Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20P-71-2022.pdf
PDF · 65.4 KB
Case nature
Subarea
20P/71/2022
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v mimosporovej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. C. B. XXX/XX, XXX XX Š. - K., T.. Č.. D. C. I. J. C. D. O. I. Í., dieťa rodičov - matka: S. D., R.. XX.X.XXXX, D. C. B. XXX/XX, XXX XX Š. - K., T.. Č.. D. C. I. J. C.J. D. O. I. Í., otec: D. Z., R.. X.X.XXXX, D. K. N., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom, osobne podaným na tunajšom súde dňa 26.8.2022, domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, konkrétne o zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti (matka označila svoj návrh aj ako návrh na určenie výživného na maloleté dieťa, navrhovaný petit rozhodnutia v tejto časti však už neuviedla). Keďže matka vo svojom návrhu uviedla, že v súčasnosti žije s maloletým dieťaťom v O., tunajší súd pristúpil ku skúmaniu obvyklého pobytu dieťaťa, pričom matku vyzval na oznámenie, odkedy žijú v O. a či majú v úmysle sa tam zdržiavať aj naďalej
- matka vo svojej odpovedi zo dňa 27.09.2022 uviedla, že v O. sa zdržiavajú od roku 2019, pričom aj naďalej majú v úmysle tam zostať, nakoľko maloleté dieťa tam navštevuje školu.
2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak spor nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
5. Podľa článku 5 písm. 1 Haagskeho dohovoru z 19. októbra 1996 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (ďalej len „ Haagsky dohovor“) právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
6. Tunajší súd na základe predloženého návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vykonal dokazovanie za účelom preskúmania, či má právomoc vo veci konať. Podľa Haagskeho dohovoru je rozhodujúcou skutočnosťou na určenie právomoci súdov jednotlivých zmluvných štátov v oblasti rodičovských práv a povinností obvyklý pobyt maloletého dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt nie je v spomínanom právnom predpise presne definovaný, preto sa ten musí určiť vždy s prihliadnutím na
všetky osobitné okolnosti konkrétneho prípadu. Obvyklý pobyt treba vykladať predovšetkým tak, že ide o miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia; do úvahy treba pritom brať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.
7. Z predloženého návrhu a vykonaného dokazovania vyplýva, že matka žije s maloletým dieťaťom v I. J. C. D. O. I. Í. už dlhodobo, pričom v danom štáte majú záujem zostať aj naďalej. Keďže matka uviedla aj to, že maloleté dieťa navštevuje školu v I. J., tunajší súd dospel k záveru, že maloleté dieťa má obvyklý pobyt na území tohto štátu, preto podľa vyššie citovaného článku Haagskeho dohovoru má právomoc konať vo veci rodičovských práv a povinností príslušný orgán I. J. C. D. O. I. Í.. Na základe uvedených skutočností tunajší súd konanie podľa § 9 C.s.p. v spojitosti s § 2 ods. 1 C.m.p. a s odkazom na článok 5 písm. 1 Haagskeho dohovoru zastavil, nakoľko daná vec nepatrí do právomoci súdu (ani iného orgánu) Slovenskej republiky. O trovách konania rozhodol tunajší súd v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti ktorého uzneseniu smeruje /§ 357 písm. a) C.s.p./.
Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súd, proti ktorého uzneseniu smeruje /§ 357 písm. m) C.s.p./.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.