Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/44/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: G.. L. U. Y., X. P. F. P. XXX/XX, XXX XX S., G.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, proti žalovanému: TATRA-AGROLEV, s.r.o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO: 31 729 797, o zaplatenie 124.335,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 16Cb/24/2021-81 zo dňa 2.11.2021, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 124.335,13 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.700,40 eur od 31.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.736,- eur od 01.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.120,- eur od 29.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 15.369,07 eur od 01.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 18.612,- eur od 29.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 15.840,- eur od 29.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 2.656,80 eur od 29.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 861,36 eur od 31.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 27.939,50 eur od 01.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 11.700,- eur od 31.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 7.800,- eur od 05.07.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe objednávok žalovaného žalobca dodal žalovanému tovar, ktorého prevzatie žalovaný vždy potvrdil na dodacích listoch podpisom, alebo pečiatkou, prípadne ich kombináciou. Pri prevzatí tovaru žalovaným nebolo namietané množstvo dodaného tovaru. Žalobca následne vyhotovil faktúry tak ako sú uvedené v bode I. žaloby na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Tieto faktúry žalovanému doručil a ten ako potvrdil sám žalovaný ich zaevidoval do svojho účtovníctva. Žalovaný žalobcovi v minulosti potvrdil a odsúhlasil zostatok neuhradených faktúr ku dňu 31.12.2019 a taktiež ku dňu 31.8.2020 vždy vo výške 124.335,13 eur. Proti platobnému rozkazu, ktorý bol vydaný žalobca podal na Okresnom súde Poprad odpor v ktorom žalovaný uznal, že objednal tovar a aj mu bol dodaný žalobcom na základe neformálnych kúpnych zmlúv. Namietal však akosť dodaného tovaru a teda, že nebol dodaný s takými vlastnosťami, ktoré bude možné využiť v poľnohospodárskej činnosti žalovaného. Žalobca poprel prípadné vady kvality dodaného tovaru a vyjadril sa k uvedenému podaniu, ktoré doručil súdu 9.8.2021 a je spomínané vyššie v tomto rozsudku. Spolu s týmto vyjadrením predložil osvedčenie o uznávaní množiteľského materiálu ako aj uznávacie listy, kedy osivo bolo hodnotené ako vysoko kvalitné a bez vád. Žalovaný až do podania odporu žiadnym

spôsobom nenamietal kvalitu dodaného materiálu a ani dodatočne nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v podanom odpore.

3. Ustanovenie § 409 Obchodného zákonníka vymedzuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Toto ustanovenie je v zmysle § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka kogentným ustanovením a preto pre záver, že zmluvné strany uzavreli kúpnu zmluvu je nevyhnutné zistiť či medzi zmluvnými stranami okrem záväzku predávajúceho dodať tovar, vymedzenia tovaru, ktorý je predmetom kúpy bola uzavretá aj dohoda o výške kúpnej ceny. Predmetné kúpne zmluvy boli uzavreté neformálne a dohoda o kúpnej cene je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a môže byť dohodnutá buď jej výslovným uvedením a to buď uvedením ceny za zmluvné plnenie celkovo, za kus, alebo za určitú množstevnú jednotku prípadne odkazom na určitý cenník predávajúceho, ktorý je kupujúcemu známy, alebo určením postupu, ktorý umožní objektívne určenie ceny po uzavretí zmluvy. Z kúpnych zmlúv jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu, ktorej bola určená aj cena za dodaný tovar, ktorá sa odrazila v jednotlivých faktúrach, ktoré boli vystavené pre žalovaného. Dodací list a jeho vystavenie nemožno považovať za právny úkon, ktorým by bolo možné navrhovať zmeny obsahu uzavretej zmluvy, ide o doklad vzťahujúci sa na tovar v zmysle § 417 ObZ, ktorým je kupujúci informovaný o množstve a druhu tovaru a ktorý umožňuje vykonať kontrolu vyúčtovanej ceny za tovar a evidenciu rozsahu v ktorom predávajúci plnil svoje povinnosti zo zmluvy. Dodací list je spravidla priložený k tovaru pri jeho expedícii prípadne sa kupujúcemu posiela spolu s faktúrou. Ide teda o doklad evidenčného a kontrolného významu viažuci sa svojou povahou k okamihu zániku záväzku predávajúceho.

4. V zmysle § 420 ods. 1 ObZ pre určenie akosti tovaru je určujúca predovšetkým kúpna zmluva, ktorá môže obsahovať opis požadovaných resp. dohodnutých vlastností. Kúpna zmluva však je platne uzavretá aj bez takéhoto určenia akosti. V tomto prípade sa pri určení akosti vychádza z § 420 ods. 2 Obz. a teda, že akosť zodpovedá účelu určenému v zmluve a pokiaľ účel použitia tovaru nie je v zmluve uvedený zákon vyžaduje, aby akosť a vyhotovenie tovaru zodpovedali účelu na ktorý sa tento tovar spravidla používa. Žalobca predložil na preukázanie akosti dodávaného tovaru osvedčenia o uznaní množiteľského materiálu z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave a uznávacie listy na osivo od E. J. Y.. X.. , aj napriek skutočnosti, že zo strany žalovaného nebola akosť dodaných osív reklamovaná - vytýkaná ako vada tovaru. Prvá zmienka žalovaného, kde namietal akosť tovaru bola v podanom odpore voči platobnému rozkazu. Žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť, aby vo vzťahu k žalobcovi reklamoval vadu dodaného osiva. Súd má za to, že žalobca dostatočne aj nad rámec preukázal vlastnosti a kvalitu dodaného osiva. Obrana žalovaného sa súdu javí ako účelová, keď sám na pojednávaní žalovaný síce uviedol, že zotrváva na písomných vyjadreniach, ktoré v spore učinil, avšak v čase, keď súd mal záujem, aby medzi sporovými stranami bolo rozhodnuté zmierom sa vyjadril, že nemôže pristúpiť na návrh zmieru, ktorý je pre neho síce veľmi výhodný, pretože je zaúverovaný a banka by z dôvodu ďalšieho exekučného titulu mohla pristúpiť k zosplatneniu úveru. Vyjadril sa sám žalovaný, že si je vedomý, že dlhuje už viac rokov žalobkyni za tovar, avšak nevidí tu priestor pre zmier, prípadne pre uznanie pohľadávky z dôvodov, ktoré súvisia s poskytnutými úvermi od banky.

5. Obrana žalovaného smerovala k tomu, že dodaný tovar mal vady, avšak nepredložil súdu žiadne dôkazy súvisiace so splnením si notifikačnej povinnosti. Na priznanie nárokov z vád tovaru sa vyžaduje, aby vady tovaru boli notifikované, t.j. oznámené predávajúcemu, pričom právny poriadok neustanovuje formu takejto notifikácie. Je však v záujme kupujúceho, aby bola uskutočnená v preukaznej podobe. Právna úprava síce nepredpisuje formu notifikácie vád a túto možno preto uskutočniť aj ústne, avšak žalovaný ani len netvrdil v rámci svojej obrany, aby ústne reklamoval vadu týkajúcu sa akosti dodaného osiva. Z dôvodu právnej istoty sa však vždy odporúča aby notifikácia bola uskutočnená písomne. Právo žalovaného ako kupujúceho z vád tovaru upravuje § 428 ods. 1 ObZ, ktorý je vyššie citovaný. Nebolo preukázané, aby žalovaný si takúto notifikačnú povinnosť splnil, pokiaľ namieta akosť tovaru a ani to, že si uplatnil niektorý z nárokov podľa § 436 ObZ. Vyjadrenia žalovaného ohľadom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar sú protichodné, keď na jednej strane uznal nárok žalobcu na zaplatenie a žiadal len o poskytnutie dlhšej lehoty, keď uvádzal, že mieni zaplatiť cenu za dodaný tovar po tom ako mu budú poskytnuté dotácie a na druhej strane žalovaný zotrval na tvrdeniach uvádzaných v písomných vyjadreniach a teda na tom, že popiera kvalitu dodaného tovaru. Na pojednávaní žalovaný nenavrhoval a nepredkladal žiadne dokazovanie v tejto veci. Jeho snahou bolo odročiť predmetné pojednávanie za účelom poskytnutia lehoty na prípadnú úhradu pohľadávky žalobcu. Takýto dôvod pre odročenie pojednávania však súd akceptovať nemohol a obdobne žalobca nesúhlasil s odročením pojednávania,

keďže jeho snahou v priebehu celého obdobia bolo dohodnúť sa so žalovaným na úhrade žalovanej pohľadávky k čomu však nedošlo.

6. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ten, ktorý ich existenciu tvrdí. Ak žalovaný tvrdil, že namieta akosť dodaného tovaru bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalovaný však žiadne relevantné dôkazy ani neoznačil ani súdu nepredložil. Žalobca uviedol v žalobe ako aj v rámci pojednávania skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a v plnej miere bez akýchkoľvek pochybností preukázal skutkové tvrdenia. Naopak žalovaný svoje skutkové tvrdenia a obranu prečo nezaplatil žalovanú sumu nijakým spôsobom nepreukázal, nespochybnil tvrdenia žalobcu ani ich nevyvrátil. Preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 124.335,13 eur žalobcovi.

7. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.

9. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

11. Namietal, že z ust. § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že tovar musí byť dodaný v akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva. Nakoľko písomná zmluva vyhotovená nebola, v zmysle ust. § 420 ods. 2 ObZ, bol predávajúci (žalobca) povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa. Žalovaný pri tom presne uviedol, že takýto tovar (vzhľadom na absenciu písomnej zmluvy) nebolo možné využiť v poľnohospodárskej výrobe. Osivo dodané žalobcom nemal požadované produkčné schopnosti. Žalovaný zasial predmetné osivá na pozemkoch, ktoré obhospodarúva. Všetky zmesi osív boli vysiate na jednotlivé produkčné bloky oddelene z dôvodu následného vyhodnotenia produkčného potenciálu týchto osív tak, aby bolo možné tieto jednotlivé zmesi respektíve porasty z týchto zmesí jednotlivo z každej parcely vážiť pri zbere. Následne žalovaný mal tieto jednotlivé zbery vyhodnotiť čo do kvality a kvantity produkčného potenciálu ako aj skladby jednotlivých odrôd tráv. To znamená, že v tomto časovom slede sa mala vyhodnotiť akosť uvedených osív (inak to ani objektívne nie je možné). Práve za uvedené obdobie vyšlo najavo, že dodané osivo nejaví známky produkcie, a keďže tieto osivá boli nepoužiteľné na poľnohospodársku činnosť žalovaného, absentovala základná náležitosť kúpnej zmluvy - a teda dodanie tovaru podľa tohto účelu. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne posúdil ust. § 420 ods. 2 Obz ak ustálil, že na uvedený prípad je možné aplikovať práve domnienku o účele, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa.

12. V súvislosti s kvalitou dodaného tovaru žalovaný opakovane namietal, že predložením certifikátu zo strany žalobcu nie je možné preukázať kvalitu ním dodávaného tovaru v čase a priestore (ide len o akési všeobecné potvrdenie pri uvádzaní výrobkov na trh, avšak nemôže prejudikovať absenciu akýkoľvek vád tovaru). Takýto postup súdu rovnako napĺňa iný odvolací dôvod a síce, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe tvrdení žalobcu bola minimálna spornosť v nečitateľných dokumentoch, a teda nie je ani zrejmý rozsah dodaného tovaru. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s týmito námietkami žalovaného, pričom povinnosť tvrdenia má práve žalobca aj v tom rozsahu, v akom množstve dodal uvedený tovar. Zároveň preto došlo k naplneniu ďalšieho odvolacieho dôvodu a síce, že súd prvej inštancie takýmto procesným postupom (teda nevysporiadanie sa s celým skutkovým stavom a celou procesnou obranou žalovaného) znemožnil

strane (žalovanému) aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13. Jediným čitateľným dokumentom sú vyhotovené faktúry, avšak tieto nepredstavujú zaväzujúci právny dôvod. Faktúra je jednostranným právnym úkonom účtovného charakteru zo strany žalobcu, ktorý žalovaný nemohol ovplyvniť. Preto žalovaný namietal absenciu podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy a to kúpnu cenu, keďže o tejto náležitosti neexistuje výslovná zhoda. Týmto postupom súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu ust. § 409 a nasl. Obz ak ustálil, že táto náležitosť (kúpna cena) bola naplnená.

14. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanému.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

20. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje a k odvolacím námietkam žalovaného dopĺňa:

21. V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.

Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť za základ pre svoje rozhodovanie.

22. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

24. K nesprávnemu právnemu posúdeniu ust. § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobca predložil na preukázanie akosti dodávaného tovaru osvedčenia o uznaní množiteľského materiálu z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave a uznávacie listy na osivo od E. J. Y.. X.. Tieto osvedčenia o uznaní kvality osiva sa vzťahujú na konkrétne osivo, ktoré bolo dodané žalovanému. Na každom osvedčení o uznaní kvality je uvedený druh osiva a jeho generácia. Údaje o druhu a generácii osiva sú tiež uvedené na dodacích listoch, ktoré boli pri prevzatí tovaru podpísané žalovaným. Osvedčenia o uznaní kvality sa vzťahujú ku konkrétne dodanému a fakturovanému tovaru. V prípade, že by osivo nebolo kvalitné, žalovaný by nebol žiadal od žalobcu dodanie ďalšieho osiva, ale už pri prvej dodávke by namietal kvalitu dodaného osiva. Žalovaný však prvýkrát namietal akosť dodaného osiva až v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 29.06.2021. Notifikácia vád tovaru je pritom základnou podmienkou pre priznanie nárokov z vád tovaru. Ust. § 428 ods. 1 OZ stanovuje maximálnu lehotu dvoch rokov na notifikáciu vád tovaru, ktorá začína plynúť dňom dodania tovaru. Z predložených faktúr a dodacích listov je zrejmé, že lehota na notifikáciu prípadných vád dodaného tovaru zo strany žalovaného voči žalobcovi už uplynula. Táto lehota už uplynula aj vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých je možné vyhodnotiť akosť dodaných osív až po ich jednotlivom vysiatí a následnom jednotlivom zbere. Žalovaný nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali existenciu vád dodaného osiva, alebo z ktorých by vyplývalo splnenie si notifikačnej povinnosti voči žalobcovi. Naopak, žalobca preukázal kvalitu dodaného osiva.

25. K námietke žalovaného týkajúcej sa rozsahu dodaného tovaru odvolací súd uvádza, že žalobca dodával žalovanému tovar na základe objednávok žalovaného. Prevzatie tovaru žalovaný zakaždým potvrdil na dodacích listoch svojim podpisom a pečiatkou, čím žalovaný vyjadril s obsahom dodacích listov svoj súhlas. Pri prevzatí tovaru žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal rozsah, resp. množstvo dodaného tovaru. Za dodaný tovar žalobca zakaždým vyhotovil a doručil žalovanému faktúru, ktorá korešpondovala s príslušným dodacím listom. Z faktúr a dodacích listov je možné pritom určiť rozsah, resp. množstvo dodaného tovaru. Navyše súdu boli žalobcom predložené originály dodacích listov za účelom ich porovnania a následného vyhodnotenia čitateľnosti týchto dokladov, pričom súd konštatoval ich čitateľnosť a zrozumiteľnosť ako v origináloch. Tvrdenia žalovaného o nečitateľnosti a nejednoznačnosti rozsahu dodaného tovaru sú preto nepravdivé.

26. Žalovaný ďalej namietal absenciu dohody o kúpnej cene tvrdiac, že neexistuje o tejto náležitosti výslovná zhoda, a že jediným čitateľným dokumentom sú vyhotovené faktúry, avšak tieto nepredstavujú zaväzujúci právny dôvod, keďže faktúra je jednostranným právnym úkonom účtovného charakteru zo strany žalobcu, ktorý žalovaný nemohol ovplyvniť. Žalovaný doposiaľ žiadnym spôsobom nenamietal ani nespochybňoval kúpnu cenu. Žalovaný namietal výlučne rozsah a kvalitu dodaného tovaru. Túto námietku žalovaný prvýkrát vzniesol až v podanom odvolaní. K tomu ale odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia mohol a mal žalovaný produkovať v prvoinštančnom konaní, čo ale neurobil. Odvolací súd na

tieto prostriedky procesnej obrany nemohol podľa § 366 písm. d) CSP prihliadať z dôvodu, že žalovaný ich neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie, hoci tak urobiť mal a mohol.

27. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.

28. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 124.335,13 eur. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania, ako aj výrok o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).