípade jej zastavenia z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený namietal, že zákon vstupuje a zasahuje do sféry právomoci súdnej moci, odníma exekučnému súdu oprávnenie posudzovať a rozhodovať o materiálnom splnení podmienky zastavenia exekúcie podľa § 57 os. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore s týmto zákonom, ak napr. nie sú splnené zákonné predpoklady pre zastavenie starej exekúcie, zákon poskytuje opravný prostriedok vo forme námietok, o ktorých rozhoduje súd. Uvedeným mechanizmom sa zachováva právomoc súdnych orgánov rozhodovať v exekučnom konaní a zároveň ZoUNEK vytvára prostriedok, ktorým by na základe námietok podaných oprávneným dokázal preveriť splnenie taxatívnych podmienok pre zastavenie starej exekúcie. K namietanému porušeniu zákazu retroaktivity týmto zákonom, keď si oprávnení uplatnili svoje pohľadávky na súde s legitímnymi očakávaniami vymoženia pohľadávky za aplikácie vtedajšej právnej úpravy, súd uvádza, že v priebehu účinnosti Exekučného poriadku došlo k jeho niekoľkým významným legislatívnym zmenám (vznik nového funkčne príslušného súdu, kedy boli na súdnych exekútorov prenesené niektoré rozhodovacie právomoci, režim uplatňovania nárokov zo zmenky), napr. novela Exekučného poriadku zákon č. 2/2017 Z.z., zákon č. 438/2015 Z.z.), pričom k porušeniu zákazu retroaktivity nedošlo. ZoUNEK nemá za cieľ odňať práva účastníkovi konania obrátiť sa na ustanovený orgán s cieľom vymáhania jeho vykonateľnej pohľadávky, ale v prípade zastavenia starej exekúcie zo zákona, oprávnený má garantované možnosti ďalšieho vymáhania pohľadávok prostredníctvom podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Naďalej je otázne, či v prípade pokračovania exekúcie, ktorá neprináša žiadne výsledky, oprávnený koná v súlade s princípom riadneho hospodára.
17. ZoUNEK upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona, t.j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t.j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd názor oprávneného nezdieľa, a preto v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konanie, nie ak k takémuto záveru dospeje účastník konania. Napadnutý zákon č. 233/2019 Z.z. podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd. Na všeobecných súdoch
sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo svojom rozhodnutí č. III. ÚS 36/2019 Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto dôvodu súd nevidí dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. zastavené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods. 3 CSP. Súd vo veci samej teda rozhodovať nebude a nie je možné prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené.
18. Po preskúmaní podaných námietok, je napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydané v súlade so ZoUNEK, v konaní uplynula rozhodná doba, nejde o relatívnu či absolútnu výnimku a exekúcia je riadne zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, preto námietky oprávneného ako nedôvodné súd zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.