Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/8/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v exekučnej veci oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o. , so sídlom Hollého 20, Hlohovec, IČO: 47 256 371, proti povinnej: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, X. nad N., o vymoženie 105,86 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozefom Burim, LLM, so sídlom Exekútorského úradu Levice, Ku Bratke 3, 934 05 Levice, pod sp.zn. EX 2197/2009, na odvolanie oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu v Lučenci č. k. 12Er/38/2010 - 55, zo dňa 07. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie o d m i e t a .

III. Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol: „I. Exekúcia sa vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje sa. II. Exekúcia sa odkladá do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva, tým nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na náhradu trov, ktoré boli v priebehu exekúcie vymožené.“

2. Exekučné konanie začalo na návrh oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 30.12.2009. Dňa 31.01.2019 povinný zomrel a súd uznesením č. k. 12Er/38/2010-19 zo dňa 26.06.2019 pripustil zmenu účastníka na strane povinného tak, že na miesto pôvodného povinného (H. N. nar. XX.XX.XXXX, zomr.) vstupuje do konania na strane povinného jeho dedička X. N., manželka poručiteľa. Povinná doručila súdu dňa 11.09.2020 návrh na odklad a zastavenie exekúcie z dôvodu, že v uznesení o dedičstve je určená všeobecná cena majetku poručiteľa v hodnote 400 eur, výška dlhov poručiteľa v hodnote 52,93 eur, t. j. čistá hodnota dedičstva je 347,07 eur. Súdny exekútor v oznámení o stave exekučného konania uviedol, že z vymoženej sumy vo výške 425,29 eur bolo pôvodným povinným uhradených 20 eur v roku 2010 a ostatné úhrady vo výške 405,29 eur vykonala povinná od augusta 2019 pravidelnými mesačnými splátkami.

3. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd vec posudzoval podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej „Exekučný poriadok“) po zistení, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 07.08.2020 spadá pod relatívnu výnimku (v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní

- ďalej „ZoUNEK“) zo zastavenia starej exekúcie podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú,

pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať .Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Povinná ako dedička po pôvodnom povinnom zodpovedá za dlhy poručiteľa (pôvodného povinného do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá v zmysle uznesenia o dedičstve sp. zn. 14D/106/2019, Dnot 42/2019 zo dňa 11.03.2019 predstavuje 400,- eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že povinná uhradila pohľadávku, ktorej vymoženie je predmetom danej exekúcie v súlade s ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím je cena nadobudnutého dedičstva vyčerpaná. Táto skutočnosť zakladá dôvod neprípustnosti exekúcie a preto súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Povinná zároveň požiadala o odklad exekúcie až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie, pretože má zato, že je dôvodné predpokladať, že exekúcia bude zastavená. Súd podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku návrhu na odklad vyhovel.

4. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa ust. § 196 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu, že povinný, ktorý má spravidla povinnosť platiť vzniknuté trovy exekúcie zomrel a dedičstvo, ktoré nadobudla jeho dedička bolo už vyčerpané. Zároveň u oprávneného nie sú splnené predpoklady pre použitie § 203 Exekučného poriadku, ktorý presne stanovuje podmienky, za splnenia ktorých možno uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Oprávnený nijakým spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a dôvodom zastavenia nie je nemajetnosť povinného. Právo súdneho exekútora na náhradu trov, ktoré si v priebehu exekúcie exekútor vymohol nie je dotknuté.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie oprávnený a súdny exekútor.

6. Oprávnený podal odvolanie (jeho podanie nazvané sťažnosť súd posúdil ako odvolanie - § 124 ods. 1 CSP) proti všetkým výrokom (I. až III.) uznesenia pričom navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Namietal, že podľa § 195 ods. 1 CMP, ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa BSM v konaní o dedičstve po poručiteľovi. Okresný súd v Lučenci prostredníctvom poverenej notárky uznesením o dedičstve schválil dohodu o vyporiadaní BSM uzavretú medzi pozostalým manželom a dedičmi, zistil majetok patriaci do BSM v zmysle všeobecnej hodnoty vo výške 800 eur. Dlh poručiteľa bol určený ako pohľadávka vedená v exekučnom konaní EX 2197/2009 u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho, LLM, MBA vo výške 105,86 eur s príslušenstvom. Súd uviedol, že povinná zodpovedá za dlhy poručiteľa v zmysle uznesenia o dedičstve do sumy 400 eur, ktorú uhradila a tým cenu nadobudnutého dedičstva vyčerpala. Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM.V zmysle uvedeného ustanovenia sa preto súd mal zaoberať aj tou časťou majetku, ktorá pripadla manželke po vyporiadaní BSM a nie len tou, ktorou zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Manželka vyporiadaním BSM získala aj polovicu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní EX 2197/09. Vyporiadaním BSM a dedením po poručiteľovi tak prešla celá pohľadávka na manželku povinného. Nakoľko celková výška pohľadávky s príslušenstvom, ktorá sa vymáhala v exekučnom konaní EX 2187/09 bola vo výške 674,14 eur a všeobecná hodnota majetku pripadajúceho do BSM a dedičstva o poručiteľovi bola určená vo výške 800 eur, povinná tým nevyčerpala sumu, z ktorej mala byť pohľadávka s príslušenstvom vymáhaná v exekučnom konaní. Súdny exekútor vymáhal pohľadávku s príslušenstvom, ktorú povinná získala vysporiadaním BSM po smrti manžela vo výške 400 eur a nadobudnutím dedičstva po pôvodnom povinnom vo výške 400 eur. Povinná bola pripustená ako jediná účastníčka exekučného konania na strane povinného na základe uznesenia o dedičstve a to ako pre časť vysporiadania BSM v rámci dedičstva, tak samotného prededenia dedičstva ako takého. Zároveň súd nemôže zastaviť exekučné konanie, ktoré bolo ukončené vymožením pohľadávky s príslušenstvom a vrátením poverenia súdnym exekútorom.

8. Súdny exekútor podal odvolanie (podanie nazvané sťažnosť - § 124 ods. 1 CSP) proti všetkým výrokom (I. až III.) uznesenia pričom navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Podanie súdneho exekútora - jeho odvolanie sa textom úplne zhoduje s textom odvolania podaným oprávneným, ktorého obsah je uvedený vyššie.

9. K odvolaniu oprávneného a súdneho exekútora sa vyjadrila povinná a navrhla uznesenie okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením oprávneného, že s poukazom na ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka vysporiadaním BSM a dedením po poručiteľovi prešla celá pohľadávka na manželku povinného Povinná poukazuje na § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. V uznesení o dedičstve sa uvádza, „určuje všeobecnú cenu majetku poručiteľa v hodnote 400 eur“. Uvedené sa vzťahuje aj na sťažnosť súdneho exekútora, ktorý rovnako ako oprávnený poukázal na ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinná požiadala súdneho exekútora o vyúčtovanie exekučného konania o vyčíslenie jednotlivých splátok podľa položiek exekúcie a mesiacov v ktorých boli zrazené, ako aj o celkové vyčíslenie exekúcie od augusta 2019. Na základe listu zo dňa 6.8.2020, kde súdny exekútor uviedol, že na EX 2197/09 bolo celkovo vymožené 425,29 eur, povinná predložila návrh na zastavenie exekúcie, ktorému súd vyhovel. Povinná tiež poukazuje na tvrdenie exekútora, ktorý uvádza v sťažnosti (odvolaní), že zároveň súd nemôže zastaviť exekučné konanie, ktoré bolo ukončené vymožením pohľadávky s príslušenstvom a vrátením poverenia. V kontexte so samotným odvolaním exekútora, nakoľko pohľadávka bola vymožená a súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie , podľa § 61o Exekučného poriadku mal povinnosť vystaviť upovedomenie o ukončení exekúcie, ev. podľa § 29 ods. 1 Exekučného poriadku „na požiadanie povinného a na účel preukázania splnenia dlhu je exekútor povinný vystaviť písomné potvrdenie o splnení dlhu alebo jeho časti na tlačive zverejnenom na webovom sídle ministerstva“. Povinná vyššie uvedenému tvrdeniu oprávneného a súdneho exekútora vôbec nerozumie a uvedené skutočnosti nie sú jej známe.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie okresného súdu vo výrokoch I. a II. na odvolanie oprávneného podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil a odvolanie súdneho exekútora voči výrokom I. a II. odmietol podľa § 386 b) CSP bolo podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd odvolania oprávneného a súdneho exekútora voči výroku III. odmietol podľa § 386 c) CSP smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 30. 12. 2009 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 v tom čase účinného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku). Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243iaž 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017. Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 07. 05. 2021 teda za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (CSP) účinného od 01.07.2016.

12. Zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok je vo vzťahu k CSP normou lex specialis, čo znamená, že na exekučné konanie vykonávané podľa tohto osobitného predpisu sa prednostne uplatnia ustanovenia tohto predpisu. Úprava v CSP má podporné využitie - podľa § 200 ods. 6 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon nestanovuje inak. Exekučný poriadok je koncipovaný tak, že taxatívne vypočítava prípady resp. stanovuje výslovne proti ktorým rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní exekučným súdom je odvolanie prípustné. A contrario platí, že v ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je. Obdobne je koncipovaný aj CSP, ktorý v § 355 ods. 1 stanovuje, že proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje a podľa ods. 2, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 357).

13. V prejednávanej veci ide o rozhodnutie (uznesenie) exekučného súdu (§ 45 Exekučného poriadku - okresný súd) o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, podľa ktorého exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 proti takému rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Proti každému rozhodnutiu, ktorým sa povolil odklad exekúcie bez ohľadu na dôvod odkladu je prípustné odvolanie (§ 56 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.). Napadnutým uznesením zároveň okresný súd rozhodol o trovách exekúcie podľa ust. § 196 a § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Od 01.11.2013 Exekučný poriadok nepripúšťa proti rozhodnutiu (uzneseniu) o náhrade trov konania odvolanie.

14. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

15. Kým podľa právneho stavu platného do 31.10.2013 bolo proti výroku o náhrade trov exekučného konania prípustné odvolanie podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, novelou č. 299/2013 Z. z. bola prípustnosť odvolania z tohto ustanovenia vyňatá. Keďže od 01.11.2013 Exekučný poriadok nepripúšťa proti uzneseniu o náhrade trov exekučného konania odvolanie, je podanie tohto riadneho opravného prostriedku proti tomuto druhu rozhodnutia neprípustné. Výnimku z uvedeného upravuje ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, a tou je prípad, ak účastník konania podá odvolanie proti výroku o trovách exekúcie pred 01.11.2013. V danom prípade však oprávnený aj súdny exekútor podali odvolanie voči trovám exekúcie až v máji 2021 (oprávnený dňa 20.05.2021 a súdny exekútor dňa 21.05.2021), a teda v čase, kedy už odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nebolo prípustné. S účinnosťou od 1. 7.2016 bolo pritom ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku zrušené. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie správne poučil účastníkov konania, že proti výroku uznesenia o trovách exekúcie v posudzovanom prípade nie je odvolanie prípustné. Napriek tomu oprávnený aj súdny exekútor (ktorý sa stáva účastníkom tej časti exekučného konania, kde súd rozhoduje o trovách exekúcie - § 37 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017) odvolanie proti výroku o trovách exekúcie podali, preto odvolací súd nemal inú možnosť než odvolanie oprávneného a aj odvolanie súdneho exekútora v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť - smeruje proti rozhodnutiu voči ktorému odvolanie nie je prípustné.

16. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

17. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

18. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

19. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že pokiaľ súdny exekútor podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie voči výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie a proti výroku o odklade exekúcie, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou a odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 388 písm. b) CSP.

20. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd preskúmal odvolacie námietky oprávneného smerované proti výroku I. a II. napadnutého uznesenia okresného súdu a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 na ne v celom rozsahu poukazuje. Dodáva, že rozhodnutie súdu spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia (§ 220 . Odôvodnenie rozsudku je ako celok jasné a zrozumiteľné, je presvedčivé a preskúmateľné, dáva odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Z uznesenia jednoznačne vyplýva, že konajúci súd správne aplikoval právnu normu ust.. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k povinnej ako dedičke po pôvodnom povinnom.

22. Pokiaľ oprávnený argumentuje v odvolacom konaní ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“, a podľa názoru oprávneného sa preto v danom prípade exekučný súd mal zaoberať aj tou časťou majetku, ktorá pripadla manželke poručiteľa po vysporiadaní BSM a nie len tou, ktorou zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, podľa názoru odvolacieho súdu takýto náhľad odporuje zmyslu a účelu ochrany dediča podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom, že jeho zodpovednosť voči veriteľom je obmedzená cenou nadobudnutého dedičstva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je viazané svojou povahou len na čas trvania manželstva. Akonáhle manželstvo zanikne smrťou niektorého z manželov zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 148 ods. 1 OZ). Zánik tu nastáva priamo zo zákona, netreba ho súdnym rozhodnutím deklarovať. Bývalým bezpodielovým spoluvlastníkom vznikne možnosť pre vyporiadanie spoločného majetku. O

zodpovednosti za dlhy však bez ďalšieho platí ust. § 470 Občianskeho zákonníka. Dedenie nemá byť pre dediča majetkovým rizikom. Preto dedič (ten, kto na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť nadobudol) zodpovedá za pasíva dedičstva iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Cena dedičstva sa zisťuje v dedičskom konaní, v danom prípade ide o právoplatne skončené konanie sp. zn. 14D/106/2019, Dnot:. 42/2019 vedené prostredníctvom notárky poverenej Okresným súdom Lučenec funkciou súdnej komisárky JUDr. Zdeny Spodniakovej, so sídlom v Poltári, v ktorom všeobecná cena majetku poručiteľa bola ustálená v hodnote 400 eur.

23. Odvolací súd poznamenáva, že predmetná exekúcia bola súdom zastavená na návrh povinnej doručený súdu dňa 07.08.2020 podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a to rozhodnutím okresného súdu zo dňa 07.05.2021. Poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bolo súdu vrátené dňa 17.05.2021 podľa ust. § 60 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom k 31.03.2017, teda z dôvodu, že súd exekúciu zastavil podľa § 57, pričom exekútor zároveň súd informoval, že exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie. Ust. § 61o Exekučného poriadku - Ukončenie exekúcie iným spôsobom - posledný stav textu Exekučného poriadku, na ktorý poukazuje povinná sa na daný prípad nevzťahuje.

24. Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 1. 4. 2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.