Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/56/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu: HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta č. 54/1468, 060 01 Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS ADVOKÁTI, s.r.o., so sídlom Dunajská č. 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101065891/2020 zo dňa 22. júna 2020 na základe správnej žaloby takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 24. augusta 2020 Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR pod č. 101065891/2020 zo dňa 22. júna 2020, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) č. 102720805/2019 zo dňa 25.11.2019 v znení oznámenia č. 100905869/2020 zo dňa 18.05.2020, ktorým správny orgán I. stupňa podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 283 880,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017.

I.

Priebeh administratívneho konania

2. Z administratívneho spisu správcu dane správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov - správca dane vykonal u daňového subjektu HYDINA SK s.r.o.. Slavkovská cesta 54/1468. 060 01 Kežmarok, IČO 46 645 454. DIČ 2023515054. IČ DPH SK 2023515054 (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2017 na základe písomného oznámenia č. 100502815/2018 zo dňa 07.03.2018. ktoré mu bolo doručené dňa 14.03.2018. 3. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával činnosti týkajúce sa nákupu a predaja mäsa a mäsových výrobkov. 4. Správca dane preveroval predložené účtovné doklady, medzi ktorými bola aj kúpna zmluva č. XXX/ XXXX zo dňa 25.07.2016, ktorú uzatvoril žalobca a spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o., Alejová 5, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO 46 547 568, DIČ 2023440144. IČ DPH SK2023440144.

5. V zmysle tejto zmluvy mal predávajúci (PRO UNITED BUSINESS s.r.o.) dodať kupujúcemu (žalobca) vo svojom mene, na vlastné náklady a zodpovednosť tovar - technológiu na spracovanie hydiny, časť pitvanie a technológiu na spracovanie hydiny, časť chladenie hydiny. Miestom dodania tovaru bol Kežmarok, Slavkovská cesta 54/1468. Prevzatie tovaru mal kupujúci potvrdzovať na dodacích listoch, o odovzdaní a prevzatí tovaru zmluvné strany spísali protokol, dopravu zabezpečoval predávajúci na vlastné náklady, vlastnícke právo na tovar prešlo na kupujúceho po uhradení úplnej kúpnej zmluvy. 6. Predávajúci zobral na vedomie, že projekt bol spolufinancovaný zo štrukturálnych fondov EÚ a ŠR SR s názvom: Technológia na spracovanie hydiny - časť pitvanie a časť chladenie hydiny. Objednávka k zmluve musela obsahovať: identifikačné údaje predávajúceho a kupujúceho, dátum vystavenia, dátum dodania, jednotkovú cenu. množstvo, cenu spolu za množstvo, údaje potrebné pre DPH. podpisy a pečiatky. 7. V súvislosti s tým predložil žalobca dodávateľské faktúry, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane: faktúru č. XXXXXXXXXX, dátum vystavenia 29.12.2017, dátum dodania 29.12.2017, fakturácia za technológiu na spracovanie hydiny - časť pitvanie - špecifikácia podľa prílohy, základ dane 949 118,00 eur, 20 % daň 189 823,60 eur. celková suma 1 138 941,60 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX, dátum vystavenia 29.12.2017. dátum dodania 29.12.2017. fakturácia za technológiu na spracovanie hydiny - časť chladenie hydiny - špecifikácia podľa prílohy, základ dane 470 282,00 eur, 20 % daň 94 056,40 eur, celková suma 564 338,40 eur. 8. Žalobca si z uvedených dodávateľských faktúr odpočítal daň v celkovej hodnote 283 880,00 eur. 9. Správca dane pri kontrole preveroval skutočné dodanie fakturovanej technológie. Zistil pri tom, že spoločníkom dodávateľskej spoločnosti bola spoločnosť RBB TRADE LLA. Vegas Dr. 5348, Las Vegas, 891 08. Konateľom dodávateľa bol v čase od 22.01.2015 do 10.05.2017 Ing. S. S.. bytom T. M. XXX, XXX XX T. M. a v čase od 10.05.2017 do 10.05.2018 V. H., Y. XXXX/X, XXX XX Y. - mestská časť G.. XX. Správca dane predvolal bývalého konateľa V. H. listom č. 101108498/2018 zo dňa 06.06.2018. Dňa 11.06.2018 bola uvedená písomnosť doručovaná verejnou vyhláškou o oznámení miesta uloženia písomnosti, doručená bola dňa 26.06.2018. O termíne a mieste vypočutia svedka bol daňový subjekt informovaný písomným upovedomením č. 101108650/2018 zo dňa 06.06.2018. Predvolaný svedok na vypočúvanie neprišiel. Správca dane preto požiadal Okresné riaditeľstvo PZ Košice žiadosťou č. 101443534/2018 zo dňa 26.07.2018 o jeho predvedenie. Svedok predvedený nebol. Podľa odpovede na žiadosť č. ORPZ-KE-OPP3-42-024/2018 zo dňa 08.08.2018 svedok V. H. sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, ani nepreberá poštu. 11. Svedka pre jeho neprítomnosť nemohol správca dane vypočuť a nezískal informácie potrebné pre objasnenie obchodnej transakcie medzi predávajúcim a kupujúcim. Zo strany správcu dane bola spochybnená správnosť a pravdivosť dokladov preukazujúcich uplatnenie si práva na odpočítanie dane. 12. Správca dane nahliadol do spisu žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2016 ohľadom bývalého konateľa PRO UNITED BUSINESS s.r.o. V. H., čo uviedol v úradnom zázname č. 101913899/2019 zo dňa 09.08.2019 a zistené skutočnosti opísal v napadnutom rozhodnutí na str. 10 a 11. 13. Správca dane zaslal kontrolovanému daňovému subjektu výzvu č. 101592239/2018 zo dňa 16.08.2018 na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného obchodu - predaj technologického zariadenia na základe faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX od dodávateľa PRO UNITED BUSINESS s.r.o. Výzva bola zaslaná v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 daňového poriadku, lebo vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených dokladov ku kontrole. Daňový subjekt dňa 06.09.2018 zaslal žiadosť č. 6/12132480/2018 o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101789026/2018 zo dňa 12.09.2018. ktorým podanej žiadosti o predĺženie lehoty nevyhovel. Daňový subjekt na žiadosť o predloženie dôkazov žiadnym spôsobom nereagoval a žiadne požadované dôkazy ani informácie neposkytol. 14. Dňa 07.09.2018 zaslal Poštovej banke a.s. správca dane žiadosť (elektronické podanie, ID č. 705097) v súlade s § 26 ods. 3 Daňového poriadku Poštovej banke a.s., aby poskytla informácie o bankovom účte č. G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za rok 2016 a 2017 spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. Podľa zaslanej odpovede č. 03000039099600000496 zo dňa 19.09.2018 účet tejto spoločnosti bol založený dňa 27.11.2017 a zrušený bol 30.08.2018, dispozičné právo k podnikateľskému účtu mali V. H. a M. H.. 15. Správca dane zaslal žiadosť o súčinnosť (ID č. 705099) podľa § 26 ods. 3 Daňového poriadku Tatra Banke a.s. na poskytnutie informácií o účte č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za rok 2016 a 2017 spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. V zaslanej odpovedi č. 03000069099700000301 zo dňa 19.09.2018 sa uvádza, že účet bol založený dňa 10.02.2015 a zrušený dňa 29.05.2017, zriadil ho S. S. a mal aj dispozičné oprávnenie k účtu.

16. Správca dane zaslal žiadosť o súčinnosť (ID č. 704436) podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku UniCredit banke a.s., aby poskytli informácie o účte č. G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX za rok 2016 a 2017 spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. Dňa 19.09.2018 bola doručená odpoveď č. 03000069057300000302 a podľa nej dispozičné právo k účtu mal S. S. a účet bol založený dňa 27.07.2016 a zrušený dňa 10.01.2018. 17. Z riadneho kontrolného výkazu spoločnosti PRO UNITED H. s.r.o. za zdaňovacie obdobie december 2017 správca dane zistil, že táto spoločnosť nadobudla tovar (technologické zariadenie) od poľského dodávateľa I. G.. H.. P. XXB. XX-XXX X., PL XXXXXXXXXX v hodnote 1 160 000.00 eur ako použité zariadenie. 18. Cenu technologického zariadenia, ktoré PRO UNITED BUSINESS s.r.o. na základe kúpnej zmluvy fakturovala žalobcovi, tvorí základ dane 1419 400,00 eur, daň 20 % 283 880.00 eur, spolu 1 703 280,00 eur. pritom podľa kúpnej zmluvy nejde o použité zariadenie. Vystavená bola aj zálohová faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 04.08.2016. kde základ dane činí 600 000.00 eur. daň 20 % 120 000.00 eur. spolu 720 000,00 eur. Celková cena technologického zariadenia predstavuje 2 423 280,00 eur. z toho základ dane 2 019 400,00 eur. daň 20 % 403 880,00 eur. 19. Pri predaji technologického zariadenia správca dane zistil rozdiel ceny. podľa ktorého PRO UNITED BUSINESS s.r.o. ho predala pre žalobcu v cene 2 019 400,00 eur a poľská spoločnosť KEA-TECH I. G. ho predala na základe faktúry v cene 1 160 000,00 eur. Rozdiel pri predaji technologického zariadenia činí 859 400,00 eur bez DPH. 20. Správca dane preveril nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000017144/18 zo dňa 22.06.2018 u poľskej spoločnosti KEA- TECH I. G.. P. XXB, XX XXX H.. C Niekoľko odpovedí, čiastočných aj konečná, a ich obsah sú uvedené v napadnutom rozhodnutí na str. 15 - 17. Z odpovedí a tam uvedených prepravných dokladov (CMR) vznikli nezrovnalosti najmä v mieste vykládky a prevzatí tovaru. Prepravné doklady uvádzajú ako miesto vykládky HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec a podľa kúpnej zmluvy je miestom vykládky Kežmarok. Slavkovská cesta 54/1468. V prepravných dokladoch nebol uvedený ani dátum prevzatia tovaru. 21. Kvôli uvedeným nezrovnalostiam zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000018590/18 zo dňa 26.11.2018 týkajúcu sa prepravcu JATEX Sp. z o.o., Walentcgo Rozdzieňskiego 47, 41 946 Pekarv Slaskie. PL 6252453313 a žiadal o preverenie obchodu týmto prepravcom a poľským dodávateľom tovaru. V odpovedi č. 125118F/18/Maz doručenej dňa 25.02.2019 sa uvádza, že preverovaný daňovník uzavrel zmluvu o uskutočnení všeobecnej kontroly strojov používaných na porážku a výrobu hydinových výrobkov spolu s prepravou so spoločnosťou KEA-TECH I. G., XX XXX H.. Daňovník akceptoval uskutočnenie prepravy z miesta skladovania nakúpených strojov a zariadení do jeho sídla, práce týkajúce sa všeobecnej kontroly strojov a zariadení a preprava do miesta určenia, ktorým bola HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Napájadlá 1. 040 12 Košice, zatiaľ čo miesto finálneho dodania bolo HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec. Spoločnosť JATEX sp. z o.o. vykonávala aktivitu v rámci výroby strojov použitých na spracovanie potravín, tabaku a výrobu nápojov. Technologické vybavenie bolo prepravené v Častiach dňa 28.12.2017 na adresu HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec. 22. Z dôvodu zaslaných žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku prerušil vykonávanú daňovú kontrolu odo dňa 30.11.2018 rozhodnutím č. 102387196/2018 zo dňa 28.11.2018. Prerušená bola do dňa doručenia podkladov, na základe ktorých mohol správca dane správne určiť daňovú povinnosť. Daňovému subjektu zaslal oznámenie č. 101751958/2019 zo dňa 17.07.2019, v ktorom uviedol, že dňa 16.07.2019 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola za zdaňovacie obdobie prerušená. 23. Preverenie prepravy správca dane vykonal zaslaním výzvy č. 102342800/2018 zo dňa 26.11.2018 pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s.. Bratislava (NDS). Dňa 27.12.2018 bola doručená odpoveď č. 7167/11/0054/20101/2018, kde NDS poskytla informácie o vozidlách registrovaných do elektronického mýtneho systému za obdobie december 2017 u vozidiel SBĽ MY33, SBEPC55 týkajúcich sa spoločnosti JATEX sp. z o.o. Podľa údajov o pohybe vozidiel a vyjadrenia konateľa poľskej spoločnosti JATEX sp. z o.o.. táto spoločnosť v dňoch 07.12. - 08.12.2017 svojimi vozidlami uskutočnila prepravu z miesta naloženia HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Napájadlá 1, Košice. Miesto finálneho dodania zo sídla JATEX sp. z o.o. dňa 28.12.2017 bola na adrese HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec. Detailný výpis mýtnych transakcií preverovaných vozidiel je uvedený na str. 21 a 22 napadnutého rozhodnutia. 24. Podľa tak získaných údajov vyplynulo, že technologické zariadenie sa nachádzalo na adrese Napájadlá 1, 040 12 Košice a dňa 07.12.2017 bolo prevezené zo Slovenska do Poľska. Porovnaním

vozidiel SBEMY33 a SBEPC55 bolo zistené, že obe vozidlá mali rovnaké cestné trasy a hodiny prechodu colným priestorom. Obe vozidlá v rovnakom čase prešli colným prechodom SK/PL a hneď v daný deň o 17:55 (o 2 hodiny 7 minút) už prechádzali colným priestorom späť na Slovensko. Technologické zariadenie sa malo v Poľsku renovovať, podľa pohybu vozidla na miesto vykládky pravdepodobne nedošlo, lebo trasa 402 km trvá časovo cca 5:40 hod a z uvedených údajov vyplynul časový rozdiel trás oboch vozidiel. Podľa časových údajov sa zariadenie muselo nakladať v Košiciach v nočných hodinách (zo 07.12.2017 na 08.12.2017), pričom Regionálna veterinárna a potravinová správa Košice nezaznamenala žiadnu odstávku prevádzky v Košiciach. 25. Podľa údajov o pohybe vozidiel 27. - 29.12.2017 obe preverované vozidlá mali zhodné cestné trasy i čas prechodu colným priestorom. Trasa 402 km. ktorá časovo mala trvať cca 5:40 hod., trvala iba 3:36 hod. Zistený bol časový rozdiel trasy oboch vozidiel. Vyjadrenie splnomocneného zástupcu spoločnosti žalobcu, že technologické zariadenie bolo vyložené časť v Lieskovci a čas v Kežmarku, sa nezakladá na pravde, lebo podľa pohybu vozidiel technologické zariadenie sa malo vyložiť iba v Lieskovci. 26. Na základe telefonického hovoru dňa 21.09.2018 (úradný záznam č. 101774498/2018 zo dňa 11.09.2018) vykonal správca dane fyzickú obhliadku technologického zariadenia na spracovanie hydiny (časť chladenia hydiny a časť pitvania) v priestoroch prevádzky HYDINA SLOVENSKO s.r.o. v Košiciach. Napájadlá 1. Priebeh obhliadky správca dane uviedol v zápisnici č. 101861945/2018 zo dňa 21.09.2018. Pri obhliadke položil správca dane prítomnému splnomocnenému zástupcovi otázky, na ktoré neodpovedal, ale dodatočne sa k nim vyjadril v podaní pod č. 6/12901039/2018 zo dňa 25.09.2018. Správca dane ich uviedol v napadnutom rozhodnutí na str. 22, 23 a 24. 27. Pravdivosť a správnosť uvedených tvrdení bolo nutné podložiť dôkazmi, preto správca dane zaslal kontrolovanému daňovému subjektu výzvu č. 101926924/2018 zo dňa 28.09.2018 a vyzval na predloženie konkrétnych dôkazov. Dňa 10.10.2018 predložil daňový subjekt vyjadrenie evidované pod č. 6/13355892/2018 k výzve na predloženie dôkazov a požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 31.10.2018. V predĺženej lehote ani do ukončenia daňovej kontroly neboli predložené požadované doklady a dôkazy, ktorými by daňový subjekt preukázal svoje tvrdenia. 28. Nariadenie EÚ č. 931/2011 o požiadavkách na vysledovateľnosť stanovených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu sa vzťahuje na všetkých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie potravín živočíšneho pôvodu vrátane prvovýrobcov. maloobchodu, veľkoobchodu, sprostredkovateľov, skladovateľov a prepravcov potravín živočíšneho pôvodu. Správca dane preto zaslal výzvu č. 102284061/2018 zo dňa 20.11.218 na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky (ŠVPS) Košice, spočívajúcu v poskytnutí informácií, prípadné písomností a iných vecí, ktoré sa týkali daňového subjektu HYDINA SKs.r.o. Dňa 07.12.2018 bola doručená odpoveď č. 2018/1685-72/26 (evidovaná pod č. 686331/2018 zo dňa 07.12.2018) a z nej vyplynulo, že prevádzka na adrese Košice. Napájadlá 1 v priestoroch HYDINA SLOVENSKO s.r.o. v čase od 07.12 do 31.12.2017 nebola odstavená. 29. Správca dane porovnal výrobné čísla technologického zariadenia (časť pitvania a chladenia hydiny), pričom bral do úvahy zákon č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 10 citovaného zákona všetky strojové zariadenia musia byť viditeľne, čitateľne a nezmazateľne označené týmito minimálnymi údajmi: obchodné meno. úplná adresa výrobcu, označenie strojového zariadenia, označenie CE. označenie série alebo typu. výrobné číslo, rok výroby. V danom prípade pri nákupe technologického zariadenia spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. chýbal najdôležitejší údaj. a to rok výroby na všetkých posudzovaných zariadeniach, a taktiež boli zistené rozdiely vo výrobných číslach zariadenia. Správca dane v rozhodnutí na str. 29 uviedol konkrétne rozdiely vo výrobných číslach a konštatoval, že technologické zariadenie, ktoré bolo predané spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o. pre spoločnosť BEST MEAT s.r.o., Panenská 24, 811 03 Bratislava. IČO 46 645 217, IČ DPH SK2023515043. nesie znaky toho istého zariadenia, aké deklarovala spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o. pri predaji pre spoločnosť HYDINA SK s.r.o. 30. Tieto zistenia viedli správcu dane k tomu. že nahliadol do spisu daňového subjektu Podtatranská hydina a.s.. Slavkovská cesta 54. 060 01 Kežmarok, IČO 31 651 682. IČ DPH SK2020515563 (úradný záznam č. 101913899/2019 zo dňa 09.08.2019) a zistil, že spoločnosť BEST MEAT s.r.o. na základe faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 31.12.2016 predala technologické zariadenia na porážku spoločnosti Podtatranská hydina a.s. Porovnaním výrobných čísel pri fyzickej obhliadke a uvedených v preberacom protokole pri predaji spoločnosťou BEST MEAT s.r.o. pre Podtatranskú hydinu a.s. správca dane zistil zhodu vo výrobných číslach technologického zariadenia.

31. Ďalej správca dane zistil pri nahliadaní do spisu Podtatranská hydina a.s., že uvedené technologické zariadenie táto spoločnosť opäť prenajala spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovec na základe zmluvy o nájme zo dňa 30.12.2016. 32. Ďalším zistením je skutočnosť, že Podtatranská hydina a.s. na základe faktúr č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX zo dňa 07.12.2017 predala technologické zariadenie na porážku českej spoločnosti Present Watchers s.r.o., Vídenska 255/42, 639 00 Brno 39. Česká republika. 33. Nazretím do spisu daňového subjektu PRO UNITED BUSINESS s.r.o. (úradný záznam č. 101875816/2019 zo dňa 05.08.2019) správca dane zistil, že daňový subjekt Present Watchers s.r.o. na základe faktúr č. XXXXXXXXXX. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX predal technologické zariadenie na porážku spoločnosti KEA-TECH I. G., XXX XX H., C., PL XXXXXXXXXX. 34. Spoločnosť Present Watchers s.r.o. podľa vyjadrenia českej daňovej správy (MVI č. 13*19620/19 zo dňa 16.01.2019, odpoveď č. 75166F/19 zo dňa 18.03.2019 a MVI č. 13*14878/18 zo dňa 22.06.2018 ohľadom I. G.) mala virtuálne sídlo, na uvedenej adrese sa ale nenachádzala, daňový subjekt bol nekontaktný a na písomnosti správcu dane nereagoval. 35. Správca dane konštatoval, že nadobudol pochybnosti o reálnom dodaní technologického zariadenia od dodávateľa PRO UNITED BUSINESS s.r.o., ktoré deklaroval žalobca v decembri 2017, pretože zistil zhodu výrobných čísel tohto zariadenia. Rovnaké znaky (zhodu výrobných čísel) toho istého technologického zariadenia ako zistil v preberacom protokole od spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o., zistil taktiež v preberacom protokole BEST MEAT s.r.o. od žalobcu a v preberacom protokole Podtatranská hydina a.s. od spoločnosti BEST MEAT s.r.o. 36. Na základe získaných údajov a zistení správca dane vyhotovil schému postupného predaja technologického zariadenia medzi uvedenými spoločnosťami a uviedol ju na str. 32 skúmaného rozhodnutia. 37. Správca dane si vyžiadal údaje aj od Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Bratislava, ktorej zaslal výzvu č. 101917078/2018 zo dňa 27.09.2018. lebo predmet dodania tovaru od spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. mal byť z časti hradený z nenávratného finančného príspevku poskytnutého touto agentúrou. 38. Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zaslala odpoveď na výzvu č. 400/8857/2018 zo dňa 11.10.2018 a uviedla, že daňovému subjektu bol zo strany PPA schválený nenávratný finančný príspevok rozhodnutím zo dňa 16.03.2016 vo výške 1 000 000,00 eur. Žalobcovi finančná podpora vo forme nenávratných finančných príspevkov ani ich časti vyplatená nebola. 39. Správca dane zistil, že pri predaji technologického zariadenia spoločnosťou PRO UNITED BUSINESS s.r.o. pre žalobcu bola cena zariadenia umelo nadhodnotená, strácala sa reálne hospodárska súťaž na trhu medzi dvomi spoločnosťami. Nenávratný finančný príspevok nebol PPA vyplatený a správca dane konštatoval, že vysoký cenový rozdiel pri nákupe a predaji tovaru bol účelový a jeho dôvodom bolo okrem zneužitia systému DPH i zneužitie nenávratného finančného príspevku z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Rozdiel v cene pri predaji zariadenia predstavuje sumu 859 400,00 eur bez DPH. 40. Podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 042KE080053 zo dňa 16.03.2016 sa uvádza, že nenávratný finančný príspevok je tvorený prostriedkami EU a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a finančné prostriedky, ktoré ho tvoria, musia byť vynaložené v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia v zmysle čl. 30 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 966/2012 hospodárne, efektívne, účinne a účelne a v súlade ostatnými pravidlami rozpočtového hospodárenia s verejnými prostriedkami (§ 19 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov). 41. Zistenia pri výkone daňovej kontroly ukázali na fakty, podľa ktorých sa žalobca neriadil vyššie uvedeným ustanovením. Požadovaná výška nenávratného finančného príspevku tvorila 50 % z oprávnených výdavkov. Daňový subjekt uviedol v žiadosti výšku oprávnených výdavkov vo výške 2 000 000.00 eur a Pôdohospodárska platobná agentúra mala vyplatiť nenávratný finančný príspevok vo výške 1 000 000.00 eur, ktorý ale nevyplatila a v odpovedi neuviedla dôvod nevyplatenia príspevku. 42. Správca dane nahliadol do spisu kontrolovaného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie september 2016 (úradný záznam č. 101913899/2019 zo dňa 09.08.2019) a tam do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102003511/2018 zo dňa 09.10.2018. v ktorej je zaznamenaná výpoveď svedka V.. S. S.. bývalého konateľa spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. Obsah jeho výpovede správca dane uviedol vo vydanom rozhodnutí na str. 35 - 40. 43. Správca dane pri výkone kontroly zistil, že dodávateľom technologického zariadenia na spracovanie hydiny, z nákupu ktorého si žalobca uplatnil odpočítanie dane. bola spoločnosť PRO UNITED BUSINESS s.r.o.. ktorej je od 10.05.2018 jediným spoločníkom RBB TRADE LLC Vegas Dr. 5348. Las Vegas.

Nevada 891 08. Spojené štáty americké, od uvedeného dátumu spoločnosť nemá žiadneho konateľa. Spoločnosti bola z úradnej moci zrušená registrácia DP1I k 31.08.2018. Konateľom spoločnosti bol V. H. v čase od 10.05.2017 do 09.05.2018. Ku dňu 09.05.218 došlo k výmazu tohto jediného konateľa spoločnosti a v súčasnosti spoločnosť nemá konateľa ani splnomocneného zástupcu. V. H. bol konateľom viacerých spoločnosti, ktoré neskôr plnili funkciu tzv. strateného obchodníka a mali obchodné aktivity so žalobcom aj v predchádzajúcich rokoch. 44. Žalobca bol viackrát správcom dane vyzvaný, aby odstránil pochybnosti správcu dane ohľadne nakúpeného technologického zariadenia a preukázal ekonomickú opodstatnenosť obchodných transakcií. Daňový subjekt nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy svedčiace o tom. že dodanie tovaru spoločnosťou PRO UNITED BUSINESS s.r.o. bolo reálne dodané tak. ako bolo fakturované. Správca dane za účelom preverenia tovaru sa snažil vypočuť V. H.. konateľa dodávateľskej spoločnosti. Napriek viacerým pokusom svedok na vypočúvanie neprišiel. Ide pritom o svedka so statusom bezdomovec. Jediným spoločníkom PRO UNITED BUSINESS s.r.o. je spoločnosť so sídlom v Spojených štátoch amerických a od 10.05.2018 spoločnosť nemá žiadneho konateľa. 45. Samotné dodávateľské faktúry vyhotovené pre žalobcu nie sú dôkazom toho. že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak. ako bol deklarovaný a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V tomto prípade vyhotovené faktúr)' neboli faktúrami vyhotovenými v súlade s § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za uskutočnené dodávky v tuzemsku, ale je možné ich považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň. V takom prípade sa právo odpočítania dane nevzťahuje na daň. ktorá bola splatná len z dôvodu, že bola uvedená na faktúrach, a povinnosť jej zaplatenia vzniká na základe § 69 ods. 5 citovaného zákona. 46. Správca dane uviedol na str. 43. 44. 45 a 46 vydaného rozhodnutia všetky zistenia, na základe ktorých prijal záver, že daňový subjekt si odpočítanie dane uplatnil neoprávnene. 47. Tým, že daňovému subjektu PRO UNITED BUSINESS s.r.o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, žalobca nesplnil podmienky pre odpočítanie dane definované citovaným zákonom v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. 48. Správca dane oboznámil daňový subjekt so zistenými skutočnosťami pri kontrole prvýkrát dňa 26.11.2018 listom č. 102341885/2018, ku ktorému podal daňový subjekt vyjadrenie pod č. 6/15902265/2018 zo dňa 12.12.2018. Po vykonaní ďalších úkonov, ktorými správca dane zisťoval skutkový stav, zaslal daňovému subjektu dňa 14.08.2019 list č. 101945167/2019 a v ňom ho oboznámil s ďalšími zistenými skutočnosťami. Žalobca sa k nim vyjadril dňa 04.09.2019 podaním č. 6/14022211/2019. Správca dane podané vyjadrenie daňového subjektu dňa 10.09.2019 prerokoval na ústnom pojednávaní (zápisnica č. 102127536/2019) a v závere konštatoval, že ani v jednom svojom vyjadrení nepredložil žiadne nové dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia. 49. Následne vypracoval správca dane protokol z daňovej kontroly č. 102338807/2019 zo dňa 10.10.2019. ktorý spolu s výzvou č. 102338904/2019 zo dňa 10.10.2019 na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným bol daňovému subjektu doručený dňa 14.10.2019. Žalobca predložil dňa 04.11.2019 písomné vyjadrenie k protokolu č. 6/16607774/2019. Podané pripomienky správca dane prerokoval s daňovým subjektom na ústnom pojednávaní dňa 18.11.2019 a uviedol to v zápisnici č. 102644384/2019. Na záver správca dane konštatoval, že sa zaoberal všetkými pripomienkami a návrhmi daňového subjektu, ktoré uviedol v podanom vyjadrení, pričom daňový subjekt neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, ktorý nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Správcom dane neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktorý by mali vplyv na zmenu rozdielu dane. ktorý je uvedený v protokole z daňovej kontroly. 50. Na základe vyššie uvedených skutočností a zistení žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. lebo nesplnil podmienky dané ustanovením § 49 ods. 1 a 2 písm. a), nadväzujúc na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a správca dane mu vyrubil rozdiel dane vo výške 283 880,00 eur za zdaňovacie obdobie december 2017 rozhodnutím č. 102720805/2019 zo dňa 25.11.2019. 51. Správca dane vo vydanom rozhodnutí uviedol v adrese nesprávne IČO. Vydaním oznámenia č. 100905869/2020 zo dňa 18.05.2020 v súlade s § 63 ods. 12 Daňového poriadku opravil tento zrejmý omyl pri písaní.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

52. O podanom odvolaní rozhodol pod č. 101065891/2020 zo dňa 22.06.2020 žalovaný - Finančné riaditeľstvo SR, ktorý odvolaním napádané rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie aj spisový materiál a s námietkami daňového subjektu sa vysporiadal nasledovne: 53. V rámci výkonu daňovej kontroly je správca dane povinný, ale i oprávnený kontrolovať všetky skutočnosti pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. Daňový subjekt musí mať preto na zreteli, že pre prípadnú kontrolu je povinný predložiť dôkazy. V danom prípade správca dane preveroval splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na to. aby si mohol daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane, nestačí iba predložiť faktúry od dodávateľa, ale daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V zmysle tohto právneho záveru postupoval aj správca dane a preveroval skutočné dodanie deklarovaného technologického zariadenia. 54. Jeho preverovanie vyústilo k zisteniam o tom, že kontrolovaný daňový subjekt si neoprávnene uplatnil nárok na odpočítanie dane od dodávateľa PRO UNITED BUSINESS s.r.o.. lebo faktúra neobsahovala položkovitý rozpis technologického zariadenia (§ 74 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), preprava z Lieskovca do Košíc nebola potvrdená, montáž nebola potvrdená, výrobné čísla na jednotlivých častiach technologického zariadenia boli zhodné a niesli znaky toho istého zariadenia, ktoré bolo dodávané pri iných zdaniteľných obchodoch, na zariadení chýbal rok výroby, neboli predložené rozhodujúce doklady - dodací list. preberací protokol, kto zariadenie prevzal, kto bol na jeho obsluhu zaškolený a kto zaškoľoval, chýbali dôkazy o tom. kto zariadenie inštaloval. Zistené bolo. že celý obchod riadil I.. C. Y.. po zaplatení zálohových faktúr peniaze boli vybrané v hotovosti a odovzdané I.. C. Y., že celé technologické zariadenie sa predávalo postupne v určenom slede, v čase jeho deklarovaného inštalovania v Košiciach nebola tamojšia prevádzka žalobcu odstavená, pri jeho predaji nebol zaznamenaný pohyb vozidiel na poľskom území tak. ako to uviedol deklarovaný poľský dodávateľ, ako miesto dodania tovaru bola v zmluvách, dohodách, protokoloch vždy uvádzaná spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Lieskovec, a nie kontrolovaný daňový subjekt HYDINA SK s.r.o. Na základe týchto zistení správca dane oprávnene konštatoval, že predmetný obchod s technologickým zariadením na spracovanie hydiny sa uskutočnil len fakturačne, a nebolo preukázané, že sa reálne uskutočnil medzi spoločnosťami HYDINA SK s.r.o. a PRO UNITED BUSINESS s.r.o. 55. Správca dane konštatoval porušenie podmienok nevyhnutných na odpočítanie dane, ktoré vyžaduje zákon č. 222/2004 Z.z. v ustanoveniach § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a). Poukázal pri tom aj na skutočnosti, ktoré svedčia o tom. že daňový subjekt musel mal vedomosť o tom čo činí, že prijatím zdaniteľného obchodu od PRO UNITED BUSINESS s.r.o. sa podieľa na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Zistené skutočnosti svedčia o tom. že vedel ako obchod prebiehal, kto ho riadil, ako. kde a aké zariadenie bolo medzi jednotlivými spoločnosťami dodávané. Správca dane dostatočne preukázal, že obchod prebiehal iba fakturačne. bez reálneho opodstatnenia. Na vyvrátenie správcom dane zistených skutočností nepredložil kontrolovaný daňový subjekt žiadne dôkazy, i keď bol na to vyzvaný. 56. Daňovému subjektu PRO UNITED BUSINESS s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, keďže nebola dodávateľom deklarovaného technologického zariadenia. Vystavením faktúry s daňou pre spoločnosť žalobcu vznikla spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o. povinnosť zaplatiť daň v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V danom prípade právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, preto nevznikol kontrolovanému daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane od tohto dodávateľa. 57. Z procesného hľadiska namieta daňový subjekt, že informácie získané dožiadaniami pri medzinárodnej výmene informácií považuje za dôkazy získané nezákonným spôsobom, tieto zistenia správca dane daňovému subjektu iba oznámil, neumožnil mu do procesu získavania nijako zasiahnuť, a tiež to. že vypočúval svedkov (zástupcov obchodných partnerov) bez jeho prítomnosti a neumožnil mu klásť svedkom otázky. 58. Závery poľskej finančnej správy majú povahu dôkazov s vysokým stupňom spoľahlivosti. Správca dane ich rešpektoval a nespochybňoval, lebo na to nemal žiaden dôvod. S takýmto záverom sa stotožnil aj odvolací orgán. Je na mieste uviesť, že správca dane vo svojich žiadostiach o MVI nepožadoval vypočúvať svedkov. Jedným z dôvodov, prečo to nežiadal je skutočnosť, že je na zvážení dopytovanej strany, aký spôsob preverenia si zvolí. V zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty toto nariadenie neukladá žiaden záväzok vykonávať vyšetrovania alebo poskytovať informácie v súvislosti

s konkrétnym prípadom, ak zákony alebo administratívna prax členského štátu, ktorý by mal dodávať informácie, nedovoľujú danému členskému štátu vykonávať uvedené vyšetrovania, ani zhromažďovať alebo používať uvedené informácie na vlastné účely. Zahraničný správca dane sa pri žiadosti o výmenu informácií riadi svojou národnou legislatívou, do ktorej nezasahuje ani tuzemský správca dane. Pre správcu dane bol rozhodujúci a podstatný záver, ktorý z preverenia vyplynul a ten oznámil daňovému subjektu v oznámení č. 102341885/2018 zo dňa 26.11.2018 a s ďalšími zisteniami ho oboznámil listom č. 101945167/2019 zo dňa 14.08.2019. V oboch prípadoch mal možnosť daňový subjekt sa k zisteniam z kontroly vyjadriť, čo aj urobil, pritom ani v jednom vyjadrení nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia, ktoré by odstránili pochybnosti správcu dane. 59. Žalobca namieta, že medzinárodná výmena informácií bola realizovaná viac ako dvanásť mesiacov a správca dane presiahol jej maximálnu dĺžku. 60. Žalovaný uvádza, že správca dane požadoval informácie od daňovej správy iného členského štátu za účelom zistenia skutočností pre správne a úplne určenie dane a ich získanie je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého neplynú lehoty. Podanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podmieňuje prerušenie výkonu daňovej kontroly do dňa prijatia konečnej odpovede. Pretože informácie z tejto medzinárodnej výmeny informácií sú rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie dane a pre vydanie rozhodnutia, bez tejto informácie nie je možné ukončiť daňovú kontrolu. 61. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom MVI, v jej výkone nepokračuje a lehoty neplynú. Nevstupuje tak do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva, ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. 62. Lehoty na výmenu informácií v nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 17.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty boli ustanovené za účelom zrýchlenia a zintenzívnenia komunikácie medzi daňovými správami jednotlivých štátov, no s ich nedodržaním citované nariadenie nespája žiadne právne dôsledky. Zároveň odvolací orgán podotýka, že obsah tohto opatrenia v boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty by nemal ovplyvniť dostatočne zistený skutkový stav práve pri daňovej kontrole, kde sa zisťuje, či daňové subjekty pri deklarovanom zdaniteľnom obchode postupovali v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty. 63. Napriek prerušeniu kontroly jej celková dĺžka neprekročila zákonnú lehotu (§ 46 ods. 10 daňového poriadku) a trvala 331 dní. 64. Námietka žalobcu, že správcovia dane zneužívajú MVI na umelé predĺženie dĺžky daňovej kontroly a je to všeobecne známe, je nedôvodná a možno to považovať za výrazne subjektívne tvrdenie. Predmetom uvádzaného interného dokumentu finančnej správy (č. 16/2012/1020301) je postup na minimalizovanie zneužívania medzinárodnej výmeny informácií pri čerpaní nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty a súvisí so zadržiavaním finančných prostriedkov nadmerného odpočtu. Ako interný príkaz ho nemožno aplikovať na daný prípad, keďže za obdobie december 2017 nebola vykonávaná daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti (§ 46 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), ale vykonávaná bola daňová kontrola podľa § 46 ods. I citovaného zákona, tzv. riadna daňová kontrola. 65. Námietka smerujúca k nezákonnosti vyrubovacieho konania zo strany správcu dane porušením § 45 ods. 1 daňového poriadku tým. že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a použitej judikatúre. je nedôvodná. Žalovaný nezistil v tomto smere pochybenie správcu dane. Zo spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt bol priebežne oboznamovaný o úkonoch a zisteniach, ako aj o výsledkoch daňovej kontroly počas jej výkonu. K protokolu z daňovej kontroly sa daňový subjekt písomne vyjadril a tieto pripomienky boli prerokované na ústnom pojednávaní. 66. Poukazovanie na námietky, že dôkazné bremeno nemožno vnímať absolútne a tiež preverenie jednotlivých subdodávateľov nemôže byť na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu je nedôvodné. Zjudikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva, že prijaté tovary a služby musia mať priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, pričom existencia tohto spojenia je nevyhnutná ešte predtým, ako je zdaniteľná osoba oprávnená uplatniť odpočítanie dane na vstupe. K preukázaniu uskutočnenia zdaniteľného plnenia nepostačuje predložiť len faktúru a dodacie listy, v prípade, že správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. V danom prípade daňový subjekt dôkazy o svojich tvrdeniach nepredložil. 67. Správca dane nadobudol pochybnosti o deklarovanom obchode a na základe skutočností a dôkazov preukázal, že daňový subjekt nesplnil zákonné podmienky, aby si uplatnil právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

68. Nesúlad v skutkových zisteniach, ako napr. pochybnosti vo vzťahu k partnerom daňového subjektu, reálnosť tovaru či vyplatenie nenávratného finančného príspevku od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorý namieta daňový subjekt, je nedôvodný. Správca dane dostatočne odôvodnil a preukázal, prečo zdaniteľný obchod s dodávateľom PRO UNITED BUSINESS s.r.o. považuje za uskutočnený iba ťakturačne, bez reálneho opodstatnenia. So všetkými zisteniami bol daňový subjekt oboznámený a bolo mu umožnené vyjadriť sa k nim i predložiť hodnoverné dôkazy o deklarovanom obchode. 69. Odvolávajúci sa považuje svedeckú výpoveď V.. S. S., bývalého konateľa PRO UNITED BUSINESS s.r.o., za krivú výpoveď a uvádza, že voči jeho osobe je vedené trestné konanie. O trestnej veci uvedeného svedka neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by bolo potrebné brať do úvahy, a preto správca dane pri výkone kontroly nahliada na túto osobu, ako na osobu bezúhonnú a výpoveď tohto svedka považuje za hodnoverný dôkazný prostriedok. 70. Vo vzťahu k výpovediam ďalších navrhovaných svedkov odvolací orgán uvádza, že správca dane pri tom aplikoval zásadu objektívnej pravdy, ktorá nepredstavuje povinnosť správcu dane viesť odkazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním. v daňovom priznaní priznaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane, ktorý vykonáva dokazovanie, a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, aké doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce zrealizovaného dokazovania z nich vyvodí. Uvedený postup zvolil i s ohľadom na už zistené skutočnosti, ktoré nepotvrdili deklarovaný obchod. 71. V rozsiahlej časti odvolania k preukázaniu ekonomickej kauzy uvádza daňový subjekt námietky vo všeobecnej rovine, bez konkrétnej špecifikácie a tieto nemajú súvislosť na daný prípad. 72. Namietanie, že správca dane má a mal k dispozícií všetky relevantné listinné a iné podklady a dôkazy, ktoré dôveryhodným spôsobom reflektujú uskutočňované obchody je nedôvodné. V prípade uplatňovania nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Daňový subjekt má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré pre prípadnú kontrolu je povinný predložiť správcovi dane. ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Je pri tom výlučne na kontrolovanom daňovom subjekte, akými vierohodnými dôkazmi preukáže údaje uvedené na dodávateľských faktúrach. Požadované skutočnosti daňový subjekt nepreukázal, aj keď bol na to správcom dane vyzvaný. 73. Žalobca namieta svojvôľu vyhodnocovania skutočností a prijímania záverov zo strany správcu dane. pričom tvrdí, že neboli zachované práva a právom chránené záujmy daňového subjektu. 74. Žalovaný orgán preskúmaním spisového materiálu zistil, že správca dane všetky svoje zistenia podložil získanými dôkazmi, s ktorými daňový subjekt počas kontroly oboznámil. Podľa odvolacieho orgánu je zo spisu zjavné, že správca v rámci kontroly postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a obcí, dbal pritom aj na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Pri hodnotení použil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ale aj zásadu objektívnej pravdy, ktorá nepredstavuje absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v podanom daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. 75. Preto žalovaný konštatuje, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého uviedol, že pri odpočítaní dane z preverovaného zdaniteľného obchodu neboli splnené zákonné podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pre odpočítanie dane zo strany kontrolovaného daňového subjektu. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i celého spisového materiálu v rozsahu námietok odvolávajúceho sa odvolací orgán dospel k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v zmysle platných právnych predpisov, posudzoval závažnosť jednotlivých dôkazov, vyhodnotil ich podľa svojej úvahy, všetky v ich vzájomnej súvislosti, v logických nadväznostiach a svoje zistenia v rozhodnutí náležíte odôvodnil. 76. Na základe toho podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších prepisov vyrubil za zdaňovacie obdobie december 2017 rozdiel dane v sume 283 880,00 eur. 77. Keďže žalobca ku dňu vydania tohto rozhodnutia nepodal žiadosť o prerušenie odvolacieho konania podľa zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, odvolací orgán v danej veci vydal toto rozhodnutie. 78. Žalovaný na základe uvedených skutočností posúdil, že správca dane pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto rozhodlo tak. ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

79. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. V rozsiahlej žalobe poukázal na závery ostatného konania, ako aj na právny základ podanej správnej žaloby, citoval pritom príslušné ustanovenia Daňového poriadku, Správneho súdneho poriadku, Správneho poriadku, ak aj Ústavy Slovenskej republiky. V bode II. poukázal na oznámenie relevantných skutočností pre konanie, teda jednotlivé ustanovenia Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. V bode III. poukázal na skutkový stav, pričom argumentoval nedostatočne zisteným skutkovým stavom, nedodržaním lehoty na výkon daňovej kontroly a vadou protokolu ako podkladu napadnutých rozhodnutí, ako aj poukazom na porušenie zásady prerušenia daňovej kontroly na vyžiadanie MVI. Čo sa týka dĺžky daňovej kontroly namietal nezákonné prerušenie daňovej kontroly, ako aj nezákonnú dĺžku daňovej kontroly s dôrazom na to, že nezákonne správca dane prerušil daňovú kontrolu, ktorá v zmysle príslušnej smernice mala byť prerušená iba na neobmedzenú dobu troch mesiacov, pričom protokol, ako aj samotné rozhodnutia v danej veci boli nezákonné. Uvedeným konaním správcu dane došlo k porušeniu práv daňového subjektu, na ktoré poukázal žalobca v bode III.3 žaloby, pričom argumentoval v bode III.4 porušením procesných práv daňového subjektu a nedostatočne zisteným skutkový stavom veci a to opakovane. Čo sa týka pomenovania správcom dane „zmiznutého obchodníka“, „nárazníka“, „účelovo vloženej spoločnosti“, argumentoval porušením uvedených názvov, resp. poukázal na to, že uvedené názvy použil správca dane na žalobcu neprávom a nezákonne. Ďalej v rozsiahlej žalobe poukázal na neuvedenie dôvodov výkonu daňovej kontroly, ako aj na to, že podvodné konanie nemožno zastúpiť orgánmi činnými v trestnom konaní, teda nemôže správca dane použiť uvedené dôkazy z tohto konania. Ďalej v bode III.3.5. poukazuje na personálne prepojené osoby, ktorými správca dane počas daňovej kontroly argumentoval.

80. V bode IV. žaloby žalobca argumentoval vadami konania, nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou rozhodnutí, pričom dôvodil v bode IV.4.1. neobstaraním nedostatočného množstva podkladov a neúplného zistenia skutkového stavu pre rozhodnutia vo veci samej, ako aj v bode IV.4.2. neodôvodnením prenesenia dôkazného bremena na žalobcu v neprimeranom rozsahu. V bode IV.4.3. argumentoval účelovým spochybnením predložených dokladov, ktoré žalobca počas daňovej kontroly predložil. V bode IV.4.4. žaloby dôvodil prekročením medze zákonom dovolenej správnej úvahy zo strany tak správcu dane, ako aj žalovaného. V bode IV.4.5. žaloby argumentoval žalobca nevydaním rozhodnutím obsahujúcich zákonom predpísané náležitosti. V konkretizácii dôvodov a kritérií je podľa žalobcu ako podklad, z ktorých správca dane a žalovaný v konaní vychádzali, pritom musí tvoriť podľa neho obligatórne náležitosti odôvodnenia rozhodnutí vydaných v predmetnej veci. Inak nemôžu spĺňať požiadavky preskúmateľnosti a takéto rozhodnutia je nevyhnutné považovať vo vzťahu k žalobcovi za arbitrárne. Na základe uvedeného, ako už súd konštatoval vyššie, navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad na ďalšie konanie a priznať žalobcovi úplnú náhradu trov konania. V bode VI. žaloby podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, pričom argumentoval rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove v iných veciach, ktoré sa týkajú jednak žalobcu.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 81. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 04.12.2020 kde uviedol, že v I. a II. časti správnej žaloby uvádza žalobca závery ostatného konania, právny základ správnej žaloby i ostatné relevantné skutočnosti pre konanie. 82. V časti III. namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu so zameraním na nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly a vadu protokolu ako podkladu napadnutého rozhodnutia, ktoré uvádza v bode 3.1. 83. K tejto námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly v súvislosti s prerušením daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií žalovaný uvádza, že administratívnu spoluprácu členských štátov a spoluprácu proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty upravuje nariadenie Rady EÚ č. 904/2010 zo dňa 0X.10.2010 o administratívnej

spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Podľa tam uvedeného článku 10 žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tohto nariadenia tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Z uvedeného vyplýva podľa názoru žalovaného, že lehoty v zmysle tohto nariadenia sú určené pre žiadaný orgán, ktorý má poskytnúť požadované informácie, a nie sú určujúce pre výkon daňovej kontroly, ktorý sa riadi vnútroštátnymi predpismi členského štátu. Nedodržanie lehôt zo strany žiadaného orgánu nemôže ovplyvniť dobu prerušenia daňovej kontroly. Dĺžka lehôt podľa uvedeného nariadenia nie je záväzná pre dobu prerušenia daňovej kontroly (nariadenie neupravuje dĺžku daňovej kontroly, iba lehotu na poskytnutie žiadaných informácií). Pri prerušení kontroly je správca dane viazaný vnútroštátnym predpisom, ustanovením § 61 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. 84. Žalovaný považuje za dôležité zdôrazniť, že medzinárodnou výmenou informácií správca dane overoval podklady potrebné pre správne a úplne zistenie skutkového stavu a určenie dane, čo mu vyplýva zo zákona pre naplnenie účelu správy daní. Požadované informácie boli rozhodujúce pre správne zistenie skutkového stavu a bezprostredne súvisia s daňovou kontrolu. Konanie správcu dane bolo účelné a efektívne, preto prerušenie kontroly bolo opodstatnené a vydané rozhodnutie o jej prerušení bolo náležite odôvodnené. 85. Žalobca namieta (bod 3.3) porušenie jeho práv pri ústnom pojednávaní dňa 18.11.2019 (zápisnica č. 102644384/2019), pretože mu správca dane neposkytol primeranú lehotu na vyjadrenie sa k záverom uvedeným v zápisnici. Správca dane v tejto zápisnici konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt vo svojom vyjadrení nepredložil žiadne iné dôkazy a skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledky zistení. Preto nemal dôvod pokračovať v ďalšom dokazovaní a konaní a v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 daňového poriadku považoval túto zápisnicu za poslednú vo vyrubovacom konaní. 86. V bode 3.4 žalobca namieta porušenie procesných práv a nedostatočne zistený skutkový stav veci z dôvodu, že sa nemal možnosť vyjadriť k odpovediam na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií z Poľskej republiky. Podľa žalobcu správca dane nemôže považovať odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za konkrétny dôkaz, ale za informáciu o výsledkoch dokazovania vykonaného dožiadaným správcom dane, a v rámci prejednávacej zásady (§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov) bol povinný zistiť konkrétne vykonané dôkazy a umožniť kontrolovanému daňovému subjektu sa k nim vyjadriť. K tejto námietke žalovaný uvádza, že s poukázaním na uvedené znenie daňového poriadku (§ 24 ods. 2) je na správcovi dane, ako so získanou informáciou naloží. S uvedenými informáciami bol žalobca oboznámený a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť, prípadne podať návrhy na doplnenie dokazovania. 87. Pod bodom 3.5 správnej žaloby - zmiznutý obchodník, nárazník, účelovo vložená spoločnosť, žalobca namieta, že správne orgány používanie uvedených pojmov nedostatočne odôvodnili a zistený skutkový stav nevyhodnotili z hľadiska judikatúry Súdneho dvora EÚ. 88. K týmto námietkam sa žalovaný nevyjadruje, lebo napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne skutočnosti týkajúce sa spoločností Mima Market s.r.o. a Mrazírny Štěpánek CZ s.r.o. a neuvádza ich ako „nárazník“ alebo „účelovo vložená spoločnosť“. 89. K námietke žalobcu uvedenej pod bodom 3.6, a to, že správca dane neuviedol dôvod výkonu daňovej kontroly, žalovaný uvádza, že kontrola bola začatá podľa ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Začatá bola dňom stanoveným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Toto musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto jej výkonu, druh dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Oznámenie č. 100502815/2018 zo dňa 07.03.2018 tieto náležitosti obsahuje. Možnosť vykonať daňovú kontrolu vyplýva priamo zo zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Rozumie sa ňou postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, teda preveruje (i bez toho, aby mal pri jej začatí podozrenie o nesprávne priznanej dani), či daňový subjekt si sám svoju daňovú povinnosť alebo nárok na vrátenie dane správne vypočítal a uviedol v daňovom priznaní, lebo jeho podaním je daň vyrubená, t. j., či si daň sám správne vyrubil (§ 68 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov). 90. V prípade, že by kontrola bola začatá podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku v znení platnom do 31.12.2019, správca dane by bol povinný v deň začatia daňovej kontroly spísať zápisnicu o jej začatí a v nej okrem dňa začatia daňovej kontroly, miesta vykonávania, predmetu daňovej kontroly a kontrolovaného zdaňovacieho obdobia uviesť aj dôvod začatia daňovej kontroly. Ide o také prípady, kedy správca dane začne daňovú kontrolu aj bez oznámenia, ak to ustanovuje osobitný predpis (zákon č. 98/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 609/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov a zákon č. 530/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov)

alebo, ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. 91. K námietke uvádzanej v bode 3.7 - podvodné konanie, nemožnosť zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní žalovaný uvádza, že pojem daňový podvod stabilne používa judikatúra Súdneho dvora EÚ na označenie stavu, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju odpočíta za účelom získania zvýhodnenia, čo je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. Nejde pri tom o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom na to, že daňové orgány aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ spolu s prevzatím ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania dane z pridanej hodnoty. 92. K námietke v bode 3.8 - nesúlad v skutkových zisteniach, ktorú uvádza žalobca, je nutné uviesť, že správca dane oprávnene konštatoval a s týmto názorom sa stotožnil aj žalovaný, že samotné dodávateľské faktúry vyhotovené pre žalobcu za dodanie technológie na spracovanie hydiny nie sú dôkazom toho, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako ho žalobca deklaroval. V tomto prípade ani existencia technologického zariadenia pri fyzickej obhliadke nedokazuje, že dodanie tovaru sa uskutočnilo tak, ako bolo žalobcom uvedené. Správca dane pri kontrole v dostatočnom rozsahu toto tvrdenie vyvrátil. V prospech tvrdení správcu dane je nutné pričítať i tú skutočnosť, že Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá schválila nenávratný finančný príspevok pre žalobcu vo výške 50 % oprávnených výdavkov na nákup uvedenej technológie, tento finančný príspevok nevyplatila. Dodávateľské faktúry, ktoré predložil žalobca (od PRO UNITED BUSINESS s.r.o.), nie sú dôkazom toho, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, keďže sa preukázalo, že nebol skutočným dodávateľom deklarovaného technologického zariadenia. Vystavením faktúry s daňou pre žalobcu vznikla dodávateľovi povinnosť zaplatiť daň v zmysle § 69 ods. 5 citovaného zákona, a v tomto prípade žalobcovi nevzniká nárok na odpočítanie dane. 93. V IV. časti podanej správnej žaloby (vady konania, nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí) namieta žalobca neobstaranie dostatočného množstva podkladov a neúplné zistenie skutkového stavu pre rozhodnutia vo veci. Namieta taktiež neodôvodnené prenesenie dôkazného bremena na žalobcu v neprimeranom rozsahu, účelové spochybnenie predložených dokladov, prekročenie medze zákonom dovolenej správnej úvahy a nevydanie rozhodnutí obsahujúcich zákonom predpísané náležitosti. 94. So zisteniami a závermi správcu dane sa žalovaný stotožnil, pretože konštatoval jeho správny postup v kontrole. Správca dane dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom objasnil a preukázal postupný fakturačný kolobeh technologického zariadenia, ktoré sa v roku 2016 nachádzalo u žalobcu v Košiciach, Napájadlá 1 a postupným predajom medzi jednotlivými spoločnosťami sa opäť v roku 2017 dostalo k žalobcovi na adresu Napájadlá 1, Košice. 95. Správca dane dostatočne zistil skutkový stav, v rámci ktorého preukázal nesplnenie podmienok pre odpočítanie dane zo strany kontrolovaného daňového subjektu. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a trvá na tom, že správca dane postupoval v celom konaní v zmysle platných právnych predpisov, posudzoval závažnosť jednotlivých dôkazov, ktoré správne a v logických nadväznostiach vyhodnotil a náležite odôvodnil. 96. Žalovaný preto na základe procesných a skutkových okolností uvedených v rozhodnutí správcu dane i vo svojom rozhodnutí považuje všetky námietky za nedôvodné a v ničom neovplyvňujúce ich zákonnosť, preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 97. S návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný nestotožňuje. Daňovými kontrolami u žalobcu, nie iba jednou, bolo zistené účelové konanie s cieľom neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa, a tým získania daňovej výhody, preto nemožno súhlasiť s navrhovaným odkladným účinkom správnej žaloby. 98. Na základe toho Finančné riaditeľstvo SR navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

99. Správny súd postupoval pri preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí v intenciách zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.´´) účinného od 01.07.2016.

100. S poukazom na návrh na priznanie odkladného účinku v podanej žalobe, správny súd dňa 4. februára 2021 pod č. k. 1S/56/2020-158 uznesením rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

101. Na základe návrhu žalobcu súčasne súd rozhodol uznesením pod č.k. 1S/56/2020-162 zo dňa 4. februára 2021 o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach podaných Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sžfk/34/2018.

102. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

103. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

104. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

105. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

106. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

107. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

108. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá. aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 109. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 110. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 111. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 112. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. 113. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, b) pri znížení ceny tovaru alebo služby pri vzniku daňovej povinnosti, c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby. 114. Podľa § 25 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takomto postupe sa obidve strany písomne dohodli. 27. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo

služby vzniká platiteľovi v deň. keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 30. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia podanou žalobou v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobných námietkach a jednohlasne dospel v senáte k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol. Pri svojom závere vychádzal správny súd z rozsiahleho vykonaného dokazovania správcom dane, ako aj z rozhodnutí a obsahu samotného administratívneho spisu predloženého žalovaným na základe výzvy správneho súdu. 115. Pokiaľ žalobca v bode III.3 žaloby poukazoval na nedostatočne zistený skutkový stav a dôvodil nákupom chladeného hydinového mäsa v mesiaci december 2017 od spoločnosti Mima Market s.r.o., ktoré bolo pôvodom z Poľska a poukazoval na fakturáciu so spoločnosťou Mrazírny Štěpánek, CZ pre odberateľa - žalobcu - túto časť žalobných námietok správny súd považoval za zmätočnú, keďže v žalobou napádanom rozhodnutí sa týmito dodávateľmi nedôvodí, ale jedná sa o dodávku technologickej linky od predávajúceho PRO UNITED BUSINESS s.r.o. Z uvedených 116. Pokiaľ žalobca namietal neuvedenie dôvodu výkonu daňovej kontroly, správny súd poukazuje na to, že daňová kontrola začala podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, a to určeným dňom v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, v ktorom bol uvedený jednak deň začatia daňovej kontroly, ako aj miesto jej výkonu, druh kontrolovanej dane, ako aj kontrolované zdaňovacie obdobie. Oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 07.03.2018, ktoré bolo doručené dňa 14.03.2018 podľa správneho súdu obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v ustanovení § 46 ods. 1 Daňového poriadku, a preto aj uvedenú námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. Správny súd poukazuje na to, že začatie daňovej kontroly nemusí byť odôvodnené konkrétnymi skutočnosťami, tak ako to naznačoval žalobca , keďže takáto požiadavka nevyplýva z jednotlivých ustanovení Daňového poriadku s výnimkou opakovanej daňovej kontroly v zmysle § 44 ods. 4 Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca poukazoval na jeho kriminalizáciu zo strany daňových orgánov, túto námietku správny súd nepovažoval za podloženú, nakoľko je prirodzené, že pokiaľ skutkové zistenia preukazujú daňové úniky, tak z tohto zistenia daňové orgány vychádzajú a nemusia vyčkať na prípadné trestné konanie. Na tomto mieste je nutné pripomenúť aj to, že pojem účasti na podvodnom konaní v zmysle európskej judikatúry nie je totožný s daňovým podvodom podľa trestného práva Slovenskej republiky. 117. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa porušenia princípu proporcionality a nezákonnosti rozhodnutí, keď mal za to, že nebola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku v súvislosti s podanými žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií súd poukazuje na to, že uznesením sp.zn. 5Sžfk/34/2018 zo dňa 5. marca 2020 bolo konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku tunajšieho krajského súdu č.k. 6S/1/2017-284 zo dňa 18. januára 2018 postupom podľa § 100 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p. prerušené a Súdnemu dvoru Európskej únie boli kasačným súdom predložené prejudiciálne otázky podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení: 1. Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty, ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly? 2. Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny nformácií stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu? 3. Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty rčené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu? 118. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol o predložených prejudiciálnych otázkach tak, že Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského

štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením. 119. Rešpektujúc právne záväzný názor Súdneho dvora Európskej únie dospel správny súd k záveru, že lehoty stanovené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (ktorá v ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku stanovuje časový limit na vykonanie daňovej kontroly) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu. Správny súd právny názor vyslovený v rozsudku vo veci C-186/20 považoval za dostačujúci a zrozumiteľný pre vyvodenie záveru, že nejde o lehoty, nedodržanie ktorých by malo vplyv na zákonnosť daňovej kontroly, resp. zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov ako takých. 120. Na tieto body v plnom rozsahu poukazuje a tak ako dospel k záveru Súdny dvor EÚ vo veci C-186/2020 dňa 30. septembra 2021 a následne Najvyšší správny súd v predmetnom konaní 5Sžfk/34/2018 zo dňa 31. marca 2022 správny súd uvedenú žalobnú námietku žalobcu preto nepovažuje za dôvodnú. 121. Pokiaľ žalobca namietal v žalobe, že správca dane, ako aj žalovaný nedostatočne vyhodnotili skutkový stav a neaplikovali vo svojich záveroch rozsudky Súdneho dvora EÚ v spoločných veciach - C-354/03, C-355/03, C-484/03 a C-33/13 - správca dane, ako aj žalovaný uvedený spoločný rozsudok nepovažoval za potrebné aplikovať, nakoľko v danej veci nepoukázal na to, že došlo konaním žalobcu ako daňového subjektu k podvodnému konaniu. Na základe uvedenej skutočnosti preto správny súd vyhodnotil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. 122. Pokiaľ žalobca namietal používanie pojmov ,,zmiznutý obchodník“, ,,nárazník“, ,,účelovo vložená spoločnosť“, rovnako poukazoval označenie spoločnosti Mima Market s.r.o., a Mrazírny Štěpánek pojmami ,,nárazník“ alebo ,,účelovo vložená spoločnosť, k tejto časti žaloby správny súd uvádza, že sa jedná o zmätočnú žalobnú námietku, keďže v rozhodnutí žalovaného sa takto nedôvodí. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie predraženou technologickou dodávkou od spoločnosti PRO UNITED BUSINESS s.r.o.. 123. V tejto súvislosti sa správny súd zaoberal aj ďalšou žalobnou námietkou uvedenou v bode 3.7 ako podvodné konanie a nemožnosti zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní, k čomu správny súd uvádza, že pojem daňový podvod stabilne používa nielen judikatúra Súdneho dvora EÚ, ale aj judikatúra Najvyššieho súdu SR a v súčasnej dobe aj judikatúra Najvyššieho správneho súdu SR. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že pokiaľ správca dane v rámci daňovej kontroly zistí, že keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. vytvoreného reťazca v rámci daňovej povinnosti si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň, ďalší si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva EÚ. Na základe týchto skutočností, teda funguje aj aplikácia jednotlivých rozhodnutí tak Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Tu musí správny súd zdôrazniť, že v danom prípade správca dane neposudzoval obchodné vzťahy žalobcu vo vytvorenom podvodnom daňovom reťazci, avšak posudzoval čisto obchodný vzťah žalobcu ako spoločnosti vo vzťahu s daňovým subjektom PRO UNITED BUSINESS s.r.o., ktorý mal v rámci uzavretej zmluvy ako dodávateľ dodať technologickú linku na spracovanie mäsa. Na základe týchto skutočností sa preto správca dane, ako aj žalovaný zaoberali výlučne uvedeným obchodným vzťahom týchto dvoch daňových subjektov, ktorý vzťah vyhodnotili správne. Túto žalobnú námietku preto správny súd považuje za nedôvodnú. 124. Čo sa týka vád konania, nezákonnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutí tak správcu dane, ako aj žalovaného a neúplnosti zistenia skutkového stavu pre samotné rozhodnutie vo veci, pričom argumentuje žalobca aj nedôvodným prenesením dôkazného bremena na žalobcu v neprimeranom rozsahu a účelovým spochybnením predložených dokladov, ako aj následného prekročenia medze zákonom dovolenej správnej úvahy a následne vydanie rozhodnutí, ktoré nemali predpísané náležitosti. K tomuto správny súd argumentuje tým, že správca dane dostatočným spôsobom, rozsiahlym dokazovaním zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správny právny záver a na základe uvedeného správneho právneho záveru vydal aj rozhodnutia, ktoré náležite odôvodnil s poukazom na príslušné ustanovenia Daňového poriadku. Za neopodstatnenú žalobnú námietku preto považuje v tejto časti argumentáciu žalobcu, že bol nedostatočne zistený skutkový stav v neprimeranom rozsahu a boli účelové spochybnené doklady. Pokiaľ žalobca ako daňový subjekt v daňovom konaní predkladal doklady, tieto boli posúdené správcom dane správne v súlade s daňovým poriadkom a na základe uvedených predložených dokladov a faktúr posudzoval správca dane náležitosti uplatneného odpočítania DPH z predložených faktúr č. XXXXXXXXXX s dátumom vystavenia 29.12.2017 a dátumom

dodania 29.12.2019, fakturácia za technológiu na spracovanie hydiny - časť pitvanie - špecifikácia podľa prílohy, základ dane 949 118,00 eur, 20 % daň 189 823,60 eura. celková suma 1 138 941,60 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX, dátum vystavenia 29.12.2017. dátum dodania 29.12.2017, fakturácia za technológiu na spracovanie hydiny - časť chladenie hydiny - špecifikácia podľa prílohy, základ dane 470 282,00 eur, 20 % daň 94 056,40 eur, celková suma 564 338,40 eur. Žalobca si z uvedených dodávateľských faktúr odpočítal daň v celkovej hodnote 283 880,00 eur. Na základe uvedených predložených faktúr správca dane správne a v súlade s Daňovým poriadkom posudzoval náležitosti uplatneného odpočítania DPH z predložených faktúr od dodávateľa daňového subjektu PRO UNITED BUSINESS s.r.o.. 125. Správny súd ma za to, že v žiadnom prípade nedošlo k preneseniu dôkazného bremena na žalobcu v neprimeranom rozsahu, pretože správca dane vyžadoval od žalobcu iba doklady, ktoré by preukazovali, že skutočne uvedený dodávateľ, ktorý bol uvedený na faktúrach dodané technologické jednotky aj poskytoval v prospech žalobcu tak, ako to bolo uvedené vo faktúre č. XXXXXXXXXX a faktúre XXXXXXXXXX obidve zo dňa 29.12.2017. Podľa správneho súdu tak správca dane, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach dostatočne sa vysporiadali s uvedenou námietkou žalobcu, čo sa týka prenesenia dôkazného bremena, nakoľko správca dane získal dostatok dôkazov na vyslovenie právneho záveru a daňovou kontrolou bolo preukázané, že k vzniku daňovej povinnosti a k samotnému dodaniu technologických jednotiek na základe uvedených faktúr zo strany daňového subjektu dodávateľa PRO UNITED BUSINESS s.r.o. v skutočnosti nedošlo. 126. K týmto právnym záverom správny súd dospel aj s poukazom na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR 5Sžfk/34/2014 zo dňa 31. marca 2022, 10Sžfk/26/2019 z 25. mája 2022 a 3Sžfk/78/2019 z 31. mája 2022. 127. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené musí konštatovať, že u sťažovateľa nebolo preukázané splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď z dôkazov obstaraných správcom dane vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť PRO UNITED BUSINESS, spol. s.r.o. nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť, nebola vlastníkom dodaného tovaru a preto ani nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, t.j. nevznikla jej daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH v súvislosti s dodávkou tovaru pre sťažovateľa. Všetky skutočnosti zistené daňovými orgánmi nasvedčujú záveru, že technologická linka s tými istými výrobnými číslami bola viackrát predávaná , s tým, že spoločnosť PRO UNITED BUSINESS, spol. s.r.o. vystupovala len ako „umelo vytvorený medzičlánok.“ 128. Daňové orgány pritom zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom predostreli svoje úvahy, ktoré ich viedli k záveru, že dodávateľská spoločnosť PRO UNITED BUSINESS , spol. s.r.o.. v skutočnosti nevykonávala ekonomickú činnosť a dodávky tovaru sťažovateľovi boli deklarované (iba formálne) predloženými dokladmi bez reálneho základu za účelom získania daňovej výhody. 129. Rovnako je potrebné zmieniť, že zistenia daňových orgánov viažuce sa k dodávateľskej spoločnosti PRO UNITED BUSINESS, spol. s.r.o. neboli pripísané na ťarchu sťažovateľa tak, ako to naznačoval s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, keďže ich preukázanie správca dane nevyžadoval od sťažovateľa. Táto okolnosť bola vyhodnocovaná (s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ napr. C-80/11 a C-142/11) v kontexte nárokov na sťažovateľa ako podnikateľského subjektu, u ktorého sa pri výbere obchodných partnerov vyžaduje a predpokladá zvýšená miera obozretnosti a s tým spojená i vedomosť o rizikách z toho plynúcich v daňovom konaní. 130. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, ktorou poukazoval na jeho neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom správny súd poukazuje na to, že jednotlivé zistenia správcu dane vniesli do posudzovanej veci dôvodné pochybnosti o reálnosti deklarovaných dodávok tovaru. Napadnuté rozhodnutia daňových orgánov však neboli založené iba na spochybnení sťažovateľom predložených dôkazov, ale žalovaný dospel k záverom nasvedčujúcim tomu, že deklarované obchody vykazovali znaky daňových únikov. 131. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené a po zistení, že sťažovateľ v správnej žalobe neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval relevantné právne normy, presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami odvolateľa-žalobcu, pričom ako spornú nenechal otvorenú žiadnu právnu otázku, ktorá by mala v správnom súdnom prieskume vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. 132. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonanej daňovej kontroly žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol. 133. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a nebol naplnený ani zákonný dôvod v zmysle § 168 S.s.p.

134. Senát správneho súdu sa pri rozhodovaní uzniesol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).