Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_68P-173-2021.pdf
PDF · 121.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/173/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti: J. T., nar. XX.XX.XXXX a C. T., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matky - W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 5, T., zast. advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, AK so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 3196737 a otca - Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. 5, T., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a úpravu styku otca s deťmi, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie v časti návrhu otca na zverenie mal. J. a mal. C. do striedavej osobnej starostlivosti. II. Súd zastavuje konanie v časti návrhu matky na úpravy styku otca s mal. J. a mal. C.. III. Súd zvyšuje výživné otcovi k mal. J. so sumy 100 eur na sumu 170 eur mesačne a k mal. Dominikovi so sumy 100 eur na sumu 170 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2022, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2022 do 31.08.2022 na mal. J. v sume 64 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Súd určuje, že otec nemá nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2022 do 31.08.2022 na mal. C.. VI. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/175/2018-65 zo dňa 01.10.2019 v časti úpravy vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 9.8.2021 a doplneným dňa 03.11.2021 domáhal zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti a zrušiť mu výživné na deti. V priebehu konania zobral otec svoj návrh späť, matka a kolízny opatrovník so späťvzatím otca súhlasili.
2. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.02.2022 domáhala pevnej úpravy stretávania sa otca s deťmi a žiadala zvýšiť otcovi výživné na každé dieťa z 100 eur na 170 eur mesačne. V priebehu konania zobrala matka podaním doručeným súdu 09.06.2022 svoj návrh späť v časti úpravy styku otca s deťmi, otec a kolízny opatrovník s jej čiastočným späťvzatím súhlasili. Zároveň súdu oznámila, že došlo medzi rodičmi k dohode, v zmysle ktorej otec súhlasil platiť výživné na každé dieťa po 170 eur mesačne počnúc dňom 01.06.2022.
3. Podľa § 29 ods. 1,2,3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2)Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.(3) Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
4. Otec zobral návrh na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti v celom rozsahu späť a matka zobrala návrh späť v časti úpravy styku otca s deťmi späť, preto súd konanie v týchto častiach zastavil v zmysle § 29 ods. 1 CMP a predmetom konania ostal len návrh matky na zvýšenie výživného.
5. Otec súdu podaním doručeným dňa 07.07.2022 oznámil, že nemá z čoho platiť zvýšené výživné.
6. Matka trvala na podanom návrhu zvýšiť výživné na deti z 100 eur na 170 eur, žiadala ho naďalej zvýšiť od 01.06.2022 z dôvodu, že tak sa s otcom pôvodne dohodli. Otec s návrhom zvýšenia na 170 eur nesúhlasil, bol ochotný súhlasiť len so zvýšením na 150 eur na každé dieťa. V priebehu konania sa vyjadril, že by mu nerobil oplatiť ani 340 eur mesačne, ale nevie garantovať platenie každý mesiac. Na pojednávaní dňa 19.5.2022 sa obaja rodičia zhodli na zvýšení výživného od 01.06.2022.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov i kolízneho opatrovníka detí, pripojeným spisom OS Bratislava V sp. zn. 20P/175/2018, rodnými listami detí, potvrdeniami o návšteve školy, potvrdením o príjme matky, súpisom nákladov matky na deti, potvrdením o príjme otca, daňovým priznaním n a firmu A.. s.r.o., ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
8. Naposledy bolo výživné na mal. deti upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 20P/175/2018-328 zo dňa 01.10.2019 (právoplatný 23.10.2019) pri rozvode, kedy súd schválil rodičovskú dohodu. Matka pracovala, mala netto mesačný príjem X.XXX,XX eur ( za obdobie X/XXXX- X/XXXXX), svoje mesačné výdavky deklarovala sumou XXX eur. Deti nemali zdravotné problémy, obaja chodili na krúžok florbalu, matka u detí uvádzala mesačné výdavky po XXX eur mesačne. Otec predložil potvrdenie o príjme z firmy A. Co. s.r.o. (O.: XX XXX XXX), v ktorej bol jediným konateľom a spoločníkom, a to za obdobie 1-X/XXXX v sume XXX,XX eur netto mesačne. V konaní otec tvrdil, že do júna XXXX podnikal v tejto svojej firme, ale odišiel pracovať do U. do skladu. Z. predložil potvrdenie o príjme z U., kde má za netto mzdu X.XXX,XX eur ( potvrdenie je na čl. XX v pripojenom rozvodovom spise sp. zn. XXP/XXX/XXXX). I. jeden z rodičov nemal okrem J. a C. iné deti.
9. V súčasnom období obaja rodičia nezmenili svoj osobný stav. Rodičom nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti.
10. Matka býva s deťmi v prenajatom X - izbovom byte. Má priateľa, ale nebývajú v spoločnej domácnosti. Má vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, odbor personalistika a manažment. E. mala za rok XXXX netto mesačný príjem v sume X.XXX,XX eur, aktuálne má obdobný príjem. H. rodinné prídavky na deti, na každé dieťa od X-X/XXXX po XX,XX eur mesačne, v X/XXXX v sume po XXX eur na každého, od X/XXXX po XX eur mesačne. E. deklarovala svoje mesačné výdavky sumou XXX,XX eur, a to na: strava XXX eur, náklady na bývanie ( pomerná časť na X osobu z troch osôb) XXX,XX eur (pomerná časť na nájom, energie, J., TV a internet: XXX: X osoby; úver XX,XX eur /XXX eur : X osoby/), oblečenie/ obuv XX eur, drogéria a kozmetika XX eur, zdravie XX eur ( odborné vyšetrenia XX eur, bežné lieky XX eur), doprava XX eur, telefón XX eur , poistenie ( životné poistenie a dôchodkové sporenie) XX eur sporenie ( na tvorbu rezervy) XX eur.
11. Matka nespochybnila, že otec prispieva nad rámec určeného výživného v zmysle ich rodičovskej dohody. Konkrétne sa delia ako rodičia o náklady na športovú výstroj a potreby pre syna, jeho turnaje, prázdninové tábory, školské aktivity, výlety, vzdelávacie pobyty, lekársku starostlivosť, lekárske pomôcky. Podľa matky otec polovicu z vyššie uvedených nákladov uhradí, ale musí disponovať dokladom o úhrade a je potrebné sa aj viac krát pripomenúť. Otcove dôvody, pre ktoré ustúpil od ich dohody platiť výživné po 170 eur považuje matka za neopodstatnené a neobjektívne, lebo ona je rovnako dotknutá zvyšovaným cien tovarov a služieb. Pritom ona sa musí o deti postarať, uspokojiť ich primárne i nadstavbové potreby dôležité pre ich život, zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin. O deti sa musí postarať bez ohľadu na ceny pohonných hmôt a zvýšených cien tovarov, služieb. Podľa vyjadrenia matky otec od posledného pojednávania XX.X.XXXX vykonal tieto úhrady výživného na deti: v 6/2022 zaplatil na každé dieťa po 170 eur, v 7/2022 zaplatil na každé dieťa po 142,50 eur a v 8/2022 zaplatil na každého 100 eur. Matka
poukázala na to, že otec na ňu neprimerane a bez relevantného dôvodu prenáša zodpovednosť v uspokojovaní bežných potrieb detí takmer v plnom rozsahu.
12. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že od posledného pojednávania dňa 19.05.2022 nestrávil otec s deťmi ani jeden z dohodnutých víkendov s odôvodnením, že nemá finančné prostriedky na zabezpečenie stravy a programu pre deti. Otec však vzal deti cez prázdniny na 5 dňovú dovolenku mimo Slovenska. Podľa vyjadrenia otca ak by si zobral deti na víkend, mal by s tým náklady.
13. Otec býva v dome o rozlohe 50 mX v extraviláne obce C. J. v E. a podľa otca ten dom nepotrebuje stavebné povolenie, nemá ani súpisné číslo. Celkové výdavky na bývanie v dome má XX eur. Otec však túto sumu ničím nepreukázal. Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou, vyštudovaný odbor vodohospodár. Je výlučným vlastníkom ako fyzická osoba ( nie ako podnikateľ) motorového vozidla zn. B. C4 H., rok výroby cca XXXX -XXXX, zákonnú poistku platí ročne cca XXX eur. Otec nemá zdravotné problémy. Podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX deklaroval otec svoje mesačné náklady na sumu XXX eur, ktorá pozostáva z : úveru XXX eur, H. XXX eur, strava XXX eur, TV a energie XX eur, výživné XXX eur. Neskôr uvádzal celkovú sumu XXX eur, lebo na miesto položky TV a energie 50 eur uviedol položku bývanie 80 eur ( plyn ,energie, TV, internet).
13.1. Otec je jediným konateľom a spoločníkom vo firme A. Co. s.r.o., v ktorej je aj zamestnaný od X.X.XXXX na základe pracovnej zmluvy. M. účtuje v podvojnom účtovníctve. H. podnikania podľa otca sú stavebné, upratovacie a administratívne práce. Nemá zamestnancov, hlavný záber práce je stavanie pódií, napr. M. má talent. Z obsahu daňového priznania tejto firmy za rok XXXX vyplýva ( viď na čl. XX v spise), že firma mala základ dane X.XXX,XX eur, daň na úhradu XXX,XX eur, výdavky X.XXX,XX eur. H. predloženého potvrdenia o príjme mal v tejto spoločnosti za obdobie roku XXXX netto mesačný príjem XXX,XX eur, za obdobie X-X/XXXX v sume XXX,XX eur ( čl. XX, XX). H. vyjadrenia otca tiež pracuje u známeho ( firma T. ) v sklade s textilom, robí administratívnu činnosť a pracovnú dobu má v rozpätí od XX.XX hod do XX.XX hod., ale potvrdenie o príjme z jeho druhej práce súdu nepredložil. H. rozpisu otca má mesačné výdavky vo firme A. Co. s.r.o. v sume X.XXX,XX eur ( H. XXX eur, mzdy XXX eur + XXX eur, odvody do SP a ZP XXX eur, nájom firma XX eur, elektrina firma XX,XX eur, C. XX eur). Z. vo svojom výpočte príjmu tejto firmy uviedol sumu XXXX eur ( viď čl. XXa). Na pojednávaniach tvrdil, že mesačne zarobí celkovo netto cca X.XXX - X.XXX eur.
13.2. Otec platí výživné po 100 eur na každé dieťa riadne a včas, nemá nedoplatok na bežnom výživnom. Podľa jeho prvotného tvrdenia má mesačné náklady na deti v sume 440 eur, a to na stravu cez víkend 50 eur a v stredu 20 eur, PHM 50 eur, vreckové 2 x 20 eur, liečivá 20 eur, voľnočasové aktivity 80 eur ( lyžovanie, korčuľovanie, aquapark, návšteva športových podujatí), oblečenie 120 eur na dve deti ( 50 % z sumy dohodnutej s matkou), bývanie 80 eur ( plyn, energie, TV, internet). Následne uviedol celkové mesačné výdavky na deti v sume 380 eur, lebo do výdavkov už nezaradil vreckové 2 x 20 eur a bývanie 80 eur.
13.3. Otec nenamietal matkou špecifikované výdavky na deti. Zo začiatku sa s matkou dohodol na zvýšení výživného na 170 eur na každé dieťa, tak informovala aj právna zástupkyňa matky súd. Avšak dňa 07.07.2022 otec v podaní oznámil, že nemá z čoho zaplatiť zvýšené výživné. Otec odôvodnil svoj nesúhlas so zvýšeným výživným na 170 eur tým, že koncom mája 2022 zakázal maďarský premiér cudzincom tankovať lacnú naftu a on býva v E.. Tým pádom sa mu zvýšili náklady. Podľa jeho tvrdenia nemá ani na to, aby bolo s deťmi cez víkend. Ako ďalší dôvod nesúhlasu uviedol infláciu a zvyšovanie cien. Rád by na každé dieťa posielal po 150 eur, ale nevie zaručiť, či by takúto sumu posielal každý mesiac. Ďalej poukázal na to, že pozemok pod domom v E. nie je doposiaľ jeho vlastníctvom a ani za manželstva nebol ich vlastníctvom. V E. nebýva dobrovoľne, ale nemá inú možnosť, keďže už jednu hypotéku má. Otec odôvodnil bývanie v E. tým, že to bola iniciatíva matky detí ( vtedy ešte manželky), on s tým nesúhlasil, ale zo začiatku tam býval aj s deťmi a ich matkou. Kúpa nehnuteľnosti v E. bola podľa otca iniciatíva jeho manželky a jej sestry, ktorá chovala kone a hľadali pre ne pozemky. Z T. do miesta jeho terajšieho bydliska v E. mu nechodí priamo žiadna MHD doprava.
13.4. Otec súdu preukázal výpisom, z jeho účtu , aké finančné sumy reálne zaslal matke na deti: v mesiaci jún 2022: sumu 200 eur s poznámkou „deti“ a sumu 50 eur s pozn. „C. brno“; v mesiaci júl XXXX: sumu XXX eur s poznámkou „výživné“, sumu 100 eur s pozn. „doplatok výživné“, 93,75 eur s pozn. „domco tabor“; 15 eur s pozn. „T. turnaj“; XXX eur s pozn. „C. turnaj H.“; v auguste XXXX: sumy
200 eur + 50 eur + 42,50 eur s pozn. „deti“, 100 eur s pozn. „výživné“. Podľa vyjadrenia otca pri posielaní peňazí deťom im to posielal obom naraz, neposielal každému dieťaťu osobitne výživné. Na poslednom pojednávaní k výdavkom na deti navyše ( pr. na športové aktivity) uviedol, že keď má tak dá, ale je to dobrovoľné, pritom sumy ktoré navyše posiela považuje za sumy do tých 170 eur.
14. Matka potvrdila, že otec platil deťom okrem výživného peniaze navyše, ktorými pokryla tábory detí, turnaje a podľa jej názoru to sa nezarátava do výživného. Popiera pravdivosť otcovho daňového priznania za rok XXXX, lebo uvádza náklady na hospodársku činnosť XX.XXX,XX eur a výsledok hospodárenia 174,4X eur.
15. Mal. J. je aktuálne žiačkou 9 ročníka ZŠ, stravuje sa v škole, navštevuje krúžok a od septembra aj doučovanie na prijímacie pohovory, nemá zdravotné problémy. E. vyčíslila mesačné výdavky na dcéru pri prvom vyjadrení sumou XXX,XX eur, ktoré špecifikovala týmito položkami: strava doma XXX eur, náklady na bývanie XXX,XX eur ( pomerná časť na nájom, energie, J., TV a internet: XXX: X osoby; úver XX,XX eur /XXX eur : X osoby/), oblečenie/obuv XX eur, drogéria a kozmetika XX eur, strava v škole XX eur, škols. pomôcky vrátane poplatkov XX eur, krúžky ( E., W.) XX eur, zdravie XX eur ( odborné vyšetrenia XX eur, bežné lieky XX eur), voľnočasové aktivity XX eur, vreckové XX eur, doprava - E. XX eur, telefón XX eur , poistenie ( životná poistka) XX eur. V písomnom vyjadrení z XX.X.XXXX ich vyčíslila sumou XXX,XX eur, sumu presne špecifikovala - okrem vyššie uvedených výdavkov doplnila výdavok XX eur mesačne na doučovanie na prijímacie pohovory na strednú školu a pôvodnú sumu na krúžky XX eur znížila na sumu XX eur.
16. Mal. C. je o dva roky mladší od J., v škole sa stravuje, je aktívny športovec florbalu, nemá zdravotné problémy. E. vyčíslila mesačné výdavky na syna sumou XXX,XX eur, ktoré špecifikovala týmito položkami: strava doma XXX eur, náklady na bývanie XXX,XX eur ( pomerná časť na nájom, energie, J., TV a internet: XXX: X osoby; úver XX,XX eur /XXX eur : X osoby/), oblečenie/obuv XX eur, drogéria a kozmetika XX eur, strava v škole XX eur, škols. pomôcky vrátane poplatkov XX eur, krúžky ( florbal) XX eur, zdravie XX eur ( odborné vyšetrenia XX eur, bežné lieky XX eur), voľnočasové aktivity XX eur, vreckové XX eur, doprava - E. XX eur, telefón XX eur , poistenie ( životná poistka) XX eur. Od X/XXXX sa mu zvýšil mesačný poplatok za krúžok florbalu u XX eur na XX eur.
17. V rámci záverečného vyjadrenia právna zástupkyňa matky zotrvala na zvýšené výživného na 170 eur od 01.06.2022 u každého dieťaťa. Kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu v celom rozsahu.
18. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
19. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákona o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Na druhej strane aj sú majetkové pomery povinného rodiča viac než priemerné, nie je dôvod prečo by sa dieťa nemalo podieľať na životnej úrovni svojho povinného rodiča.
22. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
25. V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa považuje za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, suma alebo úhrn súm: 234,42 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu. Dvadsaťnásobok sumy životného minima predstavuje tak sumu 4.688,4 eur ( 234,42 eur x 20).
26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
30. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
31. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného z 100 eur na 170 eur u každého maloletého dieťaťa, preto bolo úlohou súdu porovnať pomery rodičov i detí z obdobia, kedy si naposledy dohodli výšku výživného na deti ( október 2019) a aktuálne pomery. Súd skúmal, či vôbec došlo k nejakej zmene pomerov a pokiaľ došlo, tak v akom rozsahu.
32. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby detí i na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.
33. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca skoro 3 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane detí i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd skúmal, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov u detí, ktorá by odôvodňovala návrh matky na zvýšenie výživného z 100 eur na 170 eur mesačne. Ani jeden z rodičov svoj osobný stav nezmenili, rodičom nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti.
34. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky bol pôvodne v sume X.XXX,XX eur. V súčasnosti má netto mesačný príjem u zamestnávateľa v sume X.XXX,XX eur, poberá rodinné prídavky na dve deti spolu 60 eur mesačne, otec jej platí na deti minimálne výživné po 100 eur mesačne a prispieva aj na športové aktivity syna. E. súdu špecifikovala svoje mesačné výdavky vrátane výdavkov na deti v celkovej sume X.XXX,XX eur (XXX,XX eur + XXX,XX eur+XXX,XX eur). Matka poplatky s bývaním pritom rozpočítala na tri osoby, ktoré obývajú byt. Tu súd dodáva, že neprihliadal na matkou uvádzané mesačné splátky na hypotéku v pomernej časti 1/3 u každého dieťaťa, lebo nepreukázala, že by deti boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnej veci, ku ktorej sa splátka hypotéky vzťahuje.
35. Otec už v čase pôvodného rozhodovania súdu v októbri 2019, kedy sa rodičia dohodli na výživnom po 100 eur na každé dieťa, bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručeným obmedzením, deklaroval príjem z firmy ako zamestnanec za 1/2019 a 2/2019 v sume 189,39 eur. V čase rozhodovania súdu pracoval v sklade v U. , kde mal netto mzdu X.XXX,XX eur mesačne. V rámci konania neuviedol ani ničím nepreukázal dôvod, prečo zanechal v U. zamestnanie. Otec nepresvedčil súd o tom, že od zamestnávateľa, v ktorom je jediným konateľom a spoločníkom, má netto príjem za rok XXXX v sume XXX,XX eur a za obdobie X-X/XXXX v sume XXX,XX eur. Z. ani len nepreukázal svoje tvrdenie, že pracuje aj na inom mieste, avšak tvrdil, že má mesačne príjem cca X.XXX eur. Na druhej strane otec deklaroval svoje mesačné výdavky v sume X.XXX eur (XXX eur vrátane výživného po XXX eur na deti +XXX eur). J. mal v konaní preukázané tvrdením otca, že deťom navyše prispieva dobrovoľne, podieľanie sa polovicou na poplatky napríklad s športovými aktivitami syna nepovažuje za povinnosť. 36. Maloleté deti od rozhodovania o výživnom v roku 2019 primerane veku vyrástli, sú staršie, zvýšili sa výdavky na ich výživu, výchovu, športové aktivity. Pri určovaní objektívneho výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby detí, navrhovanú výšku výživného matkou 170 eur na každé dieťa ako aj fakt, že otec mesačne platí na každé dieťa minimálne 100 eur ako dohodnuté výživné tak aj ďalšie výdavky na deti, ktoré sám otec v špecifikácii výdavkov na deti vyčíslil sumou 380 eur mesačne, t.j. 180 eur navyše na každé dieťa. Súd prihliadal tiež na skutočnosť, rodičia sú povinní sa rovnodielne podieľať na výchove a výžive detí, ak im to ich možnosti a schopnosti dovoľujú. Otec nepopieral matkou uvádzané výdavky na deti, dokonca ich akceptoval, preto ich súd bez ďalšieho vyhodnotil ako objektívne a oprávnené okrem výdavku na pomernú časť hypotéky z dôvodu, že matka nepreukázala, že splátka hypotekárneho úveru súvisela s nejakou vecou či nehnuteľnosťou, ktorá by bola vo vlastníctve alebo aspoň podielovom spoluvlastníctve detí. Na takýto výdavok nemožno prihliadať na účely rozhodovania o výške výživného. Čiže u mal. J. vyhodnotil výdavky za objektívne v sume XXX,XX eur a u mal. C. v sume XXX,XX eur, po rozpočítané medzi rodičov pripadá na každého z nich suma výživného na mal. J. v sume XXX,XX eur a na mal. C. v sume XXX,XX eur. Z. súdu nepreukázal, že by mu niečo bránilo podieľať sa reálne jednou pravidelnou fixnou sumou titulom výživného na každé dieťa v sume XXX eur mesačne, ktorú požaduje matka a je menšia než objektívna polovičných výdavkov na deti. Z týchto dôvodov aj súd zvýšil výživné z XXX eur na XXX eur mesačne na každé dieťa prihliadajúc na to, že sám otec prejavil ochotu so zvýšením výživného od XX.XX.XXXX. J. dodáva, že matka potrebuje istotu v pravidelnej jednej mesačnej splátke na každé dieťa, aby mohla pokryť bežné výdavky na deti. Vzhľadom na vyššie preukázané skutočnosti má súd takto zvýšené výživné na 170 eur za spravodlivé. Otec sa preukázateľne minimálne od 1.6.2022 s deťmi nestretáva, napríklad aspoň v T., tak práve vyšším výživným sa musí nahradiť osobnú starostlivosť o deti. Súd zvýšil výživné od 1.6.2022 v zmysle zhodnej dohody rodičov. Takto určené výživné považuje nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám detí, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že deti majú znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.
37. Súd mal ďalej preukázané, že za obdobie od júla 2022, od kedy žiada matka zvýšiť výživné, otec preukázateľne prispel na deti nasledovnými finančnými čiastkami ( viď presne bod 13.4. odôvodnenia tohto rozsudku): a) v 6/2022 na J. výživným 100 eur a na C. sumou 100 eur ako výživné a 50 eur ; b) v 7/2022 na J. 250 eur ako výživné ( 100 + 50 +150) , na C. 250 eur ako výživné ( 100 + 50 +150) +osobitne C. na športové aktivity 238,75 eur; c) v 8/2022 na J. aj C. po 196,25 eur na výživné( na každého 50 eur + 100 eur +(42,50 eur: 2) + 25 eur. Súd pri zisťovaní platieb otca za obdobie od 1.6.2022 vychádzal z toho, že ktoré sumy otec posielal na obe deti, tieto vždy rozdelil rovnodielne na obe a sumy, ktoré boli posielané s poznámkou len pre C., tie súd pripočítal len na neho. Z výpočtu vyplynulo, že otec za obdobie od 01.06.2022 do 31.8.2022 poslal matke na mal. J. sumu 446,25 eur a na C. celkovo 885 eur.
38. Matka v konaní nesúhlasila s tým ,aby sa otcom zasielané navyše sumy pre deti počítali ako výživné na deti resp. aby sa započítali do nedoplatku. Tu súd uvádza, že plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Treba si uvedomiť, že akékoľvek finančné prostriedky zasielané povinným rodičom k rukám oprávneného rodiča, slúži pre deti. Všeobecne sa v zmysle zákona o rodine uvádza inštitút výživné, avšak aj súdom určené či rodičmi dohodnuté „výživné“, t.j. konkrétna suma, pochopiteľne neslúži len na výživu dieťaťa, ale aj na výchovu, oblečenie, kultúrne a športové aktivity. Súd vychádza z myšlienkového pochodu, že aj keď otec posielal na deti vyššie sumy mesačne, tak pre účely výpočtu konečného nedoplatok výživného je potrebné na to prihliadať, prípadne navyše zaplatené sumy nad 100 eur mesačne na každé dieťa je potrebné od nedoplatku odpočítať.
39. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 1.6.2022 a rozhodol v merite veci 06.09.2022 ( t.j. do 15 dňa v mesiaci), zisťoval či vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.6.2022 do 31.08.2022. Otec od 1.6.2022 preukázateľne zaslal na mal. J. sumu 446,25 eur a na C. celkovo sumu 885 eur, pritom pri zvýšenom výživnom XXX eur mal na každé dieťa poslať po XXX eur ( XXX eur x X mesiace). Z toho vyplýva, že otcovi nedoplatok vznikol len u mal. J. a to vo výške 64 eur ( 510 eur - 446,25 eur = 63,75, zaokrúhlene 64 eur), ktorú sumu mu súd uložil povinnosť zaplatiť v jednej splátke.
40. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
POUČENIE: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.